Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sp/24/2014 z 19. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. júla 2015, sp. zn. 43Sp/24/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200248.1 Krajský súd Trnava | 43Sp/24/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200248.1 | 2015-07-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/403bf1f7-22ff-471d-96bd-35d43c1cfeaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200248.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sp/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200248
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200248.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci
navrhovateľky: K. I., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., L. XX (u O. I.), zastúpenej
splnomocneným zástupcom: JUDr. K. G., trvale bytom G. X, XXX XX I. X, proti odporcovi: Okresný úrad
Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského 22, 917 01 Trnava, za účasti: Slovenský pozemkový
fond, regionálny odbor, Vajanského 22, 917 01 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OÚ-TT-PLO-2014/00102 zo dňa 10.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. OÚ-TT-PLO-2014/00102 zo dňa 10.1.2014 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Účastníkovi konania Slovenskému pozemkovému fondu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.1.2014 odporca rozhodoval vo veci reštitučného nároku o nároku
K. I., nar. XX.XX.XXXX, uplatneného podľa zák. č. 503/2003 Z.z. tak, že tejto oprávnenej osobe priznal
vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. Y. a J.

PKV parc. č. druh pozemku výmera v m2

stav EKN stav CKN

k. ú. Y.

LV XXXX 894/40 orná pôda 5826

k. ú. J.

298 1679 - orná pôda 5943

1241 1675/3 - orná pôda 5319

- - 10562/2 orná pôda 9412

- - 10767/3 orná pôda 2540



odčlenených GP č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006 z pôvodnej parcely č. 1739 - orná pôda

o celkovej výmere 12146 m2 vedenej v PKV 317

- - 10562/3 orná pôda 5655

- - 10767/4 orná pôda 1546

odčlenených GP č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006 z pôvodnej parcely č. 1740 - orná pôda

o celkovej výmere 7323 m2 vedenej v PKV 298.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na uplatnenie reštitučného nároku touto osobou dňom 13.12.2004,
keď nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva ako dedička po svojom otcovi K. B. st., vlastníkom 1/2-
ice z celku z dôvodu, že pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1 písm.
k) zák.č. 503/2003 Z.z.. Poukázal na priebeh predchádzajúceho konania vo veci vrátane rozhodnutí
č. K 2008/00319-KŇ-NR-2 zo dňa 18.1.2008, ktorým priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako
aj rozhodnutie č. K 2008/00319-KŇ/1-NR-2 zo dňa 22.1.2008, ktorým nepriznal vlastnícke právo a
priznal právo na náhradu, ktoré rozhodnutia boli v konečnom dôsledku zrušené rozhodnutiami NS SR
(1Sžr/116/2011 a 1Sžr/115/2011, obe zo dňa 11.10.2011) a veci boli vrátené na ďalšie konanie z dôvodu
nesúladu s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.I ÚS 91/2011-39 zo
dňa 9.6.2011, v ktorom bolo konštatované, že ústavnoprávne a medzinárodnoprávne základné právo
navrhovateľky na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie bolo porušené.

