Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Sd/7/2015 z 25. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. novembra 2015, sp. zn. 21Sd/7/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2015200246.1 Krajský súd Trnava | 21Sd/7/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2015200246.1 | 2015-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d5bed9f-5bdc-4082-bf55-612908388107 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2015200246.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sd/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200246
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200246.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: G. R., D. F. XXX/
X, XXX XX Y. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. so sídlom ul. 29. Augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2015
o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2015
potvrdzuje.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2015 žalovaná priznala žalobcovi invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov od 23.07.2010 vzhľadom na 45% zistenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (ďalej ako MPSVZČ ) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorý dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta zo dňa 08.01.2015. Podľa uvedeného posudku rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu
sú podľa Kapitola IV -Endokrinné choroby a poruchy výživy, položka 4 - alimentárna obezita, ako
základná a rozhodujúca príčina dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu v rozsahu 35 % MPSVZČ,
k tomu 10 % zvýšenie MPSVZČ pre iné zdravotné postihnutia, konkrétne hyperténzná choroba srdca
a diabetes mellitus nezávislý na inzulíne.

Uvedené rozhodnutie žalovanej žalobca napadol opravným prostriedkom zo dňa 25.03.2015, v ktorom
namietal, že jeho zdravotný stav nebol adekvátne pri zohľadnení všetkých lekárskych správ a ochorení
posúdený, pretože na hypertenziu sa lieči už od roku 2003, z toho dôvodu žiada o opakované posúdenie
svojho zdravotného stavu.

Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná opätovne posúdila zdravotný stav žalobcu. Nový
posudok zo dňa 01.07.2015 vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava
ale predchádzajúce zistenia MPSVZČ nezmenil a za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli aj v tomto
posudku určené podľa Kapitoly IV - Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, položka 4 -
alimentárna obezita a - ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu s mierou 35 % ,
zvýšenou o 10% na základe iného zdravotného postihnutia a to hyperténzná choroba srdca a diabetes
mellitus nezávislý na inzulíne.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.07.2015 poukázala na
to, že námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, ktorými poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný



stav nie je možné vyhovieť, pretože aj po vypracovaní ďalšieho lekárskeho posúdenia posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 01.07.2015 posudkový lekár zotrval
na pôvodnom posudku, podľa ktorého MPSVZČ je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u žalobcu 45
%. Žalovaná uviedla, že lekári sociálneho poistenia v konaní o opravnom prostriedku zhodnotili všetky
odborné lekárske nálezy a aj na základe vlastného vyšetrenia dospeli k tomu, že žalobcov zdravotný
stav, zhoršený na úroveň invalidity od 23.07.2010 s MPVSZČ je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a odbornými lekárskymi nálezmi nebolo preukázané, že by zdravotný stav odôvodňoval vyššiu
percentuálnu mieru a žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť, keďže ani opakovane posúdenie zdravotného stavu nepreukázali dôvody na
zmenu posudkového záveru o MPSVZČ v rozsahu 45 %.

Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaná nedostavila, neúčasť ospravedlnila a
žiadala, aby súd rozhodol i v jej neprítomnosti.

Na pojednávaní vypočutý žalobca uviedol, že zotrváva na odvolaní, pretože sa s rozhodnutím v súvislosti
s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou v rozsahu 45 % nesúhlasí, nakoľko už od roku 2006 bol hospitalizovaný a
liečený aj na hypertenziu II, ktoré ochorenie preto malo byť jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a nie endokrinné poruchy, ako uvádzajú posudkoví lekári. Pokiaľ by bola hypertenzia rozhodujúcim
zdravotným postihnutím, dosiahol by percentuálne vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, k čomu predložil súdu Vestník Ministerstva
zdravotníctva SR č. 45-60 zo dňa 29.12.2014 , podľa ktorého mali posudkoví lekári pri stanovení jeho
ochorenia a posúdení hypertenzie ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia postupovať.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
Podľa § 247 O.s.p.
(1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.
Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení



(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

3) a/ lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
5 ) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a
podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.



Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisového materiálu , administratívneho spisu a zo skutočností uvádzaných
žalobcom a žalovanou vyplýva, že posudzovaný zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v intenciách
pokynov, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí NS SR č.k. 7So/58/2012 zo dňa 24.04.2013, ktorým
Najvyšší súd rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Sd/178/2010-48 zo dňa 24.01.2012 zrušil z
dôvodu existencie pochybností súvisiacich s určením dátumu vzniku invalidity žalobcu dňom 03.11.2010,
keď ťažká nadváha, ako aj choroby obehovej sústavy žalobcu už boli diagnostikované v lekárskych
nálezoch odborných lekárov, ktoré sa nachádzajú v lekárskej dokumentácii pred dátumom určenia vzniku
invalidity, t.j. pred dňom 03.11.2010.

