{"guid": "1518a5e8-6f34-441f-a722-2f43c5074a0f:94781ced-5e25-4326-bd56-b883c5bea2df", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2", "spisova_znacka": "10Co/385/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/385/2014 z 24. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. februára 2015, sp. zn. 10Co/385/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2", "identifikacne_cislo": "2113204420", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 1485, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-1485", "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a.odsek-2", "nazov": "§ 115a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 214 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "nazov": "§ 44 ods. 8 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94781ced-5e25-4326-bd56-b883c5bea2df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 10Co/385/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204420\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204420.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice\nJavorovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova\n25, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:\nSlovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,\nBratislava, Župné námestie 13, o 562,24 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu\nTrnava z 3. marca 2014 č. k. 8C/42/2013 - 51 v znení uznesenia rovnakého súdu z 12. augusta 2014\nč. k. 8C/42/2013 - 75 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanej\ndomáhala zaplatenia majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur (okrem náhrady trov\nkonania) a II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej (o žalobe založenej\nna tvrdenom nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom\ntakýmto súdom pod sp. zn. 7Er/916/2006 s následným vyvodzovaním z toho zodpovednosti štátu)\nodôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 a § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/ 2003 Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej\ntiež len „zodpovednostný zákon“) a § 44 ods. 8 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti /Exekučného poriadku/ v znení neskorších zmien a doplnení, platnom od 1. júna\n2010); vecne potom prakticky tým, že vo vyššie označenom konaní senického okresného súdu nešlo\nkonštatovať nesprávny úradný postup súdu, ak žalobkyňa ani na výzvu súdu nepreukázala podanie\nžiadosti na zmenu exekútora (o ktorej podľa žaloby nemalo byť rozhodnuté v zákonom ustanovenej\nlehote) a chýbala tu tak prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Nedôvodnou bola\npritom námietka premlčania vznesená žalovanou, keď pre nedoručenie žiadosti o zmenu exekútora\npremlčacia doba ani nemohla začať plynúť, dôvodil potom súd prvého stupňa, ktorý napokon rozhodnutie\no trovách konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho\nsúdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne úspechom žalovanej,\nktorá však náhradu trov konania nepožadovala a ani nepreukázala, žeby jej vôbec nejaké trovy\nvznikli. Opravným uznesením potom došlo (inak až na pokyn odvolacieho súdu) k oprave nesprávneho\noznačenia žalovanej v úvodnej časti napadnutého rozsudku a toto rozhodnutie bolo odôvodnené právne\nust. § 164 O. s. p. a vecne výskytom zrejmej chyby v písaní a pokynom tunajšieho odvolacieho súdu\nna jej odstránenie.\n\nProti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie iba žalobkyňa a navrhla ho\n\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala predovšetkým zaťažením\nkonania vadou spočívajúcou v odňatí jej možnosti konať pred súdom (tým, že ignorovaná bola jej\nžiadosť o odročenie pojednávania, odôvodnená záujmom na osobnej účasti jej právneho zástupcu\nna pojednávaní, avšak na takom, ktoré by vykonal nestranný sudca rovnako nestranného súdu - kde\nvšak vylúčenie sudkyne prejednávajúcej túto konkrétnu vec s výnimkou poukazu na rozhodovaciu prax\nviacerých krajských súdov reprezentovanú ich rozhodnutiami o vylúčení všetkých sudcov určitého súdu\npre videnie tzv. škodovej udalosti v postupe takéhoto súdu ničím neodôvodnila). Okrem toho bolo podľa\nnej porušené jej právo na tzv. kontradiktórny proces (keď inak v tejto časti si do značnej miery všeobecne\nformulované odvolanie čiastočne protirečí, resp. nie je z neho mimo akúkoľvek pochybnosť zrejmé, či\nza tvrdený zásah do jej procesných práv žalobkyňa považuje vykonanie pojednávania v neprítomnosti\njej zástupcu alebo nevykonanie pojednávania, hoci toto vykonané byť malo - v tejto súv. por. 2. - 4.