V tejto súvislosti namietala, že Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor (právny nástupca
Obvodného pozemkového úradu) v plnom rozsahu nerešpektoval právny názor NS SR v jeho
rozsudkoch č.k. 1Sžr/115/2011, 1Sžr/116/2011 oba zo dňa 11.10.2011 a tiež ani ďalšiu existujúcu
relevantnú súdnu judikatúru, keď boli porušené princípy materiálneho právneho štátu, spravodlivého
procesu ako aj právnej istoty. Okrem toho navrhovateľke ako účastníčke konania nedal možnosť pred
vydaním rozhodnutia oboznámiť sa a vyjadriť sa k celému skompletizovanému spisovému podkladu
k jeho rozhodnutiu, pričom okrem týchto procesných pochybení správneho orgánu navrhovateľka
považovala rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu, tak táto spočívala v tom, že nebolo zrejmé, či medzi oprávnené
osoby patriace do „rodinného“ okruhu bol alebo nebol skutočne rozdelený (navrátený) celý reštituovaný
majetok pôvodne prislúchajúci zomrelému K. B.. Namietala, že bez explicitného uvedenia (vyčíslenia)
veľkosti jednotlivých podielov navracaných (reštituovaných) všetkým jednotlivým oprávneným osobám
patriacim do „rodinného“ okruhu nie je exaktne preskúmateľné (skontrolovateľné) a je nepodložené
paušalistické tvrdenie Okresného úradu Trnava v odôvodnení jeho rozhodnutia, že z celkovo
ôsmich dedičov po zosnulom K. B. si traja dedičia neuplatnili reštitučný nárok, pričom údajne po týchto
„troch dedičoch sa ich podiel rozpočítal na piatich dedičov, čo predstavuje 1/2 podielu po nebohom
K. B. staršom“. Pritom však z verejne dostupných aktuálnych údajov katastra nehnuteľností na listoch
vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č.XXXXX pre katastrálne územie J. a na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y. o veľkosti podielov doposiaľ právoplatne navrátených
častí oprávnených osôb sa javí, že medzi oprávnené osoby patriace do „ rodinného“ okruhu nebol - v
rozpore so záväznými právnymi názormi Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR - reálne rozdelený
(nebol navrátený) celý reštituovaný majetok po zosnulom K. B.. Nasvedčujú tomu aj verejne dostupné
aktuálne údaje katastra nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX a
č.XXXXX pre katastrálne územie J. a na liste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie Y., ktorých kópie
(výtlačky) z verejne dostupnej elektronickej (internetovej) podoby katastra nehnuteľností tvoria prílohy
tohto opravného prostriedku. Okrem toho považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné, nedostatočne
odôvodnené a nepodložené aj z hľadiska, ako a prečo sa zmenšil navracaný (reštituovaný) majetok
pôvodne prislúchajúci k majetkovým podielom zosnulého K. B., pričom napríklad v katastrálnom území
Y. sa reštituovaný majetok zmenšil najmenej o 260 m2. Aj podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
totiž zosnulému K. B. v katastrálnom území Y. patril podiel vo veľkosti jednej polovice (1/2) na pozemku
č.521/67 s výmerou 12172 m2, pričom jednej polovici z výmery 12172 m2 zodpovedá výmera 6086
m2, ku ktorej mali byť v celom rozsahu vydané podiely oprávneným osobám (reštituentom) patriacim



do „rodinného“ okruhu. Pritom však podľa výroku a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa
oprávneným osobám (reštituentom) napríklad v katastrálnom území Y. vydávajú podiely na odčlenenom
pozemku č. 894/40 s výmerou iba 5826 m2, teda s výmerou zmenšenou o nezanedbateľnú výmeru 260
m2. Ďalej uviedla, že napadnuté administratívne rozhodnutie je exaktne nepreskúmateľné, nedostatočne
odôvodnené a nepodložené taktiež z hľadiska tvrdenia okresného úradu o údajnej existencii, reálne však
o absencii relevantného zákonného dôvodu na nevydanie časti (polovice) pozemku parcelné č .1739
registra EKN o výmere 194 m2 v k ú. J. a na nevydanie časti (polovice) pozemku parcelné č. 1740
registra EKN o výmere 122 m2 v k. ú. J.. Pritom okresný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v
rozpore so skutočnosťou tvrdí:“ Časť pôvodných parciel č. 1739 a 1740 je podľa uvedenej identifikácie
parciel zlúčená do parcely č. 10766 stav CKN, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností ako zastavaná
plocha. Nakoľko uvedené časti pôvodných parciel sú zastavané, čo je prekážkou na ich vydanie podľa
§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z.z.. „Časť pôvodnej parcely č. 1739 o výmere 194 m2 a
časť pôvodnej parcely č.1740 o výmere 722 m2, ktoré nie je možné vydať pre zákonnú prekážku
do vlastníctva oprávnenej osobe, nie sú predmetom tohto rozhodnutia.“ Poukázala na to, že odporca
absolútne ignoroval obsah rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/115/2011 ako aj 5Sžo/67/2010
(ide o reštitučné konanie, týkajúce sa príbuzných navrhovateľky po tom istom pôvodnom vlastníkovi)
ako reálny obsah ust. § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.. Ďalej uviedla, že Najvyšší súd SR v
rozsudku sp. zn. 1Sžr/115/2011 vyslovil záväzný právny názor, že v súvislosti s námietkou týkajúcou
sa nedostatočného zistenia existencie prekážky navrátenia pozemkov z dôvodu ich zastavania NS SR
túto vyhodnotil ako opodstatnenú, pokiaľ pozemkový úrad a krajský súd vo veci nároku navrhovateľov
vychádzali len z evidencie vedenej katastrom nehnuteľností bez bližšieho skúmania, či daná prekážka
naozaj existuje. Súbežne NS SR v rozsudku sp. zn. 5Sžo/67/2010 (tento je Okresnému úradu Trnava
známy z iného reštitučného konania po tom istom pôvodnom vlastníkovi K. B.) vyslovil záväzný právny
názor, že úlohou konajúceho orgánu verejnej správy pri ďalšom (novom) konaní a rozhodovaní je
potrebné zaoberať sa najmä tým, či je daná prekážka navrátenia vlastníctva k predmetným pozemkom
podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z., k čomu doplní dokazovanie najmä ohliadkou na mieste
samom a príslušným rozhodnutím stavebného úradu.

