Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/616/2014 z 17. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. novembra 2015, sp. zn. 11Co/616/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2309211158.1 Krajský súd Trnava | 11Co/616/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2309211158.1 | 2015-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 13 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea0d6d33-ea89-4b00-ac6f-c0d4b42ec403 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2309211158.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/616/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309211158
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2309211158.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. R., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. V. č. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom
Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, Bratislava, proti odporcovi: Trnavský
samosprávny kraj, Vajanského 2, Trnava, zastúpenému: JUDr. Petrom Sopkom, advokátom, Paulínska
24, Trnava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, zo dňa 10. júna 2014, č.k. 5C/128/2009-399, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j
e a v časti náhrady trov konania účastníkov ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol, že poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, Hodská 373/38, Galanta, IČO: 00
610 291, porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 350/2005 Z.z. tým, že zdravotnú starostlivosť neposkytoval správne, čím zasiahol do
osobnostných práv S. R., nar. XX.XX.XXXX a K. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom M. V. č. XXX, a
to do ich práva na súkromný a rodinný život a nedotknuteľnosti života jednotlivca v kruhu ich najbližších.
Zároveň určil odporcovi povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať navrhovateľom
1/ a 2/ z titulu práva na ochranu osobnosti ospravedlnenie z dôvodu pochybenia pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti formou osobného listu a zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ každému sumu 16.596,96
eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a každému sumu 713,50 eur titulom náhrady trov konania a obom
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.583,45 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
navrhovatelia 1/, 2/ sa návrhom naposledy upresneným dňa 05.04.2012 domáhali rozhodnutia, ktorým
by súd rozhodol tak ako vo výroku rozsudku z dôvodu, že postup lekárov pri pôrode navrhovateľky
1/ nebol správny, v dôsledku čoho dňa XX.XX.XXXX o 07.00 hod. sa narodilo dieťa K. s váhou
3700 gramov, dĺžkou 50 cm, ktoré bolo prevezené do Perinatologického centra v Nových Zámkoch
a dňa XX.XX.XXXX o 09.15 hod. zomrelo na zlyhanie centrálnej nervovej sústavy pri mozgovej
ischémii, ktoré bolo prvotne zapríčinené pri pôrode. Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko ani súdny
znalec ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nekonštatovali pochybenia lekára zvolením
nesprávneho postupu pôrodu, obaja konštatovali len fakt, že mohol byť zvolený vhodnejší spôsob.
Postup ošetrujúceho lekára síce nebol zvolený vhodne, avšak zároveň nebol zvolený nesprávne t.j. bol
zvolený lege artis. Nemožno tak konanie ošetrujúceho lekára hodnotiť ako porušenie ustanovenia § 4
ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z.z. ako titul nároku na náhradu škody. Sám znalec uviedol metódu voľby pôrodu
vákuumextraktorom ako menej vhodnú, pričom vhodnejšie by boli pôrodnícke kliešte to znamená, že



pôrodník mal v danom prípade voľbu dvoch metód, ktoré obe boli v postupe lege artis. Takisto svedkyne
žiadnym spôsobom nepreukázali, že by psychická ujma navrhovateľov prekračovala bežný rámec ujmy
v prípadoch úmrtia dieťaťa, čo vyplýva aj z faktu, že navrhovateľka 1/ bola na depresiu liečená len prvé
dva až štyri mesiace. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že podľa listu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trnava, zo dňa 14.01.2008 bolo navrhovateľke 1/ oznámené,
že pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru
(výška pacientky, rozmery panvy, veľkosť plodu). V kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring
realizovaný iba stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. Kardiotokografický
záznam zo dňa XX.XX.XXXX v čase od 05.05 hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje
pokles oziev do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales,
teda prirodzenou cestou. Pri pretrvávajúcich známkach intrapartálnej (vnútromaternicovej) hypoxie je
indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná, vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte alebo
primárne indikovaný cisársky rez. Výkonom dohľadu tak bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 Zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa pitevného protokolu č.