\nstranu odvolania na č. l. 55 p. v. - 56 p. v. spisu) a z rozsudku nie je zrejmé ani to, či dokazovanie bolo\nvykonané listinami nachádzajúcimi sa v tzv. exekučnom spise, argumentovalo sa napokon odvolaním,\npolemizujúcim tiež so záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní vzniku majetkovej škody, resp. o\nnedôvodnosti žaloby v takejto časti (ktorý záver ale odôvodnenie rozsudku v tejto veci neobsahuje).\n\nŽalovaná odvolací návrh nepodala.\n\nOdvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú\nvec (pretože bez ohľadu na faktor napadnutia rozsudku ako celku od rozhodnutia vo veci samej bolo\nzávislým i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2, § 211 ods. 2, § 200ea ods. 1 a\n§ 115a O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však\nnie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko\ntu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania a to ani v súvislosti s prejednaním veci\nmajúcej charakter drobného sporu súdom prvého stupňa bez pojednávania, nešlo tu o konanie vo\nveci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden\ndôležitý verejný záujem), keďže dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam\nžalobkyne považovať za vecne správny, ak súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere postačujúcej\npre rozhodnutie a vec predovšetkým správne posúdil po právnej stránke, pričom (do tretice) nešlo usúdiť\nani výskyt odvolaním prakticky len paušálne namietaných procesných chýb (či už v rozsudku, alebo v\nkonaní mu prechádzajúcom).\n\nHneď úvodom sa žiada predoslať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou\nsúdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto argumentácia\nvyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne\njasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť kohokoľvek, najmä nie niekoho\ns celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len\nkonštatovanie ich správnosť s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však\naj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami\na preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods.\n2 O. s. p. in fine) nasledovné :\n\nČasť námietok, urobených súčasťou odvolania proti rozsudku v prejednávanej veci, nemohla obstáť\npre ich absolútnu nepatričnosť a na ďalšiu časť z nich nešlo dosť dobre reagovať pre ich len\nnajvšeobecnejšie možné uplatnenie, pri ktorom síce voči úvahám odvolávajúcej sa žalobkyne by\nzásadne nešlo namietať (a ani s nimi polemizovať), práve prílišná všeobecnosť výhrad a nemožnosť\nich vztiahnutia aj na prípad v tejto konkrétnej veci však bránili konštatovaniu, žeby súd prvého stupňa\nči už pri svojom rozhodovaní, alebo v rámci jemu predchádzajúceho postupu naozaj konal v rozpore s\npožiadavkami na spravodlivé súdne konanie.\n\nPráve opísaným atribútom nepatričnosti pritom trpeli najmä nasledovné námietky :\n\n1/ Námietka údajného nerešpektovania požiadavky žalobkyne na odročenie pojednávania pre záujem\nna účasti jej zástupcu na pojednávaní nemohla v tejto konkrétnej veci obstáť preto, že spis neobsahuje\nžiadnu okresným súdom nerešpektovanú žiadosť o odročenie pojednávania (uvádzanú odvolaním),\nale pred rozhodnutím sa súdu prvého stupňa pre rozhodnutie (napadnutým rozsudkom) len dve\npodania žalobkyne predstavované I. žalobou zo 17. septembra 2012 a II. podaním z 15. januára 2014,\noznačeným za odpoveď na výzvu súdu (z ktorých žiadne prejav nesúhlasu žalobkyne či už s prejednaním\n\nveci na pojednávaní v neprítomnosti zástupcu účastníčky alebo bez pojednávania neobsahuje); najmä\nvšak preto, že súd prvého stupňa v tejto veci v súlade s platným procesným právom rozhodol bez\nnariadenia pojednávania a takto žiadosť o odročenie pojednávania (bez ohľadu na uplatnený dôvod\nprípadnej takejto žiadosti) ani neprichádzala do