Proti rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá v odvolacích dôvodoch namietala, že
rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a nepodložené, najmä z hľadiska
určenia podielov prináležiacim jednotlivým oprávneným osobám patriacim do „rodinného“ okruhu,
bez čoho nie je možné preskúmať správnosť určenia jednotlivých podielov. Odôvodnenie rozhodnutia
ďalej nevysvetlilo zmenšenie reštituovaného podielu pôvodne prislúchajúceho K. B., čo napr. v prípade
pozemku 521/67 v k. ú. Y., pôvodne vo výmere 12172 m2 (z čoho 1/2-ica predstavuje 6086 m2), ktorý
mal byť rozdelený medzi navrhovateľku a ostatných reštituentov, predstavuje rozdiel 260 m2, pretože
v reštitúcii boli vydané iba podiely na odčlenenom pozemku 894/40 vo výmere 5826 m2.

Za závažné pochybenie považuje nesprávne vymedzenie okruhu oprávnených osôb, nerozhodnutie o
celom predmete konania a jeho objektívnu nepreskúmateľnosť. Má za to, že povinnosťou správneho
orgánu bolo uviesť vo vydanom rozhodnutí aj výrok, že o navrátených zvyšných pozemkov (parciel),
na ktoré sa vzťahujú uplatnené reštitučné nároky a o ktorých nebolo rozhodnuté ostatnými výrokmi,
rozhodne správny orgán samostatným rozhodnutím.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.04.2014 žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť, nakoľko v súvislosti so zisťovaním právneho nástupníctva po O. B. mladšom, ale aj vo
veci právneho nástupníctva po K. B. všeobecne právny zástupca dostatočne nekomunikuje. V zmysle
rozsudku NS SR č.k.1Sžr/116/2011 zo dňa 11.10.2011 správny orgán riešil okruh právnych nástupcov
po K. B., reštitučné nároky ostatných členov rodiny, ktorých nezastupuje ako právny zástupca JUDr. K.
G. sú riešené v iných konaniach. K námietke zmenšenia výmery vydávaných pozemkov poukázal na
projekt pozemkových úprav, pričom oprávnená osoba zastúpená JUDr. K. G. nepodala námietku proti
prijatým zásadám pre umiestnenie nových pozemkov pre oprávnené osoby v súvislosti so schvaľovaním
Projektu pozemkových úprav č. K 2007/00100 zo dňa 07.11.2007. V tejto súvislosti pripomenul povinnosť
zohľadniť pri pozemkových úpravách úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia, pričom v danom
prípade bol úbytkový koeficient schválený predstavenstvom Združenia účastníkov pozemkových úprav
stanovený na 4,5%.



Účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 6.7.2015 uviedol,
že odporca pri svojom rozhodovaní sa pridržiaval právneho názoru uvádzaného v náleze ÚS SR sp. zn. I
ÚS 123/2010 týkajúceho sa okruhu oprávnených osôb po pôvodnom vlastníkovi K. B.. K navrhovateľkou
vytýkaným nedostatkom napadnutého rozhodnutia sa osobitne nevyjadruje, podľa jeho názoru však
napadnuté rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré by mali mať za následok jeho zrušenie. Súhlasil s
tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na prejedanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa po predchádzajúcom ospravedlnení
nedostavil predvolaný účastník Slovenský pozemkový fond, súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Súd nerozhodoval o podaní navrhovateľky, resp. jej splnomocneného zástupcu, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 9.7.2014, ktorým tento žiadal o spojenie konaní vedených na t. s. pod sp.zn.43Sp/24/2014
a 38Sp/13/2014, nakoľko o tomto návrhu bolo rozhodnuté v konaní vedenom na t. s. pod
sp.zn.38Sp/13/2014 a to na pojednávaní konanom dňa 24.3.2015.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 20.7.2015 sa v plnom rozsahu
pridržiaval dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Uviedol, že na tunajšom súde už prebehlo
konanie v obdobnej právnej veci, ktoré sa týka toho istého - pôvodného vlastníka, avšak v danom
prípade sa jedná o inú osobu z toho istého rodinného okruhu. Okrem toho poukázal na to, že taktiež
dôvody uvádzané v opravnom prostriedku sú totožné ako v konaní sp. zn. 38Sp/13/2014.

Poverený zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal
na dôvody uvádzané v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,



e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

(3) V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam
uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Podľa § 4 zák. č. 503/2003 Z.z.

(1) Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

(2) Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba
spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 5 zák. č. 503/2003 Z.z.

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004
na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

(2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

(3) Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.

Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.

Podľa § 3 ods. 1 písm. k) zák. č. 503/2003 Z.z.

Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v dôsledku odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni.

Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.



(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 15 Správneho poriadku

Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 32 Správneho poriadku

(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 Správneho poriadku

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že reštitučné konanie podľa zák. č.
503/2003 Z.z. vo veci nárokov po K. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, bolo začaté na základe uplatnenia
nároku dňa 13.12.2014 oprávnenou osobou - navrhovateľkou.

Rozsudkom sp. zn. 1 Sžr/116/2011 zo dňa 11.10.2011 bol v odvolacom konaní vedenom v súvislosti
s preskúmavaním rozhodnutia vo veci reštitučného nároku navrhovateľky, bol zmenený rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 32 Sp/12/2008-43 zo dňa 29.04.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
odporcu č. j. K 2008/00319-Kň-NR-2 zo dňa 18.01.2008, ktorým odporca podľa § 5 ods. 2 zák.č.503/2003
Z.z. rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľky tak, že jej ako oprávnenej osobe podľa § 2
ods. 1 vyššie uvedeného zákona navrátil vlastníctvo v k. ú. Y. v podiele 1/16 z celku. Preskúmavané
rozhodnutie odporcu bolo zrušené z dôvodu nerešpektovania záverov vyslovených v Náleze ÚS SR sp.
zn. I ÚS 91/2011-39 zo dňa 09.06.2011.



