Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/368/2014 z 22. 6. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. júna 2015, sp. zn. 23Co/368/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2105227737.4
Krajský súd Trnava | 23Co/368/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2105227737.4 | 2015-06-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z., § 16 ods. 4 zákona č. 313/2001 Z. z., § 16 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z., § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 313/2001 Z. z., § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 313/2001 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08bbb1ef-388e-4f54-9f26-aa601ad268b9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2105227737.4

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/368/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105227737
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2105227737.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne : Ing. R. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. V. XX, zastúpená
advokátom : JUDr. Pavol Malich, Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému : Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom v Trnave, Trnava, Limbova 6, zastúpený advokátom : JUDr. Alojz Markech,
Teplická 121, Piešťany, o zaplatenie 4.325,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 31C/44/2006-396 zo dňa 10. mája 2010 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  sa   r u š í   a   v e c   s a   m u   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 4.325,83 eur aj s úrokom z
omeškania z jednotlivých súm vo výške úroku v čase aktuálnom. O trovách konania nerozhodol s
poukazom na ust. § 151 O.s.p. Prvostupňový súd vo svojom zdôvodnení rozhodnutia poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho, ktorý zrušil vec a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, s tým, že má vyhodnotiť dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p., že má byť
rozhodnutie preskúmateľné, preto musí byť zdôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2 a potom uviedol
hmotnoprávne ustanovenia ktoré aplikoval : § 3 ods.1 a  ods.2 písm. a) Zák. č. 313/2001 o verejnej
službe účinného do 01.01.2004, § 15 ods.1 písm. a) a c) , § 16 ods.1 a ods.4, § 19 ods.1 veta práv, §
21 ods.1  citovaného zákona. Súd vykonal opätovne dokazovanie ako zdôvodňuje výsluchom svedkov,
listinnými dôkazmi, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záverom, že návrh žalobkyne
na zaplatenie prípravku zariadenie vo výške 5 % platovej tarify platového stupňa 11. platovej triedy ako
aj doplnenie rozdielu medzi tarifným platom pre 9. a 11. platovú triedu je dôvodný v celom rozsahu.
Prvostupňový súd poukázal, že z výpovedí Ing. R. R., Ing. C. M. vyplynulo, že žalobkyňa bola zaradená
u žalovaného na pozícii „ vedúcej laboratória chémie  a vôd  inak označovanej aj ako vedúca laboratória
chémie vôd „ ,  ktorá funkcia nebola oficiálne zavedená v organizačnej štruktúre žalovaného vyplývajúcej
z organizačného poriadku, keď Odbor laboratórnych činností sa člení na jednotlivé oddelenia pričom
bola žalobkyňa zaradená do Oddelenia chemických analýz kde vedúcou oddelenia bola práve MVDr.
A., avšak žalobkyňa vykonávala činnosti ktoré odôvodňovali jej zaradenie do 11. platovej triedy. V
konaní bolo podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vykonávala
činnosti vedúceho pracovníka, čo vyplynulo z výpovede Ing. R., ktorý v zmysle organizačnej štruktúry
žalovaného v tom čase vykonával funkciu vedúceho laboratórnych činností, ktorý sám uviedol, že
žalobkyňa pracovala so štyrmi laborantkami ktoré mali stredoškolské vzdelanie, jej úlohou bolo
kontrolovať ich činnosť, boli podriadené žalobkyni, vyplýva to z ich pracovných náplní z ktorých je zrejmé,
že sú podriadené vedúcemu odboru, vedúcemu oddelenia a vedúcemu úseku. Už v predchádzajúcom
rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval a teraz na to poukázal, že žalobkyňa vykonávala jednoznačne
činnosti, ktoré odôvodňovali jej zaradenie do 11. platovej triedy z pracovných náplní žalobkyne z
01.04.2002, 01.10.2002 a 01.08.2004 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa zodpovedala za vypracovanie
nových štandardných postupov a zabezpečovala zavádzanie nových vyšetrovacích metód, čo samo
o sebe predstavuje odbornú prácu v príslušnom odbore hygieny a aj Ministerstvo zdravotníctva SR
uvádza takúto činnosť v analytickom liste  pre 11. platovú triedu. Sám svedok Ing. R. potvrdil vo



svojej výpovedi, že vypracoval štandardný postup na stanovenie ortuti na prístroji GAMA 254. Je tiež
potrebné uviesť, že žalobkyňa už v čase vzniku pracovného pomeru 01.02.2001 mala vysokoškolské
vzdelanie  II. stupňa, absolvovanú špecializačnú skúšku v odbore vyšetrovacie metódy v hygiene a
viac ako štvorročnú prax v Štátnom zdravotnom ústave v Banskej Bystrici. Tvrdenia žalovaného, že v
prípade priznania  spätného doplatenia mzdových nárokov by vznikol precedens, na základe ktorého
by sa mohlo domáhať niekoľko tisíc zamestnancov zvýšenia platu, súd považoval za účelové, lebo
každý prípad treba skúmať individuálne. V závere uvádzal, že je potrebné uviesť, že celý problém
vznikol ohľadom zaradenia zamestnanca do platovej triedy, keď žalovaný tvrdil, že pri zaradení konal
v medziach zákona a zároveň poukázal na to, že v zmysle § 16 ods.1 Zákona o verejnej službe sa
pri pochybnostiach o správnosti zaradenia zamestnanca u zamestnávateľa vyplývajúce z nesúladu
dočasného zaradenia zamestnanca do platovej triedy nevyrovnávajú, je potrebné poznamenať, že v §
16 ods.6 Zák. č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe účinného do 01.01.2004 ktorý bol zrušený zákonom
č. 553/2003 Z.z. bolo ustanovené : „ Ak zamestnávateľ dočasne zaradí zamestnanca do platovej triedy
podľa ods. 5, požiada bez zbytočného odkladu o doplnenie katalógu alebo rezortného katalógu o novú
pracovnú  činnosť podľa § 46 ods.3 . O definitívnom zaradení zamestnanca do platovej triedy rozhodne
zamestnávateľ v súlade s doplnením tejto pracovnej činnosti do katalógu alebo rezortného katalógu.
Finančné nároku zamestnanca alebo zamestnávateľa vyplývajúce z nesúladu dočasného zaradenia do
platovej triedy a jeho definitívneho zaradenia do platovej triedy sa nevyrovnávajú. Jednoznačne teda
vyplýva, že aplikácia citovaného ustanovenia na prejednávanú vec je vylúčená, v danej veci sa nejednalo
o dopĺňanie činností do katalógov, ale o vyhodnotenie faktických činnosti žalobkyne s už existujúcimi,
ktoré bolo potrebné vyhodnotiť s činnosťami pre jej zaradenie do 9. resp. 11. platovej triedy. Prvostupňový
súd, čo sa týka uplatneného  nároku sa  v celom rozsahu stotožnil so žalobným nárokom žalobkyne,
keď ho špecifikovala a zdôvodnila v tabuľke, ktorú takisto prevzal do svojho odôvodnenia v rovnakom
rozsahu a poukázal aj na ust. § 3 Zákona č. 659/2007, § 517 O.z. o úroku z omeškania o dvojnásobku
diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska. Rozhodnutie o trovách vyhradil podľa ust. § 151 ods.3
O.s.p. samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v odvolaní poukázal, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho vo veci nesprávne
rozhodol, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvostupňový súd nepostupoval v konaní v zmysle usmernení odvolacieho súdu. V rámci dokazovania
sa súd nedostatočne zaoberal otázkou skutočného výkonu práce žalovaného na základe čoho dospel k
nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalobkyňa vzhľadom na pracovnú náplň a vykonávanú prax
mala byť správne zaradená do 11. platovej triedy. Takýto záver je podľa žalovaného nesprávny nakoľko
má za to, že rozhodujúci je skutočný výkon prác toho ktorého zamestnanca. Žalobkyňa pracovala
v laboratóriu ktoré vykonávalo bežné laboratórne vyšetrenia bez ďalších väzieb na iné  oddelenia -
laboratóriá žalovaného nie je možné hodnotiť prácu a činnosť žalovanej ako výnimočnú a na základe
toho jej priznať 11. platovú triedu. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa skutočne vykonávala
také práce na základe ktorých by mala byť zaradená do 11. platovej triedy. Jednou zo základných
podmienok pre toto zaradenie je samostatná a odborná prax s rozsiahlymi väzbami na iné činnosti
podľa vopred nešpecifikovaných pracovných postupov. Žalobkyňa však takúto prácu nevykonávala. Súd
nezobral do úvahy vyjadrenie žalovaného i výpovede svedkov Ing. R., MVDr. A., z ktorých jednoznačne
vyplýva, že pracovná činnosť žalobkyne nedosahovala taký stupeň náročnosti aby táto mohla byť
zaradená do inej - vyššej ako 9. platovej triedy ako aj to, že žalobkyňa svojou pracovnou a duševnou
činnosťou nevynašla a nevymyslela žiadne nové pracovné postupy ale postupovala pri vyšetrovaní
a hodnotení výsledkov vyšetrenia vzoriek podľa štandardných pracovných postupov vypracovaných
žalovaných ešte v roku 1998, teda v čase pred nástupom žalobkyne do zamestnania u žalovaného
už boli vypracované štandardné pracovné postupy na základe Slovenských technických noriem v
dôsledku zmien medzinárodných technických noriem ako aj STN boli čiastočne upravované a menili
aj menené aj štandardné pracovné postupy u žalovaného ale nejednalo sa o nové pracovné postupy.
Žalovaný vo svojom podaní zo 17.06.2008 sa vyjadrili k tvrdeniu žalobkyne vo veci podielu jej práce
na validácii nezhode vzoriek pričom vyvrátil tvrdenia žalobkyne avšak súd to pri hodnotení dôkazov
nevzal do úvahy. Žalobkyňa nakoniec sama 11.09.2008 na súde uviedla, že upravené štandardné
postupy nie sú výsledkom jej samostatnej činnosti ale ide o aplikáciu medzinárodných a slovenských
technických noriem do ŠPP z roku 1998 a následne do práce laboratórií pri chemickom vyšetrení vzoriek.
Prvostupňový súd urobil teda nesprávny záver, keď žalobkyni priznal príplatok za riadenie vychádzajúc z
výpovedí žalobkyne ako aj z pracovných náplní laborantiek. Nevzal do úvahy, že u žalovaného v zmysle
organizačného poriadku nie je vôbec zriadený úsek laboratóriá preto nemohla ani nemala povinnosť