341/07 P pracoviska ÚDZS, Súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska Nové Zámky
bola konštatovaná základná príčina vedúca k bezprostrednej príčine smrti dieťaťa encephalopathia
hypoxica a bezprostrednou príčinou smrti Insufficiencia cardiorespiratoria apud hypoxiae cerebri. Podľa
znaleckého posudku znalca MUDr. Ivana Philadelphyho, súdneho znalca v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo, ktorý bol vypracovaný pre zadávateľa OR PZ Galanta
vo veci zločinu usmrtenia K. R., nar. XX.XX.XXXX v X., ktorý zomrel po pôrode na Novorodeneckej
klinike v Nových Zámkoch dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že k úmrtiu novorodenca došlo v dôsledku ťažkej
asfyxie počas pôrodu, nebola zistená žiadna vrodená vývojová chyba, ochorenie plodu alebo pôrodný
traumatizmus. Znalec ďalej uviedol, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu medzi 03.30
až 06.10 hod. dňa XX.XX.XXXX by bolo bývalo možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou
a včas sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Lekárske vedenie pôrodu je na hranici
obhájiteľnosti postupu lege artis. Monitorovanie stavu plodu malo byť frekventnejšie, až kontinuálne
od okamžiku ako boli kardiograficky zachytené decelerácie plodových oziev. Aj keď zaznamenané
výsledky neboli aktuálne alarmujúce mohli signalizovať ďalší možný nepriaznivý vývoj a ohrozenie
plodu, ktorý takto nebol včas podchytený. Za uvedených okolností považuje znalec za nevhodné
použitie vákuumextraktora k ukončeniu II. doby pôrodnej. Znalec MUDr. Tibor Matuška, CSc., z odvetvia
Gynekológie a pôrodníctvo, v znaleckom posudku č. 2/2012, zo dňa 23.08.2012 uviedol, že v danom
prípade aj prerušované kardiotokografické sledovanie plodu by bolo nedostatočné, počúvanie oziev
plodu stetoskopom bolo nedostatočným spôsobom monitorovania stavu plodu, možno teda konštatovať
pravdepodobnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným
nepriaznivým stavom končiacim smrťou. Ďalej uviedol, že monitorovanie plodu malo byť kontinuálne,
pretože posledné záznamy z kardiotokografie neboli úplne fyziologické. Podľa protokolu č. 872/2007
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, bol záver: „Zdravotná starostlivosť
v intenciách rozhodnutia viesť pôrod per vias naturales bola poskytnutá lege artis. Príčina zlyhania
vakuumextrakcie nie je z dokumentácie a vyjadrení zainteresovaných jasná. Rozhodnutie ukončiť pôrod
cisárskym rezom je na pracovisku neovládajúcom techniku rorcepsu metódou voľby. Toto rozhodnutie
však nesie riziko predĺženia časového faktora, ktorý je v kritických pôrodníckych situáciách rozhodujúci.“
Zistené nedostatky pri výkone dohľadu boli nasledovné:
- pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru.
- v kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j. 11
hodín bez kardiotokografického monitoringu. Všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále okrem
auskultačného monitoringu monitorovať rodičku á 2 hodiny kardiotokograficky.
- kontinuálny kardiotokografický záznam v čase 05.05 hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje
opakované decelerácie do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales
(prirodzenou cestou).
- rodička je v kritickej fáze od 05.50 hod. do 06.45 hod. (t.j. 55 minút bez kardiotokografického
monitoringu). Auskultácia zaznamenáva pokles oziev na 100/min. Pri takto prolongovaných známkach
intrapartálnej hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli
pôrodnícke kliešte alebo primárne indikovať cisársky rez. Úradom bolo zistené porušenie § 4 ods.
