Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/738/2014 z 3. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. novembra 2015, sp. zn. 11Co/738/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113219596.1 Krajský súd Trnava | 11Co/738/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2113219596.1 | 2015-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., § 415 OZ, § 420 OZ, § 813 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3803c76-aa61-4bad-97bd-751821af23b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113219596.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/738/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219596
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113219596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Vlastimil Hrčka, podnikajúci
pod obchodným menom Vlastimil Hrčka PROFI PNEU SERVIS!, miesto podnikania Zvončín č. 3, IČO:
40 084 451, zastúpený splnomocnencom: HALADA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská
21, Trnava, o zaplatenie 1.628,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 14. mája 2014, č.k. 23Cb/102/2013-76 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1.628,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 06.12.2012 až do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov tohto konania vo výške 195 eur titulom zaplatených
súdnych poplatkov do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.628,18 eur s príslušenstvom a o trovách rozhodol tak, že
žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 97,50
eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 571,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
splnomocnencovi žalovaného.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 415, § 420 ods. 1 a 2 a § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď na
základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že ku škodovej udalosti zo dňa 18.06.2012
prišlo otvorením zadného krídla dverí motorového vozidla IVECO DAILY a poškodením karosérie
motorového vozidla MERCEDES BENZ E 350 CDI, ev. č. TT868EG, kde vznikla škoda vo výške
1.794,14 eur. Zároveň bolo nesporné, že žalobca zaplatil poškodenej spoločnosti na základe poistnej
zmluvy a po odpočítaní spoluúčasti sumu vo výške 1.628,18 eur. Vo vzťahu k žalovanému odvodzoval
žalobca jeho zodpovednosť s poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, pričom podľa žalobcu
vodič žalovaného nevynaložil taký stupeň opatrnosti, aký by bolo možné vynaložiť, vzhľadom na to, že
motorové vozidlo bolo zaparkované na pozemnej komunikácii, na ktorej prebiehala rušná premávka a
tiež vzhľadom na to, že vykládku realizoval niekoľko desiatok minút a tento sa od vozidla pri vykládke
vzďaľoval a súčasne sa podľa názoru žalobcu dopustil porušenia povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej pre žalovaného z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o cestnej premávke, toto malo podľa
žalobcu spočívať v tom, že vodič žalovaného spolu s ďalšími osobami vykladal tovar z motorového