riadiť prácu laborantiek. Túto prácu riadila vedúca Oddelenia chemických analýz MVDr. A.. MVDr. A.
riadila celé oddelenie a laborantov, čo je zrejmé z organizačného poriadku. To, že bol v pracovnej
náplni uvedený úsek laboratóriá je formálnym nedostatkom. Poukazuje sa tiež aj na to, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že jej boli vedúcim odboru resp. vedúcim služobného úradu pridelení zamestnanci
ktorých má riadiť a ukladať im povinnosť. Súd sa nedostatočne vyporiadal s organizačným poriadkom
odporcu keď dospel k záveru, že žalobkyňa riadila úsek laboratóriá , ktorý u odporcu nie je zriadený.
Žalobkyňa nevykonávala u zamestnávateľa činnosti, ktoré by ju oprávňovali k zaradeniu do 11. platovej
triedy. Vyplýva to z výpovede vedúcej služobného úradu MUDr. H. N.. Takisto nevzal súd do úvahy
aj výpoveď svedka Ing. R. na základe ktorej bolo preukázané, že bola žalovaná správne zaradená v
9. platovej triede pretože nevykonávala takú prácu na základe ktorej by mala byť zaradená do vyššej
než 9. platovej triedy. Žalovaný pri stanovení platovej triedy aj platového stupňa postupoval výhradne
v súlade s platným zákonom č. 313/2001 neskôr 553/2003 a žalobkyňu zaradil správne. Poukázal
v tej súvislosti na ust. § 16 ods.2 ako aj 17 ods.1 a § 18. Je nesporné, že zamestnávateľ konal
v medziach zákona na základe svojej úvahy pričom posúdenie do ktorej platovej triedy zaradí toho
ktorého zamestnanca je výslovne len v jeho právomoci. V konaní poukázal žalovaný na skutočnosť, že
v pochybnostiach o správnosti zaradenia zamestnanca nemožno aplikovať § 16 ods.1 Zák. č. 313/2001.
Z dikcie zákona vyplýva, že pri pochybnostiach o správnosti zaradenia ktoré v tomto prípade boli, sa
nároky žiadnej zo zúčastnených strán nevyrovnávajú preto nie je možné spätné vyrovnanie finančných
nárokov žalobkyne. Súd napriek tomu priznal žalobkyni spätné doplatenie rozdielu na mzde. Nevzal do
úvahy nové svedecké výpovede Ing. R., MVDr. A. z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa nevykonávala žiadne
samostatné odborné špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti
vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom. Prvostupňový súd
podľa odvolateľa vyhodnotil dôkazy opakovane jednostranne, nebral dostatočne v úvahu vyjadrenie
žalovaného, výpovede svedkov ako aj dôkazy uvedené žalovaným v písomných vyjadreniach v danej
veci. Týmto pochybil keď nedostatočne  zistil skutkový stav, na základe čoho vyvodil nesprávne právny
záver vtom, že mal za to, že náleží žalobkyni 11. platová trieda a priznal jej náhradu mzdy vo výške
130.126,- Sk vrátane s príslušenst. Nemalo sa prihliadať  podľa názoru odvolateľa na svedeckú
výpoveď Ing. M., ktorá je zaujatá, nakoľko na Okresnom súde v Trnave je v obdobnom spore - konanie
29C/38/2005. Prvostupňový súd síce čiastočne doplnil dokazovanie v naznačenom smere, nesprávne
však posúdil a vyhodnotil rozhodné skutočnosti keďže svoje závery oprel len o dôkazy navrhnuté
žalobkyňou a neskúmal a nezistil do hĺbky objektívnosť tvrdení. Odvolateľ poukázal na to, že bolo
v konaní preukázané, že navrhovateľka nevykonávala odborné špecializované práce vo vymedzenej
oblasti s vysokými nárokmi na myslenie a rozhodovanie  o voľbe správneho postupu na základe
metodických usmernení, práce vyžadujúce si odborné konzultácie pri riešení problémov a spoluprácu
s viacerými subjektami mimo vlastného zamestnávateľa. Navrhovateľka samotne nezabezpečovala
zložité úlohy, agendu, ani nevykonávala tvorivú činnosť z väzbami a súvislosťami presahujúcimi rámec
daného odboru spojeného so zvýšenou psychickou záťažou. Nevykonávala ani analytickú a hodnotiacu
činnosť pri úprave podkladov pre rozhodovací proces s dôsledkami na viaceré subjekty mimo vlastného
zamestnávateľa. Poukazujúc na vymedzenie 9. platovej triedy v prílohe č. 1 k Zákonu č. 553/2003 Z.z.
ak sa berú v úvahu tieto špecifikované činnosti, tak nemala byť navrhovateľka zaradená nie v 9. platovej
triede. Potom poukázal odvolateľ na činnosti špecifikované v 11. platovej triede v citovanej prílohe č.
1 ako aj analytický list z 21.11.2003 a hodnotiac tieto činnosti uviedol, že nemôže byť navrhovateľka
zaradená ani v 11. platovej triede. Vo svojom odvolaní tiež poukázal na to, aké činnosti vykonávala
žalobkyňa ( príprava a spracovanie vzoriek vôd, meranie vzoriek vôd fyzikálno-chemickými metódami,
zodpovedala za  vykonávanie rozboru vzoriek vôd, v prípade potreby aktualizovala a evidovala skúšobné
metódy a dopracovala a doplnila o zmene STN štandardné pracovné postupy v roku 1998 ), tieto
činnosti vykonávala pod vedením vedúcej oddelenia. Každá jej činnosť bola schvaľovaná vedúcou
oddelenia. Všetky namerané výsledky a ich hodnotenia predkladala na schválenie vedúcej oddelenia.
Vypracované aktualizované štandardné pracovné postupy predkladala na prekontrolovanie vedúcej
oddelenia. Všetky tieto činnosti na základe miery zložitosti a zodpovednosti boli zaradené do 9. platovej
triedy. Keď vo svojom návrhu navrhovateľka odôvodňuje priznanie 11. platovej triedy tým, že mala
špecializáciu pre výkon práce v zdravotníctve, čo ju mohlo oprávňovať do vyššej než 9. platovej
triedy, tak žalovaný poukázal na to, že získanie špecializácie pre výkon práce v zdravotníctve pre
vysokoškoláka nelekára nezakladá  právny nárok na zaradenie zamestnanca  do 11. platovej triedy.
Získaním špecializácie môže byť zamestnanec zaradený do 8. až 9. platovej triedy. Poukázala na to, že
riadila laborantky, tu sa odvolávala na pracovnú náplň keď mala vykonávať odborný dozor, metodické
vedenie a kontrolu práce pridelených pracovníkov ale žiadnym listinným dôkazom nepreukázala , že jej
boli pridelené laborantky, ktoré mala riadiť. Tvrdila, že bola vedúcou úseku laboratóriá ale u odporcu