3 Zákona č. 576/2004 Z.z. a podanie navrhovateľov bolo vyhodnotené ako opodstatnené. Podľa
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava, zo dňa 28.03.2008
bola Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša, Hodská 373/38, Galanta, uložená pokuta 200.000,- Sk z
dôvodu, že pacientke - navrhovateľke 1/ nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Podľa



lekárskej správy psychiatričky MUDr. F. X. navrhovateľka 1/ navštevovala jej ambulanciu z dôvodu
problémov popôrodnej depresívnej poruchy. Psychiatrička ako svedkyňa uviedla, že navrhovateľka 1/
bola liečená pre ťažkú depresiu následkom úmrtia dieťaťa a užívala antidepresíva. Diagnóza sa potlačila,
nedosahovala hĺbku psychózy, no antidepresíva užívala v udržiavacích dávkach. Kritický stav trval pol
roka, nevyžadoval hospitalizáciu. Bol to bežný stav u žien ktoré po pôrode prídu o dieťa, no toto bolo
komplikovanejšie v tom, že dieťa bolo zdravé pred pôrodom a po pôrode zomrelo. Svedkyňa Z. D.,
matka navrhovateľky, uviedla že manželia v čase udalosti bývali u nej. Dcéra bola počas tehotenstva
bez problémov. Na deň pôrodu nikdy nezabudne, musela sa robiť silná, musela dcéru utešovať, aby
nebola smutná. Dcéra stále plakala, musela jej podávať lieky, aby sa jej stratilo mlieko a všetko čo s
tým súvisí. Bola na tom dcéra veľmi zle, musela navštíviť aj psychiatra. Po pôrode sa necítila dobre ani
psychicky ani fyzicky, bolo jej stále zle, bola slabá, nebola vyrovnaná, stále plakala. Navrhovateľ bol
pri nej, tiež však nebol v poriadku, situáciu riešil alkoholom. U navrhovateľa 2/ trvalo vyrovnanie sa so
situáciou asi rok. Odozva po tejto udalosti trvá dodnes. Svedkyňa T. X. uviedla, že s navrhovateľmi sa
často navštevovali, nikdy nezabudne na deň, keď navrhovateľom zomrel syn. Chodili za navrhovateľkou
každý deň do nemocnice, každý deň plakala, aj navrhovateľ 2/ plakal, bolo to pre nich ťažké. Po
návrate z pôrodnice mala veľkú bolesť. Vie, že chodila k psychiatrovi. Navrhovateľ zase počas víkendov
požíval alkohol. Podľa nej sú navrhovatelia iní ako boli pred pôrodom v tom, že majú takú veľkú bolesť,
predtým ju nemali. Sú šťastní, že sa im narodila dcéra, ale na tú bolesť nikdy nezabudnú. Aj keď budú
mať ešte deti, budú vedieť že mohli mať synčeka. Podľa uznesenia Trnavského samosprávneho kraja
č. 738/2013/25, na 25. zasadnutí dňa 02.10.2013, zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja
schválilo zrušenie príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho
kraja, okrem iných aj Nemocnicu s poliklinikou Sv. Lukáša, Galanta, so sídlom Hodská 373/38, Galanta,
bez právneho nástupcu ku dňa 31.12.2013 a práva a povinnosti zrušených organizácií prešli dňom
zrušenia na zriaďovateľa Trnavský samosprávny kraj v zmysle § 21 ods. 13 Zákona č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a preto v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. po zrušení Nemocnice
s poliklinikou Galanta súd pokračoval v konaní s Trnavským samosprávnym krajom na strane odporcu,
ako univerzálnym právnym nástupcom. Právne vec súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovenia § 11, §
13 ods. 1, 2, 3, § 16 Občianskeho zákonníka. Prvou nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného
zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 2 O.z. je, že priznanie akejkoľvek formy morálneho zadosťučinenia sa
nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcim. Ďalšou podmienkou je zistenie, že neoprávneným
zásahom došlo v príčinnej súvislosti k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej
miere ( tu je potrebné zdôrazniť, že toto hľadisko sa vzťahuje rovnocenne aj na prípady, kedy je výrazne
zasiahnutá aj iná zo zložiek ochrany osobnosti fyzickej osoby). Ide o takú ujmu vzniknutú na osobnosti
fyzickej osoby, ktorú táto osoba pociťuje vzhľadom k sile a trvaniu nepriaznivého následku ako závažnú.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov 1/, 2/ na
ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy bol dôvodný. Súd mal preukázané, že navrhovateľka
1/ potom, ako jej začala odtekať plodová voda bola prijatá na Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie
Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, v 40. týždni tehotenstva. Na pôrodnú sálu bola prijatá
ako prvorodička. Dňa XX.XX.XXXX o 07.00 hod. sa narodilo dieťa, syn K., s váhou 3700 gramov a
dĺžkou 50 cm. V tento deň o 09.00 hod. bolo dieťa prevezené do Perinatologického centra do Nových
Zámkov, kde zomrelo dňa XX.XX.XXXX. U dieťaťa došlo k zlyhaniu srdcovocievneho a dýchacieho
systému pri včasnom asfyktickom syndróme ťažkého stupňa. Zo záverov šetrenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo zistené
porušenie § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z., obdobný záver vyplýva i z posudku znalca MUDr.