úvahy. Za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania\nreálnu možnosť konať pred súdom, ktorým má byť nerešpektovanie žiadosti o odročenie pojednávania\nnapriek existencii dôležitého dôvodu, pre ktorý sa odročenie požaduje, totiž môže byť považovaný len\nprejednanie veci a prípadne aj rozhodnutie bez prítomnosti zástupcu účastníka tam, kde pojednávanie\nnariadené bolo, alebo kde sa tak nestalo, hoci to zákon vyžaduje. O prípad nutnosti nariadiť pojednávanie\nv prvom stupni ale podľa § 115a ods. 2 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008 Z. z.) nejde (o. i.) v\ndrobných sporoch. Ak práve o taký spor šlo aj v prejednávanej veci, kde súčet požiadaviek žalobkyne na\nmajetkovej škode aj nemajetkovej ujme činil len 562,24 eur, teda podstatne menej ako 1.000 eur, pričom\naj tu sa vyskytujúca absencia prechodných ustanovení v novelizujúcom predpise procesného práva,\nzvyšujúcom skoršiu hranicu medzi drobnými a inými spormi z 500 na 1.000 eur (tu por. čl. II a X zákona\nč. 335/2012 Z. z.) je tradične interpretovaná ako záujem zákonodarcu na vztiahnutí novo uzákonených\npostupov aj na neskončené konania začaté pred jeho účinnosťou, prejednanie veci okresným súdom\na aj jej rozhodnutie bez nariadenia pojednávania odvolaním namietanú vadu spôsobiť nemohlo. To,\nči by za opisovanej situácie neuskutočnenie pojednávania v prvom stupni mal kompenzovať (v duchu\npráva na verejný proces aspoň v jednom stupni) odvolací súd, bolo primárne vecou právnej úpravy,\nvyžadujúcej takýto postup len v prípade nutnosti opakovania alebo dopĺňania dokazovania (o akú\nnutnosť tu však podľa názoru odvolacieho súdu z dôvodov priblížených v neskoršej časti tohto jeho\nrozsudku nešlo), sekundárne potom vecou rozhodovania sa všeobecného súdu, či úpravu so silou\nzákona podrobí testu ústavnosti na orgáne na to povolanom. Ani dôvod na takýto postup pritom odvolací\nsúd v prejednávanej veci nezistil, nakoľko žalobkyňa v tomto duchu neargumentovala a aj pokiaľ by\ntak urobila, rozhodne by nešlo pominúť faktor vyvolania žalobkyňou z prejednávanej veci na prakticky\nvšetkých tuzemských súdoch značného množstva druhovo totožných alebo len nevýznamne odlišných\nsporov, ktorých vyriešenie je nielen zaťažkávacou skúškou (alebo skôr pokusom o ochromenie) súdneho\nsystému (so zjavným pôvodom v takých výsledkoch iných konaní, ktoré sú z pohľadu žalobkyne\nneuspokojivými), ale u ktorých by bezvýnimočné trvanie na práve na verejný proces v každej takejto veci\nviedlo k faktickému popretiu identického práva iných účastníkov súdnych konaní alebo k zbaveniu ich\npráva na tzv. bezprieťahový proces (keďže by sa súdy pre záplavu procesov iniciovaných žalobkyňou z\nprejednávanej veci k prejednávaniu a rozhodovaniu iných vecí v primeranej lehote ani dostať nemuseli).\n\n2/ Podobne námietka údajného prejednania veci vylúčeným sudcom bola len všeobecnou a\nnezohľadňovala skutočnosť, že na narušenie objektívneho zdania nestrannosti sudcov rozhodnutia\nkrajských súdov spomínané odvolaním usúdili len v prípadoch sudcov tých súdov, v postupoch ktorých\nvidela žalobkyňa škodnú udalosť (keďže sa tu vychádza z premisy, že sudca súdu, na ktorom pôsobí\niný jeho kolega, sekundárne braný na zodpovednosť za škodu majúcu byť spôsobenú nesprávnym\npostupom ich tzv. spoločného domovského súdu, môže mať rezervovaný postoj k opodstatnenosti\nžaloby, ktorou by mohol byť založený regresný nárok voči jeho kolegovi, s ktorým je v bezprostrednejšom\nkolegiálnom a nezriedka tiež v priateľskom či naopak nepriateľskom vzťahu a aj keby inak poskytoval\nvšetky záruky nestranného prístupu, objektívne je vylúčené, aby za danej situácie sa javil ako skutočne\nnestranný aj navonok). Ak by sa však pripustila interpretácia naznačovaná odvolaním, teda že zaujatými\nby mohli byť aj všetci sudcovia, šlo by nielen o paušálne spochybnenie spôsobilosti všetkých sudcov\ntuzemských všeobecných súdov na prejednanie a rozhodnutie vecí žalobkyne, ale aj o nastolenie\nproblému, ktorý by na vnútroštátnej úrovni ani nemohol mať právne korektné a uspokojivé riešenie\n(čo samozrejme pripustiť nejde, keďže by to v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu spravodlivosti,\nhocako o jej kvalite môže mať účastník konania svoju mienku). V prejednávanej veci však neplatila ani\nargumentácia o jej prejednaní sudcom súdu, ktorý mal spôsobiť tzv. škodnú udalosť, keď žalobkyni podľa\nvšetkého uniklo, že žalobou založenou na nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Senica vo\nveci ním vedenej pod sp. zn. 7Er/916/2006 sa tu zaoberal a takouto žalobou iniciované konanie pôvodne\nvedené Okresným súdom Senica pod sp. zn. 4C/168/2012 napokon dokončil (práve napadnutým\nrozsudkom) Okresný súd Trnava.