nie je takýto úsek zriadený, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. To, že vykonávala prácu
významného charakteru podľa záverov súdu mala údajne zodpovedať za vypracovanie štandardných
pracovných postupov avšak u odporcu boli v 11. platovej triedy zaradený vedúci oddelenia, vedúci
odborov s podstatne vyšším stupňom zodpovednosti a náročnosti práce ako navrhovateľka. Odvolateľ
poukázal, že vyjadrenie k zodpovednosti MVDr. A. len za vyšetrovanie vzoriek a zavádzanie metód
len na úseku chémie potravín a predmetov bežného užívania je nutné považovať za jednostranne
vytiahnuté z konceptu. V pracovnej náplni mala MVDr. A. uvedené že zabezpečuje organizáciu práce
na Oddelení chemických analýz vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených
pracovníkov. Na oddelení zodpovedá za správne vedenie dokumentácie a za vykonávanie skúšok a
činností, za plánovanie skúšok, za vyhodnotenie výsledkov, za podávanie vyjadrení a interpretáciu a
za validáciu metód. V danej oblasti zodpovedá za vypracovanie štandardných pracovných postupov.
V každom laboratóriu bol jeden vysokoškolský pracovník a laborantky, za činnosť celého oddelenia
chemických analýz zodpovedala MVDr. A., ktorej boli podriadení vysokoškolskí pracovníci a laborantky.
MVDr. A. vo svojej pracovnej náplni v bode 4. mala zakotvené povinnosti vedúcej oddelenia a tiež
povinnosti „ vedúcej laboratória potravín a predmetov bežného užívania „ . Laboratórium chémie vôd
bolo tiež súčasťou oddelenia chemických analýz, takže k výsledkom analýz zhodnotených výsledkov a
dokumentácii vypracovaného  v laboratóriu chémii vôd sa MVDr. A. vyjadrovala ako vedúca oddelenia.
Z označení kurzívou jednoznačne potvrdzuje zodpovednosť MVDr. A. za činnosť celého oddelenia a
nielen za vyšetrovanie vzoriek a zavádzanie metód len na úseku chémie potravín a predmetov bežného
užívania. I keď Ing. V. spĺňala kvalifikačné predpoklady na zaradenie do platovej triedy č. 11 vykonávala
činnosti ktoré svojou zložitosťou a zodpovednosťou zodpovedajú zaradeniu len do 9. platovej triedy.
Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí určil stav, kedy podriadený zamestnanec bol zaradený do
vyššej platovej triedy ako nadriadený vedúci zamestnanec nakoľko MVDr. A. ako vedúca oddelenia
bola zaradená do 9. platovej triedy od 01.08. 2004 . Nezohľadnil existenciu organizačnej štruktúry a
v rámci nej trojstupňový spôsob riadenia, kde na najnižšom stupni je oddelenie  a najnižšie riadiacim
pracovníkom je vedúci oddelenia. Preto súd pochybil, keď žalobkyni priznal aj príplatok za riadenie.
Nezohľadnil dôkazové materiály v oblasti existencie používaných skúšobných metód a v oblasti validácie
skúšobných metód ktoré poukazujú na to, že Ing. V. netvorila tieto materiály samostatne. Nadradila
analytický list z 21.11.2003 nad prílohu č. 1 k Zákonu č. 553/2003 Z.z. o charakteristike platových
tried, čiže nevzal do úvahy požiadavky uvedené v § 5 ods.5 prílohy č. 1, zaradenie zamestnanca
do platovej triedy musí byť v súlade :  charakteristikou platovej triedy, platová trieda 9. nejedná sa o
skúšobné metódy určené vopred nestanoveným postupom, nejedná sa o úplne nové skúšobné metódy
stanovenia ortuti na GAMA 254. Zaradenie musí byť tiež v súlade s katalógom , v § 5 ods.10 v prílohe
č. 1 pri zaradení do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania
alebo iný druh osobitného kvalifikačného predpokladu ako je stupeň vzdelania alebo druh osobitného
kvalifikačného predpokladu, ktoré sú v Katalógu a osobitnom predpise stanoveným pre ním vykonávanú
náročnejšiu pracovnú činnosť. Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie k stanoveniu ortuti na prístroji GAMA 254,
je to chemická metóda ktorú možno svojou náročnosťou zaradiť medzi špeciálne chemické vyšetrenia
vzoriek čiže v 11. platovej triede, tento prístroj bol laboratóriu dodaný v januári 2005 čiže podstatne to
bola nová činnosť vo vyšetrení vzoriek. Žalobkyňa vykonávala meranie vzoriek v mesiaci marec, apríl
2005, v aprílu 2005 požiadala RÚVZ so sídlom v Trnave o rozviazanie pracovného pomeru dohodou k
30.04.2005 čiže štandardné pracovné postupy boli dopracované o metódu vyšetrovania ortuti až koncom
apríla 2005 kedy mala zamestnávateľom potvrdenú žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Záverom
uviedol v odvolaní žalovaný, že podľa jeho názoru žalobkyňa vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, prax
ale najmä na skutočný výkon práce bola správne zaradená do 9. platovej triedy a preto navrhol, aby
odvolací súd zrušil vec súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie resp. po doplnení dokazovania
podľa vlastnej úvahy vo veci rozhodol a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietne.
Zároveň žiadal o náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu. Poukázala, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Preto navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa , ako vecne správny potvrdil.  K opodstatnenosti nároku žalobkyne
na doplatenie príplatku za riadenie poukázala na :
1. § 8 ods.1 a 2 Zák. č. 553/2003 Z.z. ( do 01.01.2004 podľa § 21 ods.1 a 2 Zák. č. 313/2001
Zb. ), 2. § 9 ods.3 Zákonníka práce ( ďalej len ZP ). Z citovaného ustanovenia ZP vyplýva, že
charakteristickým znakom vedúceho zamestnanca je oprávnenie určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť  a kontrolovať ich prácu a dávať im



na ten účel záväzné pokyny. Žalovaný odmietol priznať žalobkyni príplatok za riadenie s odôvodnením,
že :
- v oficiálnej organizačnej štruktúre žalovaného funkcia vedúcej úseku, resp. vedúcej laboratória chémie
vôd neexistovala,

- žalovaná nebola voči laborantkám vedúcim zamestnancom, ale len po odbornej stránke kontrolovala
správnosť nimi nameraných výsledkov. Argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu a to najmä z
nasledujúcich dôvodov :

