Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Sd/2/2016 z 29. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. marca 2016, sp. zn. 23Sd/2/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200012.1
Krajský súd Trnava | 23Sd/2/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2016200012.1 | 2016-03-29 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9bb3f1c-93fe-4013-ae52-12f749a0c4b5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2016200012.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Sd/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200012.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave pred samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľky: L.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 13.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X  zo dňa 13. novembra 2015  p o t v r
d z u j e .

II. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa rozhodla podľa § 67 ods.
1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak,
že navrhovateľke od 31.07.2015 zvýšila predčasný starobný dôchodok na sumu 353,70 eur mesačne.
Predčasný starobný dôchodok zvýšila podľa čl. 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že suma predčasného starobného
dôchodku sa zvýšila po započítaní obdobia od 01.09.1975 do 31.12.1975, od 01.01.1976 do 31.12.1976,
od 01.01.1977 do 31.12.1977, od 01.01.1978 do 31.12.1978, od 02.05.1979 do 31.12.1979, od
01.01.1980 do 26.07.1980, od 09.05.1994 do 30.09.1994, to znamená 1 815 dní, do obdobia
dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku
na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod
je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce
obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako
kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, sú to
kalendárne roky 1984 až 2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatrili kalendárne roky pred 01.01.1984
a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366)  dní náhradnej doby, doby štúdia,
doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a
vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť
osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťovali osobitne za
každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na



dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č.
461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými
boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku
2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013. Prehľad hodnôt osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol uvedený v osobnom liste dôchodkového
poistenia (ďalej len „osobný list“). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho
obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto
kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučoval a na výpočet priemerného osobného mzdového
bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie
dôchodkového postenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového
bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Pretože navrhovateľka získala náhradu dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984  35 dní, v kalendárnom roku 1985  17 dní, v
kalendárnom roku 1986  197 dní, v kalendárnom roku 1988  315 dní, v kalendárnom roku 1989  54
dní, v kalendárnom roku 1990  48 dní, v kalendárnom roku 1991  150 dní, v kalendárnom roku 1992
174 dní, v kalendárnom roku 1993  319 dní, v kalendárnom roku 1994  90 dní, v kalendárnom roku
1996  131 dní, v kalendárnom roku 1997  31 dní, v kalendárnom roku 1998  25 dní, v kalendárnom
roku 1999  27 dní, v kalendárnom roku 2000  23 dní, v kalendárnom roku 2001  184 dní, v kalendárnom
roku 2002  20 dní, patrí navrhovateľke za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol 23,1842. V
rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 10 544 dní dôchodkového poistenia, to znamená
28,8877 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu
osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný
mzdový bod, bol 0,8026. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015  19% z
rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným
bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8402. Ku dňu vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok, k 31.07.2015, navrhovateľka získala 15 649 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 42,8740 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota bola podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
721/2004 Z.z. dôchodková hodnota, ktorá platila v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú
hodnotu na rok 2015 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení zákona č. 721/2004 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, ktorá bola 10,2524 eur,
upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom
SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t.j. 834,00 eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR
zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t.j. 803,00 eur, a zaokrúhlila
ju na štyri desatinné miesta. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok bola Sociálna poisťovňa
povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 31.07.2015 bola 10,6865
eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014  10,2524 eur a indexu 1,04234122,
zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. Suma predčasného starobného dôchodku bola 348,40 eur
mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,8402 x 42,8740 rokov obdobia dôchodkového poistenia x
aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 - 36,57091076 = 348,40 eur mesačne. Za 551 dní je zníženie
9,50%. Suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,30 eur mesačne (o pevnú sumu
zvýšenia predčasného starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na 353,70 eur mesačne. Rozhodujúce obdobie na výpočet
dôchodku, sumu vymeriavacích základov na určenie poisteného na dôchodkové poistenie, všeobecné
vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia
a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok s odôvodnením,
že celý život pracovala a posledných 15 rokov zarábala slušne a nadpriemer v porovnaní s inými
profesiami, kde boli zamestnancom vyplácané minimálne mzdy. Materskú dovolenku na svoje 2 deti
čerpala iba minimálne. Požiadala síce zo zdravotných dôvodov o predčasný starobný dôchodok (o
rok a pol skoršie), ale vzhľadom na jej odpracované  roky a výšku jej mzdy, je podľa nej vypočítaný



