{"guid": "0369fb1e-d48a-40e9-8e30-6bf2d95dbc8e:9ec203ca-a7f4-4ce0-a25a-88981079faf9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2", "spisova_znacka": "24Co/79/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/79/2015 z 26. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. januára 2016, sp. zn. 24Co/79/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2", "identifikacne_cislo": "2113210185", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Krajčovičová", "sudca_id": 1392, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-krajcovicova-1392", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ec203ca-a7f4-4ce0-a25a-88981079faf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/79/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113210185\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113210185.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a\nčlenov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: CASH\nCOLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpeného\nspoločnosťou: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom\nMlynské Nivy 49, Bratislava, proti odporcovi: N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., zastúpenému\nopatrovníčkou pre konanie: JUDr. U. J., zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho\núčastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so\nsídlom Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom\nNámestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 3.827,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.11.2014, č.k. 10C/289/2013-189, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\nNavrhovateľ  j e   p o v i n n ý   zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov\nodvolacieho konania v sume 179,38 Eur  do troch dní  od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho\nzástupcu.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, doručený súdu dňa 11.04.2013, ktorým sa\nnavrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu\n3.873,84 Eur s úrokom vo výške 18,40% ročne zo sumy 3.529,23 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia,\ns úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.529,23 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a\nnáhradu trov konania. Podaním zo dňa 16.07.2013 doručeným súdu dňa 19.07.2013 navrhovateľ vzal\nnávrh späť v časti o zaplatenie sumy 46,48 Eur, úroku vo výške 18,40% ročne zo sumy 46,48 Eur od\n05.07.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 46,48 Eur od 05.07.2011\ndo zaplatenia. Uznesením okresného súdu č.k. 10C/289/2013-78 zo dňa 01.08.2013 bolo konanie v\nuvedenej časti zastavené. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil zaplatiť\nvedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 630,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.\nRozhodnutie odôvodnil s použitím § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), písm. b) zák. č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o\npostúpení pohľadávok, § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) a v časti o náhrade trov konania s použitím §\n142 ods. 1 O.s.p., vecne argumentoval tým, že  posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený\nzmluvou o spotrebiteľskom úvere je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou\n\nzmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497\na nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, z.č. 281/2001 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny\nobchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň obchodná spoločnosť Y. Y., a.s.\nv skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,\npretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej\nčinnosti.\nV prejednávanej vec sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3.827,36 Eur s príslušenstvom, ktorá\nsuma podľa navrhovateľa predstavovala zostatok nesplateného úveru s príslušenstvom poskytnutého\nodporcovi obchodnou spoločnosťou Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX,\nU., na základe Zmluvu o splátkovom úvere č. 0630716337 zo dňa 24.10.2006. Vedľajší účastník na\nstarne odporcu namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa dôvodiac, že obchodná\nspoločnosť Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. nemohla postúpiť tzv. živý\núver a navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden doklad, že úverový vzťah s odporcom bol ukončený pred\npostúpením pohľadávky na právneho predchodcu navrhovateľa. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu\nvecnú legitimáciu v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.12.2010 s obchodnou\nspoločnosťou HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, ktorú\nzmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platnú.\nPostúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho\nveriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár)  na základe zmluvy uzavretej\nmedzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom\nsa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri\npostúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.\nPostúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne\npostavenie. V súdenom spore obchodná spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584,\nso sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava uzavrela dňa 21.10.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok č.\n0918/2010/CE s obchodnou spoločnosťou Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom\nW. XX, U.. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov môže banka, teda postupca v prejednávanej veci, postúpiť svoju pohľadávku\nvoči klientovi, teda odporcovi, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní\nso splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve\nbanky. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť tak iba pohľadávka alebo jej časť, ktorú sú už\nsplatnými (1. predpoklad), tzv. dospelé splátky, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy (2.\npredpoklad) po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené\ndva predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia\nbyť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. V konaní však nebolo preukázané, napriek márnemu\npoučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, že by obchodná spoločnosť Y. Y., a.s.\nv skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. vyzvala pred uzavretím Zmluvy o postúpení\npohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010  písomne odporcu na splnenie omeškaných splátok\nposkytnutého úveru, i keď navrhovateľ tvrdil, že odporca bol na omeškanie so splácaním upozorňovaný\na vyzývaný k úhrade jeho splatných záväzkov, avšak nepredložil o tom jediný dôkaz, keď podľa vlastných\ntvrdení navrhovateľa bol odporca v omeškaní už od splatnosti prvej dohodnutej splátky úveru. Navyše\nnavrhovateľ vyhlásil sám mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011, teda po viac ako štyroch\nrokoch odkedy odporca prestal úver riadne  splácať (posledná platba od odporcu bola uskutočnená\ndňa 20.03.2007). Odporca zaplatil z poskytnutého úveru sumu 205,94 Eur, čo znamená, že zaplatil\nlen prvé štyri splátky úveru celkom po 43,85 Eur a piatu splátku úveru v časti 30,54 Eur (4 x 43,85\nEur  = 175,40 Eur + 30,54 Eur). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE bola uzatvorená\nuž dňa 21.10.2010, teda pred splatnosťou posledných dvanástich mesačných splátok úveru splatných\nod 20.11.2010 do 20.10.2011. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia totiž môže byť predmetom\npostúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu len pohľadávka  alebo časť pohľadávky, ktoré\nsa stali splatnými. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že neboli splnené\npodmienky pre postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630716337 zo dňa 24.10.2006\nz obchodnej spoločnosti Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. na obchodnú\nspoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava. Takéto\npostúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom,\na to pre nedodržanie zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z.\no bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sú splatnosť pohľadávky a existencia\n\npísomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie\nako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ak teda obchodná spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36\n856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava následne uzatvorila dňa 01.12.2010 s navrhovateľom\nZmluvu o postúpení pohľadávok týkajúcu sa mimo iného aj pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom\núvere č. 0630716337 zo dňa 24.10.2006, je takýto právny úkon rovnako od počiatku neplatný pre\nnedostatok jej oprávnenia disponovať s uvedenou pohľadávkou, nakoľko sa obchodná spoločnosť\nHAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava nestala veriteľom\npohľadávky voči odporcovi zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630716337 zo dňa 24.10.2006, ktorú\nmala nadobudnúť z neplatnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE dňa 21.10.2010. Pre\nnedostatok dispozičného oprávnenia obchodnej spoločnosti HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856\n584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava nakladať s predmetom postúpenia v čase uzavretia následnej\nZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010 je neplatná aj Zmluva o postúpení pohľadávok zo\ndňa 01.12.2010 uzavretá s navrhovateľom. Z uvedených dôvodov sú obe vyššie uvedené zmluvy o\npostúpení pohľadávok od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so\nzákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\nPo vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k\nprejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní\nrozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má\naktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak\nnavrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v\nkonaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa\nbez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní\nnevystupuje ako navrhovateľ. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že\npostúpenia pohľadávky uplatnenej návrhom boli neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľa mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým\nsúd návrh voči odporcovi zamietol.\nVo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcu súd\nuvádza, že nepochybne sú premlčané všetky nezaplatené splátky úveru splatné tri roky pred podaním\nnávrhu na súd, teda pred dňom 11.04.2010. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa však súd bližšie\nvznesenou námietkou premlčania nezaoberal, keď hlavným dôvodom zamietnutia návrhu je nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v spore.\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy\n3.827,36 Eur s príslušenstvom za neopodstatnený, a preto ho v celom rozsahu zamietol.