vozidla po dobu približne 45 minút do objektu vzdialeného 20 až 30 metrov. V danom prípade bolo
na žalobcovi, aby preukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to
konkrétne porušenie uvedeného ustanovenia a príčinnú súvislosť so vznikom škody. Súd má za to, že
žalobca nepreukázal porušenie tejto zákonnej povinnosti žalovaného, a to, že neurobil také opatrenia,
aby vozidlo neohrozovalo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, čím nepreukázal naplnenie
základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že zodpovednosť žalovaného nie je možné vyvodiť
ani z ustanovenia § 415 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť každému
postupovať vzhľadom na okolnosti tak, aby nedal príčinu k vzniku škody. V danom prípade len samotnú
skutočnosť, že došlo k vychýleniu zadného krídla dverí za doposiaľ nezistených okolností, nemožno
považovať za takú, na základe ktorej by bolo možné konštatovať zanedbanie povinnej starostlivosti zo
strany žalovaného. V konaní nebolo preukázané žiadne konkrétne konanie, resp. opomenutie vodiča
žalovaného, ktoré by mohlo mať za následok vznik predmetnej škodnej udalosti. Zároveň nie je možné
vysloviť záver o porušení prevenčnej povinnosti bez zistenia, v akom konkrétnom konaní, ktoré škodu
vyvolalo, toto porušenie spočíva. Naopak bolo preukázané, že vodič žalovaného odstavil motorové
vozidlo sčasti na ceste a sčasti na vozovke, pričom zadné dvere motorového vozidla boli počas
vykladania tovaru otvorené pozdĺžne v rovine auta, t.j. do 90 stupňového uhla tak, aby nezasahovali
do cestnej premávky. Zároveň súd z výpovede svedka, ako aj vyjadrenia samotného žalobcu zistil, že
predmetné motorové vozidlo neobsahuje žiadne zaisťovacie prvky a tiež že k otvoreniu a vychýleniu
krídla dverí je potrebné vyvinutie väčšej sily. Neobstoja teda tvrdenia žalobcu o tom, že vodič žalovaného
nezachovával pri vykládke tovaru potrebný stupeň pozornosti a ak by krídlo dverí zaistil do polohy 3,
ku vzniku škody by nebolo došlo, pričom toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a nie je teda možné
prijať záver, že ku vzniku škody by v tomto prípade nedošlo, pričom ani v tejto polohe, rovnako ako
v iných polohách, nie je možné zaistiť dvere proti samovoľnému pohybu do inej polohy. S ohľadom
na konanie žalovaného, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom čase neboli žiadne okolnosti, na
základe ktorých by mal postupovať s vyššou mierou opatrnosti, nemožno za zanedbanie prevenčnej
povinnosti žalovaného považovať okolnosť, že tento otvoril dvere motorového vozidla do polohy zarovno
motorového vozidla a nie do polohy 3, ktoré žalobca považuje za jediné dostatočné. Žalobca zároveň
nepreukázal, že škoda ktorá mu vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti
žalovaného, keďže ako už bolo uvedené, dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalovaný dopustil
protiprávneho konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor
vo výške 97,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 571,20 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka je každý povinný počínať si podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo, aby pritom
nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je
povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti,
starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je vždy spôsobilý zabrániť vzniku daných škôd. Z vykonaného
dokazovania bolo zrejmé, že zamestnanec žalovaného kvôli vykládke tovaru zaparkoval motorové
vozidlo IVECO DAILY na chodníku tak, že čiastočne zasahoval do pravého koridoru cestnej komunikácie
a pri vykládke tovaru, ktorá trvala asi trištvrte hodiny, nosil tovar do miesta vykládky, čo znamená, že sa
od vozidla vzďaľovali asi 20 až 30 metrov, pričom otvorené krídla zadných dverí boli otvorené do polohy
1, t.j. kolmo na korbu motorového vozidla. Pri vozidle tak pri vzďaľovaní, respektíve nosení tovaru nikto
nebol. Zamestnanec žalovaného vzhľadom na spôsob zabezpečenia krídla dverí aretáciou vedel, že
tieto sa môžu vychýliť z polohy, v ktorej ich nechal. Na základe zistených skutočností berúc do úvahy
časovú a miestnu situáciu mal žalobca za preukázané, že vodič nevynaložil takú mieru opatrnosti, aby
predišiel vzniku škody. Žalobca mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo zasahovalo do cesty
a zamestnanec žalovaného sa od vozidla vzďaľoval, ako aj dĺžku vykládky, zamestnanec žalovaného
si mal pri zabezpečení krídla dverí počínať s vyššou mierou opatrnosti aj preto, že vedel o ich možnom
vychýlení, berúc do úvahy plochu dverí a aretačné istenie. V rozpore s názorom súdu prvého stupňa
bol žalobca presvedčený, že zamestnanec žalovaného mal vzhľadom na vyššie uvedené podmienky
postupovať s vyššou mierou opatrnosti a zamestnanec mal vyložiť inú mieru opatrnosti, ako keď vykladá
tovar niekde vo dvore. V prípade, že sa súd nestotožnil s tým, že pri zabezpečení krídla dverí do polohy
3 takto podľa nášho názoru vynaložil mieru opatrnosti, mal brať do úvahy aj iné možnosti, ktoré mal,



aby vzniku škody predišiel, napríklad dvere zatvárať alebo urobiť iné opatrenia na predchádzanie ich
vychýlenia.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd zistený
skutkový stav posúdil plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, všeobecne uznávanou právnou
teóriou i ustálenou judikatúrou. Žalobca podľa jeho názoru vôbec neuviedol, v čom konkrétne malo
zo strany súdu spočívať nesprávne právne posúdenie veci a neuviedol ani to, ako je podľa jeho
názoru potrebné predmetnú vec právne posudzovať. Ďalej uviedol, že žalobcom vyslovený názor, podľa
ktorého mal zamestnanec žalovaného v danom prípade pri vykladaní tovaru postupovať s vyššou
mierou opatrnosti tak, aby predišiel vzniku prípadnej škody, žiadnym spôsobom nesúvisí s namietaným
nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré má byť podľa odvolania žalobcu dôvodom nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. To, či zamestnanec žalovaného porušil alebo neporušil pri vykladaní tovaru
svoje povinnosti (resp. všeobecnú prevenčnú povinnosť), je otázka skutková, ktorú súd zisťoval v
rámci vykonaného dokazovania a nie otázka právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalovaného (respektíve jeho zamestnanca) došlo k
porušeniu akejkoľvek jeho povinnosti, a to vrátane všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. §
415 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pri inej polohe vychýlenia
dverí (napríklad žalobcom uvádzaných 270 stupňov) ku škode prísť nemohlo, keďže ani pri takejto
polohe dverí nie je možné dvere dodatočne zaistiť proti akémukoľvek pohybu do inej polohy a nie je
vylúčené, že by pri náhodnom silnom vetre alebo podtlaku k pohybu dverí nedošlo. Nie je tak možné
vylúčiť, že pri vzniku určitých náhodných a mimoriadnych okolností, ktoré nastali v tomto prípade (náhly
nepredpokladaný vietor, resp. podtlak v dôsledku rýchlo idúceho auta), by sa dvere vozidla v žiadnom
prípade nijako nevychýlili a nemohli spôsobiť škodu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 23Cb/102/2013 je zaplatenie 1.628,18
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov
konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak
súd prvého stupňa posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec nesprávne právne
posúdil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 18.06.2012 došlo ku škodovej udalosti spočívajúcej v tom,
že zamestnanec žalovaného zaparkoval motorové vozidlo žalovaného IVECO DAILY na chodníku tak, že
čiastočne zasahovalo do pravého koridoru cestnej komunikácie, zadné krídla dverí otvoril o 90 stupňov a
v tejto polohe ich zabezpečil aretáciou, pričom iný systém mechanického zabezpečenia dverí na vozidle
nebol a následne asi trištvrte hodiny z vozidla vykladal tovar, pričom od vozidla do miesta vykládky sa
vzďaľoval asi 20 až 30 metrov a aj počas vzdialenia od vozidla zostávali dvere na vozidle otvorené. V
čase, keď okolo odstaveného motorového vozidla prechádzalo motorové vozidlo Mercedes Benz E 350
CDI, ev. č. TT868EG, došlo k vychýleniu otvorených dverí a poškodeniu okolo prechádzajúceho vozidla,
na ktorom vznikla škoda vo výške 1.794,14 eur, ktorú škodu titulom uzatvoreného poistenia poškodenej



