{"guid": "4896923f-0878-4d4f-99f8-51c8773828d1:617b086b-e1f2-4a6a-bae8-6c186fa41778", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2", "spisova_znacka": "10Co/25/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/25/2015 z 26. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. mája 2015, sp. zn. 10Co/25/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2", "identifikacne_cislo": "2613203055", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 1485, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-1485", "datum_vydania": "2015-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-10", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-33", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-34", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-75", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/617b086b-e1f2-4a6a-bae8-6c186fa41778", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 10Co/25/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2613203055\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203055.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., Praha 1 - Nové Město,\nPolitických vězňů 1272/21, Česká republika, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,\nGrösslingova 4, proti žalovanému: J. B., nar. XX. L. XXXX, bytom A. XXX, o XXX,XX eur s príslušenstvom\na iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 12. marca 2014 č. k. 3C/99/2013\n- 49 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   r u š í   a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanom\ndomáhala zaplatenia zmenkovej sumy 904,87 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 914,87\neur od 2. októbra 2010 do 9. januára 2011 a zo sumy 904,87 eur od 10. januára 2011 do zaplatenia,\núrokom 6% ročne zo sumy 914,87 eur od 22. novembra 2010 do 9. januára 2011 a zo sumy 904,87\neur od 10. januára 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 3,05 eur (všetko okrem náhrady trov\nkonania) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie o žalobe podanej podľa čl. 4\nods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske\nkonanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom (ďalej tiež len „nariadenie\no bagateľných sporoch“ alebo iba „nariadenie“) odôvodnil vo veci samej právne čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods.\n1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950\nZb. (ďalej tiež iba „zmenkový zákon“) a § 37 ods. 1, § 52, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 O. z. (Občianskeho\nzákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom záverom o nedôvodnosti\nžaloby pre neplatnosť zmenky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predložená zmenka\nje vlastnou vistazmenkou (zmenkou „na videnie“), v ktorej sú však uvedené až dva údaje splatnosti\na to ju činí neurčitou. Takýto záver bol podľa súdu prvého stupňa namieste pre zápisy na zmenke\n„zaplatím za túto zmenku pri predložení“ (čo je uvedenie splatnosti na nahliadnutie) aj „na platenie\npredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ (čo je naopak uvedenie splatnosti na určitý čas). Druhý údaj\nsúd nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona, keďže tento\núdaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu\nna videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,\nuzavrel tiež súd prvého stupňa, poukazujúci pritom aj na „rozhodnutie“ (rozsudok či uznesenie ? - otázka\nodvolacieho súdu) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „NS“) č. k. (keď už, tak správne\n„sp. zn.“) 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, ktorý (rozumej „NS“) jednoznačne konštatoval, že ak\nsú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch  rokov od vystavenia),\nspôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2 zmenkového zákona a je tak zrejmé,\nže pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus. Rozhodnutie o trovách konania\npotom odôvodnené bolo právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963\nZb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného, ktorému však v konaní\nžiadne trovy nevznikli a ani nepodal návrh na priznanie mu náhrady.\n\nProti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie len žalobkyňa a to s návrhom na jeho\nzmenu (rozsudku) plným vyhovením žalobe (okrem požiadavky na náhradu trov konaní pred súdmi\noboch stupňov). Odvolanie založila na existencii odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a\nf/ O. s. p. Napadnutý rozsudok je podľa nej prekvapivým rozhodnutím a spôsobuje i odňatie možnosti\nkonať pred súdom. Prekvapivosť tu podľa odvolateľky vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený\nnárok nepoprel, no napriek tomu došlo k zamietnutiu žaloby, pričom napadnutý rozsudok je aj v rozpore s\nkonštantnou judikatúrou NS. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj\nsplatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto\nzmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle\nčl. I § 33 zmenkového zákona môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými\nzákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na\nvidenie (tzv. vistazmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob\nuvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca\nje judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Pri vistazmenkách je zaužívané\npoužívať na označenie údaja zročnosti najmä nasledované slovné spojenia : „na predloženie“, „po\npredložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke\nz prejednávanej veci ako údaj splatnosti je jedným z takýchto tradičných údajov. V zmysle čl. I § 34 ods.