{"guid": "8fbb6b5a-eebd-4597-81ee-cd80d955add0:13415c18-e790-4a0d-8c7d-25c9263199bf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1", "spisova_znacka": "11CoP/26/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/26/2015 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. mája 2015, sp. zn. 11CoP/26/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1", "identifikacne_cislo": "2114218272", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13415c18-e790-4a0d-8c7d-25c9263199bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218272
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114218272.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: N. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so
sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - Ing. R. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX,
otec - A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky voči
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03. marca 2015, č. k. 26P/26/2014-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil rodičom a maloletej povinnosť podrobiť
sa po dobu 3 mesiacov odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení vo Výskumnom ústave
detskej psychológie a patopsychológie, so sídlom Cyprichova 42, Bratislava, za účelom zlepšenia
schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej, akceptácie úlohy druhého rodiča vo
výchove maloletej a pomoci pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
mal súd  preukázané, že v prejednávanej veci sú dané dôvody pre uloženie výchovného opatrenia z
dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich problémov pri styku otca s maloletou a z dôvodu hlboko narušených
vzťahov otca s maloletou i rodičov navzájom. V prejednávanej veci bolo zistené, že od rozvodu
manželstva rodičov prebieha styk otca  s maloletou s problémami, maloletá otca ignoruje, nerozpráva sa
s ním, nenadväzuje s ním žiaden kontakt. Otec je presvedčený, že odmietavé správanie maloletej voči
nemu je ovplyvňované negatívnym postojom matky voči jeho osobe, že maloletá je matkou popudzovaná
voči nemu, že matka maloletú nepripravuje riadne na styk s ním. Matka je naopak presvedčená, že otec
sám popudzuje maloletú svojim správaním voči sebe, že otec nemá sám záujem nadviazať komunikáciu
s maloletou, že pri stretnutiach s maloletou sa jej otec nevenuje. Stretnutia otca s maloletou sú zo strany
oboch rodičov popisované diametrálne odlišné, obaja rodičia sa navzájom obviňujú z nedostatočnej
snahy rozvíjať už aj tak narušený vzťah otca s maloletou. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté i z dôvodu,
že matka podala trestné oznámenie na otca, že sa jej v minulosti vyhrážal ťažkou ujmou a mieril na ňu
poľovníckou zbraňou a tiež v minulosti obvinila otca zo sexuálneho zneužívania maloletej. Vzťah medzi
rodičmi je disharmonický, ich vzájomná komunikácia je neuspokojivá, o realizácii styku otca s maloletou
majú každý rôzne predstavy. Matka sama v konaní potvrdila, že s maloletou sa o otcovi nerozpráva,
počas celého konania tvrdila, že maloletá sama cíti, že ju jej otec nemá rád. Otec v konaní prezentoval