1. úsek ( laboratórium ) chémie vôd a funkcia  „ vedúcej tohto úseku „ formálne neboli uvedené v
organizačnej štruktúre žalovaného, avšak  chce poukázať na to, že de facto u neho existovali,
2. žalobkyňa nemala v pracovnej zmluve a ani v pracovnej náplni uvedenú pracovnú pozíciu „ vedúca
úseku chémie vôd „ a nebola výslovne označená za „ nadriadenú ( vedúcu ) laborantiek „ , de facto
i de iure  ňou bola, a to z toho dôvodu, že voči laborantkám bola v zmysle pokynov zamestnávateľa
( žalovaného ) oprávnená vykonávať a aj vykonávala oprávnenia náležiace vedúcim zamestnancom,
3. laborantky mali vo svojich pracovných náplniach exaktne vyjadrenú podriadenosť voči žalobkyni ako
vedúcej úseku chémie vôd,
4. pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobkyne na príplatok za riadenie je rozhodujúca skutočná
náplň práce, a nie stav formálne deklarovaný v organizačnom poriadku žalovaného,
5. žalobkyňa v skutočnosti bola vedúcou zamestnankyňou vo vzťahu k laborantkám a preto jej patrí
príplatok za  riadenie v zmysle § 8 zákona č. 553/2003 Z.z. ( do 01.01.2004 podľa § 21 zák. č. 313/2001
Zb. ), žalobkyňa bola vedúcou zamestnankyňou žalovaného a patrí jej príplatok za riadenie čo potvrdzujú
najmä nasledovné dôkazy :
a) pracovná náplň žalobkyne zo dňa 01.04.2002, 01.10.2002 a 01.08.2004,
b) list Ing. R. R., vedúceho odboru objektivizácie a hodnotenia faktorov prostredia zo dňa 03.12.2004
v ktorom žalovaný vyzýva žalobkyňu na „ dodržiavanie pracovných povinností ako vedúcej laboratória
chémie vôd „
c) pracovné náplne laborantiek podriadených žalobkyni zo dňa 01.04.2002 - kde v bode 3. je uvedené :
„ ste podriadená vedúcemu odboru, vedúcej oddelenia a vedúcej úseku „ , t.j. žalobkyni, - kde je v bode 8.
uvedené „ svoju odbornú pracovnú činnosť vykonávate podľa požiadaviek uvedených v Príručke kvality
laboratória v zmysle normy STN EN ISO/IEC 17025 „ v ktorej sa spomína úsek chémie vôd a funkcia
vedúcej tohto úseku,
d) príručka kvality laboratória žalovaného z 01.07.2003, kde sa v kapitole 4.1 a 5.2 spomína tak úsek
chémie vôd ako aj funkcia vedúcej tohto úseku,
e) výpovede svedkýň F. A. a Y. U.,
f) výpoveď svedkyne Ing. C. M., ktorá pracovala u žalovaného na tej istej pozícii ako žalobkyňa.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobkyni priznal nárok na príplatok za riadenie. K
opodstatnenosti nároku žalobkyne na doplatenie rozdielu medzi tarifný platom pre 9. a 11. platovú
triedu  poukazuje na  § 5 ods. 1, 5 Zák. č. 553/2003 Z.z. ( do 01.01.2004 podľa § 16 ods.1 zákona
č. 313/2001 Z.z. ), a § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 553/2003 Z.z. ( do 01.01.2004 podľa § 3 ods.1 Zák. č.
313/2001 Z.z. ). Ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, či
žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre zaradenie do 11. platovej triedy. Sporné medzi nimi
bolo to, či zložitosť, zodpovednosť, fyzická a psychická záťaž činnosti, ktorú žalobkyňa vykonávala
pre žalovaného, spĺňala  charakteristiku pre 11. platovú triedu. Žalovaný odmietal zaradiť žalobkyňu
do 11. platovej triedy a doplatiť jej rozdiel medzi tarifným platom pre 9. a 11. triedu. Argumentáciu
žalovaného nepovažuje za správnu , charakteristika  11. platovej triedy je veľmi abstraktná, je potrebné
pri posudzovaní náročnosti činnosti žalobkyne a následnom rozhodovaní o jej zaradení do 11. platovej
triedy vychádzať z charakteristiky pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu a v Analytickom liste.
Podľa Katalógu bola charakteristika 11. platovej triedy nasledovná : „ Samostatná odborná práca v
príslušnom odbore hygieny, epidemiológie, mikrobiológie alebo preventívneho pracovného lekárstva
vykonávaná asistentom verejného zdravotníctva alebo iným zdravotníckym zamestnancom po získaní
špecializácie v príslušnom odbore. Podľa Analytického listu bola charakteristika 11. platovej triedy
nasledovná :  „ Samostatná odborná práca  príslušnom odbore hygieny, epidemiológie, mikrobiológie
alebo preventívneho pracovného lekárstva vykonávaná asistentom verejného zdravotníctva,  alebo
iným zdravotníckym zamestnancom po získaní špecializácie v príslušnom odbore. Ak sa porovnajú
charakteristiky 11. platovej triedy uvedené v Katalógu a v Analytickom liste s vykonanými listinnými
dôkazmi, najmä s pracovnými náplňami žalobkyne, dospeje sa k záverom, že  žalobkyňa sa podieľala na
zavádzaní nových metodík presne tak, ako to vyžaduje Analytický list. Z pracovnej náplne žalobkyne zo



dňa 01.04.2002, 01.10.2002 a 01.08.2004 v bode 4. vyplýva, že zavádzanie nových vyšetrovacích metód
predstavuje  „ samostatnú odbornú prácu v príslušnom odbore hygieny „ , inak by predsa Ministerstvo
zdravotníctva SR neuvádzalo túto činnosť v Analytickom liste pre 11. platovú triedu. Navrhovateľka
vykonávala túto činnosť nepochybne samostatne, pani Žáková zodpovedala len za vyšetrovanie vzoriek
a zavádzanie metód len na úseku chémie potravín a predmetov bežného užívania  a nie na úseku
chémie vôd. Pracovná náplň žalobkyne z 01.12.2004obsahovala len povinnosť aplikovať a validovať
nové vyšetrovacie metódy a to pod vedením vedúcej oddelenia. Žalovaný zaviedol termín „ aplikácia
novej metódy „ namiesto pojmu „ zavádzanie novej metódy „ . Keď sa žalobkyňa začala riadiť touto
novou pracovnou náplňou zo dňa 01.12.2004 a odmietala vykonávať práce v nej neuvedené, žalovaný
jej adresoval list z 03.12.2004, v ktorom ju označil za vedúcu laboratória chémie vôd a upozornil
ju na dodržiavanie jej pracovných povinností. Žalovaný v podstate nepopiera účasť žalobkyne na
zavádzaní nových metód, ale sa snaží túto jej činnosť zredukovať na mechanické vykonávanie vopred
určených postupov, aký vplyv v skutočnosti mala na náročnosť práce žalobkyne napríklad zmena
príslušnej STN spočívajúca v zmene činidla a roztokov a pod. Žalobkyňa sa podieľala  na aktualizácií
štandardných pracovných postupov presne tak, ako to vyžaduje Analytický list. Uvedené vyplýva z
pracovnej náplne  žalobkyne zo dňa 01.042002, 01.10.2002 a 01.08.2004., kde je v bode 4. uvedené :
„ v danej oblasti ( úsek chémie vôd ) zodpovedáte za vypracovanie nových štandardných pracovných
postupov a zabezpečujete zavádzanie nových vyšetrovacích metód. Aktualizácia ŠPP je „  samostatnou
odbornou prácou v príslušnom odbore hygieny „ , inak by ju Ministerstvo zdravotníctva SR neuvádzalo
v Analytickom liste pre 11. platovú triedu. V Analytickom liste sa hovorí o podiely na „ aktualizácii
„ ŠPP, v pracovnej náplni mala uvedené „ vypracovanie nových „ ŠPP. Následne bola v pracovnej náplni
žalobkyne z 01.12.2004 zmenená táto povinnosť na povinnosť „ aktualizovať ŠPP pod vedením vedúcej
oddelenia ( pani A. ).Okrem vyššie uvedených činností priamo spomínaných v Analytickom liste je pri
posudzovaní zložitosti, zodpovednosti a psychickej náročnosti práce žalobkyne nevyhnutné prihliadať
aj na nasledovné skutočnosti :
- žalobkyňa zabezpečovala validáciu nových vyšetrovacích metód na úseku chémie vôd, čo predstavuje
samostatnú odbornú činnosť,
- žalobkyňa mala bezprostredne podriadené 3 resp. 4 laborantky, čo vypovedá o náročnosti práce
žalobkyne,
- žalobkyňa v zmysle  pracovnej náplne zo dňa 01.04.2002, 01.10.2002  a 01.08.2004zabezpečovala
organizáciu práce na úseku chémie vôd, vykonávala odborný dozor, a zodpovedala za vyšetrovanie
vzoriek  a za správne a presné vedenie dokumentácie o spracovaných vzorkách,
- v zmysle § 5 ods.1 Zák. č. 553/2003 Z.z. ( do 01.01.2004 podľa § 16 ods.1 Zák. č. 313/2001 Z.z. ) je
pre zaradenie do platovej triedy rozhodujúci charakter najnáročnejšej pracovnej činnosti a nie charakter
činnosti vykonávanej najčastejšie,
- zákon ani Katalóg ani Analytický list nevyžadujú pre zaradenie do 11. platovej triedy, aby žalobkyňa
v rámci svojej pracovnej činnosti vynašla svojou vlastnou tvorivou činnosťou nejaké nové vyšetrovacie
metódy analýzy vzoriek. V zmysle Analytického listu tu úplne postačuje podiel na zavádzaní metódy,
žalobkyňa ani nikto iný u žalovaného nevynašiel novú metódu. Ak by toto bolo podmienkou pre zaradenie
do 11. platovej triedy, u žalovaného by tým pádom do tejto triedy nepatril nikto,
- v prípade žalobkyne nedošlo k dočasnému zaradeniu do 9. platovej triedy v zmysle § 16 ods. 6 Zák. č.
313/2001 Z.z., preto na žalobkyňu nemožno aplikovať poslednú vetu tohto ustanovenia, že sa „ finančné
nároky  z nesúladu dočasného zaradenia zamestnanca do platovej triedy nevyrovnávajú „ .
Pre nedostatočne vypracované pracovné náplne nie je možné presne určiť, akú prácu prevažne
vykonávala a v nadväznosti na to nie je možné určiť ani jej zaradenie do príslušnej platovej triedy.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. a
zistil, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj nezrozumiteľnosť a súd I. stupňa
nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu  a nedostatočne
zistil skutkový stav. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovných zmlúv. Prvú mala uzatvorenú na dobu určitú
od 01.01.2002 do 31.12.2002 na druh práce: „ iný zdravotnícky pracovník“. V bode 6 tejto pracovnej
zmluvy bolo uvedené, že prílohu pracovnej zmluvy tvorí platový dekrét. Druhú pracovnú zmluvu mala
uzavretú na dobu neurčitú od 01.01.2003 na druh práce:„ odborné laboratórne vyšetrenia podľa



predpísaných metód vrátane spracovania základných analytických hodnotení“. V bode 6 tejto pracovnej
zmluvy bolo tiež uvedené, že platobné zaradenie a plat žalobkyne určí žalovaný ako zamestnávateľ
osobitným rozhodnutím podľa platových predpisov