Philadelphyho, ktorý bol vypracovaný pre trestnoprávne účely, ale i z posudku, ktorý bol vypracovaný
v rámci tohto konania MUDr. Matuškom. V zásade závery z týchto sú také, že pri rozhodovaní o
vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru. V kritickom období I. doby
pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického
monitoringu, keď všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále okrem auskultačného monitoringu
monitorovať rodičku každé dve hodiny kardiotokograficky. Kontinuálny kardiotokografický záznam v čase
05.05 hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje opakované decelerácie do 80/min. a napriek
tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales. Rodička je v kritickej fáze od 05.50 hod. do
06.45 hod., t.j. 55 minút bez kardiotokografického monitoringu. Auskultácia zaznamenáva pokles oziev
na 80/min.. Pri takto prolongovaných známkach intrapartálnej hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii
diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte alebo primárne indikovať cisársky
rez. Obaja znalci sa vyjadrili, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu by bolo bývalo
možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu
cisárskym rezom. Prerušované kardiotokografické sledovanie plodu by bolo takisto nedostatočné a



počúvanie oziev plodu stetoskopom bolo nedostatočným spôsobom monitorovania stavu plodu. Takže
možno konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu
počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou, keď z pitevného protokolu
vyplynulo, že základná príčina vedúca k bezprostrednej príčine smrti bola konštatovaná encephalopathia
hypoxica a bezprostrednou príčinou smrti insufficiencia cardiorespiratoria apud hypoxia cerebri, pričom
tkanivá placenty a pupočníka boli bez malformácii, ischemických a zápalových zmien, čo nesvedčí pre
dlhodobú hypoxiu plodu. Na základe uvedených záverov súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľov v
tom, že na strane poskytovateľa došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, je pravdou tvrdenie odporcu, že žiadny právny predpis lekárovi neurčuje
akým spôsobom mal viesť pôrod, avšak tým, že pri poklese oziev bola pacientka monitorovaná iba
auskultačne, toto bolo vyhodnotené ako nedostatočné, v dôsledku čoho došlo k takým komplikáciám
pri pôrode ako sú popísané vyššie. Súd dospel k záveru, že nemocnica nepostupovala pri poskytovaní
starostlivosti pri pôrode navrhovateľky 1/ v súlade s vtedy známymi poznatkami lekárskej vedy a
možnosťami dostupných metód. I z Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou už po námietkach
zo strany nemocnice bol taký záver, že ak pracovisko uprednostňuje intrapartálny monitoring plodu
auskultáciou a nie kardiotokograficky, musí si byť vedomý možných dôsledkov, keď kardiotokografický
záznam okrem nesporného medicínskeho významu má nespochybiteľnú forenznú hodnotu. Keď
znalec MUDr. Matuška sa vyjadril, že pri kontinuálnom monitoringu je veľká percentuálna spoľahlivosť
odhalenia hypoxie ale pri kontrolovaní stetoskopom túto hypoxiu nemožno odhaliť takmer vôbec a
hypoxiu plodu počas pôrodu kardiotokograficky možno odhaliť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou.