jeho záujem stretávať sa s maloletou, budovať štandardný vzťah rodiča a dieťaťa, je frustrovaný z vplyvu
matky na formovanie postoja maloletej k nemu. Podľa názoru súdu je nepochybne v záujme maloletej,
aby sa otec tiež podieľal na jej výchove, aby vzťahy k otcovi boli rozvíjané a prehlbované, keďže
maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov. Napriek
prebiehajúcemu styku otca s maloletou od rozvodu rodičov v zmysle súdnej úpravy styku a napriek v
konaní deklarovanej snahe oboch rodičov zabezpečiť, aby styk otca s maloletou prebiehal bez ťažkostí,
sa nepodarilo vyformovať adekvátny kvalitný vzťahu otca s maloletou a tento následne prehlbovať a
kultivovať. Práve z týchto vyššie uvedených dôvodov, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre
uloženie výchovného opatrenia v podobe uloženia povinnosti rodičom a maloletej podrobiť sa po dobu
troch mesiacov odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, v ktorom zariadení za pomoci
odborníkov by mali rodičia s maloletou pracovať na zlepšení schopnosti rodičov navzájom komunikovať
o výchove maloletej, akceptácie úlohy druhého rodiča vo výchove maloletej a pomoci pri budovaní
citovej väzby medzi otcom a maloletou s cieľom obnovenia a následne ďalšieho rozvíjania vzájomne
zdravého vzťahu otca s maloletou.  V súvislosti  s uložením povinnosti rodičom  a maloletej podrobiť sa
špecializovanému poradenstvu  rozhodol súd tak, že toto sa bude realizovať v zariadení Vo výskumnom
ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka,
keďže uvedené zariadenie s tým vyjadrilo súhlas. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keď dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia je v
záujem maloletej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka maloletej, v ktorom
uviedla, že ho žiada zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď súd nebral zreteľ na záver
znaleckého posudku PhDr. Štefana Matulu, ktorý bol hlavným dôkazom v tomto konaní a ktorý pripája
k podanému odvolaniu. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že rozsudkom boli porušené jej práva,
nakoľko nie je liečená na psychológii, ani na psychiatrii, nebola jej dokázaná žiadna psychická choroba,
ani jej dcére a preto odmieta akékoľvek návštevy v psychologických zariadeniach. Nemá znalosť o tom,
že by bolo normálne nariaďovať psychologické poradenstvo rozsudkom len z dôvodu, že to chce otec
maloletej. V znaleckom posudku PhDr. Matulu je jednoznačne uvedené, že postup komplexnej nápravy
situácie by mal byť dvojetapový, keď v prvej etape je potrebné v príslušnom poradenskom zariadení
dosiahnuť zmenu odmietavého postoja matky a jej partnera voči stretávaniu sa maloletej s otcom aspoň
na úroveň akceptácie a až v druhej etape by malo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa
maloletej k otcovi. Ďalej matka namietala, že na základe uvedeného rozhodnutia by mala navštevovať
psychologické poradenstvo v Bratislave, čo je mimo jej trvalého bydliska a keďže má dve maloleté deti
vo veku 6 a 8 rokov, nemá čas na to, aby chodila po dobu troch mesiacov do Bratislavy, s čím sú
spojené aj výdavky na cestovné. Matka uviedla, že pracuje na polovičný úväzok a z výplaty ledva vyžijú
a to je aj jeden z dôvodov, prečo odmieta rozhodnutie súdu prvého stupňa. Je toho názoru, že takýmto
rozhodnutím sa vylučuje, aby sa vykonávali stretnutia podľa rozsudku z konania 26P/26/2014 a zároveň
aj rozsudku z konania 20P/107/2009.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že na základe
uvedeného dokazovania ako aj skutočnosti, že rodičia nie sú schopní medzi sebou komunikovať o
výchove maloletej, maloletá neakceptuje otca ako svojho rodiča, ktorý má právo podieľať sa na jej
výchove a ako aj z dôvodu, že doteraz neprišlo k vybudovaniu si citovej väzby medzi  otcom a maloletou,
odporúčajú odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletej, v ktorom uviedol, že s dôvodmi odvolania
matky nesúhlasí a považuje ich za neopodstatnené. Uviedol, že matka mala od roku 2012, kedy bol
vypracovaný znalecký posudok znalca PhDr. Matulu dostatočný čas na oboznámenie sa s tým, že
za odmietavý postoj mal. N. voči nemu je zodpovedná ona aj s jej partnerom p. P. a to nesprávnymi
pedagogicko-výchovnými postupmi.  Bolo na nej, aby sa veci napravili tak, aby si dcéra s ním mohla
vytvoriť citovú väzbu, no z jej strany žiadne opatrenia neboli realizované, ba práve naopak, matka
maloletej považuje tento vzťah medzi otcom a dcérou za normálny. Rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za dobrý vo vzťahu k riešeniu daného problému a preto žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a
§ 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania, zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na
úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že
odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny a je potrebné ho potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26P/26/2014 je konanie o nariadenie
výchovného opatrenia, uloženia povinnosti maloletému dieťaťu N. N., nar. XX.XX.XXXX  a jej rodičom
Ing. R. N., nar. XX.XX.XXXX  a A. N., nar. XX.XX.XXXX  podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým súd uložil rodičom a maloletej povinnosť podrobiť sa  po dobu    3 mesiacov
odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení vo Výskumnom ústave detskej psychológie
a patopsychológie, so sídlom Cyprichova 42, Bratislava, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov
navzájom komunikovať o výchove maloletej, akceptácie úlohy druhého rodiča vo výchove maloletej a
pomoci pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkových zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.07.2014,     č. k.
26P/26/2014-64 bolo začaté konanie o nariadenie výchovného opatrenia na základe podnetu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 01.07.2014. Mal. N. pochádza z manželstva jej rodičov,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 25C/151/2007 zo dňa 19.07.2007 s
tým, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 20p/107/2009-509 zo dňa 04.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
23CoP/6/20098-542 zo dňa 26.05.2014 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletou každú párnu nedeľu za prítomnosti matky od 14:00 hod. do 15:30 hod. v zábavných
obchodných centrách Max Trnava a Mlyny Nitra. Otec žije v rodinnom dome v M. a pracuje v Rakúsku
ako montér potrubia, zvárač s priemerným netto príjmom 1.800,- eur. Matka žije v rodinnom dome v N. v
spoločnej domácnosti s maloletou N., priateľom O. P.,  ich spoločnou dcérou mal. R. P., nar. XX.XX.XXXX
a s otcom jej priateľa. Matka maloletej je zamestnaná v spol. V. Z., spol. s r.o. s netto príjmom v priemere
360 ,- eur mesačne.

Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od
miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä
využitia uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže
uložiť rodičom maloletého alebo dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve využíva
sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom
spoločne, niektorému z rodičov dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj
dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho
vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s
príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii
ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva resp. jeho rozšírenie o nové ciele.
Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ
má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie



neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča resp. oboch rodičov
resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky
alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného
opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom
pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu
jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí,
obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú
vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení
vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať
buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia príp. v
predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel
svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý môže nariadiť iné opatrenie.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú
splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia a to z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich
problémov pri styku otca s maloletou a z dôvodu hlboko narušených vzťahov otca s maloletou i rodičov
navzájom. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.
Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade rodičia
maloletej v súčasnosti nie sú spôsobilí sami túto situáciu riešiť a ich nezhody sú proti záujmom maloletej.
Je preto potrebné, aby sa výchovnému opatreniu podrobili s cieľom odstrániť vzájomné nepriateľské
postoje a pokúsili sa vyriešiť situáciu v prospech maloletej. Aj zo samotného znaleckého posudku PhDr.
Štefana Matulu č. 09/12, vypracovaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
20P/7/2009 vyplýva, že odmietavý postoj a následné odmietavé správanie maloletej voči otcovi bolo
spôsobované najmä pedagogicky a výchovne nesprávnymi prístupmi matky a jej druha, ktoré vyplývajú s
pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote z ich negativistických postojov voči otcovi samotnému. Navyše
tento negativistický postoj matky a jej partnera voči maloletej sa formoval na nevedomej úrovni. Postup
komplexnej nápravy tejto situácie by mal byť dvojetapový: v prvej etape je potrebné v príslušnom
poradenskom príp. terapeutickom zariadení dosiahnuť zmenu odmietavého postoja matky a jej partnera
voči stretávaniu sa maloletej s otcom aspoň na úroveň akceptácie a až v druhej etape by malo dôjsť k
postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej k otcovi za predpokladu, že tento postup bude
matka a jej partner pozitívne, výchovne ovplyvňovať a podporovať.