U žalobkyni boli vypracované pracovné náplne z 01.04.2002, 01.10.2002 a 01.12.2004. Žalobkyňa bola
v súlade so zákonom č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v čase od 01.04.2002 do 31.12.2004 a zák.
č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v čase
od 01.04. do 30.04.2005 zaradená do 9. platovej triedy a 3. resp. 4. platového stupňa,  poberala aj
funkčný a tarifný plat. Potom, ako sa žalobkyňa oboznámila so svojimi pracovnými povinnosťami a
pomermi na pracovisku dospela k záveru, že žalovaný ju mal vzhľadom na jej skutočnú náplň práce
zaradiť nie do 9. platovej triedy, ale do 11. platovej triedy a navyše jej mal priznať aj príplatok za
riadenie. Takýmto spôsobom tiež odôvodňovala svoj nárok v návrhu v žalobe, keďže opakovane ústnou
formou žiadala žalovaného o preradenie do 11. platovej triedy, o priznanie príplatku za riadenie a
doplatenie tomu zodpovedajúcemu rozdielu na plate, bolo to v rokoch 2002 a 2003 a žalovaný jej
tieto požiadavky neakceptoval, vyhovel až v auguste 2004, ale len čiastočne a svoje rozhodnutie hneď
anuloval. Rozhodnutím o plate z 30.08.2004 žalovaný zaradil žalobkyňu do 11. platovej triedy, ale
08.09.2004 jej pozastavil vyplácanie funkčného platu podľa rozhodnutia o plate zo dňa 30.08.2004, v
ktorom bol zahrnutý tarifný plat zodpovedajúci 11. platovej triede a to z dôvodu prešetrenia správnosti
jej zaradenia do 11. platovej triedy nadriadeným orgánom a to Úradom verejného zdravotníctva SR.

Na dovolanie žalobkyne rozhodoval NS SR uznesením č.k. 6 Cdo 288/2012  zo dňa                23.4.2014,
keď zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 23. mája 2011 23 Co 203/2010 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom  poukázal pri uplatnenom  nároku na zaplatenie príplatku za riadenie
na Príručku kvality laboratória z 1. júla 2003 (ďalej len Príručka) a pracovné náplne žalobkyne a
jednotlivých laborantiek, keď obsahom Príručky je organizácia odboru laboratórnych činností (pod
tento odbor spadá aj oddelenie chemických analýz) s uvedením mien pracovníkov, ich funkcií a
vykonávanej činnosti a v nej sa uvádza, že jednotlivé oddelenia sa podľa charakteru činnosti členia
na úseky (laboratóriá) uvedené v kapitole 5.3 a že Ing. V. je vedúcou úseku CHV a zodpovedá za
vykonávanie skúšok na tomto úseku. V pracovných náplniach žalobkyne z 1.4.2002 a z 1.10.2002,
podpísaných vedúcim odboru a riaditeľom, je zasa uvedené, že zabezpečuje organizáciu práce na
úseku chémie vôd, vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených pracovníkov.
Ide teda nepochybne o dokument (listiny), ktoré sa týkajú organizačnej štruktúry žalovaného. Preto ,
či možno považovať  žalobkyňu za vedúceho zamestnanca  treba posudzovať nielen z predloženého
Organizačného poriadku žalovaného. Poukázal na ust. § 21 zákona  č. 313/2001 Z.z. (rovnako aj
§ 8 zákona č. 553/2003 Z.z.) komu patrí príplatok za riadenie (vedúcemu zamestnancovi), pričom
kto je vedúcim zamestnancom je určené v  § 9 ods. 3 Zákonníka  aj Príloha č. 5 k zákonu č.
313/2001 Z.z. Za organizačný poriadok však nemožno považovať len ten dokument, ktorý je ako
„Organizačný poriadok“ formálne označený, ale všetky tie dokumenty zamestnávateľa, včítane listín,
ktoré z hľadiska obsahového sa týkajú organizačnej štruktúry a je možné z nich vyvodiť právne
postavenie jednotlivých zamestnancov vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide o nárok
žalobkyne na doplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre 9. a 11. platovú triedu dovolací súd poukázal
žalobkyňa z pracovných činností vykonávala prípravu vzoriek, spracovanie vzoriek, meranie vzoriek vôd
fyzikálnochemickými metódami (spektrografia, odmerná analýza, gravimetria) a zhodnotenie získaných
výsledkov v zmysle platnej legislatívy. Ide teda o odborné laboratórne vyšetrenia podľa predpísaných
metód vrátane spracúvania základných analytických hodnotení tak, ako sa to uvádza aj v pracovných
náplniach žalobkyne. Tieto pracovné činnosti vykonávané žalobkyňou bezpochyby zodpovedajú opisu
pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 09.8.1.02 (bod 09.02), ktoré
spadajú do 9. platovej triedy. Ďalšie pracovné činnosti žalobkyne ako zavádzanie nových metód do praxe
a aktualizácia (prepracúvanie) štandardných pracovných postupov, ktoré boli uvedené v pracovných
náplniach žalobkyne a ktoré žalobkyňa aj vykonávala je potrebné posúdiť, či zodpovedajú opisu
činností uvedených v Katalógu charakteristických pre 9. Platovú triedu, resp. pre 11. platovú triedu v
odbore zdravotníctvo, prípadne, či zodpovedajú príkladom pracovných činností uvedených v katalógu z
hľadiska zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej náročnosti a kvalifikačného predpokladu, resp.
zodpovedajú všeobecnej charakteristike uvedených platových tried. Treba vychádzať aj z Analytického
listu vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR pre 11. platovú triedu z 21.11.2003 ako naň žalobkyňa
poukazovala a posúdiť či činnosti vykonávané žalobkyňou zodpovedajú, alebo nezodpovedajú opisu
pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 11.8.4.  03  (11. 03.), lebo
v tomto liste pre 11. platovú triedu sa ako jedna z pracovných činností vyšpecifikovaných k tomuto