Rozsudkom sp. zn. 1 Sžr/115/2011 zo dňa 11.01.2011 bol v odvolacom konaní v súvislosti s
preskúmavaním rozhodnutia vo veci reštitučného nároku navrhovateľky zmenený rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 32 Sp/63/2008-52 zo dňa 29.4.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. j.
K 2008/00319-Kň/1-NR-2 zo dňa 22.01.2008 o nenavrátení vlastníctva k pozemkom v k. ú. J. zapísaným
v PK vl. č. 317 ako parc. č. 1739 a v PK vl. č. 298 ako parc. č. 1740, ktoré prešli do vlastníctva štátu
podľa § 3 ods. 1 písm. k) zák. č. 503/2003 Z.z. a o priznaní práva na náhradu za uvedené pozemky v
podiele 1/16 z celku pre navrhovateľku, pretože vydaniu označených pozemkov bránia prekážky podľa
§ 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.. Preskúmavané rozhodnutie odporcu bolo zrušené z dôvodu
nerešpektovania záverov vyslovených v náleze ÚS SR sp. zn. I ÚS 91/2011-39 zo dňa 09.06.2011
v súvislosti s nedostatočným zistením okruhu oprávnených osôb a príslušných podielov, ktoré majú
byť rozdelené a ako dôvodná bola vyhodnotená námietka nedostatočného zistenia prekážky vydania v
zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.. V tomto konaní aj NS SR zohľadnil preukázané právne
nástupníctvo A. B. po O. B. zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v pomerne komplikovanej skutkovej a právnej situácii je
dôvodné vytknúť odporcovi viaceré pochybenia, ktoré boli dôsledkom porušenia príslušných ustanovení
zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní, ako aj porušenie
ustanovení zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

V prvom rade treba odporcovi vytknúť nezohľadnenie preukázanej skutočnosti úmrtia oprávnenej osoby
O. B. ml. dňa XX.XX.XXXX a právne nástupníctvo A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez ohľadu na to, že
s touto skutočnosťou sa vysporiadával už v predchádzajúcich konaniach tak Krajský súd v Trnave,
ako aj Najvyšší súd SR. Nie je možné považovať za zákonný postup, keď tomuto účastníkovi neboli
doručované žiadne písomnosti týkajúce sa priebehu konania po tom, ako boli rozsudkami 1 Sžr/115/2011
a 1 Sžr/116/2011 zrušené rozsudky Krajského súdu v Trnave a konania vo veci reštitučných nárokov
navrhovateľky boli vrátené do štádia rozhodovania pozemkového úradu. V tejto súvislosti odporca
evidentne v rozpore s právnou úpravou § 15 zák. č. 71/1967 Zb. konal s O. B., zomrelým dňa
XX.XX.XXXX, ktorý stratil procesnú spôsobilosť a naopak nekonal s účastníkom A. B., ktorého procesná
spôsobilosť a právne nástupníctvo je ku dňu nového rozhodovania vo veci (10.01.2014) nesporne
preukázaná. Takéto konanie je zásadným porušením práv účastníka konania A. B. a je dôvodom na
zrušenie rozhodnutia súdom (§ 250l ods. 2 O.s.p v spojení s ust. § 250j ods.2 písm. e) O.s.p.).

Ďalšie pochybenie súd vidí v tom, že aj napriek opakovaným zrušujúcim rozhodnutiam nie je v texte
napadnutého rozhodnutia jednoznačne určený rozsah nehnuteľností, ku ktorým boli uplatnené reštitučné
nároky jednotlivými oprávnenými osobami po K. B., bez čoho nie je možné dostatočne odôvodniť
zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia vo veci. Je zrejmé, že v súlade s bežnou praxou odporca mienil
vydať samostatné rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemkom a samostatné rozhodnutie o priznaní
náhrady za pozemky, pri ktorých je preukázaná existencia prekážky vydania v zmysle § 6 ods. 1 písm.
d) zák. č. 503/2003 Z.z., tak ako to bolo pri zrušených rozhodnutiach č. j. K 2008/00319-Kň-NR-2 zo
dňa 18.01.2008 a č. j. K 2008/00319-Kň/1-NR-2 zo dňa 22.01.2008.

