Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/24/2014 z 28. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. decembra 2015, sp. zn. 21CoKR/24/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2114201360.1 Krajský súd Trnava | 21CoKR/24/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2114201360.1 | 2015-12-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bc203ac-9ce8-4bcd-a667-32d250a43d2b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114201360.1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201360 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114201360.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava proti žalovanému INSOLVENCY TRUSTEE, k. s., Vajanského 3157/24, Galanta, správcovi úpadcu FIT möbel Sk, s.r.o. zastúpenému spoločnosťou EMPIRI s.r.o., Bárdošová 2/A, Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/1/2014-277 zo dňa 03.09.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 03.09.2014 Okresný súd Trnava ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávky uplatnené v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu FIT möbel SK, s.r.o. a popreté správcom, sú v celkovej výške 29.535,12 eur čo do pravosti a výšky nesporné. Súd prvého stupňa súčasne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 167,78 eur. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania súd konštatoval, že priznané trovy pozostávajú z nasledovného: -prevzatie a príprava zastúpenia......................................................................61,87 eur -písomné vyjadrenie vo veci samej.................................................................61,87 eur -náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2014 ..........................16,08 eur -20% DPH zo sumy 139,82 eur.......................................................................27,96 eur Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 14.07.2014 vychádzajúc z hodnoty pohľadávok, ktorých určenia sa žalobca domáhal, ale priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko má za to, že spor o určenie pohľadávky je sporom určovacím s neoceniteľnou hodnotou veci (uvedené bolo opakovane judikované aj Najvyšším súdom SR). Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu náhrada trov bola priznaná vo výške 1.106.83 eur určenej podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty pohľadávok, určenie ktorých bolo predmetom konania, t.j. zo sumy 29.535,12 eur. Poukazoval na to, že hoci ide o určovaciu žalobu, jej predmet je možné oceniť v peniazoch, podobne ako predmet konania vo veci určenia vlastníckeho práva, otázkou náhrady trov ktorého sa zaoberal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 119/2012 zo dňa 16.05.2012. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právnych predpisov, pričom sa odvolal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nekonkretizoval, a neumožnil mu tak vyjadriť sa k nim, analyzovať ich, prípadne sa brániť poukazovaním na ich nedostatky alebo nesprávne použitú analógiu konaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie je svojvoľné a nepreskúmateľné, čím bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Napriek tomu vyhľadal niekoľko rozhodnutí NS SR, ktoré vyjadrujú právny názor na výšku priznaných trov právneho zastúpenia v určovacích konaniach podľa § 80 písm. c) O.s.p., s ktorými sa však nemožno stotožniť v celom rozsahu. Podľa jeho názoru existuje pomerne malé množstvo konaní, v ktorých je neoceniteľný predmet sporu, ako napr. konanie o vyhlásenie za mŕtveho alebo konanie o osvojení, zo zákona a príslušnej vyhlášky však nemožno vyvodzovať, že by hodnota určovacieho sporu nebola určiteľná, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia nemožno používať analógiu s postupom pri určení výšky súdneho poplatku za návrh na začatie konania, nakoľko právna úprava vyhlášky č. 655/2004 Z.z. jednoznačne upravuje spôsob výpočtu tarifnej odmeny advokáta v určovacom konaní v ustanovení § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2. V neposlednom rade rozhodnutia NS SR vychádzajú zo starej právnej úpravy vyhlášky, ktorej ustanovenie § 10 ods. 2 bolo s účinnosťou od 01.07.2013 novelizované zákonom č. 184/2013 Z.z. Odvolací súd vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil síce stručne, avšak jasne, zrozumiteľne a primerane charakteru rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným naň ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., je z neho bez pochybností zrejmé, z akých skutočností súd pri jeho prijatí vychádzal, akú právnu normu a akým spôsobom aplikoval. Súdu prvého stupňa možno vytknúť, že nekonkretizoval rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré všeobecne spomenul ako potvrdzujúce jeho právny názor, podľa ktorého je spor o určenie pohľadávky sporom určovacím s neoceniteľnou hodnotou veci, tento nedostatok však nemá vplyv na preskúmateľnosť, či správnosť jeho rozhodnutia. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa možno konštatovať, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky otázkou určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej služby vykonané v incidenčných konaniach zaoberal napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, 4 Obo 262/2007, 2 Obo 98/2009 a 5 Obo 48/2014, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. III. ÚS 534/2011-8 zo dňa 13.12.2011 vyslovil, že aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na určenie tarifnej odmeny advokáta v konaniach o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky nepopiera účel a zmysel tohto ustanovenia, korešponduje s ustálenou súdnou praxou, a právny názor týkajúci sa potreby určenia základu pre výpočet trov právneho zastúpenia na základe rovnakých kritérií ako základu pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci označil za taký, o ktorom nemožno tvrdiť, že je svojvoľný, či arbitrárny. Zmeny v súdnej praxi a právnej teórii v tomto smere nie je spôsobilé priniesť doplnenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky vykonané vyhláškou č. 184/2013 Z.z. nemajúce so spôsobom stanovenia výšky tarifnej odmeny v tomto konaní žiadnu logickú súvislosť. Právny názor, ktorým sa súd prvého stupňa riadil, zohľadňuje špecifický charakter konania, predmetom ktorého nie je samotná pohľadávka, ale dôvodnosť jej popretia správcom, a nakoľko súd správne určil aj rozsah úkonov právnej služby a výšku súvisiacich peňažných plnení, odvolací súd jeho rozhodnutie (majúce napriek jeho zahrnutiu do rozsudku charakter uznesenia) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.