\n1 zmenkového zákona zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od\ndátumu vystavenia, vystaviteľ však môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť a predĺženie lehoty na\nplatenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade v zákone nie je explicitne uvedené,\nako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť a dôležité je len, aby bol údaj dostatočne určitý.\nJe potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé\nosebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom (rubopisom) a preto sa pri posudzovaní jej podstatných\nnáležitostí vyžadujú príslušné kritériá. Ak potom v tejto veci je na  zmenke uvedené „na platenie predložiť\nv lehote štyroch rokov od vystavenia“, pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam\nslov „na platenie“ a „predložiť“. Na základe výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má\nbyť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový\núsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu\nvymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zmenkového\nzákona. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by\nmala byť ešte uvedená doložka „do“ a text by tak mal znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch\nrokov od vystavenia“, pretože tu ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu\nzmenkového, ktorými nie je založený vnútorný rozpor zmenky (keď prvý údaj určuje zročnosť zmenky a\ncharakterizuje jej typ a druhý naopak určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na\nplatenie). Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí NS sp. zn. 1 Obdo 59/2010, o túto skutkovú situáciu sa\nv danom prípade nejedná a preto sa ani nie je možné na také rozhodnutie odvolávať, ale relevantnými\nsú závery z iného rozhodnutia v obdobnej veci (a to z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z\n21. novembra 2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013).\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal.\n\nOdvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne\ncelú vec (nakoľko popri napadnutí rozsudku ako celku tu malo rozhodnutie o trovách konania povahu\nrozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, keď\ndospel k záveru, že s prihliadnutím k potrebe stotožnenia sa s názorom žalobkyne o existencii vytýkanej\nvady nesprávneho (nie celkom úplného) právneho posúdenia veci, ako aj k založeniu napadnutého\nrozsudku na prakticky jedinom (odvolaním však úspešne spochybnenom dôvode) nemohlo ísť o žiaden\nz prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu.\n\nNa úvod je však žiadúce predoslať, že žalobkyňa požadovala priznanie ňou uplatnenej pohľadávky\npodľa nariadenia o bagateľných sporoch. Preto je potrebné mať na zreteli, že európske konanie vo\nveciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“, t. j. spory,\nv ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, než je členský\nštát súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci (na čo správne poukázal aj súd prvého stupňa za stavu\nsplnenia takejto podmienky v prejednávanej veci). Nariadenie o bagateľných sporoch neobsahuje\npravidlá určovania súdnej právomoci (presnejšie medzinárodnej súdnej príslušnosti) a preto sa na takýto\núčel musia uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení nazývanom tiež Brusel I. [nariadenie Rady  (ES)\nč. 44/2001 z 22. decembra 2000 o príslušnosti a uznávání a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych\n\na obchodných veciach]. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa tak riadi procesným\nprávom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie; rozhodným právom (tu rozumej tzv. hmotným) však\nnemusí byť právo takéhoto členského štátu súdu. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že\nžalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, z obsahu predloženej zmenky voľba rozhodného\npráva nevyplýva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I),\nkeďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d/ vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek a\nprávo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého\nstupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom\npráve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho\nporiadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (vzhľadom na\nto, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodnou majiteľkou\nzmenky je POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda obchodná spoločnosť sídliaca na území Slovenskej republiky,\nžalobkyňa ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej\nsumy s príslušenstvom, spôsobilosť žalovaného a indosanta, čiže prvého majiteľa zmenky sa spravuje\nslovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovaného ako vystaviteľa zmenky bolo urobené\npred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej\nrepubliky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava,\natď.). Pre úplnosť je tu však vhodné poznamenať, že právna úprava zmenky vychádza v oboch častiach\ndnes už zaniknutej československej federácie, teda v Českej i Slovenskej republike z rovnakého\nprávneho základu, ktorým je práve zmenkový zákon (na čom nič nemení jeho dotknutie v Slovenskej\nrepublike dvoma pre posudzovanú vec nevýznamnými novelizáciami, vykonanými zákonmi č. 659/2007\nZ. z. a č. 492/2009 Z. z.).