\nO náhrade trov konania navrhovateľa a odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku a vo veci plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov\nkonania výslovne nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.\nO náhrade trov konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol súd podľa §\n142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane\nodporcu priznal náhradu trov konania v sume 630,35 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu\nvzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 715,78 Eur, a to za 4 úkony právnej služby\ná 141,09 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.11.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo\ndňa 22.08.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.10.2013, písomné podanie\nna súd - vyjadrenie zo dňa 28.10.2014)  podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 1-krát režijný paušál\ná 7,63 Eur, 2-krát režijný paušál á 7,81 Eur, 1-krát režijný paušál á 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.\n655/2004 Z.z., 20% DPH v sume 119,13 Eur  (20% z odmeny za úkony právnej služby a z režijných\npaušálov, t.j. 596,65 Eur x 0,2) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Vedľajší účastník žiadal o\npriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 630,35 Eur, teda v nižšej, ako má nárok, preto mu\nsúd priznal len túto uplatnenú náhradu trov konania, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ\npovinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho\núčastníka na strane odporcu.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že napáda rozsudok v celom jeho obsahu\nz dôvodu, že súd vec nesprávne posúdil predovšetkým v otázke použitia ust. § 92 ods. 8 zákona č.\n483/2001 Z.z. o bankách. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nkeď konštatoval, že nemá dostatok aktívnej legitimácie. Súdom prvého stupňa bola navrhovateľovi\nodňatá možnosť konať pred súdom.\n\nNavrhovateľ s dôvodmi zamietnutia žaloby a s výkladom § 92 ods. 8 Zákona o bankách nesúhlasí a\npovažuje ho za chybný. Poukazuje predovšetkým na znenie sporného zákonného ustanovenia s tým,\nže podľa navrhovateľa písomnou výzvou sa v zmysle Zákona o bankách nerozumie nejaká osobitná\nšpeciálna výzva upozorňujúca na možnosť postúpenia pohľadávky ako to naznačuje prvostupňový\nsúd, ale ide o bežnú výzvu banky upozorňujúcu dlžníkov na omeškanie s niektorou časťou jeho dlhu.\nOdporcom boli zaslané tri upomienky (dňa 14.12.2006, 05.01.2007, 24.01.2007). Po ich zaslaní Y.\nY. uhradil odporca iba tri splátky, pričom aj napriek týmto úhradám bol dlžník neustále v omeškaní.\nPrvú splátku totiž zaplatil zhruba deväť mesiacov po doručení prvej upomienky. Je teda preukázané,\nže odporca bol upozornený tromi písomnými upomienkami o čom svedčí aj priložený výpis z účtu. Z\nuvedených dôvodov, nakoľko odporca bol v omeškaní so splátkami  a napriek predmetným upomienkam\na v lehote 90 kalendárnych dní pohľadávku neuhradil banka mala možnosť postúpiť pohľadávku.\nĎalej poukázal na znenie § 488 Občianskeho zákonníka, ako aj na jeho komentár, čomu nasvedčuje\nvýklad odlišný než ako to urobil prvostupňový súd. Ak je dlžník v omeškaní, čo len s časťou peňažného\nzáväzku voči banke, môže banka postúpiť celú svoju pohľadávku, ktorá zodpovedá celému peňažnému\nzáväzku dlžníka a nielen jeho omeškanej časti a to aj bez súhlasu dlžníka. Nie je žiaden racionálny dôvod\nidentifikovať predmet v hypotéze právnej normy ako čo len časť peňažného dlhu záväzku a následne\nten istý predmet označovať v sankcii právnej normy ako pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému\nzáväzku. V zmysle posudzovanej právnej normy stačí byť názoru, ktorý zastáva aj navrhovateľ v\nkvalifikovanom omeškaní len s časťou peňažného záväzku a v takomto prípade je banka oprávnená\npostúpiť celý tento záväzok, nielen jeho časť a to aj bez súhlasu klienta. Klient banky je chránený\nskutočnosťou, nie ako to posúdil súd prvého stupňa, ale tým, že nie je možné, aby banka bez jeho\nsúhlasu postúpila všetky jej pohľadávky voči dlžníkovi v prípade, ak je tento v omeškaní iba s jednou\nz pohľadávok. Ak dlžník čerpá v banke tri úvery a v omeškaní je iba s časťou jedného úveru, banka\nnemôže v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia postúpiť bez jeho súhlasu všetky tri úvery.\nAj druhá veta posudzovaného ustanovenia jednoznačne potvrdzuje tento právny záver. Názoru prvého\nstupňa je teda nesprávny aj v ďalšom výklade. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách so\nzáverom, že nakoľko je banka povinná odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,\nna základe ktorého pohľadávka vznikla, ak by bolo možné postúpiť iba jednotlivé splatné splátky a\nich príslušenstvo ako chybne uvádza prvostupňový súd, postúpenie iba časti pohľadávky by stratilo\nekonomický zmysel. Samotnej banke by ešte k tejto nesplatenej časti pohľadávky chýbali originály\nzmluvných podkladov a pohľadávka by sa v tejto časti stala pre banku nevymáhateľnou. Aj pre\nsamotného dlžníka by postúpenie iba časti pohľadávky predstavovalo nadbytočnú a nehospodárnu\nkomplikáciu. Úmyslom zákonodarcu rozhodne nemohlo byť navodenie stavu, za ktorého má dlžník v\njednom momente dvoch, prípadne aj viacerých veriteľov k pohľadávke z jedného právneho základu.\nVšetky vyššie uvedené otázky sa týkajú iba postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka. V danom\nprípade však odporca s postúpením pohľadávky súhlasil, čo je zrejmé z bodu 19.16 Všeobecných\nobchodných podmienok.\nPrvostupňový súd argumentuje tým, že postúpenie pohľadávky bolo neplatným právnym úkonom kvôli\nrozporu s § 39 Občianskeho zákonníka a preto navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný.\nToto konštatovanie však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia súdu. Tiež poukázal na znenie a kontext ostatných odsekov ust. § 92 Zákona o bankách,\nktoré sú primárne zamerané na otázky poskytovania informácií o bankovom tajomstve, tzn. o klientovi.\nPoukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 192/08 ako aj na názor Ústavného súdu českej v\nNáleze sp. zn. IV. ÚS 1735/07. Zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi zaslané\ndoporučeným listom 12.11.2010 ako aj listom zo dňa 03.01.2011, ktorým mu bolo zaslané upozornenie\nna možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňa 14.06.2011 a oznámenie o mimoriadnej splatnosti\núveru zo dňa 04.07.2011. Postúpenie pohľadávky bolo zrejmé aj zo žaloby podanej dňa 08.04.2013,\nkde boli vyššie uvedené písomnosti pripojené a odporca až do dňa podania odvolania vo veci nepodal\nžiadne námietky proti postúpeniu. Neexistuje teda žiadny právny záujem odporcu na určení neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko postúpenie pohľadávky nemalo žiaden vplyv na postavenie\nodporcu. Navrhovateľ, ale ani jeho právny predchodca Y. Y. už nemajú žiadnu možnosť domáhať sa\nsvojho práva súdnou cestou, nakoľko ich nárok by bol v prípade opätovnej žaloby už v celom rozsahu\npremlčaný a na toto právo musí súd ex offo prihliadnuť. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR\npublikovaný pod značkou R 119/2003, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.06.2012\nsp. zn. 3 Obo 69/2011. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal aj na to, že navrhovateľ vyhlásil sám\nmimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011, k tomuto sa navrhovateľ nevie bez ďalšieho vyjadriť,\nnakoľko ďalšiu úvahu súd neuviedol. Rozsudok súdu prvého stupňa sa zásadným spôsobom prieči\nzásadám právnej istoty a zásade odôvodnených očakávaní subjektov práva. Záverom si uplatnil trovy\n\nprávneho zastúpenia za podané odvolanie, ktoré vyčíslil za jeden úkon právnej služby odvolanie 141,09\nEur, náhradu hotových výdavkov 8,04 Eur + 20% DPH. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok\nsúdu prvého stupňa, návrhu v plnom rozsahu vyhovel, priznal mu náhradu trov konania, eventuálne, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie a v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správy, navrhol\npripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu.\n\nOdporca a vedľajší účastník odvolanie nepodali.\n\nK doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu.\nZdôraznil, že pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že právnym titulom uplatňovaného\nnároku navrhovateľa je pohľadávka z pôvodne bankového úveru. Je teda zásadný rozdiel medzi úverom\nalebo pôžičkou poskytnutým bankou z návratných prostriedkov od občanov, prípadne firiem a úverom\nalebo pôžičkou poskytovanou nebankovým subjektom z vlastných zdrojov. Odvolanie navrhovateľa je\nobsahom rozsiahle. K problematickému § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj na odvolanie, ktoré\npoukazuje na to, že písomnou výzvou sa v zmysle Zákona o bankách nerozumie nejaká osobitná\nšpeciálny výzva. K tejto argumentácii je potrebné uviesť, že by bolo vhodné, aby navrhovateľ vysvetlil\nrozdiel medzi osobitnou špeciálnou výzvou banky a bežnou výzvou banky. V každom prípade je treba\nvychádzať zo znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, z ktorého vyplýva, že musí ísť o písomnú\nvýzvu banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky\nv kvalifikovanom omeškaní nepretržite 90 kalendárnych dní. Až po preukázaní, že klientovi banka\nbola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky\nzodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa tvrdenia\nnavrhovateľa odporcovi boli zaslané minimálne tri upomienky. Túto skutočnosť má preukazovať výpis\nz účtu, kde sú vedené položky označené ako poplatok za prvú, druhú a tretiu upomienku. Súd prvého\nstupňa správne konštatuje, že navrhovateľ aj napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 nepredložil žiaden\ndôkaz preukazujúci písomnú výzvu banky, ktorá mala byť klientovi banky doručená. Navrhovateľ teda\nnepreukázal doručenie upomienok, na ktoré sa vo svojom odvolaní odvoláva. Výpis z úverového účtu\nodporcu preukazuje jedine skutočnosť, že banka si za upomienky účtovala poplatok vo výške 200,-\nSKK. Zdôraznil, že výzva banky musí byť konkrétna a vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli\nuhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými. Písomná výzva musí byť klientovi banky\npreukázateľne doručená, pretože ide o základný a prvý predpoklad pre cesiu bankovej pohľadávky alebo\njej časti na inú osobu. Žiaden takýto dôkaz však navrhovateľ v konaní nepredložil. V tejto súvislosti\npoukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/369/2013.\nĎalšou námietkou, ktorú v odvolaní prezentuje navrhovateľ je argument, že pri kvalifikovanom omeškaní\nklienta banky s časťou svojho záväzku nesplatených niekoľko splátok má banka oprávnenie postúpiť\ninému subjektu a to aj osobe, ktorá nie je bankou, celý úver, tzn. splátky splatné, ale aj splátky, ktorých\nzročnosť ešte nenastala a to bez toho, aby banka pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého\núveru. Tento výklad je však účelový a nezodpovedá zmyslu, účelu a logike posudzovaného ustanovenia.