Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/154/2015 z 24. 1. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2016, sp. zn. 23Co/154/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2111200202.2
Krajský súd Trnava | 23Co/154/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2111200202.2 | 2016-01-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 685 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dee8f3cd-cf64-48b0-a325-1238c7878588
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2111200202.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/154/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111200202.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Ing. V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., A. X, zastúpený: JUDr. Ján Ikrényi, advokát, so sídlom Štúrovo, Nám. sv.
Imricha 17, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Trnava, Františkánska 22, správca
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze so sídlom Trnava, IČO:
00 009 199, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, o
nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26C/2/2011-252 zo dňa 18. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Súd I. stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol  žalobu, ktorou žalobca žiadal o nahradenie prejavu vôle žalovaného, že
tento ako predávajúci uzatvára so žalobcom Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza
na X. nadzemnom podlaží bytového domu na A. ulici č. X v C., zapísaného na LV č. XXXXX pre k.
ú. C. za kúpnu cenu vo výške 287,18 eur, ktorá mala byť určená v súlade s ust. § 17 ods. 3, § 18 a
§ 18a Zákona č. 182/1993 Z.z.. Poukázal v odôvodnení, že Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa
18.09.2012, č. k. 26C/2/2011-165 žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 05.05.2014,
č. k. 23Co/438/2012-195  rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 18.09.2012, č. k. 26C/2/2011-165
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s právnym názorom, že v ďalšom konaní bude
potrebné právne posúdiť vecnú legitimáciu, zistiť, či byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty, lebo z ust.
§  16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.  a  § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že
správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii
aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, má povinnosť previesť
predmetný byt na žalobcu, ak tento bol v rozhodnom období jeho nájomcom za splnenia podmienok
ustanovených v zákone  o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to za cenu, ktorá zodpovedá ust.
§ 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a potom  následne
vykonať dokazovanie a dôkazy náležite zhodnotiť jednotlivo i v súhrne.  Súd z vykonaného dokazovania
zistil, že žalobca sa domáhal predmetnou žalobou nahradenia prejavu vôle žalovaným tak, že žalovaný
ako predávajúci uzavrie so žalobcom ako kupujúcim Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý
sa nachádza na X. poschodí bytového domu na A. ul. č. X v C., zapísaný na LV č. XXXXX pre k. ú.
C. za kúpnu cenu vo výške 287,18 eur, ktorá mala byť určená v súlade s ust. § 17 ods.3, § 18 a §
18a Zákona č. 182/1993 Z.z., s čím žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že žalovaný nie je osobou
povinnou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod predmetného bytu za zostatkovú cenu a preto
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.  Podľa § 17 ods. 3 písm. a) Zákona č. 182/1993 Z.z. o