\n\nSúdu potom prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky  v rámci\neurópskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle čl. 4 ods. 4, čl. 7\nods. 1 a čl. 9 ods. 1 nariadenia o bagateľných sporoch má súd povinnosť tak konať a informovať strany\nsporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby mohol vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach.\nTakto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania, pričom zámerom je, aby zabezpečil splnenie\ncieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom, jednoduchom a finančne menej náročnom konaní.\nÚlohou súdu je pritom aj rozhodnúť, či v záujme zistenia skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie,\nkeď zásadou plynúcou z čl. 5 ods. 1 nariadenia je tu, že európske konanie vo veciach s nízkou\nhodnotou sporu je predovšetkým písomné a súd by mal nariadiť ústne pojednávanie len, ak to považuje\nza potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových otázok, v ktorých nevie rozhodnúť\niným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od jednej alebo oboch strán sporu,\nprípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie pojednávania je potom potrebné zdôvodniť.\nPri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho pojednávania, ako aj v priebehu ústneho\npojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a zásadu kontradiktórnosti\nkonania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie z vlastnej iniciatívy\n(keďže žiaden z účastníkov o to nepožiadal a žalovaný sa k žalobe dokonca ani nevyjadril), avšak\nbez zdôvodnenia, prečo k tomuto pristúpil, keď ani zo zápisnice o jedinom pojednávaní, na ktorom\nbol aj vyhlásený napadnutý rozsudok, nevyplýva potreba objasňovania sporných skutočností a takéto\npojednávanie prebehlo napriek neprítomnosti na ňom ktorejkoľvek zo sporiacich sa strán.\n\nZ doterajšieho obsahu spisu v prejednávanej veci potom niet pochybností o tom, že žalovaný vystavil\nblankozmenku, ktorú ako vystaviteľ aj riadne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy (201800133)\na záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.\n(v zmenke bližšie identifikovanej tiež identifikačným číslom, sídlom a údajmi o zápise takejto spoločnosti\nv obchodnom registri) sumu, ktorá bola do zmenky doplnená takouto spoločnosťou. Po údaji, komu sa\nmá platiť, sú uvedené doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z\nrubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala (previedla rubopisom)\nzmenku na žalobkyňu, ktorá je zahraničnou právnickou osobou a to bez uvedenia dátumu. Žalovaný\nna zmenku žalobkyni nezaplatil žiadnu sumu, preto žalobkyňa žalobou uplatnila nielen požiadavku na\nzaplatenie zmenkovej sumy vrátane taktiež v zmenke uvedeného úroku 0,25% denne, ale aj zákonný\n6% úrok a zmenkovú odmenu. Ani po doručení žaloby na tlačive „A“ nariadenia spolu s tlačivom „C“\nnariadenia žalovanému sa tento nevyjadril a nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie; súd prvého\nstupňa však považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, ktorú potrebu však nezdôvodnil a na\nktoré pojednávanie sa žiaden z účastníkov konania nedostavil.\n\nPredmetom posúdenia v odvolacom konaní potom pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi\nbolo to, či v prejednávanej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti\nzmenky (od ktorej žalobkyňa odvodzovala ňou uplatnenú zmenkovú pohľadávku), zapríčinenej\nuvedením v zmenke viacerých lehôt splatnosti (a teda či môže obstáť tomu zodpovedajúci záver súdu\nprvého stupňa).\n\nPodľa čl. I § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako\nbolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak\nmajiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\n\nPodľa čl. I § 33 zmenkového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na\nurčitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň (ods. 1) a zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou\nsročnosťou sú neplatné (ods. 2).\n\nPodľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť\npredložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo\nurčiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.\n\nPodľa čl. I § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté\ndo vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub\nzaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu\nalebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky a 7. podpis vystaviteľa.\n\nZmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a s rovnako zákonom ustanoveným\nobsahom. Podstatou zmenky je záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v mieste a čase\nvyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“,\npričom toto označenie nie je možné nahradiť iným slovom (a ak sa tak stane, nemôže už ísť o\nzmenku). Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku\nvlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať indosamentom\n(rubopisom). Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku, čo principiálne\nznamená, že majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.