Z uvedeného vyplýva, že tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil, pokiaľ pri poklese
oziev nemonitoroval pacientku neprerušene kardiotokograficky, ktorým mohli odhaliť hypoxiu dieťaťa,
čím by s veľmi vysokou pravdepodobnosťou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zmenil spôsob
pôrodu. Odporca sa nebránil tým, že by tieto možnosti nemali preto je súd názoru, že nemocnica
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupovala a nehodnotila zistený stav podľa súčasných
poznatkov lekárskej vedy a možnosti a teda jej konanie pri výkone zdravotníckych služieb je možné
považovať za postup non lege artis. Za protiprávne konanie treba považovať aj konanie ktoré nie je
v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, pričom pre požiadavku súčasnosti je smerodajný
čas uskutočnenia úkonu. (Rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo 168/2010). K úmrtiu novorodenca došlo v
dôsledku ťažkej asfyxie počas pôrodu. Nebola zistená žiadna vrodená vývojová chyba, ochorenie plodu
alebo pôrodný traumatizmus. Podľa znalca MUDr. Matušku možno konštatovať pravdepodobnú príčinnú
súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým
stavom končiacim smrťou. Dieťa zomrelo pre nedostatok kyslíka a vzhľadom na uvedené vyššie
pochybenie nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je tu zrejmá príčinná súvislosť medzi
konaním nemocnice a smrťou dieťaťa. K námietkam odporcu ohľadne možnej inej príčiny smrti súd
udáva, že príčina úmrtia dieťaťa vyplýva zo samotného pitevného protokolu a i z vyššie uvedených
posudkov a protokolov, preto v tomto štádiu a čase by bolo špekuláciou ustálovať inú príčinu smrti
dieťaťa. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti non lege artis možno postaviť ako predpoklad pre vznik
príčinnej súvislosti. Neexistuje taký odborník ani taká metóda ktoré by vedeli jednoznačne na 100% určiť
túto príčinnú súvislosť. K uvedenému zaujal postoj Ústavný súd ČR I. ÚS 1919/08 zo dňa 12.08.2008.
Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že nemocnica svojím konaním resp. nekonaním
neoprávnene zasiahla do súkromného rodinného života navrhovateľov v zmysle § 11 O.z.. Smrťou
dieťaťa bola narušená celistvosť rodiny, keď u navrhovateľov išlo o prvé dieťa, na ktoré sa obaja tešili,
konaním nemocnice bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života navrhovateľov, pričom následky
sú trvalé a neodstrániteľné. Z výpovedí svedkov bolo preukázané, akým ťažkým spôsobom zasiahla
smrť navrhovateľov, išlo o prvé tehotenstvo navrhovateľky, pričom navrhovateľka počas tehotenstva
nemala žiadne problémy. Citová ujma na strane oboch navrhovateľov spočíva v tom, že stratili dieťa, s
čím sa vyrovnávali iba postupne. Navrhovateľka 1/ bola nútená navštevovať psychiatra a navrhovateľ 2/
riešil svoj žiaľ, smútok popíjaním alkoholu. I keď sa im narodilo už druhé dieťa, ktoré ich žiaľ a smútok
čiastočne stlmilo, strata dieťaťa je určite trvalým a neodstrániteľným následkom. Preto súd vyhovel
žalobe v plnom rozsahu v časti vyslovenia porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z.
a zásahu do osobnostných práv navrhovateľov a tiež uloženia povinnosti odporcovi ospravedlniť sa
navrhovateľom formou osobného listu. Morálnu satisfakciu súd považoval za nepostačujúcu vzhľadom
k intenzite zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, preto považoval za opodstatnené a spravodlivé
priznanie zadosťučinenia aj v peniazoch. Spôsobená nemajetková ujma na strane navrhovateľov za
zásah do ich osobnosti úmrtím prvého dieťaťa je len veľmi ťažko vyčísliteľná vo finančnom vyjadrení.
Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k
záveru, že ujma je rovnaká u oboch navrhovateľov. Súd u oboch zohľadnil ich postavenie v rodine a



úlohu, ktorú mali plniť v prípade narodenia zdravého dieťaťa a tiež následkov aké úmrtie dieťaťa u oboch
spôsobilo. I keď možno navonok navrhovateľka 1/ pociťovala ujmu vo väčšej miere, ktorú skutočnosť
nasvedčujú návštevy psychiatra, nedá sa povedať že navrhovateľ 2/ túto ujmu pociťoval viac alebo menej
ako navrhovateľka 1/. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou odporcu, že následky u oboch neprekročili
bežnú mieru a nezanechali trvalé následky. Ťažko sa dá povedať čo je to bežná miera, i keď sa dá
dať za pravdu i MUDr. X., že každý, resp. každá osoba by znášala uvedenú situáciu rôzne a závisí