\nZákonodarca v § 92 ods. 8 hovorí o možnosti postúpenia splatného záväzku klienta banky. Vyplýva\nto napokon aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách, kde v osobitnej časti k § 92 je uvedené, že v\nodseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému\ndlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. V dôvodovej správe je uvedené jednoznačne autentický výklad\ntohto zákonného ustanovenia, pričom k správnemu výkladu možno dospieť aj jazykovo-gramatickým,\nprípadne logickým výkladom. V tejto súvislosti veľmi nepresvedčivo argumentuje navrhovateľ, pretože\nnesplácaný dlh nemôže znamenať nič iné, než nesplatenú zročnú splátku úveru, prípade dlh z celého\núveru, ktorý sa stal zročným po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru bankou. Pravidlá\nformálnej logiky nepripúšťajú záver, aby doposiaľ neročné splátky úveru predstavovali nesplácaný\ndlh. Nespráva je argumentácia navrhovateľa, keď príkladmo poukazuje na ochranu klienta, ktorý v\nbanke má tri úvery, s omeškaním je len s jedným a teda daný postup sa môže vzťahovať iba na ten,\ns ktorým sa dostal do omeškania. Časťou peňažného záväzku pri bankových úveroch je potrebné\nchápať jednotlivé splátky úveru, ktoré majú osobitný režim splatnosti. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje\nna Všeobecné obchodné podmienky pod bod 19.16, v ktorých klient výslovne súhlasil s postúpením\nakejkoľvek pohľadávky banky bez ohľadu na to, či sú pohľadávky budúce alebo súčasné, podmienené\nalebo nepodmienené a bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, takéto znenie Všeobecných\nobchodných podmienok je neplatné pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a pre svoju nevyváženosť\n\nby aj pri absencii zákonného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách predstavovali neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, ktorá je postihnutá absolútnou neplatnosťou.\nTiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013,  s tým, že v prejednávanej\nprávnej veci mohlo dôjsť k postúpeniu splatných splátok odporcu, s ktorými bol v kvalifikovanom\nomeškaní, avšak rozhodne musel byť splnený aj prvý predpoklad pre platné postúpenie a to písomná\nvýzva banky. Pokiaľ navrhovateľ toto v konaní nepreukázal, tzn. nepreukázal doručenie písomnej výzvy\nbanky odporcovi, postúpenie pohľadávky z banky na jeho právneho predchodcu je neplatné a rovnako je\nneplatné aj následne postúpenie pohľadávky na navrhovateľa, ako to správne v napadnutom rozsudku\nprávne uzavrel súd prvého stupňa. Napadnutý rozsudok, ktorým súd návrh z dôvodu nedostatku aktívnej\nlegitimácie navrhovateľa zamietol, je vecne správny, preto navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil a\nnavrhovateľa zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania pre vedľajšieho účastníka, pričom náhradu\ntýchto trov si vyčíslil sumou 179,38 Eur, ktoré predstavuje odmenu za vyjadrenie k odvolaniu 141,09 Eur\n(§ 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., AT), a režijný paušál vo výške 8,39 Eur (§ 16 ods. 3\nadvokátskej tarify) a 20% DPH vo výške 29,90 Eur, teda celkove trovy odvolacieho konania.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom\npredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)\na dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219\nods. 1 O.s.p.\n\nPretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti\nprávne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu\nvykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel\nk správnym skutkovým zisteniam, a pretože v prevažnom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,\nkeď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na\nsprávne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd\nnenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže\ndať za pravdu odvolateľovi.\n\nOdvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania\nkaždého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným\nspôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.\n\nPredmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.827,36 Eur s úrokom vo výške\n18,40% ročne zo sumy 3.482,75 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške\n9,25% ročne zo sumy 3.482,75 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia.\n\nZo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť Y. Y., a.s. v skratke Y.,\na.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 24.10.2006\nZmluvu o splátkovom úvere č. 0630716337, na základe ktorej zmluvy obchodná spoločnosť Y. Y., a.s.\nv skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. poskytla odporcovi úver vo výške 1.626,50\nEur (pôvodne 49.000,- Sk) s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 18,40% ročne s tým, že výška ročnej\npercentuálnej miery nákladov bola 23,05%. Odporca sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom\nv 60 mesačných splátkach vo výške 43,85 Eur (pôvodne 1.321,- Sk) s dátumom splatnosti prvej\nmesačnej splátky dňa 20.11.2006 a dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky dňa 20.10.2011.\nOdporca zaplatil obchodnej spoločnosti Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W.\nXX, U. z poskytnutého úveru v období od 20.11.2006 do 20.04.2007 sumu 205,94 Eur. Dňa 21.10.2010\nuzavreli obchodná spoločnosť Y. Y., a.s. v skratke Y., a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom W. XX, U. ako\npostupca a obchodná spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské\nNivy 49, Bratislava ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE, predmetom ktorej\nzmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie  peňažnej pohľadávky vo výške 3.873,84\nEur s príslušenstvom voči odporcovi zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630716337 zo dňa 24.10.2006.