\n\nZmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,\nnež na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné\nvzťahy, ktoré medzi vystaviteľom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi vystaviteľom, remitentom\na zmenečníkom, resp. i príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že\nzmenka spravidla vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby ale\ndôvod vzniku zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku.\nPrávna úprava zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje a zmenka je tak zároveň\nzáväzkom nesporným. Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie,\nani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie\nje na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka\nsama (samozrejme ak je platná), je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú.\n\nNavzdory práve uvedenému (alebo práve pre špecifický charakter zmenkovoprávnych záväzkov) sa\nvšak vždy pripúšťajú určité námietky voči zmenkovým nárokom (hoci treba konštatovať, že je na dlžníkovi\nzo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom konaní preukázal a pokiaľ sa mu to\nnepodarí, neostane mu iné, než zmenku zaplatiť). Je teda možné, že proti zmenke bude platený nedlh,\nalebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané, či nároky z hier a stávok, i nároky právu\nsa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery. I keď abstraktnosť a nespornosť zmenkových\nzáväzkov spolu úzko súvisia, oba tieto rysy majú (a musia mať) svoje hranice. Zároveň je však nutné\nmať na pamäti, že oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a bude\nto osoba povinná, ktorá sa musí proti takémuto nároku (pokiaľ o to stojí) brániť. Pokiaľ neunesie dôkazné\nbremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa zmenky plniť, v ktorom smere sa nespornosť\na abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.\n\nU zmenky predloženej žalobkyňou v prejednávanej veci ide nepochybne o zmenku vystavenú na videnie,\nteda tzv. vistazmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu\nzmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení zmenky.\nAj keď potom ďalšie taktiež vyššie citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona upravuje\npovinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku\nvystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcové obmedzenie splatnosti tejto\nzmenky, prejavujúce sa tým, že sa zákonom ustanovená ročná lehota na predloženie zmenky na jej\nzaplatenie môže z rozhodnutia vystaviteľa zmenky nahradiť buď lehotou dlhšou alebo aj naopak skrátiť.\nMajiteľ potom môže či už v rámci lehoty zákonnej alebo odchýlky od nej ktorýmkoľvek smerom, určenej\nvystaviteľom zmenky, zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená,\nlebo splatnou sa táto stáva už samotným predložením. Aj v tomto prípade žalovaný v zmenkovom\nvyhlásení podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona určil dlhšiu než zákonnú lehotu na predloženie\nvistazmenky a to 4 roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje celkom jednoznačný údaj o tom, že sa\njedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa\njej vystavenia (tu teda od 26. apríla 2010).\n\nOdvolací súd tak v zhode s právnym názorom žalobkyne a odlišne od súdu prvého stupňa uzavrel, že\nzo zmenky predloženej žalobkyňou, obsahujúcej vyhlásenie žalovaného: „Zaplatím za túto zmenku pri\npredložení ...“ a takto splatnej na videnie, vyplýva len jeden údaj splatnosti (zo štyroch predpokladaných\nustanovením čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona ten prvý), kým ďalší údaj „na platenie predložiť v lehote\n4 rokov od vystavenia“ je nutné chápať ako zákonom výslovne umožňované určenie dlhšej než zákonnej\nlehoty na predloženie zmenky. O iný zákonom nepredpokladaný čas sročnosti (dnes splatnosti), majúci\nbyť do zmenky zanesený či už popri údaji nasvedčujúcom charakteru zmenky ako vistazmenky, alebo\nsamostatne, tu aj odhliadnuc od práve podaného výkladu ísť nemohlo, keďže ustanovenie čl. I § 33 ods.\n2 zmenkového zákona pokladá za neplatné len zmenky s iným časom splatnosti než tým uvedeným v\nodseku 1 tu rozoberaného ustanovenia alebo s postupnou splatnosťou a kým na prvý z takýchto dôvodov\nneplatnosti by šlo usudzovať výlučne pri jedinom zákonom netolerovanom údaji (čo v prejednávanej veci\npre len zdanlivú konkurenciu tu diskutovaného údaja s údajom nasvedčujúcim charakteru zmenky ako\nvistazmenky do úvahy neprichádzalo), o druhý pri pojatí do zmenky práve vyššie opísaných vyhlásení\nnemohlo ísť v žiadnom prípade. Aj neurčitosť opierajúca sa o jedno zo všeobecných ustanovení O. z.\no právnych úkonoch by tu mohla byť len v prípade dvoch vzájomne si odporujúcich, zákonom však\nsamostatne pripúšťaných údajov splatnosti (tu rozumej aspoň dve zo štyroch alternatív, tvoriacich súčasť\nvýpočtu v čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona) a ani o taký prípad tu ísť nemohlo, pretože údaj\nposudzovaný zhora ako predĺženie lehoty na predloženie zmenky nešlo podradiť pod žiadnu z možností\nvyjadrených v zákone slovami „na určitý čas po videní“, „na určitý čas po dátume vystavenia“ alebo „na\nurčitý deň“.\n\nAk teda splatnosť zmenky nastáva (už, resp. až) v momente jej predloženia, pričom predložiť tú z\nprejednávanej veci bolo možné v súlade s ust. čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona v lehote 4 rokov\nod jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote 4 rokov od vystavenia mohla nastať\nsplatnosť; odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú\nuvedené dve splatnosti, čo má spôsobiť neplatnosť zmenky.