od osobnosti. Strata jediného prvého dieťaťa je ujma nenahraditeľná keď obaja stratili možnosť vidieť
ako ich dieťa, syn rastie, usmieva sa ale stratili možnosť prežívať aj ďalšie radosti i starosti, ktoré sú s
výchovou dieťaťa spojené. I keď narodenie ďalšieho dieťaťa možno zmiernilo bolesť u navrhovateľov,
dennodenná návšteva cintorína svedčí o tom, že navrhovateľka 1/ stratu dieťaťa pociťuje i naďalej veľmi
intenzívne. Preto pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch zhodnotil závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy u oboch navrhovateľov, tiež prihliadal na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti navrhovateľov došlo a navrhovateľmi žiadanú výšku nemajetkovej ujmy považoval
za primeranú, preto priznal každému z navrhovateľov jej náhradu vo výške 16.596,96 eur. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľom ktorí mali plný úspech v konaní
priznal právo na náhradu trov konania každému vo výške 713,50 eur ktoré pozostávajú zo sumy 563,50
eur za zaplatený súdny poplatok a zo sumy 150 eur za zložený preddavok na znalecké dokazovanie a
vo výške 10.583,45 eur ako trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol,
že podľa § 92 ods. 2 O.s.p. môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli práva a povinnosti prevedené
alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd návrhu vyhovie ak sa preukáže,
že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2.. Z uvedeného je zrejmé, že jedným
z predpokladov postupu súdu, aby ako s odporcom konal s Trnavským samosprávnym krajom je návrh
navrhovateľov alebo Trnavského samosprávneho kraja, na ktorý práva a povinnosti prešli. Takýto návrh
nebol podaný a Okresný súd Galanta o zmene účastníka nerozhodol uznesením. Napriek tomu, že
súd svoje rozhodnutie opiera o dva znalecké posudky tak úlohou znalca MUDr. Ivana Philadelphyho
v trestnom konaní bolo len posúdiť porušenie právnej povinnosti nemocnice a nie príčinnú súvislosť
medzi úmrtím maloletého K.. Jediným dôkazom vypracovaným znalcom a vykonaným Okresným
súdom Galanta za účelom posúdenia príčinnej súvislosti, ktorá je jedným z nevyhnutných atribútov
vzniku zodpovednosti za škodu je doplňujúci znalecký posudok MUDr. Matušku, ktorý konštatuje
pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho
následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou. Na otázku, či by bola pri včasnejšom odhalení
hypoxie možnosť úmrtia vylúčená znalec uviedol, že úplne sa to vylúčiť nedá, preto opakovane hovorí
o pravdepodobnosti. Ak nemožno pravdepodobnosť príčinnosti označiť za veľmi pravdepodobnú resp.
pravdepodobne blížiacu sa istote je zrejmé, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Odporca
má za to, že postupom Okresného súdu Galanta, ktorý nevyhovel návrhu odporcu na doplnenie
dokazovania vo veci zistenia príčinnej súvislosti medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas
pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou, okresný súd nedostatočne zistil
skutkový stav. Odporca nespochybňuje zistenie z pitevnej správy že bezprostrednou príčinou smrti bolo
nedokysličenie plodu, dokazovaním však nebolo zistené že príčinou tohto nedokysličenia bol nesprávny
spôsob vedenia pôrodu, resp. či spôsob vedenia pôrodu bol príčinou následného úmrtia. Súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to k zisteniu príčinnej súvislosti
medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom
končiacim smrťou, hoci z vykonaného dokazovania je zrejmá len pravdepodobná príčinná súvislosť
bez určenia miery pravdepodobnosti. Nesprávny je právny názor súdu podľa ktorého poskytovanie
zdravotnej starostlivosti non lege artis možno postaviť ako predpoklad pre vznik príčinnej súvislosti.
Pokiaľ sa týka rozhodnutia Ústavného súdu ČR I. ÚS 1919/08, tak z textu nálezu je zrejmé, že Ústavný
súd má na mysli predovšetkým prípady keď je príčinná súvislosť veľmi pravdepodobná alebo blížiaca
sa istote. Neuvádza, že pre konštatovanie príčinnej súvislosti postačuje akákoľvek pravdepodobnosť,
t.j. pravdepodobnosť konštatovaná MUDr. Tiborom Matuškom, ktorý pravdepodobnú príčinnú súvislosť
neoznačil za vysokú ani za blížiacu sa istote, pričom ju nevedel percentuálne určiť ani odhadom.
Navrhovateľom priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 33.193,92 eur považuje
za neprimeraný, nakoľko táto suma vysoko prevyšuje maximálnu sumu odškodnenia podľa zákona č.