bodu uvádza podiel na zavádzaní nových metodík a aktualizácii štandardných pracovných postupov, čo
presne zodpovedá pracovným činnostiam vykonávaným žalobkyňou.
V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila v žalobe dva samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie
príplatku za riadenie a nárok na doplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre 9. a 11. platovú triedu, oba
nároky za dobu od novembra 2002 do apríla 2005. Podmienky  a opodstatnenosť nárokov treba skúmať
osobitne u každého uplatneného nároku, pričom vzhľadom na dobu, za ktorú ich žalobkyňa uplatňovala,
je potrebné na vec použiť Zákonník práce v znení účinnom do 30. júna 2005, zákon č. 313/2001 Z.z.
o verejnej službe, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. januára 2004 ako aj nariadenie
vlády č. 111/2002 Z.z. a č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone
práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len Zákonník práce, zákon č. 313/2001
Z.z., zákon č. 553/2003 Z.z., a Katalóg)
Zákon č. 313/2001 Z.z. (rovnako aj zákon č. 553/2003 Z.z.) priznáva zamestnancovi za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom plat, okrem iného aj v podobe príplatku za riadenie.
Príplatok za riadenie patrí vedúcemu zamestnancovi, pričom ho určuje zamestnávateľ s prihliadnutím
na náročnosť riadiacej práce (§ 21 zákona č. 313/2001 Z.z., resp. § 8 zákona č. 553/2003 Z.z).
Vedúcim zamestnancom sa podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce rozumejú orgány zamestnávateľa
(odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch
riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa
pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Pod pojem vedúci zamestnanec treba teda zaradiť všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí
sú oprávnení ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny podriadeným zamestnancom. Pre
posúdenie, či sa jedná o vedúceho zamestnanca vo verejnej službe na najnižšej úrovni riadenia
nie je určujúce, akým spôsobom je funkcia (druh práce) formálne označená, ale to, či sú mu
podriadení zamestnanci (do 1. Januára 2004 najmenej traja zamestnanci - viď Príloha č. 5 k zákonu
č. 313/2001 Z.z.), ktorým je v rozsahu poverenia  oprávnený ukladať pracovné úlohy, kontrolovať
ich prácu a dávať im za tým účelom záväzné pokyny. Keďže vzťah nadriadenosti a podriadenosti
zamestnanca nie je otázkou faktického stavu, ale otázkou právnou, je pre posúdenie postavenia
zamestnanca z tohto hľadiska určujúce, či nadriadenosť funkcie vykonávanej zamestnancom voči iným
(podriadeným) zamestnancom vyplýva z právneho predpisu alebo z vnútorného organizačného predpisu
upravujúceho štruktúru zamestnávateľa. Takýmto predpisom zamestnávateľa, ktorý upravuje jeho
vnútornú organizačnú štruktúru, je aj Organizačný poriadok. Za organizačný poriadok však nemožno
považovať len ten dokument, ktorý je ako „Organizačný poriadok“ formálne označený, ale všetky tie
dokumenty zamestnávateľa, včítane listín, ktoré z hľadiska obsahového sa týkajú organizačnej štruktúry
a je možné z nich vyvodiť právne postavenie jednotlivých zamestnancov vo vzťahu nadriadenosti a
podriadenosti.
Prvostupňový súd potom ako vykonal opätovne dôkazy, výsluchy svedkov, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi po zrušení veci odvolacím súdom uznesením 23Co/85/2009 vôbec nebral do úvahy
organizačnú štruktúru vyplývajúcu z organizačného poriadku tak ako na to odvolací súd ako nadriadený
súd ( § 226 O.s.p.) poukázal. Dôkazy vyhodnotil v prospech žalobkyne, že pracovala so štyrmi
laborantkami, že z ich pracovných náplní vyplýva, že boli podriadené vedúcemu odboru, vedúcemu
oddelenia a vedúcemu úseku a žalobkyňa bola zaradená do oddelenia chemických analýz, kde
bola vedúcou oddelenia práve MVDr. A. avšak žalobkyňa vykonávala činnosti, ktoré odôvodňovali
jej zaradenie do 11. platovej triedy. Aké to však boli činnosti a prečo bolo podľa súdu prvého
stupňa odôvodnené jej zaradenie do 11. platovej triedy však nevysvetlil. Jeho rozhodnutie bolo
nepreskúmateľné, hoci z vykonaných dôkazov vyplynuli úplne iné závery, dôkazy neboli dôsledne
vyhodnotené v zmysle ust. § 132 O.s..p.

Z doteraz vykonaných dôkazov je zrejmé, že Organizačného poriadku žalovaného však jednoznačne
vyplýva, že kľúčovými pracovníkmi manažmentu Odboru laboratórnych činností  sú vedúci odboru
laboratórnych činností, ktorým bol Ing. R. R., vedúca Oddelenia chemických analýz MVDR. A., vedúca
Oddelenia mikrobiológie  životného prostredia RNDr. H. V., vedúca Oddelenia biológie, životného
prostredia Ing. K. C., vedúca Oddelenia epidemiologickej mikrobiológie Mgr. X. H. a manažér kvality Ing.
Y. Z.. Z organizačnej štruktúry bolo zrejmé, že Odbor laboratórnych činností má oddelenia : 1. Oddelenie
chemických analýz, 2. Oddelenie mikrobiológie, životného prostredia, 3. Oddelenie biológie životného
prostredia, 4. Oddelenie epidemiologickej mikrobiológie. Podľa výpovede svedka Ing. R. na odvolacom
pojednávaní žalobkyňa pracovala podľa štandardných postupov, ktoré boli vypracované, vyhodnocovala
výsledky nameraných vzoriek, hodnotila ich v zmysle platnej legislatívy a v prípade potreby aktualizovala



štandardné pracovné postupy svojou prácou. Bola podriadená vedúcej oddelenia, ktorú v tom čase
vykonávala MVDr. A.. Analýzu vzoriek vôd vykonávala  žalobkyňa spolu s ďalšími štyrmi laborantkami
a ako vysokoškolský pracovník bola zodpovedná za túto analýzu vzoriek, v podstate kontrolovala
laborantky a ich činnosť. Riešila s nimi problémy, ktoré sa vyskytli pri analýzach. Za výsledky v konečnom
dôsledku zodpovedala vedúca oddelenia MVDr. A., ktorá bola podriadená práve Ing. R.. Zastával funkciu
vedúceho laboratórneho odboru. Žalobkyňa podľa jeho vyjadrenia vôbec nevykonávala samostatnú
odbornú činnosť, výsledky svojej práce vždy predkladala na schválenie vedúcej oddelenia. . Pokiaľ sa
jedná o proces akreditácie vyjadril sa svedok k tomu, že riešili ho niekedy v roku 2003 a v rámci Oddelenia
chemických analýz bolo potrebné aktualizovať jednotlivé skúšobné metódy, pretože vyšli nové technické
normy. Žalobkyňa prepracovávala štandardné pracovné postupy a zúčastňovala sa pri príprave
dokumentácie celého oddelenia na akreditačných dohodách. Pokiaľ sa jedná o proces validácie, tak
validácia v štandardných pracovných postupov v podstate celý systém vypracoval sám svedok v
spolupráci s vedúcimi oddelení, zbierali sa údaje, ktoré sa získali vyšetrovaním kontrolných vzoriek
teda vzoriek a zadávali sa do programu excel a ten vypočítal už hotové výsledky validačného procesu.
Žalobkyňa koncepčné systémové metodické činnosti alebo výskumné práce so samostatným výberom
postupov, spôsobov riešení vykonávané vopred špecifikovaným spôsobom v podstate nevykonávala.
Odbornú prácu v oblasti špeciálnych metód žalobkyňa podľa názoru svedka nevykonávala, pretože
metódy skúšobné, ktoré používali  spektrofotometrické, fitračné, konduktometrické, gravimetrické to nie
sú špeciálne metódy. Na aktualizácii a zavádzaní daných pracovných postupov sa podieľala nakoľko
bola vysokoškolský pracovník, ktorý musí dosahovať určitú odbornú úroveň. Nové metodiky v podstate
nezavádzala, pretože skôr to nazval svedok ako aktualizácia pri štandardných pracovných postupoch
pretože tie štandardné pracovné postupy v minulosti existovali. Svedkyňa MVDr. R.V., ktorá pracovala
v pozícií vedúcej Oddelenia chemických analýz a bola nadriadenou žalobkyni uviedla na odvolacom
pojednávaní, že žalobkyňa jednoznačne vykonávala činnosti na základe pracovných postupov, ktoré
boli vopred vypracované, čiže na základe štandardných postupov . Nové postupy sa na jej úseku
nevynašli. MVDr. A. v zmysle pracovnej náplne v bode 4. z 02.09.2003 má uvedené, že zabezpečuje
organizáciu práce na Oddelení chemických analýz, vykonáva odborný dozor metodické vedenie a
kontrolu pridelených pracovníkov. Validačné postupy ako to vyplýva z výpovede Ing. R. vypracoval on, a
žalobkyňa zabezpečovala validáciu metód na úseku chémie vôd, podľa vopred vypracovaných postupov.
Prvostupňový súd však odôvodnil nárok na priznanie príspevku za riadenie iba tým, že v konaní
bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vykonávala činnosti vedúceho pracovníka, čo vyplynulo
z výpovede Ing. R., ktorý v zmysle organizačnej štruktúry žalovaného v tom čase vykonával funkciu
vedúceho laboratórnych činností, ktorý sám uviedol, že žalobkyňa pracovala so štyrmi laborantkami
ktoré mali stredoškolské vzdelanie, jej úlohou bolo kontrolovať ich činnosť, boli podriadené žalobkyni,
vyplýva to z ich pracovných náplní z ktorých je zrejmé, že sú podriadené vedúcemu odboru, vedúcemu
oddelenia a vedúcemu úseku. Prvostupňový súd poukázal, že z výpovedí Ing. R. R., Ing. C. M.
vyplynulo, že žalobkyňa bola zaradená u žalovaného na pozícii „ vedúcej laboratória chémie  a vôd
inak označovanej aj ako vedúca laboratória chémie vôd „ ,  ktorá funkcia nebola oficiálne zavedená
v organizačnej štruktúre žalovaného vyplývajúcej z organizačného poriadku, keď Odbor laboratórnych
činností sa člení na jednotlivé oddelenia pričom bola žalobkyňa zaradená do Oddelenia chemických
analýz kde vedúcou oddelenia bola práve MVDr. A., avšak žalobkyňa vykonávala činnosti ktoré
odôvodňovali jej zaradenie do 11 platovej triedy.  Prvostupňový súd, čo sa týka uplatneného  nároku
sa  v celom rozsahu stotožnil so žalobným nárokom žalobkyne, keď ho špecifikovala a zdôvodnila v
tabuľke, ktorú takisto prevzal do svojho odôvodnenia v rovnakom rozsahu a poukázal aj na ust. § 3
Zákona č. 659/2007, § 517 O.z. o úroku z omeškania o dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky
Slovenska. Rozhodnutie o trovách vyhradil podľa ust. § 151 ods.3 O.s.p. samostatnému uzneseniu po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Či však možno považovať  žalobkyňu za vedúceho zamestnanca  treba posudzovať nielen z
predloženého Organizačného poriadku žalovaného s poukazom na ust. § 21 zákona  č. 313/2001 Z.z.
(rovnako aj § 8 zákona č. 553/2003 Z.z.) komu patrí príplatok za riadenie (vedúcemu zamestnancovi),
pričom kto je vedúcim zamestnancom je určené v  § 9 ods. 3 Zákonníka  aj Príloha č. 5 k zákonu
č. 313/2001 Z.z. Za organizačný poriadok však nemožno považovať len ten dokument, ktorý je ako
„Organizačný poriadok“ formálne označený, ale všetky tie dokumenty zamestnávateľa, včítane listín,
ktoré z hľadiska obsahového sa týkajú organizačnej štruktúry a je možné z nich vyvodiť právne
postavenie jednotlivých zamestnancov vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Prvostupňový súd
nevyhodnotil Príručku kvality laboratória z 1. Júla 2003 (ďalej len Príručka) a pracovné náplne žalobkyne
a jednotlivých laborantiek, hoci obsahom Príručky je organizácia odboru laboratórnych činností (pod
tento odbor spadá aj oddelenie chemických analýz) s uvedením mien pracovníkov, ich funkcií a