spoločnosti uhradil žalobca na základe poistnej zmluvy a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 1.628,18
eur.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak,
že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to konkrétne
porušenie ust. § 24 ods. 2 zákona o cestnej premávke a príčinnú súvislosť so vznikom škody. Súd mal
za to, že žalobca nepreukázal porušenie tejto zákonnej povinnosti žalovaného, a to, že tento neurobil
také opatrenia, aby vozidlo neohrozovalo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, čím nepreukázal
naplnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd bol tiež toho názoru, že zodpovednosť žalovaného nie
je možné vyvodiť ani z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané žiadne
konkrétne konanie, respektíve opomenutie vodiča žalovaného, ktoré by mohlo mať za následok vznik
predmetnej škodnej udalosti. S ohľadom na konanie žalovaného, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v
danom čase neboli žiadne okolnosti, na základe ktorých by mal postupovať s vyššou mierou opatrnosti,
nemožno za zanedbanie prevenčnej povinnosti žalovaného považovať okolnosť, že tento otvoril dvere
motorového vozidla do polohy zarovno motorového vozidla a nie do polohy 3, ktoré žalobca považoval
za jediné dostatočné.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené právne posúdenie zo strany súdu prvého stupňa nemožno
považovať za správne.

Z vykonaného dokazovania celkom nepochybne vyplynulo, že vodič žalovaného vozidlo odstavil na
chodníku tak, že vozidlo čiastočne zasahovalo do komunikácie, zostalo naklonené, vodič dvere otvoril do
polohy 1, v ktorej zostali aretačne zabezpečené, opakovane dochádzalo k nastupovaniu a vystupovaniu
z vozidla v dôsledku vykládky tovaru, ktorý následne bol odnášaný na miesto vykládky, a teda došlo k
vzdialeniu sa vodiča od odstaveného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu vodič žalovaného neurobil
všetky také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, keď mu
malo a mohlo byť zrejmé, že okolo odstaveného vozidla budú po pozemnej komunikácii prechádzať
ďalšie motorové vozidlá rôznej veľkosti, vzhľadom k aktuálnym poveternostným podmienkam môže
dôjsť k poryvom vetra a že samotné zabezpečenie dverí aretáciou má nižšiu účinnosť, pokiaľ je vozidlo
naklonené oproti stavu, pokiaľ je v rovine, keď pri naklonení vozidla na aretačné zaistenie pôsobí už
samotná váha dverí.

Aj v prípade, že by sa dospelo k záveru, že zo strany žalovaného, resp. jeho vozidla nedošlo k porušeniu
ust. § 24 ods. 2 zákona o cestnej premávke, celkom nepochybne by došlo k porušeniu ust. § 415
Občianskeho zákonníka, nakoľko s prihliadnutím na vyššie uvedené vodič žalovaného nezachoval taký
stupeň pozornosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne
požadovať a v dôsledku takéhoto jeho opomenutia došlo k vzniku škody. K zabráneniu, prípadne
aspoň čo najväčšiemu obmedzeniu rizika vzniku škody zo strany vodiča žalovaného mohlo dôjsť tým
spôsobom, že tento by pri vzďaľovaní sa od vozidla predmetné dvere zatvoril v prípade že bol sám,
prípadne mohol zabezpečiť prítomnosť ďalšej osoby pri odstavenom vozidle, alebo vozidlo odstaviť tak,
aby nebolo naklonené, kedy by mechanizmus aretácie bol účinnejší a spoľahlivejší.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za náhodnú a nepredvídateľnú udalosť, že okolo
odstaveného vozidla prejde ďalšie motorové vozidlo, prípadne že zafúka vietor, ako sa to snažil
prezentovať žalovaný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 1.628,18 eur a s prihliadnutím na
to, že žalovaný sa so zaplatením tejto sumy dostal do omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho



zákonníka, mu súd priznal i úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy od 06.12.2012
až do zaplatenia.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za
návrh na vydanie platobného rozkazu a za odvolanie.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.