dôchodok ostuda tohto štátu. Navrhovateľka uviedla, že podľa nej pri rovnakom zárobku má vždy muž
vyšší dôchodok ako žena a že dôchodky sú vypočítané s rozdielom minima eur, bez ohľadu na výšku
zárobku. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na uvedené požiadala o nové prepočítanie jej určeného
predčasného starobného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 07.01.2016 uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za
jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia navrhovateľky je 23,1842. V rozhodujúcom období
navrhovateľka získala úhrnom 10 544 dní dôchodkového poistenia teda 28,8877 rokov dôchodkového
poistenia. Po úprave priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 4 písm. c) zákona
v znení neskorších predpisov je jeho hodnota 0,8402. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok, teda k  31.07.2015 navrhovateľka získala 15 649 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na
účely výpočtu predčasného starobného dôchodku predstavuje 42,8740 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k  31.07.2015 je 10,6865 eur. Pretože navrhovateľka vychovala
dve deti a 55 rokov dosiahla XX.XX.XXXX, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona dosiahne
pripočítaním sedemdesiatichdvoch kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, teda 01.02.2017. Od vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku chýba navrhovateľke 551
dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa zvyšuje podľa § 82 zákona v znení neskorších
predpisov o 5,30 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku ustanovenú
v § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.).
Suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľky je v súlade s vyššie uvedeným 353,70 eur
mesačne. Podrobný spôsob výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku je uvedený v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka v opravnom prostriedku nevznášala námietky proti absencií
dôb dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ani proti dosiahnutým zárobkom, prípadne iným
relevantným skutočnostiam, ktoré by mohli mať vplyv na určenie sumy predčasného starobného
dôchodku. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa rozdielnej sumy dôchodku u mužov a žien uviedla,
že nároky na dôchodkové dávky, ich výplata a sumy sú vždy určované v súlade s platnou a účinnou
právnou úpravou, pričom u každého poistenca sú zohľadňované individuálne okolnosti, ktoré majú vplyv
na určenie sumy dôchodkových dávok.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 30.03.2016, na ktorom navrhovateľka uviedla, že ona
nenamieta, že by jej niektoré obdobie dôchodkového poistenia nebolo zarátané, ale sa jej zdá, že
niektoré osobné mzdové body sú nízke, a to aj napriek tomu, že naposledy pracovala 13 rokov v
nemeckej firme, kde mala slušný zárobok okolo 800 eur mesačne.  Navrhovateľka uviedla, že na strane
5 jej žiadosti o dôchodok je jej podpis, ale ona to nečítala, čo tam bolo napísané. Navrhovateľka uviedla,
že jej jedna pani povedala, že dôchodok je nesprávne vyrátaný, a preto ona chcela, aby jej nejaká iná
pracovníčka sociálnej poisťovne prerátala výšku dôchodku, pretože každý sa môže pomýliť, a nevie,
prečo jej nebolo vyhovené. Navrhovateľka uviedla, že ona chcela len prepočítanie dôchodku a nevie,
prečo to dala poisťovňa na súd. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa ju neinformovala o tom, že znovu
prehodnotili jej predčasný starobný dôchodok a ako postupovali. Navrhovateľka uviedla, že znovu žiada
o prepočítanie predčasného starobného dôchodku a aby jej bol predložený protokol o tom, ako to
bolo prepočítané. Navrhovateľka uviedla, že nevie, ako môže veriť odporkyni, že jej dôchodok znovu
prepočítali, keď jej o tom nič neposlali a rovno to poslali na krajský súd.

Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že posúdila nárok navrhovateľky na predčasný
starobný dôchodok a jeho sumu vypočítala podľa platných právnych predpisov o sociálnom poistení a
pri výpočte vychádzala z podkladov, ktoré má vo svojej evidencii a ktoré boli predložené k žiadosti o
predčasný starobný dôchodok. Suma predčasného starobného dôchodku zodpovedá preukázanému
obdobiu dôchodkového poistenia a sume vymeriavacích základov za kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia. Sociálna poisťovňa - ústredie pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku, teda vychádzala
z evidenčných listov dôchodkového poistenia vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov,
ako aj z potvrdení daných príslušných štátnymi inštitúciami. Sociálna poisťovňa - ústredie nemá dôvod
pochybovať o pravdivosti a správnosti takýchto potvrdení. Pokiaľ navrhovateľka konkrétne nenamieta,
ktorý osobný mzdový bod je nesprávne vyrátaný, nie je možné sa k tomu vyjadriť, avšak pri výpočte
osobného mzdového bodu sa vychádzalo z podkladov a postupovalo sa v súlade s platnou právnou
úpravou. V žiadosti o dôchodok, ktorú podpísala navrhovateľka, je na strane 5 uvedené, že žiadateľka
žiada touto žiadosťou o priznanie predčasného starobného dôchodku od 31.07.2015 len zo Slovenskej
republiky. Nárok navrhovateľky bol opätovne posúdený po podaní opravného prostriedku a bola
preskúmavaná správnosť napadnutého rozhodnutia a bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie bolo



vydané v súlade s podkladmi, ktoré mala sociálna poisťovňa. Navrhovateľka v zmysle § 219 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. nepožiadala o zaslanie podkladov, na základe ktorých sa rozhodovalo,
ona podala opravný prostriedok, na základe čoho Sociálna poisťovňa - ústredie znovu preskúmala
napadnuté rozhodnutie a predložila opravný prostriedok príslušnému krajskému súdu. Listom zo dňa
13.01.2016 bola navrhovateľka upovedomená, že po dôslednom odbornom posúdení námietky nie je
možné jej opravnému prostriedku vyhovieť a že v zmysle ust. § 219 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na dôchodkovú dávku rozhoduje krajský súd, a
preto opravný prostriedok zaslala spolu s písomným vyjadrením príslušnému Krajskému súdu v Trnave.
Nárok navrhovateľky bol opätovne posúdený, bolo zistené, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
Navrhovateľka neuviedla žiadne konkrétne námietky proti napadnutému rozhodnutiu.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 219 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Rozhodovanie o opravnom prostriedku
(1) Proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu možno podať
opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu. 99)