vykonávanej činnosti. Uvádza sa v nej, že jednotlivé oddelenia sa podľa charakteru činnosti členia
na úseky (laboratóriá) uvedené v kapitole 5.3 a že Ing. V. je vedúcou úseku CHV a zodpovedá za
vykonávanie skúšok na tomto úseku. V pracovných náplniach žalobkyne z 1.4.2002 a z 1.10.2002,
podpísaných vedúcim odboru a riaditeľom, je zasa uvedené, že zabezpečuje organizáciu práce na
úseku chémie vôd, vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených pracovníkov.
Ide teda nepochybne o dokument (listiny), ktoré sa týkajú organizačnej štruktúry žalovaného. Tým, že
ich prvostupňový súd neposúdil,  jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov
a súd I. stupňa tak nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje
na stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR , hlavného hygienika SR, žiadané odvolacím súdom
v konaní po zrušení  veci Najvyšším súdom SR. Príručka kvality z 1. 7. 2003 Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave  bola vypracovaná,  ako vyplýva z kapitoly 1, za účelom
získania Osvedčenia o akreditácii pre laboratórny odbor RÚVZ Trnava podľa požiadaviek normy  STN
EN ISO/ IEC 17025: 1999 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.
Je dokumentom Odboru laboratórnych činností RÚVZ Trnava, v, ktorom boli stanovené všeobecné
požiadavky na kompletnosť vykonáva skúšania vzoriek v zmysle normy STN  EN ISO/ IEC 17025: 1999.
Príručka slúžila pre použitie laboratórneho odboru pri vytváraní systému manažérstva zameraného na
kvalitu a technické činnosti, ktoré sa využívali pri skúšaní vzoriek potravín a vôd. V stanovisku sa udáva,
že  Príručka nie je vnútorným organizačným predpisom  RÚVZ Trnava nie je dokumentom, ktorý by
nadväzoval na Organizačný poriadok  RÚVZ Trnava. Dôvodom vydania Príručky kvality bolo získanie
osvedčenia o akreditácii na výkon činností laboratórneho odboru RÚVZ Trnava.
Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí  konštatoval, že už v predchádzajúcom rozhodnutí
súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa vykonávala jednoznačne činnosti, ktoré odôvodňovali jej
zaradenie do 11. platovej triedy z pracovných náplní žalobkyne z 01.04.2002, 01.10.2002 a 01.08.2004
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa zodpovedala za vypracovanie nových štandardných postupov a
zabezpečovala zavádzanie nových vyšetrovacích metód, čo samo o sebe predstavuje odbornú prácu v
príslušnom odbore hygieny a aj Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza takúto činnosť v analytickom liste
pre 11. platovú triedu. Sám svedok Ing. R. potvrdil vo svojej výpovedi, že vypracoval štandardný postup
na stanovenie ortuti na prístroji GAMA 254 Súd uvádzal, že žalobkyňa už v čase vzniku pracovného
pomeru 01.02.2001 mala vysokoškolské vzdelanie  II. stupňa, absolvovanú špecializačnú skúšku v
odbore vyšetrovacie metódy v hygiene a viac ako štvorročnú prax v Štátnom zdravotnom ústave v
Banskej Bystrici. Prvostupňový súd, čo sa týka uplatneného  nároku sa  v celom rozsahu stotožnil so
žalobným nárokom žalobkyne, keď ho špecifikovala a zdôvodnila v tabuľke, ktorú takisto prevzal do
svojho odôvodnenia v rovnakom rozsahu a poukázal aj na ust. § 3 Zákona č. 659/2007, § 517 O.z. o
úroku z omeškania o dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska.

Odvolací súd poukazuje na to, že zamestnanec sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej
pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú
má vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú
potrebné na jej vykonávanie, pričom zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s
charakteristikou platovej triedy a katalógom ( s rezortným katalógom). Pri preskúmavaní správnosti
zaradenia zamestnanca do platovej triedy je potrebné porovnať pracovné činnosti vykonávané
zamestnancom podľa dohodnutého druhu práce s opisom pracovných činností uvedených v katalógu,
pričom rozhodujúca je najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva. Pokiaľ táto
najnáročnejšia činnosť nie je v katalógu uvedená, je treba vychádzať z príkladov pracovných
činností uvedených v katalógu z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej náročnosti
a kvalifikačného predpokladu porovnateľných s pracovnou činnosťou vykonávanou zamestnancom,
pričom pri porovnaní treba dbať na to, aby porovnávaná pracovná činnosť bola v súlade so všeobecnou
charakteristikou do úvahy prichádzajúcej platovej triedy.
Žalobkyňa z pracovných činností vykonávala prípravu vzoriek, spracovanie vzoriek, meranie vzoriek vôd
fyzikálnochemickými metódami (spektrografia, odmerná analýza, gravimetria) a zhodnotenie získaných
výsledkov v zmysle platnej legislatívy. Ide teda o odborné laboratórne vyšetrenia podľa predpísaných
metód vrátane spracúvania základných analytických hodnotení tak, ako sa to uvádza aj v pracovných
náplniach žalobkyne. Tieto pracovné činnosti vykonávané žalobkyňou bezpochyby zodpovedajú opisu
pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 09.8.1.02 (bod 09.02), ktoré
spadajú do 9. platovej triedy. Ďalšie pracovné činnosti ako sú zavádzanie nových metód do praxe
a aktualizácia (prepracúvanie) štandardných pracovných postupov, ktoré boli uvedené v pracovných
náplniach žalobkyne a ktoré žalobkyňa aj vykonávala, treba posúdiť či zodpovedajú opisu činností
uvedených v Katalógu charakteristických pre 9. Platovú triedu, resp. pre 11. platovú triedu v odbore