215/2006 Z.z., ktorý upravuje odškodňovanie osôb pri násilných trestných činoch, t.j. v skutkovo omnoho
závažnejších prípadoch než je prejednávaný prípad a podľa ktorého je maximálna výška odškodnenia pri
následkoch smrti 50-násobok minimálnej mzdy, t.j. 13.443,54 eur. Taktiež nesúhlasí s výškou prisúdenej



náhrady trov právneho zastúpenia kde najmä namieta nesprávne určenú výšku tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby s poukazom na § 10 ods. 8 Zák. č. 655/2004 Z.z. platného ku dňu vykonania
právneho úkonu.

Navrhovatelia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že pokiaľ sa týka namietanej
absencie návrhu na zmenu účastníka konania, tak súd prvého stupňa postupoval správne podľa § 107
ods. 4 O.s.p.. V danom prípade sa jedná o univerzálnu sukcesiu, kde procesné nástupníctvo upravuje
práve § 107 O.s.p. a nie § 92 O.s.p.. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že súd nedoplnil navrhovaným spôsobom
zo strany odporcu dokazovanie, tak odporca svojimi listami zo dňa 02.12.2013 a 03.12.2013 navrhoval
len znalcom zodpovedať také otázky, ktoré už boli v konaní zodpovedané a voči ktorým odpovediam
odporca nemal žiadne výhrady. MUDr. Matuška vo svojom posudku k príčinnej súvislosti na strane 8
uviedol, že možno konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním
plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou. MUDr. Philadelphy na
strane 7 svojho posudku uviedol, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu v čase medzi
03.30 hod. až 06.10 hod. by bolo bývalo možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas
rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. MUDr. Matuška, keď bol dovypočutý uviedol na
pojednávaní dňa 20.03.2013, že ďalšie možnosti úmrtia ukáže až následná pitva, ktorá však neukázala
žiadne odchýlky patalógie pupočníka a patológie placenty, preto znalec s vysokou pravdepodobnosťou
ako možnú príčinu závažnej hypoxie u plodu končiacu smrťou považuje nedostatočným monitorovaním
neodhalenú hypoxiu. Obaja znalci si vo svojich posudkoch neodporujú. Z oboch jasne vyplýva, že ak
by bol plod počas pôrodu monitorovaný riadne a kontinuálne, došlo by k včasnému zaznamenaniu
ohrozenia plodu hypoxiou. Vzhľadom k tomu, že odporca nenavrhoval zodpovedať znalcom žiadne nové
otázky, dovtedajšie znalecké dokazovanie nespochybňoval, dokonca mal možnosť klásť otázky znalcovi
aj na pojednávaní, považujú za správny postup súdu prvého stupňa. Poukázali na rozsudok Najvyššieho
súdu SR 6Cdo 168/2010 z 09.11.2011 v ktorom sa konštatuje, že medzi ujmou na zdraví a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť, ak bolo možné pri včasnej diagnóze následne vykonať taký lekársky
zákrok, ktorý by zabezpečil odvrátenie následnej ujmy. Totožná situácia nastala aj v danom prípade,
keď v dôsledku nedostatočného monitorovania plodu počas pôrodu neboli zistené známky kyslíkovej
nedostatočnosti u plodu, následkom čoho bola smrť novonarodeného dieťaťa. Uvedené závery potvrdil
aj znalec MUDr. Matuška na pojednávaní konanom dňa 20.03.2013. Opätovne poukázali na uznesenie
Ústavného súdu ČR I. ÚS 1919/08 zo dňa 12.08.2008. Odporca namieta tiež výšku priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 4Cdo/139/2011
(uvedené číslo je však zjavne nesprávne), v ktorom rozhodnutí súd skonštatoval, že smrť dieťaťa je
pre rodičov vždy mimoriadnym zásahom do ich osobnostných práv preto mal za to, že nebolo potrebné
preukazovať žiadnu mimoriadnosť zásahu. Skutočnosti tvrdené odporcom, že sa navrhovateľom 1/,
2/ nezmenil žiadnym spôsobom zdravotný stav, neboli ani psychiatricky ani psychologicky liečení, nie
sú relevantné na preukázanie mimoriadnosti zásahu do ich osobnostných práv. Pokiaľ sa týka výšky
náhrady trov konania, tak predmetom daného konania sú dva samostatné nároky, ktoré nie sú spojené
priamo zo zákona. Mohli byť uplatnené samostatnými žalobami. Ustanovenie § 10 ods. 8 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. upravuje výšku tarifnej hodnoty iba vo veci ochrany osobnosti a to v závislosti či je konanie
o ochrane osobnosti spojené s konaním o náhradu nemajetkovej ujmy alebo nie. Odmenu za jeden úkon
právnej služby v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné vyčísliť samostatne podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky. Na základe uvedeného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť s tým, že
si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 639,36 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 5C/128/2009 je návrh navrhovateľov
1/, 2/, ktorým sa na odporcovi domáhali ochrany osobnosti keď žiadali určiť, že poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta porušila ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č.