(2) Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal opravný
prostriedok, vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému prostriedku v
celom rozsahu vyhovelo.

(3) Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný prostriedok spolu
so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia opravného
prostriedku.

(4) Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie
podkladov, na ktorých základe ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie opravného
prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v
§ 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho
obdobia.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení



(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky
spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac
tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že
sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných
mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný
mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového
poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje
inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku   2015 19%.

Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred
rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov
pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia,
za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo
obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali
celý kalendárny rok.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho
kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok
predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka
dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto
určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase
vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku;

Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania
získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný
mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí
osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť
kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu
a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu
patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto
doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení



(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.

(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní žiadosti
navrhovateľky postupovala správne.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 31.07.2015 požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku
od 31.07.2015 len zo Slovenskej republiky.

Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 10.08.2015, č. XXX XXX XXXX X - I. priznala navrhovateľke podľa § 67
ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 31.07.2015 predčasný starobný dôchodok v sume 313,30 eur
mesačne, keď v odôvodnení konštatovala, že navrhovateľka k 31.07.2015 získala 13 834 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím  zvýšila sumu predčasného dôchodku podľa § 67 ods. 1, § 112
ods. 1 a § 82 zákona č. 431/2003 Z.z., čl. 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia  od 31.07.2015 na sumu 353,70 eur mesačne po
započítaní obdobia od 01.09.1975 do 31.12.1975, od 01.01.1976 do 31.12.1976, od 01.01.1977 do
31.12.1977, od 01.01.1978 do 31.12.1978, od 02.05.1979 do 31.12.1979, od 01.01.1980 do 26.07.1980,
od 09.05.1994 do 30.09.1994, to znamená 1 815 dní, do obdobia dôchodkového poistenia, čo spolu
predstavuje 15 649 dní obdobia dôchodkového poistenia (13 834 dní  + 1815 dní).

Krajský súd na základe predloženého administratívneho spisu, obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že ani v priebehu odvolacieho konania pred súdom navrhovateľka relevantne nespochybnila
správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Navrhovateľka nespochybnila v opravnom prostriedku, ani na pojednávaní, že by niektoré obdobie
dôchodkového poistenia nebolo zohľadnené pri výpočte predčasného starobného dôchodku, ani výšku
dosiahnutých zárobkov v rozhodnom období. Tvrdenia navrhovateľky, že muži sú zvýhodňovaní oproti
ženám pri výpočte starobných dôchodkov sú všeobecné tvrdenia, ktoré nemajú žiadny vplyv na
posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia.



Navrhovateľkine tvrdenia, že sa jej zdá, že niektoré osobné mzdové body nie sú vyrátané správne,
bez toho, aby ich konkretizovala a uviedla, v čom vidí nesprávnosť ich výšky, ako aj tvrdenie, že jedna
pani povedala, že nemá správne vyrátaný predčasný starobný dôchodok, sú všeobecnými tvrdeniami,
ktoré nemohli spochybniť porušenie povinnosti odporkyne ako správneho orgánu rozhodovať o výške
dôchodkovej dávky zákonom stanoveným spôsobom.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnila, čo bolo podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia, akým spôsobom vypočítala výšku predčasného starobného
dôchodku, keď suma predčasného starobného dôchodku zodpovedá preukázanému obdobiu
dôchodkového poistenia, ktoré nebolo sporné a sume vymeriavacích základov za kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia, čo tiež nebolo v konaní sporné.

Odporkyňa správne postupovala v zmysle ust. § 219 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
keď predložila opravný prostriedok navrhovateľky spolu s vyjadrením príslušnému krajskému súdu
po tom, ako dospela k záveru, že nemôže vyhovieť opravnému prostriedku v celom rozsahu voči
napadnutému rozhodnutiu.

Tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa ju neinformovala o tom, že jej žiadosť bola na základe opravného
prostriedku znovu prehodnotená nie sú pravdivé, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
odporkyňa listom zo dňa 13.01.2016 informovala navrhovateľku, že po dôslednom posúdení jej námietok
uvedených v opravnom prostriedku dospeli k záveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť a
že opravný prostriedok zaslali v zmysle ust. § 219 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Krajskému súdu v Trnave.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne  ako vecne správne potvrdil.

Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak,
že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.