{"guid": "fd460f1c-a957-4ae9-8cd1-21956a103a3f:076a5dd6-861d-496b-af54-4a82bbabc6a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1", "spisova_znacka": "3Tos/153/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/153/2015 z 23. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. septembra 2015, sp. zn. 3Tos/153/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1", "identifikacne_cislo": "2114010130", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "nazov": "§ 188 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/076a5dd6-861d-496b-af54-4a82bbabc6a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/153/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010130
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného C. M., v konaní o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 12.02.2015 sp. zn. 2Nt/14/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. M., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného C.
M. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/75/2011 zamietol,
nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnila hlavne tou skutočnosťou, že podmienky na
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/75/2011 v zmysle § 394
Trestného poriadku neboli splnené, nakoľko aj napriek existencii skutočnosti súdu skôr neznámej (nálezu
ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011), táto skutočnosť nemôže odôvodniť
iné rozhodnutie (o vine , treste...), keďže v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 5T/75/2011 asperačná zásada v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona bola v podstate
znegovaná použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Trestného zákona.
Pôvodne uložený trest odňatia slobody nie je podľa názoru súdu v zrejmom nepomere k závažnosti
činu a tiež nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu. V konkrétnom prípade sa jedná teda o zákonne
uložený a primeraný trest odňatia slobody,  v zmysle zásad pre uloženie úhrnného trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený C. M.,   ktorú prostredníctvom svojej
obhajkyne aj veľmi podrobne písomne zdôvodnil.

V písomnom odôvodnení sťažnosti namietal, že pri ukladaní trestu v pôvodnom konaní sa v jeho prípade
pri použití zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Trestného zákona vychádzalo
z trestnej sadzby zvýšenej podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona (dolná hranica trestnej
sadzby bola v danom prípade zvýšená zo 7 rokov na 11 rokov a 6 mesiacov) a až následne sa trest
ukladal pod dolnú hranicu takto určenej trestnej sadzby. Ak by neprišlo pri ukladaní trestu odňatia slobody
v pôvodnom konaní odsúdeného k použitiu asperačnej zásady, dolná hranica trestnej sadzby by bola
7 rokov, keďže trestná sadzba v prípade lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona bola 7 až 12
rokov a teda pri

použití ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4  Trestného zákona by sa trest mohol ukladať pod
dolnú hranicu tejto sadzby, t. j. pod dolnú hranicu 7 rokov a to ako trest znížený o jednu tretinu, čo je



značný rozdiel. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodovaciu činnosť KS v Trnave v obdobnej veci a  na
nález ÚS SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ktorý je  podľa stanoviska NS SR dôvodom
na povolenie obnovy konania. Na základe týchto a ostatných podrobných dôvodov sťažnosti žiadal,
aby by Krajský súd v Trnave ako odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava podľa
ustanovenia § 194 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a rozhodol vo veci sám, tak, že vo vzťahu
k odsúdenému povolí obnovu konania.

Krajský  súd v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, ako i konanie predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Z hľadiska rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania je dôležité vziať do úvahy mimo iného
i stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013, podľa ktorého:

„I. Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j.
zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že
právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex
lege“, t.j. na základe § 41b odsek 1 zákona. c. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím,
ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení.
Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 odsek 1 Trestného poriadku,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b odsek
1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody
upravenej podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie
§ 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.“

C. M. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 08.12.2011, sp. zn. 5T/75/2011 právoplatne
odsúdený pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 188 odsek 1, odsek 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona a bol mu podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. h), písm.



m), § 38 odsek 7,  § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V zmysle ustanovenia asperačnej zásady (ktorá po náleze ÚS SR stratila účinnosť), bol súd povinný
ukladať trest odňatia slobody od 11 rokov a 6 mesiacov, no pri ukladaní trestu v tomto prípade súd
aplikoval § 39 odsek 1 Trestného zákona (teda ustanovenie upravujúce mimoriadne zníženie trestu), a
preto uložil odsúdenému v pôvodnom konaní trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov. V predmetnej
veci teda došlo k právnej situácii, ktorú predpokladá bod III. stanoviska trestnoprávneho kolégia NS
SR č. Tpj 44/2013. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného
o povolenie obnovy konania mechanicky aplikovať § 41b odsek 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky a naopak bolo potrebné uplatniť z neho výnimku, na ktorú sa
poukazuje v časti III. stanoviska trestnoprávneho kolégia. Z tohto dôvodu aj podľa názoru odvolacieho
súdu, zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/75/2011 neboli splnené.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd nezistil dôvody na zmenu  rozhodnutia
okresného súdu a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1
písm. c/ Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Nt/14/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "fd460f1c-a957-4ae9-8cd1-21956a103a3f:48fbd379-e3ed-440c-8460-47012a5e381a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1", "spisova_znacka": "3Tos/153/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/153/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114010130.1"}, {"guid": "a324b4af-5b77-48f5-bc9b-3f248fd0b60c:92dd5ad6-9551-4fec-bae8-c635b23d86ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/14/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2Nt/14/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a324b4af-5b77-48f5-bc9b-3f248fd0b60c:92dd5ad6-9551-4fec-bae8-c635b23d86ec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f2c724f4-86c9-4c76-8fd2-b1954158d0ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 772/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 772/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.772.2016.1"}]}