V rámci jeho konania však po troch rokoch od rozhodnutí NS SR došlo iba k vydaniu rozhodnutia
o navrátení vlastníctva, bez toho, že by buď do záhlavia (určenie predmetu konania) alebo z výroku
(rozhodnutie, že o prevyšujúcej časti bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím) bolo zrejmé, že
vydané rozhodnutie nie je rozhodnutím o celom uplatnenom, resp. náležiacom reštitučnom nároku
navrhovateľky ako oprávnenej osoby. Treba uznať, že za situácie, keď sa o celom uplatnenom nároku
rozhoduje čo aj viacerými rozhodnutiami (ale v bezprostrednej časovej súvislosti) takýto postup nie je
obvyklý. Na druhej strane však treba prisvedčiť navrhovateľke, že je v záujme právnej istoty účastníkov
konania a zákonných požiadaviek na obsahové náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, aby bolo
z písomného vyhotovenia rozhodnutia zrejmé, aký je rozsah reštitučných nárokov a v prípade, ak sa
daným rozhodnutím nerozhoduje o celom tomto rozsahu (čo zákon nevylučuje) je dôvodné trvať na
tom, aby vo výroku rozhodnutia, ktoré je jeho záväznou časťou, bolo uvedené, že o prevyšujúcej časti
nároku bude rozhodnuté ďalším (ďalšími) rozhodnutím. Nie je dostatočné uvedenie tejto skutočnosti v
odôvodnení.



Na základe výsledkov rozhodovania v predchádzajúcich konaniach je zrejmá a nesporná povinnosť
odporcu rešpektovať pri svojej rozhodovacej činnosti právny názor vyslovený v náleze ÚS SR č.k. I
ÚS 91/2011-39 zo dňa 9.6.2011, z ktorého vyplýva, že v prípade uplatnenia reštitučného nároku len
niektorým z do úvahy prichádzajúcich oprávnených osôb je pozemkový úrad povinný postupovať tak,
aby medzi tieto subjekty rozdelili celý do úvahy prichádzajúci nárok. Otázka reštitučného titulu (§3 ods.
1 písm. k) zák.č. 503/2003 Z.z. ) je v konaní vyriešená v súlade s ustálenou judikatúrou.

V zmysle vyššie uvedeného nálezu ÚS SR a zodpovedajúcej úpravy zák. č. 503/2003 Z.z. je pre
odôvodnenie správnosti výšky podielov potrebné presne určiť okruh všetkých oprávnených osôb ktoré
si uplatnili reštitučné nároky po K. B., určiť výšku ich podielov, bez ohľadu či korešponduje s obsahom
doteraz vydaných rozhodnutí a v nadväznosti na to určiť výšku podielov na jednotlivých nehnuteľnostiach
pre navrhovateľku ako aj ďalšie oprávnené osoby (dedičia). Na tieto účely je nepostačujúce uvedenie
skutočnosti, že u odporcu si uplatnili reštitučný nárok okrem navrhovateľky aj ďalšie oprávnené osoby,
pričom ide o identickú majetkovú podstatu a okrem toho pri rozdeľovaní veľkostí reštitučného podielu je
potrebné prihliadať na to, aby medzi oprávnené osoby bol rozdelený celý reštituovaný majetok patriaci
do ich rodinného okruhu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všetky rozsudky Najvyššieho súdu SR
(sp.zn. 6Sžo 67/2010, sp.zn. 5Sžo 67/2010, 1Sžr/116/2011 a 1 Sžr/115/2011) sa vzťahujú na identickú
majetkovú podstatu, pričom predmetné nehnuteľnosti boli vyhlásené za odúmrť v dôsledku odmietnutia
dedičstva v tiesni deťmi poručiteľa - právneho predchodcu navrhovateľky, ktorý bol jej otcom.

Pokiaľ sa týka relevantných rozporov medzi verejne dostupnými údajmi katastra a obsahom
geometrického plánu č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006, s týmito nezrovnalosťami je v prvom rade povinný
vysporiadať sa odporca. Rovnako je povinný vysporiadať sa s právnou argumentáciou navrhovateľky
ohľadne nezákonnosti úbytku plochy ornej pôdy (4,5% výmery zodpovedajúcemu schválenému
koeficientu), ktorá bola v rámci reštitúcie vydaná (oproti preukázanému vlastníctvu K. B.), v nadväznosti
na ust. § 4 zák. č. 503/2003 Z.z. o nemožnosti prevádzať majetok v správe oprávnených osôb v súvislosti
s konaním podľa zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm.
d), e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 Os.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak,
že procesne úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko splnomocnený
zástupca výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. umožňuje priznanie náhrady iba procesne úspešnému
účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).