vlastníctve bytov a nebytových priestorov, dohodnutá cena bytu nesmie prevýšiť cenu určenú podľa
§ 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane
štátnych podnikov v likvidácii. Súd z obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, čiastka OV
206B/2007, pod  K004937 zistil, že predmetný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť,
že pravdepodobne  omylom bolo pri stavbe - OBYTNÝ DOM nesprávne uvedené č. LV XXXX vydané
Správou katastra Trnava, keď správne malo byť uvedené LV č. XXXXX, ale údaje o bytovom dome so
117 bytovými jednotkami, s. č. XXXX postavenom na parc. č. 1635/109 sú totožné, keď k predmetnému
bytovému domu sa podľa LV č. XXXXX pre k. ú. C. vzťahujú ulice A. X, X, X, XX, XX. Na LV č. XXXX
pre k. ú. C. je evidovaná administratívna budova postavená na parc. č. 8522/21 a parcely registra „C"
evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 8440/9 a parc. č. 8522/21. Súd z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že žalovaným je správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, nakoľko na Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii bol dňa 05.10.2007
vyhlásený konkurz. S ohľadom na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v uznesení zo
dňa 05.05.2014, č. k. 23Co/438/2012-195, ktorým je prvostupňový súd viazaný podľa ustanovenia §
226 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné konštatovať, že žalovaný je v konkrétnom prípade
pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania a to, že právo žalobcu
podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu žalobcovi premlčalo, nakoľko tento mohol od roku
1995 do roku 2008 kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod
bytu a takto neučinil, a preto súd skúmal, či žalobcom uplatnené právo podať žiadosť o prevod bytu
za tzv. zostatkovú cenu je premlčané. Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, žalobca ako nájomca mohol po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti o
prevod vlastníctva predmetného bytu podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. V zmysle §
29b ods. 3 č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomcovi bytu, ktorý požiadal o
prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva
nedošlo v zákonom stanovenej dvojročnej lehote, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu
písomne nevzal späť, keď zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu
bytu, ktorý požiadal o prevod do jeho vlastníctva. Z obsahu zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vyplýva, že právo nájomcu žiadať o prevod vlastníctva bytu je na základe zákona o vlastníctve
bytu obsahom nájomného vzťahu, ktorý existuje medzi nájomcom a prenajímateľom a tento vzťah trvá
po celú dobu nájmu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani nemôže dôjsť k premlčaniu práva podať
žiadosť o prevod bytu, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
existoval v čase podania žiadosti o prevod bytu a stále aj trvá a žalobca ako nájomca má po celú
dobu trvania nájomného vzťahu právo žiadať o odpredaj bytu do vlastníctva.  Z obsahu spisu vyplýva,
že dňa 24.10.2008 doručil žalobca žalovanému žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného
vlastníctva zo dňa 20.10.2008, ktorú žiadosť nevzal späť, čo nebolo v konaní sporné a predmetná žaloba
o nahradenie prejavu vôle bola doručená súdu dňa 12.11.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej
dvojročnej doby, a preto u žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva
nájomcovi, avšak len za podmienok stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z. účinného v čase podania
žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom, boli v čase
uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.01.1995, Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok to bol správca konkurznej podstaty. I keď po
určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti obchodná spoločnosť
TAZ, a.s. v likvidácii, v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo
právoplatne rozhodnuté, že sporný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze), čo znamená, že obchodnej spoločnosti
TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu.  Ak teda obchodná spoločnosť TAZ, a.s.
v likvidácii v zastúpení Správou mestského majetku Trnava uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalobcom,
je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia
nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii dala
do nájmu predmetný byt žalobcovi, ktorý v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla
teda previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme
bytu od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže
zmluva o nájme bytu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nájomné právo bolo
zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, tak nájomné
právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Dňa 26.03.2008
Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností
(vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,



štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008
- 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť
20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 - 767. Ústavný súd SR uznesením
č.k. II. ÚS 312/2010 - 19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. F. W.. Súd riešil ako ďalšiu otázku v
prejednávanej veci, či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným k predmetnému
bytu. Nájomné za užívanie bytu platil žalobca. Žalovaný žalobcu vyzval listom z roku 2011 (dané na
poštovú prepravu v 11.05.2011, bez uvedenia dátumu listu) na uhrádzanie nájomného žalovanému.
Zároveň žalovaný oznámeniami zo dňa 03.03.2009 a 20.04.2009 v ďalšom so žalobcom konal ako s
nájomcom predmetného bytu. Taktiež žalovaný vykonal dňa 26.11.2009 obhliadku predmetného bytu. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomne ani ústne
nájomná zmluva k predmetnému bytu, čo nebolo v konaní sporné. Neexistencia písomnej i ústnej formy
nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje
jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu, preto súd zisťoval, či neboli splnené podmienky pre vznik
práva nájmu bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vzniku nájomnej zmluvy
medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním,
tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom,
akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Súd dospel
k záveru, že najneskôr 26.11.2009 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola
sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb
nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný prijímal platby nájomného už za rok 2009 od žalobcu.
Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže
byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo,
aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne
nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu
byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú,
alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis
stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť
aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník
nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu. Súd dospel teda k záveru,
že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť,
že následne oznámil žalobcovi číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom
uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od roku 2009 poberal
od žalobcu riadne platené nájomné. Žalovaný komunikoval so žalobcom ako s nájomcom, čo svedčí
o tom, že žalobca si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohol tieto úkony
vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo/266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s
obdobným skutkovým stavom a hoci záver rozhodnutia je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva
nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov na preukázanie konkludentnej akceptácie
návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej
veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť
urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto
nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o
nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ žalovaný po dobu dva
a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalovaného podaný vzájomný návrh na
vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval žalobcovi ako k nájomcovi, jeho postavenie nijako nespochybnil,
nájomné mu riadne platil a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby
byt užíval za odplatu (neboli mu doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, jeho užívacie právo
nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech
toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne
prijatím nájomného na účet žalovaného (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred
určený účet bol žalobca priamo žalovaným vyzvaný, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa
tvrdení žalovaného nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas



veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca
vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť
úkonu). Je potrebné konštatovať, že aj napriek vyššie uvedenému právnemu názoru okresného súdu,
je potrebné na prevod vlastníckeho práva k bytu za regulovanú cenu zachovať kontinuitu nájomného
vzťahu medzi vlastníkom domu (tento pozostáva z jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvého
nájomcu. Žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.01.1995 so spoločnosťou
TAZ, a.s.. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp. nájomcom
predmetného bytu v rozhodnom období, t. j. v rokoch 1973-1992, teda v období od prvého pridelenia
bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu. Predošlým nájomcom bytu bol pán A.
(zhodne ako deklaroval žalobca na pojednávaní), pričom je nesporné, že tento nemal žiadny vzťah či
už príbuzenský alebo obdobný k žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že prevod vlastníckeho práva za
regulovanú cenu, konkrétne ako požaduje žalobca vo svojom návrhu o nahradenie prejavu vôle na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.2010 nie je v konkrétnom prípade zákonný
a žalobca na neho nemá právny nárok, nakoľko Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane
oprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek
subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je
zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie o pridelení bytu z
roku 1977, avšak právo osobného užívania, resp. nájomný vzťah mu zanikol (nakoľko byt opustil) a
od uvedeného rozhodnutia nie je možné, aby si žalobca odvodil svoje užívacie právo, resp. oprávnený
nájom bytu, nakoľko nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala prechod nájmu ani iná právna
skutočnosť, ktorá by zakladala kontinuitu osobného užívania, resp. nájmu od pridelenia bytu cez osobné
užívanie žalobcom, nájomný vzťah až po súčasnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a žalobu zamietol. Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej a to z dôvodu kvantity a obtiažnosti prejednávanej právnej veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom
uviedol, že odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 05.05.2014 č. k. 23Co/438/2012 zrušil na základe
ním podaného odvolania rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V intenciách
spomenutého rozhodnutia zároveň určil pre súd I. stupňa ďalší postup. Súd v podstate „nevykonal"
žiadne dokazovanie, resp. mal na neho jednu otázku v rámci dokazovania, a to kto užíval predmetný
byt naposledy ako nájomca, predtým ako ho on začal užívať a akým spôsobom zanikol tento nájomný
vzťah. To bolo celé dokazovanie, ktoré súd vykonal. Podal vyjadrenie vo veci samej, kde sa zaoberal
chronologicky skutkovým stavom, ale aj právnym hodnotením veci. Poukázal v tejto súvislosti na
judikatúru NS SR, žiaľ zbytočne. Súd nemal žiadne otázky, nevykonal žiadne iné dokazovanie, len
účastníkom udelil uplatniť právo na záverečnú reč. Súd nebral do úvahy platnú judikatúru Najvyššieho
súdu, ale i rozhodnutia odvolacích súdov, a zameral sa na spochybnenie konkludentného vzťahu, na
existenciu ktorého poukázal. Z pripojených dokladov, ktoré by mali byť súdu známe jasne vyplýva, že
sa dožadoval toho, aby mu bolo oznámené číslo účtu, resp. akým spôsobom má uhrádzať nájomné.
Určitú dobu platil nájomné dvom správcom, a to terajšiemu, ale aj predchádzajúcemu. Absolútne
nesúhlasí s takýmto neobjektívnym a zúženým výkladom pojmu konkludentného vzťahu na prípad
platenia nájomného, tak ako to urobil súd I. stupňa. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
11.08.2014 uvádzal, že výšku a splatnosť ako i ďalšie údaje platieb nepredpisoval a neurčoval. Napriek
tomu nájomné riadne platil, tak ako predtým. Následne, keď mu zaslal číslo účtu neprerušil platenie
nájomného, ale pokračoval. Má za to, že vo veci ide o právne posúdenie. Preto sa dožaduje, aby odvolací
súd prehodnotil opakovane celé dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané. Dožaduje sa toho, že v jeho
prípade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentnou formou. Poukazuje na známe rozhodnutie NS
SR, ktoré sa týkajú okolností, kedy dochádza k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentnou formou. Žiada
preto odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu tak, že súd žalobe vyhovie a zmení tým napadnutý rozsudok
a prizná mu aj trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Krajský súd  v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že je odvolanie podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a 204 O.s.p.), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 obsahom a dôvodmi
podaného odvolania postupom na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že
rozsudok súdu I. stupňa je vecne správny.



Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.01.1995 bolo zistené, že TAZ, a.s. Trnava ako prenajímateľ uzavrel so
žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom bol byt č. XX na prízemí
bytového domu na A. ulici č. X v C..