\n\nDňa 01.12.2010 uzavreli obchodná spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom\nMlynské Nivy 49, Bratislava ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok,\npredmetom ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie  peňažnej pohľadávky\nvo výške 3.873,84 Eur s príslušenstvom voči odporcovi zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630716337\nzo dňa 24.10.2006. Listom zo dňa 14.06.2011 navrhovateľ upozornil odporcu na možnosť vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru s tým, že voči odporcovi eviduje dlžnú sumu 3.873,84 Eur. Listom zo dňa\n04.07.2011 oznámil navrhovateľ odporcovi, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011\ns tým, že voči odporcovi eviduje pohľadávku vo výške 3.873,84 Eur.\n\nNeoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len\n„VOP“), podľa ktorých bodu 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny\nalebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,\nt.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere  a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy\no úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri\ndoručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po\njej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti\nnedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Podľa bodu 19.16. VOP klient výslovne súhlasí s\ntým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či\nsú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého\nvyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek\npožiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu\nosobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej\nna tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.\n\nZ oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že veriteľ (Y. Y., a.s.) oznámila\nodporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE uzatvorenej dňa 21.10.2010,\npostúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 3.873,84 Eur spoločnosti  Havel & Holásek s.r.o.\nPodľa pripojenej kópie obálky, zásielka s týmto oznámením sa postupcovi vrátila neprevzatá.  Z\noznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2011 vyplýva, že  spol. Havel & Holásek oznámila\nodporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE uzatvorenej dňa 21.10.2010,\npostúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 3.873,84 Eur spoločnosti CASH COLLECTORS\nSK s.r.o. Podľa pripojenej kópie obálky, odporca ani predmetné oznámenie neprevzal a zásielka bola\nvrátená odosielateľovi.\n\nV spise sa nachádza listina žalobcu zo dňa 14.06.2011- upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru a následne listina zo dňa 04.07.2011, v zmysle ktorej  navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru žalovaného ku dňu 04.07.2011, s tým, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru, pohľadávka predstavuje 3.873,84 Eur. Doručenie ani tejto listiny  odporcovi nie je preukázané.\nZásielka bola žalobcovi vrátená.\n\nZo strany žalobcu bola predložená Zmluva uzavretá medzi Y. Y., a.s.  ako postupcom a HAVEL &\nHOLÁSEK, s.r.o. ako postupníkom zmluva č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010 podľa § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1\nk Zmluve, v zmysle ktorého predmetom postúpenia je i pohľadávka voči dlžníkovi: U. N.. Následne táto\npohľadávka bola postúpená zo spol. HAVEL & HOLÁSEK, s.r.o. ako postupcom na postupníka CASH\nCOLLECTORS SK s.r.o., zmluvou  o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010.\n\nSúd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej\nlegitimácie navrhovateľa.\n\nNa to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,\no ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti\nnemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,\nzávisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený\nnárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva\na účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v\nobčianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť\n\núčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie\nje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-\nprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;\no nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide\n(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).\n\nSúd prvého stupňa zároveň dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa navrhovateľovi\nnepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvy o postúpení pohľadávok,\nnepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného\nveriteľa Y. Y., a.s. voči  žalovanému ako dlžníkovi.\n\nPodľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak  napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\nzahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez\nsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred\npostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v\ncelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením\nčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol\njeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať\npostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných\nzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok\na v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n\nBanka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas  oprávnená\nvyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone\no bankách,  alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými\nobchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a navrhovateľovi\npostúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah\nzanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.\npokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver\no tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len\njednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol odporca v omeškaní.\n\nZ ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť\npohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne\nišlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej\npohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka\npostúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s § 92\nods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý\núver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku\nz úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluvy o postúpení pohľadávok  sú preto\nneplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie\nbanky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve\nbanky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky\nsmerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len\npočas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania\na rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku\nprístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme\nspotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového\nvzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru\na dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže\nposkytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.\n\nUstanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,\nktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať\npráve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne\nspojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.\n483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky\na povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky\nz banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah\nprávneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom\n- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525\nods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých\nje veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú\nzákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky\nvoči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom\npostupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní\naspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,\npohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.\nAk určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané),\npotom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je\nneplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok,\nvoči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej\nidentifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no\nvoči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,\nv prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.\nzák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol\noprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.\n\nZ už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok\nabsolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho\nvyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako\nnapr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto\npostúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady\nsvojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,\nktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že\npred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient\nnapriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto\nskutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.\n\nV danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že  žalobca nedokázal, že by v čase,\nkedy mala byť pohľadávka Y. Y., a.s., voči žalovanému i  postúpená naňho boli tieto podmienky\npostúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo\nvšak dokázané, že by bol žalovaný aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaný na splnenie\nsvojho záväzku zo zmluvy o úvere.  Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi bola v čase\njej postúpenia na navrhovateľa spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.\nV dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluvy o\npostúpení boli účinné) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom.\nVzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom\nuplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bol\nsprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.\n\nV zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nSúd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako\nnavrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.\n\nV zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo\nza konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.\n\nCitované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť\noznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé\ndôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného\nna základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol\ndôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno\nako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného\ndokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho\nnepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal\nbez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.\n\nHodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy\nz hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie\nje právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.\nUplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je\nsvojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd\nrešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím\nvýznamu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov\n\nSúd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na\nich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie.\n\nOdvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval,\nže Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov\nvykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie\nje povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie\nje vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým\nprípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R\n125/1999). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky\nnavrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou\núčastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá\nO.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa\nneviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo\n153/2011).\n\nObdobne Ústavný súd Slovenskej republiky, skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní\nprebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné\nvyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov\nkonania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje\nprejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania\nsledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového\nstavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu\npodstaty prejednávanej veci nie je relevantný.\n\nVzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu\nzamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\n\nV odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi a na jeho strane vystupujúcemu vedľajšiemu\núčastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania\nvoči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,\npreto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal\nnáhradu trov konania za úkon vykonaný advokátom v rámci právnej služby a to za vyjadrenie k odvolaniu\nnavrhovateľa á 141,09 Eur  (§ 13a  ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + 1x režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH),\n\nktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/289/2013", "guid": "552fd566-c969-4dad-942b-cb6f3024c0e6:c6309451-c9b8-4b85-919f-27dc71a47882", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "e2802484-6d93-493f-82a9-80ec20e0ffca:29f9f70b-4804-4d38-9910-a5a4dcb02bc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2", "spisova_znacka": "6Co/119/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/119/2013 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 354, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2"}], "citovane_v": [{"guid": "a90c0494-72a4-46e8-b059-0c45b7349830:50237b33-e3a5-4db4-b7b8-f39a305bba98", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3818200586.1", "spisova_znacka": "27CoCsp/18/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoCsp/18/2020 z 25. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3818200586.1"}, {"guid": "a90c0494-72a4-46e8-b059-0c45b7349830:d2599e8d-a660-4905-8ac8-44214d6de598", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3818200586.1", "spisova_znacka": "27CoCsp/18/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoCsp/18/2020 z 25. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3818200586.1"}, {"guid": "726de77c-8ff1-4b47-b64d-e2775b53a959:b48b8d1b-baf7-42c3-8afd-d7d4eb6982f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416207337.2", "spisova_znacka": "5Co/45/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/45/2019 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416207337.2"}, {"guid": "726de77c-8ff1-4b47-b64d-e2775b53a959:586d2833-f680-455b-9dd0-a84ec177d2d6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416207337.2", "spisova_znacka": "5Co/45/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/45/2019 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416207337.2"}, {"guid": "85ed3619-ef3e-4b69-914c-949f97b72c22:ab972ab4-f439-4881-8f25-9f07636f99e7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7113221161.2", "spisova_znacka": "5Co/295/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/295/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7113221161.2"}, {"guid": "5fb38f57-b2e9-42e8-8bbd-379f3c43c646:d67e9633-b039-4301-bbba-f8a99bd31d46", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2", "spisova_znacka": "12Co/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2"}, {"guid": "5fb38f57-b2e9-42e8-8bbd-379f3c43c646:0c0ecbf8-6da6-47a7-883c-5d7cab579357", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2", "spisova_znacka": "12Co/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/6/2017 z 17. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114205688.2"}, {"guid": "a87438e1-ca4b-41c7-8f32-cac7faa41e5d:4d03e68b-259b-4b9d-af6b-c02f1c57cfd4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4613201047.3", "spisova_znacka": "8Co/802/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/802/2015 z 20. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4613201047.3"}, {"guid": "0e18d7be-d599-4ffd-943b-2bb8551395b9:13fc1ec5-14fa-4460-9f65-e5c83e5d2756", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113226097.1", "spisova_znacka": "9Co/191/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/191/2016 z 29. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113226097.1"}]}