V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že od rozvodu manželstva rodičov prebieha styk
otca s maloletou s problémami, maloletá otca ignoruje, nerozpráva sa s ním, nenadväzuje s ním žiaden
kontakt a so záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že toto jej správanie je dôsledkom nesprávneho
výchovného postupu matky a jej priateľa vo vzťahu k otcovi maloletej. Z výpovede obidvoch rodičov
vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, ich vzťah je disharmonický, ich vzájomná komunikácia je
neuspokojivá a obidvaja rodičia majú rôzne predstavy o realizácii styku otca s maloletou. Z dôvodu,
že medzi rodičmi viazne akákoľvek rozumná komunikácia ohľadne výchovy vo vzťahu k maloletej a
je nepochybne v záujme maloletej, aby sa na výchove maloletej podieľal aj otec, je potrebné najprv
nadviazať kontakt otca s maloletou, ale v prvom rade je potrebné, aby matka akceptovala úlohu otca vo
vzťahu k maloletej, aby aj ona svojim správaním a postojmi budovala pocit dôležitosti otca vo výchove
maloletej s tým, že samotná maloletá by vnímala úlohu otca ako dôležitú a teda mala by aj sama záujem
sa s otcom stretávať.

Reagujúc na odvolacie námietky matky maloletej voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa,
odvolací súd konštatuje ich nedôvodnosť, nakoľko aj zo záverov znaleckého posudku PhDr. Štefana
Matulu PhD., č. 09/12 vyplýva, že náprava vzájomných vzťahov, či už oboch rodičov, ale aj náprava
vzťahu medzi otcom a maloletou je možná len vďaka komplexnej náprave, kde najprv je potrebné
terapeuticky dosiahnuť zmenu odmietavého postoja matky a jej partnera voči stretávaniu sa maloletej
s otcom a následne má dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej k otcovi, ale to
len na základe toho, že matka a jej partner budú pozitívne výchovne to ovplyvňovať a podporovať. Aj zo
samotného znaleckého posudku vyplýva, že je potrebné takéto terapeutické sedenie a riešenie daných
vzťahov, pretože rodičia navzájom nevedia komunikovať, a ako vyplýva z vyjadrení oboch rodičov,
komunikácia medzi nimi je komplikovaná a napätá aj z toho dôvodu, že v súčasnosti styk otca s maloletou



neprebieha tak, ako by mal, obaja rodičia nevedia nájsť spoločnú reč ohľadne výchovy maloletej, pretože
každý je presvedčený o správnosti svojej výchovy, ktorú nemieni meniť.

V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila nariadenie tohto
výchovného opatrenia, ktoré bolo nariadené v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Čo sa
týka námietok matky maloletej ohľadne finančných nákladov vo vzťahu k tomuto výchovnému opatreniu,
tak v danej súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka maloletej žije v súčasnosti v
spoločnej domácnosti so svojim priateľom a jeho otcom, pracuje a má zárobok vo výške 360,- eur a
preto je odvolací súd toho názoru, že za danej finančnej situácie všetkých členov domácnosti je možné
po finančnej stránke toto výchovné opatrenie, čo sa týka náhrady cestovných nákladov na trase N. -
Bratislava zvládnuť a v danom prípade toto výchovné opatrenie neohrozí krytie základných životných
potrieb matky a maloletej. Matka maloletej namietala aj časovú náročnosť tohto opatrenia, avšak v
danom prípade je odvolací súd tohto názoru, že súdom prvého stupňa určená dĺžka tohto výchovného
opatrenia nie je natoľko rozsiahla, aby obmedzovala matku maloletej pri jej každodennej starostlivosti
o maloleté deti a plnení si pracovných povinností. Bude závisieť od prístupu oboch rodičov, ako dlho
bude toto výchovné opatrenie trvať a ako často, v akom rozsahu sa budú rodičia povinní stretávať a
podrobovať sa odbornému poradenstvu v tomto špecializovanom zariadení, keď obaja rodičia by mali
vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sa čo najskôr zlepšili ich vzájomné vzťahy a zároveň vzťah otca s
maloletou, nakoľko to ovplyvňuje zdravý vývoj ich dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146  ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "068f3e2f-4145-4532-b129-b87df0b975f7:921ab798-c6ec-41c8-af3c-5be969fc6ac8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1", "spisova_znacka": "11CoP/37/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/37/2018 z 3. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1"}]}