Krajský súd v Trnave na základe uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR rozsudkom č.k.
24Sd/178/2010-98 zo dňa 12.11.2013 rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.07.2011 zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie a s poukazom na právne závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR požiadal
žalovanú o opätovné zhodnotenie minulých lekárskych nálezov a diagnostikovaných ochorení pre
určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v spojení s dátumom vzniku invalidity žalobcu.

Zdravotný stav a súvisiaca zdravotná dokumentácia žalobcu boli posudkovým lekárom opätovne
posúdené, bola vypracovaná lekárska správa a posudok zo dňa 08.01.2015, podľa ktorého je žalobca
invalidným s MSPVZČ 45 %, z čoho 35 % je rozhodujúcim zdravotným postihnutím určeným podľa
Kapitoly IV - Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, položka 4 - alimentárna obezita
a - ťažká nadváha so závažným poklesom výkonnosti organizmu a 10 % zvýšenie za iné zdravotné
postihnutie, konkrétne hypertenzná choroba srdca a diabetes mellitus nezávislý na inzulíne. Vznik
invalidity bol u žalobcu prehodnotený a určený dňom 23.07.2010, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu,
ktorým bol vznik invalidity určený dňom 03.11.2010. Posudkový lekár sociálneho poistenia posudzoval
zdravotný stav žalobcu komplexne a úplne, keď prihliadol na všetky nálezy z odborných lekárskych
vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval a ktoré posudkovému lekárovi predložil.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta a posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 1.07.2015. Posudkový lekár vzal do úvahy námietky, ktoré boli
uvádzané žalobcom v jeho odvolaní, súvisiace lekárske správy nachádzajúce sa v zdravotnej
dokumentácii žalobcu a bol vyhotovený posudok, v ktorom boli zohľadnené aj interné vyšetrenia
vykonané MUDr. P., v ktorých bol hodnotený vysoký krvný tlak WHO III, ischemická choroba srdca
kompenzovaná bez zatriedenia stupňa, cukrovka na liečbe tabletkami a nadmerná tučnota. Posudkový
lekár ale konštatuje, že v internom vyšetrení absentuje dokumentovanie WHO III pre vysoký krvný tlak,
EKG krivka je bez známok preťaženia, u žalobcu nebol prekonaný infarkt myokardu, ani cievna mozgová
príhoda, pričom nemá ani iné orgánové zmeny na očnom pozadí, či obličkách a tak nespĺňa tlakové
kritéria pre daný stupeň ochorenia. Tým, že nebola realizovaná záťažová ergometria, ani ultrazvukové
vyšetrenie srdca, nebolo možné dospieť k záveru, že by zatriedenie vysokého krvného tlaku ako
hypertenzia WHO III bolo relevatným vyšetrením potvrdené už skôr ako je uvedené v posudku zo dňa
03.06.2010, keď ani pri zohľadnení vyšetrenia vykonaného v roku 2011 - ultrazvukové vyšetrenie ECHO,
zmeny charakteristické pre hypertenziu WHO III neboli potvrdené a tak jednoznačne rozhodujúcou
diagnózou pre priznanie invalidity s dátumom od 23.07.2010 je určená chorobná tučnota.

Vzhľadom na uvedené zistenia súd konštatuje, že zdravotný stav žalobcu bol žalovanou posúdený
v súlade s prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár sa zaoberal a vyporiadal i s
posúdením vysokého krvného tlaku v súvislosti s hypertenziou WHO III, podľa ktorého ale záver MUDr.
P. nebolo možné zobrať pre jeho nedostatočné zdokumentovanie do úvahy, keďže neboli realizované
všetky vyšetrenia, ktoré sú pre potvrdenie zmien charakteristických pre hypertenziu WHO III potrebné
a založili by takéto zatriedenie.

Na základe uvedené konajúci súd dospel k záveru, že pokles pracovnej schopnosti bol žalovanou
vyjadrený a stanovený v rámci zákonných možností, pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach
žalobcu. Súd považoval za správne i určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keď posudkový
lekár v posudku zo dňa 01.07.2015 v dostatočnom rozsahu vyhodnotil všetky diagnostikované



ochorenia, vzal do úvahy i vysoký krvný tlak a s ním súvisiace predchádzajúce interné vyšetrenia, ktoré
ale zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia nezaložili a rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27.01.2015 ako zákonné a vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.