{"guid": "141a5d76-742a-4129-8d0e-e215ac82565a:539b1c34-0b70-4f27-9e90-2f7d694701e4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1", "spisova_znacka": "24Co/214/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/214/2015 z 9. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. februára 2016, sp. zn. 24Co/214/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1", "identifikacne_cislo": "1114212099", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/539b1c34-0b70-4f27-9e90-2f7d694701e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/214/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114212099
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1114212099.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: I. C., nar.
XX.XX.XXXX, S., Z. XXXX/X, zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie
Slobody 12, Bratislava, zastúpená povereným advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, Šaľa, Pázmáňa
2020/30, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C
271/2014-75 zo dňa 11. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,26 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd určil, že zmluva o úvere číslo 4660392 zo dňa
12.11.2008 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 353,91 eur Centru právnej
pomoci k rukám právneho zástupcu Mgr. Ondreja Bartošoviča do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Titulom súdneho poplatku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Galante sumu
99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSU“), § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1.1.2008, § 52 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho  zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 4 písm.
r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článkom 6, článkom 2 písm. a)  a článkom 3 ods. 1,
článkom 6 prílohou smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a vecne odôvodnil tým, že v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa
preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver
(zmluva o spotrebiteľskom úvere  §  2 písm. a/  zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa
teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník  - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v
súlade s § 52 odsek 3, 4  OZ  a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že Všeobecné podmienky, boli
už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov na predtlačenom



tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť
ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 odsek 1,2,3 OZ).  Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až
54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná
zmluva ako aj obchodné podmienky - maličké písmenká, nahustený text bez odsekov, ktorá forma
znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre
spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti
zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone  ochrane spotrebiteľa a v OZ. Súd taktiež
poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti, a to v časti
podmienok, je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami ako aj v
slovách.

Prvostupňový súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka bod 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom
konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Nekalú povahu rozhodcovskej
doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský
súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Súd taktiež zistil, že rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom
vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi, a to
zmenkový úrok a zákonný úrok, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Zmenkový úrok bol priznaný vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.246,74 eur od 22.3.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne
zo sumy 1.246,74 eur od 5.6.2009 do zaplatenia. Uvedené úroky a poplatky spojené s poskytnutím
úveru a porušením povinnosti ho splácať, sú podľa názoru súdu priznané v rozpore so zákonnom,
nakoľko súd po preskúmaní spisového materiálu, a hlavne úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný
predmetný exekučný titul zistil, že Zmluva o úvere na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok



a neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a preto podľa ustanovenia § 4 ods.
2 písm. j/ a ods. 3 posledná veta,  z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver mal
byť bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd preto nemohol (nemal) povinného zaviazať k úhrade
zmenkového úroku a ani zákonného úroku v nijakej výške. Súd poukazuje aj na to, že priznaný zmenkový
úrok je neprimerane vysoký, a teda je v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom ako aj právnym
poriadkom, nakoľko povinného zaväzuje k plneniu právom nedovolenému. Priznanie zmenkového ako aj
zákonného úroku v zmysle vyššie uvedeného, spadá podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, do
kategórie neprijateľných podmienok, ktoré podmienky sú  neplatné. Súd  poukazuje na to, že žalobkyni
bol poskytnutý úver 663,88 eur a do vyhlásenia rozsudku by mala zaplatiť 6.930,49 eur, čo je viac ako
10 - násobok poskytnutého úveru, čo možno považovať za hrubý nepomer medzi poskytnutým úverom
a odmenou za tento úver, čo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na množstvo neprijateľných  zmluvných podmienok súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania za neplatnú vzhľadom na to, že bez týchto podmienok zmluva stráca svoj zmysel.