576/2004 Z.z. tým, že zdravotnú starostlivosť neposkytovala správne, čím zasiahla do osobnostných
práv navrhovateľov 1/, 2/ a to do ich práva na súkromie a rodinný život a nedotknuteľnosti života
jednotlivca v kruhu ich najbližších. Zároveň žiadali určiť odporcovi povinnosť zaslať navrhovateľom 1/,



2/ z titulu práva na ochranu osobnosti ospravedlnenie z dôvodu pochybenia pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti formou osobného listu a zaplatiť im každému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
16.596,96 eur a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovené.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako i celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver a s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne rozhodol po zániku pôvodného odporcu Nemocnice s poliklinikou Svätého
Lukáša Galanta, Hodská 373/38, Galanta, o právnom nástupníctve Trnavského samosprávneho
kraja bez návrhu a bez rozhodnutia o zmene uznesením v súlade s ustanovením § 107 ods. 4
O.s.p.. Správne súd prvého stupňa tiež na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
existuje príčinná súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným
nepriaznivým stavom končiacim smrťou. Uvedené vyplynulo z oboch znaleckých posudkov, pričom
znalec MUDr. Matuška, ktorý bol k svojmu posudku aj na pojednávaní vypočutý sa jednoznačne
vyjadril, že s vysokou pravdepodobnosťou ako možnú príčinu závažnej hypoxie plodu končiacu smrťou
považuje nedostatočným monitorovaním neodhalenú hypoxiu. Z pitevnej správy vyplynula príčina úmrtia
encephalopathia hypoxica a bezprostrednou príčinou smrti bola uvedená insufficiencia cardiorespiratoria
apud hypoxiae cerebri, iná príčina zistená nebola. Takže na základe takto vykonaného dokazovania,
ktoré odvolací súd považoval za dostatočné, správne súd prvého stupňa skonštatoval dôvodnosť návrhu
a aj existenciu príčinnej súvislosti. Vykonané dokazovanie považoval odvolací súd za dostatočné z
dôvodu, že v konaní boli vykonané dva znalecké posudky, správne súd prvého stupňa skonštatoval,
že tieto boli totožné, bol vypočutý aj znalec na pojednávaní, ktorý obhájil závery svojho znaleckého
posudku a bolo dokazovanie vykonané aj všetkými dostupnými a relevantnými listinnými dôkazmi. Súd
prvého stupňa dostatočným spôsobom vyhodnotil dokazovanie a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil
a to aj v časti výšky nemajetkovej ujmy, ktorú odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu
( smrť prvého novonarodeného dieťaťa z dôvodu nesprávneho postupu vedenia pôrodu) považoval tiež
za primeranú.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov prvostupňového konania tu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že súd správne
rozhodol keď priznal navrhovateľom náhradu trov, no nesprávne určil výšku náhrady trov právneho
zastúpenia a to výšku odmeny za 1 úkon právnej služby. Premetom konania je ochrana osobnosti, pri
ktorej je výška tarifnej odmeny upravená osobitne v § 10 ods.8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov a to pre prípad nežiadania náhrady nemajetkovej ujmy (1.000 eur za úkon) a aj
pre prípad žiadania náhrady nemajetkovej ujmy (2.000 eur za úkon), takže výška nemajetkovej ujmy je
tu bezpredmetná a nejedná sa tu o spojenie 2 vecí. Súd prvého stupňa s prihliadnutím k uvedenému
aj z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania opätovne rozhodne o náhrade trov prvostupňového
konania. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.