\n\nOdvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými\nodvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa\nmôže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil. Rozsahom odvolania nie je\nviazaný len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (tu o taký prípad s už vyššie spomenutou\nvýnimkou závislosti rozhodnutia o trovách konania od rozhodnutia vo veci samej nejde), vždy však musí\nprihliadnuť k vadám zakladajúcim tzv. zmätočnosť konania a to aj vtedy, ak neboli v odvolaní uplatnené.\n\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov\n(judikatúry) rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia\ntých jeho procesných práv, ktoré mu O. s. p. za účelom ochrany jeho práv a právom chránených\nzáujmov priznáva (tu por. napr. II. ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000).\nTáto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými\n\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom\nv prejednávanej veci súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky len z pohľadu jej splatnosti a jeho\nzávery vo vzťahu k tejto otázke s poukazom na už uvedené vyššie neboli správne, pričom poskytnutím\nlen jediného dôvodu zamietnutia žaloby bez ďalšieho zaoberania sa problémom obrazne „všetko stavil\nna jedného koňa“ („ktorý ale“ - opäť obrazne - „pretek prehral“), šlo tu o špecifický prípad niekdajšej\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v prvom stupni pre nedostatok jeho dôvodov (tu por. i ust. § 221\nods. 1 písm. c/ O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2005 vrátane), keď po „vyradení“\njediného okresným súdom použitého dôvodu tu už neboli žiadne ďalšie, spôsobilé presvedčiť o tom, že\nzamietnutie žaloby je naozaj vecne správnym rozhodnutím.\n\nOdvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221\nods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. (pre odňatie možnosti konať pred súdom i pre vadné právne posúdenie\nveci nasledované nevykonávaním už ďalšieho dokazovania) zrušiť a podľa odseku 2 tu spomínaného\nustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nAj keď so zreteľom k vytýkanej vade konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,\nodvolací súd považuje za účelné a pre ďalšie konanie aj vhodné podotknúť, že z jeho činnosti (nedostatok\ndôvodu pre dokazovanie podľa § 121 O. s. p.) mu je známe, že Krajský súd v Prešove vo veci ním vedenej\npod sp. zn. 6Co/132/2013 (týkajúcej sa konania vedeného v druhovo totožnej veci tou istou žalobkyňou)\nprerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl.\n19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii predložil predbežnú (prejudiciálnu) otázku v znení : „Či sa má\nčlánok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných\nprávnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,\nvykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá\nvo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje\nv zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú\npovahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia\nRPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Aj vzhľadom na doposiaľ uvádzanú\nabstraktnosť zmenky dáva odvolací súd súdu prvého stupňa na zváženie možnosť prerušenia konania\ns odkazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., keďže tu nepochybne odpoveď na predbežnú otázku\npoloženú Krajským súdom v Prešove (bez ohľadu na to, či procesné postupy žalobkyne totožnej s tou\nz prejednávanej veci umožnia Súdnemu dvoru Európskej únie zodpovedanie tejto otázky, alebo bude\nnutné sa naň obrátiť s ďalšou, takto podľa vedomosti tunajšieho súdu už treťou) môže mať význam aj pre\nriadnu (eurokonformnú) interpretáciu tuzemského rozhodného práva v prejednávanej (s tou prešovskou\ndruhovo totožnej) veci.\n\nPovinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ktorým je viazaný (§ 226 O. s. p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Pre prípad\nrozhodnutia sa ním nevyčkať na výsledok konania o predbežnej otázke, prebiehajúceho pred Súdnym\ndvorom Európskej únie, ale aj pri rozhodnutí sa presne opačne (v takom prípade logicky aj za pomoci\nusmernení plynúcich z podaného výkladu komunitárneho práva) bude samozrejme jeho povinnosťou\nopätovne vec posúdiť, podľa potreby a prípadnej ďalšej procesnej aktivity účastníkov zvážiť potrebu\ndoplnenia dokazovania (s črtajúcim sa priestorom urobiť tak prinajmenšom vo vzťahu k podmienkam\npreskúmania dodržania dohody o vyplňovacom práve podľa čl. I § 10 zmenkového zákona), výsledky\ncelého konania náležite zhodnotiť (§ 132 O. s. p.) a v rámci nového rozhodnutia (zdôvodneného tak, aby\nto odvolaciemu súdu neposkytlo príležitosť pre postup zakončený týmto jeho uznesením) rozhodnúť aj\no náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).\n\nK prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta\nzákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nToto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/04 z 14. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-14", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a495f585-877e-41fe-a60d-0d74ec45e4f9"}, {"guid": "e0439c6e-acb6-4f27-bdaf-40c19e471aa4:3a58704c-99d6-4f09-934f-10919a9e8580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1", "spisova_znacka": "6Co/132/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/132/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1608205304.1"}], "citovane_v": []}