zdravotníctvo, prípadne, či zodpovedajú príkladom pracovných činností uvedených v katalógu z
hľadiska zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej náročnosti a kvalifikačného predpokladu, resp.
zodpovedajú všeobecnej charakteristike uvedených platových tried, čo však súd I. stupňa nevykonal.
Bez povšimnutia tiež pre prvostupňový súd zostala obdobná vec Okresného súdu Trnava pod sp., zn.
29C/38/2005, kde prvostupňový súd rozhodoval rozsudkom 18.5.2010 a odvolací súd na odvolanie
navrhovateľky Ing. C. M. rozhodol rozsudkom č.k.11Co/191/2010-545 zo dňa 13.06.2012, keď rozsudok
súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a aj v časti náhrady trov konania potvrdil.
Keďže doposiaľ nebol dostatočne zistený skutkových stav pre záver opodstatnenosti posúdenia oboch
nárokov  žalobkyne rozhodnutie súdu 1. stupňa bolo tak vydané predčasne, navyše nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, preto odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
podľa ust. § 221 ods. 1 písm h) a f)  a ods.  2 O.s.p.
Odvolací súd opakuje, že si žalobkyňa uplatnila dva samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie
príplatku za riadenie a nárok na doplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre 9. a 11. platovú triedu, oba
nároky za dobu od novembra 2002 do apríla 2005. Podmienky  a opodstatnenosť nárokov treba skúmať
osobitne u každého uplatneného nároku, pričom vzhľadom na dobu, za ktorú ich žalobkyňa uplatňovala,
je potrebné na vec použiť Zákonník práce v znení účinnom do 30. júna 2005, zákon č. 313/2001 Z.z.
o verejnej službe, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. januára 2004 ako aj nariadenie
vlády č. 111/2002 Z.z. a č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone
práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len Zákonník práce, zákon č. 313/2001
Z.z., zákon č. 553/2003 Z.z., a Katalóg)
Ako už bolo poukázané v rozhodnutí NS SR  bude treba posúdiť v súvislosti s uplateným nárokom
príplatku za riadenie aj Príručku kvality laboratória z 1. júla 2003 (ďalej len Príručka) a pracovné
náplne žalobkyne a jednotlivých laborantiek, hoci obsahom Príručky je organizácia odboru laboratórnych
činností s uvedením mien pracovníkov, ich funkcií a vykonávanej činnosti ale  sa v nej uvádza, že
jednotlivé oddelenia sa podľa charakteru činnosti členia na úseky (laboratóriá) uvedené v kapitole 5.3 a
že Ing. Kaššová je vedúcou úseku CHV a zodpovedá za vykonávanie skúšok na tomto úseku.  Treba
však v tejto súvislosti vyhodnotiť  Stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR , hlavného hygienika
SR Úradu verejného zdravotníctva SR , hlavného hygienika SR, žiadané odvolacím súdom v konaní
po zrušení  veci Najvyšším súdom SR V pracovných náplniach žalobkyne z 1.4.2002 a z 1.10.2002,
podpísaných vedúcim odboru a riaditeľom, je zasa uvedené, že zabezpečuje organizáciu práce na úseku
chémie vôd, vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených pracovníkov. Potrebné
je vychádzať pritom z dôkazov  vykonaných ako sú svedecké výpovede Ing. R.,  MVDr. E., z listinných
dôkazov ako pracovné náplne žalobkyne z 1.4.2002 a z 1.10.2002, laborantiek, MVDr. E. aamozrejme
z Organizačného poriadku žalovaného s poukazom na ust. § 21 zákona  č. 313/2001 Z.z. (rovnako aj §
8 zákona č. 553/2003 Z.z.) komu patrí príplatok za riadenie (vedúcemu zamestnancovi), pričom kto je
vedúcim zamestnancom je určené v  § 9 ods. 3 Zákonníka  aj Príloha č. 5 k zákonu č. 313/2001 Z.z.
Pri preskúmavaní správnosti zaradenia zamestnanca do platovej triedy je potrebné porovnať pracovné
činnosti vykonávané zamestnancom podľa dohodnutého druhu práce s opisom pracovných činností
uvedených v katalógu, pričom rozhodujúca je najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec
vykonáva. Pokiaľ táto najnáročnejšia činnosť nie je v katalógu uvedená, je treba vychádzať z
príkladov pracovných činností uvedených v katalógu z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, psychickej a
fyzickej náročnosti a kvalifikačného predpokladu porovnateľných s pracovnou činnosťou vykonávanou
zamestnancom, pričom pri porovnaní treba dbať na to, aby porovnávaná pracovná činnosť bola v súlade
so všeobecnou charakteristikou do úvahy prichádzajúcej platovej triedy.
Úrad verejného zdravotníctva SR v liste z 11.10.2005 žalobkyni uviedol, že zaradenie zamestnanca
do platovej triedy nezávisí len od stupňa dosiahnutého vzdelania, ale predovšetkým od činností, ktoré
vykonáva a je definované v pracovnej náplni, za vypracovanie ktoré je zodpovedný priamy nadriadený
zamestnanec. Avšak uvádzala žalobkyňa, že nebolo brané do úvahy, že je vedúca laboratória, tak táto
funkcia nie je uvedená v organizačnom poriadku, teda neexistuje. Organizačné členenie úradu je na
oddelenia a na odbory.

Žalobkyňa z pracovných činností vykonávala prípravu vzoriek, spracovanie vzoriek, meranie vzoriek vôd
fyzikálnochemickými metódami (spektrografia, odmerná analýza, gravimetria) a zhodnotenie získaných
výsledkov v zmysle platnej legislatívy. Ide teda o odborné laboratórne vyšetrenia podľa predpísaných
metód vrátane spracúvania základných analytických hodnotení tak, ako sa to uvádza aj v pracovných
náplniach žalobkyne. Tieto pracovné činnosti vykonávané žalobkyňou bezpochyby zodpovedajú opisu



pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 09.8.1.02 (bod 09.02), ktoré
spadajú do 9. platovej triedy.
Ďalšie pracovné činnosti, zavádzanie nových metód do praxe a aktualizácia (prepracúvanie)
štandardných pracovných postupov, ktoré boli uvedené v pracovných náplniach žalobkyne a ktoré
žalobkyňa aj vykonávala, či zodpovedajú opisu činností uvedených v Katalógu charakteristických pre 9.
Platovú triedu, resp. pre 11. platovú triedu v odbore zdravotníctvo, prípadne, či zodpovedajú príkladom
pracovných činností uvedených v katalógu z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej
náročnosti a kvalifikačného predpokladu, resp. zodpovedajú všeobecnej charakteristike uvedených
platových tried. Treba určiť, či tieto činnosti (nie)sú uvedené v Katalógu v odbore zdravotníctvo
charakteristické pre 9. a 11. platovú triedu, prípadne pre inú platovú triedu v tomto odbore. V odôvodnení
rozhodnutia mal vysvetliť, prečo nevychádzal pri uvedenom zisťovaní z Analytického listu vydaného
Ministerstvom zdravotníctva SR pre 11. platovú triedu z 21.11.2003 (tieto Analytické listy boli vydané
MZ SR pre všetky zdravotnícke činnosti uvedené v Katalógu podľa jednotlivých platových tried), hoci
naň žalobkyňa poukazovala a hoci odvolací súd ho citoval aj v svojom rozhodnutí a prečo teda
uvedené činnosti vykonávané žalobkyňou považoval za nezodpovedajúce opisu pracovnej činnosti
uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 11.8.4.  03  (11. 03.), keď v tomto liste pre 11.
platovú triedu sa ako jedna z pracovných činností vyšpecifikovaných k tomuto bodu uvádza podiel na
zavádzaní nových metodík a aktualizácii štandardných pracovných postupov, čo presne zodpovedá
pracovným činnostiam vykonávaným žalobkyňou. Pri zaradení do platovej triedy sa musia brať do
úvahy požiadavky uvedené v § 5 ods.5 prílohy č. 1, zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí
byť v súlade :  charakteristikou platovej triedy,( platová trieda 9. nejedná sa o skúšobné metódy určené
vopred nestanoveným postupom, nejedná sa o úplne nové skúšobné metódy stanovenia ortuti na
GAMA 254). Zaradenie musí byť tiež v súlade s katalógom , v § 5 ods.10 v prílohe č. 1 pri zaradení
do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania alebo iný druh
osobitného kvalifikačného predpokladu ako je stupeň vzdelania alebo druh osobitného kvalifikačného
predpokladu, ktoré sú v Katalógu a osobitnom predpise stanoveným pre ním vykonávanú náročnejšiu
pracovnú činnosť.

Najvyšší súd SR v závere svojho uznesenia tiež uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné zaujať
stanovisko aj k správnosti výkladu § 16 ods. 1 zákona  č. 131/2001 Z.z. (§ 5 ods. 1 zákona č. 553/2003
Z.z) podaného žalobkyňou v dovolaní, podľa ktorého pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy je
rozhodujúca najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva, bez ohľadu na to, či ju
vykonáva sústavne alebo len príležitostne. Uvedený výklad by totiž znamenal, že zamestnávateľ by bol
povinný zamestnanca do vyššej platovej triedy zaradiť aj vtedy, ak by najnáročnejšiu pracovnú činnosť
vykonával len ojedinele (napr. v rozsahu jedného percenta) v porovnaní s činnosťami spadajúcimi do
nižšej platovej triedy, čo zrejme nebolo účelom a zmyslom citovaného zákonného ustanovenia. Aj z tohto
pohľadu bude preto potrebné v ďalšom konaní vec posúdiť.
Prvostupňový súd tiež bude musieť oboznámiť sa s už pripojeným spisom v  obdobnej veci Okresného
súdu Trnava pod sp., zn. 29C/38/2005, kde prvostupňový súd rozhodoval rozsudkom 18.5.2010 a
odvolací súd na odvolanie navrhovateľky Ing. C. M. rozhodol rozsudkom č.k.11Co/191/2010-545 zo dňa
13.06.2012, keď rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a aj v časti náhrady trov konania
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  nie je možné podať odvolanie.