Z LV č. XXXXX pre k.ú. C. bolo zistené, že byt č. XX na X. p. na A. ul. č. X v C., nachádzajúci sa
v bytovom dome s.č.XXXX postavenom na parc. č. 1635/109 vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2750/662724 je vo vlastníctve Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii.

Z  rozhodnutia Trnavských automobilových závodov, štátny podnik Trnava o pridelení ubytovania v
podnikovom ubytovacom zariadení zo dňa 01.04.1992 je  zistené, že žalobcovi bolo pridelené ubytovanie
dňom 01.04.1992 v C. na ulici D. č.d. XX. Toto rozhodnutie nemá charakter pridelenia bytu, ale
iba charakter dočasného ubytovania a vydáva sa maximálne na obdobie 3 rokov, pokiaľ organizácia
nerozhodne inak.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a)
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči
konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť ibaže
v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa § 4 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu
alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s  vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím
štátneho orgánu. 8).

Podľa § 16 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu. 17b)

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, cena bytu,
nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a
cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena") sa dojednáva dohodou 21) predávajúceho a kupujúceho.
(2) Dohodnutá cena ateliéru, ak sa prevádza do vlastníctva nájomcovi, nesmie prevýšiť sumu určenú
podľa odseku 6, § 18, 18a a 18b.
(3) Dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a
18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného
predpisu. 21a)



c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo
obce,
d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom
uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
22)
g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné
odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií
a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá
nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu
podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov, 22a)
h) obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu. 22b)

Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, štátne podniky,
štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické
osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu 30a) a bytové družstvá sú povinné s
nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže
alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo
ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/438/2012 - 195 zo dňa  05. mája 2014 na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č. k. 26C/2/2011-165 zo dňa 18. septembra
2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z LV č. XXXXX pre k.ú.
C. bolo zistené, že byt č. XX na X. p. na A. ul. č. X v C., nachádzajúci sa v bytovom dome s.č.
XXXX postavenom na parc. č. 1635/109 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2750/662724 je vo vlastníctve Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii. Z rozhodnutia Trnavských automobilových závodov, štátny podnik Trnava o
pridelení ubytovania v podnikovom ubytovacom zariadení zo dňa 01.04.1992 zistil, že žalobcovi bolo
pridelené ubytovanie dňom 01.04.1992 v C. na ulici D. č.d. XX. Toto rozhodnutie nemá charakter
pridelenia bytu, ale iba charakter dočasného ubytovania a vydáva sa maximálne na obdobie 3 rokov,
pokiaľ organizácia nerozhodne inak. Poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1. júla 2004, v zmysle ktorého byt, ktorého nájomcom
je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je
nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka
domu 17b). Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu 34) z vlastníctva štátu,
Slovenského pozemkového fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce,
štátu alebo bytového družstva alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva
družstva alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e) alebo ak ide o byty
alebo o ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) nemôže previesť vlastníctvo
domu podľa osobitného predpisu, 23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena
bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene        a doplnení
niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Z ustanovení §  16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.  a  § 44 ods. 1 zákona č.7/2005            Z. z.
jednoznačne vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o
konkurze a reštrukturalizácii aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt,
má povinnosť previesť predmetný byt na žalobkyňu, ak táto bola v rozhodnom období jeho nájomníčkou
za splnenia podmienok ustanovených v zákone  o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to za cenu,
ktorá zodpovedá ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Pri riadení sa vyššie vyslovenými závermi, z ktorých vyplýva pasívna legitimácia žalovaného, preto
odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/



aj f/ O.s.p.. Pre nedostatočne zistený skutkový stav majúci pôvod v nesprávnom právnom posúdení veci
a nemožnosti dopĺňania dokazovania odvolacím súdom (keďže by tu potrebné doplnenie dokazovania
malo povahu vykonávania základného dokazovania na dosiaľ neskúmané otázky a prekračovalo tak
medze prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) bolo na mieste vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa           § 221 ods. 2 O.s.p.. V ďalšom konaní, preto súd prvého stupňa sa musel
rávne posúdiť vecnú legitimáciu, pričom sa bude pritom riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 226 O.s.p. viazaný, predovšetkým je potrebné zistiť, či byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty
a potom vykonať dokazovanie, podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť dôkazy jednotlivo i v ich súhrne.
Rozhodnutie riadne odôvodnení v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí je potrebné rozhodnúť
aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Dňa 24.10.2008 doručil žalobca žalovanému žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného
vlastníctva zo dňa 20.10.2008, ktorú žiadosť nevzal späť, čo nebolo v konaní sporné a predmetná žaloba
o nahradenie prejavu vôle bola doručená súdu dňa 12.11.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej
dvojročnej doby, a preto u žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva
nájomcovi, avšak len za podmienok stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z. účinného v čase podania
žiadosti. Vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom, boli v čase uzavretia zmluvy o nájme
bytu zo dňa 24.01.1995, Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, resp. od vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok to bol správca konkurznej podstaty. V konaní na Okresnom súde Trnava
vednom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne rozhodnuté, že sporný byt patrí do konkurznej
podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze),
čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu, aj
keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti. Správny je tiež
záver prvostupňového súdu, ak TAZ, a.s. v likvidácii v zastúpení Správou mestského majetku Trnava
uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalobcom, je tento právny úkon od počiatku absolútne neplatný v
zmysle ust. § 39 OZ, lebo v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila predmetný byt a  nemohla
previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu. Z takto neplatného právneho
úkonu - zmluvy o nájme nájomné právo k bytu nevzniklo.

Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu o
vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave
rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa
18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 -
767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010 - 19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. F. W..

Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže
byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo,
aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne
nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu
byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú,
alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis
stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť
aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník
nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu.

Správne  sa bolo preto zaoberať otázkou, či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným k predmetnému bytu. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že nájomné za užívanie bytu
platil žalobca, žalovaný ho vyzval listom z roku 2011 na uhrádzanie nájomného a oznámeniami zo dňa
03.03.2009 a 20.04.2009 so žalobcom konal ako s nájomcom predmetného bytu. Žalovaný vykonal dňa
26.11.2009 obhliadku predmetného bytu. Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomne ani
ústne nájomná zmluva k predmetnému bytu, pričom v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka to nespôsobuje jej neplatnosť a vznik nájmu.



Súd dospel k záveru, že najneskôr 26.11.2009 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva
byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z
týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný prijímal platby nájomného už za
rok 2009 od žalobcu. Súd dospel teda k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný vedel, že je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Oznámil žalobcovi číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné,
svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný rešpektoval a od roku 2009 poberal od
žalobcu riadne platené nájomné. Žalovaný komunikoval so žalobcom ako s nájomcom (z princípu
ochrany dobrých mravov možno tieto úkony vykladať tak, že medzi nimi bola uzavretá nájomná
zmluvu). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť rozhodnutie podporne
aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia
byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§
35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom
preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy
o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Ak teda žalovaný od 20.11.2008
do  02.02.2011 pristupoval žalobcovi ako k nájomcovi, jeho postavenie nijako nespochybnil, nájomné
mu riadne platil a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užíval
za odplatu je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto
koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne a to prijatím
nájomného na účet žalovaného (Ak podľa tvrdení žalovaného nemal právo vstupovať do nájomných
vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto
uzavretej zmluvy).

Žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.01.1995 so spoločnosťou TAZ,
a.s. Žalobca nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu v rozhodnom
období, t. j. v rokoch 1973-1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do osobného užívania
do privatizácie majetku úpadcu. Predošlým nájomcom bytu bol pán A., pričom je nesporné, že tento
nemal žiadny vzťah či už príbuzenský alebo obdobný k žalobcovi. Prevod vlastníckeho práva k bytu
za regulovanú cenu zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu (tento pozostáva z
jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvého nájomcu.

Odvolací súd sa preto jednoznačne podľa vykonaného dokazovania stotožňuje so správnym  názorom
súdu I. stupňa, že prevod vlastníckeho práva za regulovanú cenu, konkrétne ako požaduje žalobca
vo svojom návrhu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
10.11.2010 nie je  zákonný a žalobca nemá naň právny nárok.  Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita
na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16
ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom
akémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz
aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte.

Ak aj žalobca poukázal  na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1977, právo osobného užívania, resp.
nájomný vzťah mu zanikol (nakoľko byt opustil) a od uvedeného rozhodnutia nie je možné, aby si žalobca
odvodil svoje užívacie právo, resp. oprávnený nájom bytu, nakoľko nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá
by zakladala prechod nájmu ani iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala kontinuitu osobného užívania,
resp. nájmu od pridelenia bytu cez osobné užívanie žalobcom, nájomný vzťah až po súčasnosť. Preto
správne žalobu zamietol a odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. stupňa v zmysle ust.  § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. súd rozhodne o trovách odvolacieho konania pretože prvostupňový súd
nerozhodol o trovách v rozhodnutí napadnutom odvolaní vo veci samej  v súlade s ust. § 151 ods. 3
O.s.p. z dôvodu kvantity a obtiažnosti prejednávanej právnej veci.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.