\n\n3/ I námietka opretia napadnutého (žalobu zamietajúceho) rozsudku o iné dôkazy než tie vyplývajúce\nz exekučného spisu bola nad rámec jej paušálneho uplatnenia neopodstatnenou, keďže súd prvého\nstupňa záver o nepodaní oprávnenou návrhu na zmenu súdneho exekútora (ktorý mal byť vybavený\ns oneskorením) nečerpal z ničoho iného, než z exekučného spisu (v ktorom takýto podklad chýba) a\npráve to bol aj dôvod, pre ktorý nemal ani dôvod na odvolaním mu vytýkané konštatovanie nedôvodnosti\n\npožiadavky na náhradu skutočnej škody (pokiaľ pravda takouto nedôvodnosťou žalobkyňa nemala na\nmysli tu riadne zistenú neexistenciu prvotného predpokladu úspechu každej žaloby o náhradu škody,\nktorým je preukázanie tzv. škodnej udalosti).\n\nSúhlasiť totiž bolo treba so súdom prvého stupňa v tom, že podstatná časť exekučného spisu Okresného\nsúdu Senica sp. zn. 7Er/916/2006, tvoriaca i súčasť spisu v prejednávanej veci (nech aj len vo fotokópii,\navšak bez akéhokoľvek rozumného dôvodu pochybovať o jej autenticite), záver o podaní oprávnenou v\ninkriminovanom exekučnom konaní návrhu na zmenu exekútora nepodporuje. Žalobkyňa žiaden dôkaz\nna opak nepredložila, súd ju na takýto dôkaz nebol povinný vyzývať a rovnako ju ani upozorňovať na\nto, že žaloba v prejednávanej veci postráda tvrdený vecný základ a ak aj odvolaním účastníčka hodlala\ntento rozmer problému v skutočnosti zastrieť, logicky musela spôsobiť, že jej odvolanie (obdobne ako\npredtým žaloba) bolo bez najmenšej nádeje na úspech.\n\nSúd prvého stupňa tak predovšetkým správne posúdil otázku existencie (či presnejšie neexistencie)\nprvého z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorým je v\ntomto prípade postup súdu považovateľný za nesprávny úradný postup. Ak už tento atribút chýbal,\nbezpredmetné bolo zaoberanie sa prípadnou existenciou tých ďalších, pretože by to na bezzákladnosti\nžaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy z takéhoto dôvodu nemohlo nič zmeniť.\n\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne\nsprávny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o trovách konania, odôvodneného síce stručnejšie (bez\ncitácie použitého ustanovenia procesného práva, zakotvujúceho zásadu zodpovednosti účastníkov za\nvýsledok tzv. sporového konania), aj v tomto prípade však ako po vecnej, tak i po právnej stránke náležite.\n\nV takto skončenom odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná (žalobkyňa s odvolaním neuspela\nvôbec) a bola to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1  a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov ani v tomto\nprípade a ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania tejto účastníčky v odvolacom konaní nepodával,\nrozhodnúť šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.\n\nK prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/42/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "14c7248e-20db-4c2d-833a-d3795b739f64:447c6501-3049-47b0-b7b6-cb42254deb24", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/916/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 7Er/916/2006 z 31. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2012-10-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14c7248e-20db-4c2d-833a-d3795b739f64:447c6501-3049-47b0-b7b6-cb42254deb24"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:feb14be7-3a94-47f7-9c0f-6c2ed8acfd5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.364.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.364.2016.1"}, {"guid": "ussr:a2607376-f38f-41ef-b7d1-27ff5e372a5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.403.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.403.2015.1"}]}