V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke v konaní,
resp. Centru právnej pomoci kde platobným miestom je advokát zastúpený Centrom náhradu trov
konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keď jeden úkon právnej pomoci má
hodnotu 69,91 eur, čo pozostáva zo sumy 61,87 eur a režijného paušálu 8,04 eur. Právny zástupca
žalobkyne učinil tieto úkony: príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby, písomné podanie na
súd - vyjadrenie vo veci o príslušnosti súdu,  účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014, 4 úkony po 69,91
eur majú spolu hodnotu 279,64 eur. Náhrada cestovných výdavkov za cestu zo Šale do Galanty a späť
predstavuje sumu 7,49 eur. Náhrada straty času za 2 polhodiny po 13,40 eur činí 26,80 eur. K uvedeným
sumám je nutné pripočítať 38,98 eur čo činí polovičný úkon spolu s režijným paušálom za účasť na
vyhlásení rozsudku dňa 11.12.2014 a tak trovy celkom činia sumu 353,91 eur.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov súd zaviazal žalovaného
ako neúspešného účastníka v konaní na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý činí 99,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd  napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p., v konaní došlo k vadám ako aj  podľa § 205 ods. 2 písm. d) a  f) O.s.p.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa predmetnej zmluvy poukazoval na existenciu prekážky
veci rozhodnutej. Súd sa s ňou náležite nevysporiadal a žalovaný považuje jeho argumentáciu za
nepreskúmateľnú a nepostačujúcu. Odvolateľ má za to, že všeobecný súd v konaní o určení, či tu
právo je alebo nie je nie je oprávnený konštatovať neplatnosť resp. nulitnosť rozsudku rozhodcovskej
zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Platnosťou rozhodcovskej doložky sa zaoberá Stály rozhodcovský
súd a rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len v lehote a z dôvodov taxatívne určených v § 40
zákona  č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prípadne exekučným súdom v exekučnom konaní.
Rozhodcovský rozsudok však napadnutý nebol. Z tohto vyplýva, že žalovaný disponuje právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím, ktoré je postavené na úroveň rozsudku vydaný v konaní pred všeobecným
súdom, ktorý vec prejudikoval platnosť zmluvy o úvere ako celku. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR II. ÚS 499/2002. Prvostupňový súd sa však aspektmi posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy
vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Odvolateľ je toho názoru, že čo sa týka
rozhodovania o určení platnosti rozhodcovskej zmluvy resp. neplatnosti je tu prekážka rozhodnutej veci
a to aj s poukazom na § 103 a § 159 ods. 3 O.s.p. Odvolateľ poukazuje aj na rozhodnutia slovenských
súdoch v obdobných veciach Krajského súdu v Prešove spis. zn. 7Cob 43/2010 a Krajského súdu v
Bratislave spis. zn. 8Co 437/2013. Predmetné rozhodnutie prvostupňový súd neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a takéto nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkovi
účinne sa brániť a ide o odňatie možnosti konať pred súdom.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobkyne, ktorá sa stotožnila s napadnutým
rozsudkom, pretože samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v dôsledku celého radu neprijateľných
zmluvných podmienok jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon vo viacerých svojich
ustanoveniach. Žalobkyňa je názoru, že sa nejedná v predmetnej veci o prekážku veci rozhodnutej.
K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe návrhu podaného žalovaným na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je nevýhradnou doložkou a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z
dôvodu, že právnym dôsledkom takto upravenej doložky je skutočnosť, že ak dodávateľ podá žalobu



na súkromno-rozhodcovskom súde, je spotrebiteľ povinný sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Tento
právny záver je v súlade s množstvom rozhodnutí všeobecných súdov a touto otázkou sa zaoberal už
aj Ústavný súd. Najvýznamnejšou skutočnosťou pre posúdenie nerovnováhy v právach a povinnostiach
účastníkov  spotrebiteľskej zmluvy je fakt, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky
nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcov v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúci
spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je
spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi,
avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn.
10CoE 326/2010). V nadväznosti na to potom aj rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemožno považovať za právoplatné rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku
veci rozhodnutej. Z obsahu konkrétnych článkov úverovej zmluvy je evidentné, že takmer v každom
článku úverovej zmluvy je prítomný rozpor so zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, tieto
ustanovenia zákonu odporujú alebo ho obchádzajú a sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná
spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ustanovení,
ktoré sú v rozpore so zákonom, zákon obchádzajú alebo v rozpore sú s dobrými mravmi. Žalobkyňa
má za to, že táto zmluva ako celok nie je udržateľná a je potrebné považovať ju za absolútne neplatný
právny úkon.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo určenie, že zmluva o úvere číslo 4660392 zo dňa
12.11.2008 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná.

Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám,
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Ide o také vady konania alebo rozhodnutia, ktoré majú za následok
zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i konania, ktoré tomuto
rozhodnutiu predchádzalo dospel k záveru, že v konaní sa nevyskytli také vady, ktoré by boli dôvodom
na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 O.s.p., preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. nie je daný.

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky
relevantné skutkové a právne otázky.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne



vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené ďalšie odvolacie dôvody podľa §
205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.). K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca
demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami.
Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods.
5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje právo.

Z cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná.
Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods.
2).

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov
Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa
vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy
vo svetle európskych smerníc,  a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem
inkorporované.



ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil  jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. V skúmanom prípade
nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou
podmienkou. Rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená ako samostatná zmluva, avšak bola
uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere dňa 12.11.2008. Rozhodcovská zmluva má rovnako ako
zmluva o úvere charakter formulárového tlačiva, ktoré bolo dodávateľom pripravené vopred a do ktorého
sa dopĺňali iba údaje identifikujúce spotrebiteľa. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, nie
je možné odvodiť, že oprávneným bol návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ponúknutý dlžníkovi
(povinný) a tento mal možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že
rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme vopred pripravenej formulárovej zmluvy, v ktorej
bol dodávateľom vopred zvolený konkrétny rozhodcovský súd,  je zrejmé, že dlžník nemal možnosť
uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka bola
dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou
doložkou a pristúpil na ňu. Navyše zo všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru vyplýva,
že tieto vyslovene, bez ohľadu na dohodu so spotrebiteľom, predpokladajú mimosúdne riešenie sporov v
konaní pred rozhodcovským súdom. Z toho vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej
veci bolo v podstate podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere s povinným. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. V zmysle uvedeného ustanovenia teda dôkazné bremeno
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky/zmluvy so spotrebiteľom spočíva na žalovanom.
Tento však v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by
preukazoval individuálnu dohodu so žalobkyňou na riešení sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.
Prvostupňový súd preto posúdil predložené listinné doklady správne a rozhodcovskú doložku oprávnene
považoval za individuálne nedojednanú.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská zmluva, ktorá má
založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ, vzhľadom na jej charakter formulárovej zmluvy, osobitne nevyjednal a  ani nemal
na výber, mohol len zmluvu o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy ako celok buď prijať a podpísať,
alebo odmietnuť.

Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude
rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto
je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského
súdu objektívne. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a  spotrebiteľ nemal reálnu možnosť



obsah predloženej formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť.

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu
neprijateľných podmienok (viď. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že  súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ,  a teda  nad rámec  zoznamu podmienok  uvedených v   prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa. Cieľom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali.

Cit. § 53 ods. 4 písm. r) OZ je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať,
ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide teda aj vtedy, ak síce  spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale  ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské
žaloby podávajú veritelia a to na vybraný rozhodcovský súd.

V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu
v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným
súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred
nezávislým a nestranným súdom.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd stotožniac sa so záverom prvostupňového súdu
je toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej
zmluvy, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná buď štátny alebo rozhodcovský súd, pričom
výber je na žalobcovi, čím v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť
spor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v
ktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby
spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

Keďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a keďže potom medzi
zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č.
244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Z
uvedeného dôvodu prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto
smere je nedôvodná.



So zreteľom na uvedené, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, odvolací súd potom rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, s poukazom na
konštatované, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
žalovanému. Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 70,26 eur ako odmenu za jeden úkon -
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,87 eur + 8,39 eur režijný paušál  podľa § 11 ods. 1, § 14 ods.  1
písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky. S poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni predmetnú náhradu trov odvolacieho konania na účet advokáta a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/271/2014", "guid": "0799cc4a-cdb7-4df5-86bb-81aaaa9b3a2e:e97e6c4c-6f18-4018-a609-db1119ffe1bf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "500c03cb-3f6a-44a8-a176-5a15827fd56e:fc5f8427-e15b-44e4-81a3-13379d2190a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1109241859.1", "spisova_znacka": "8Co/437/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/437/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1109241859.1"}], "citovane_v": []}