Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/66/2013 z 26. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. januára 2015, sp. zn. 20S/66/2013, ECLI:SK:KSTT:2015:2013200827.3 Krajský súd Trnava | 20S/66/2013 | ECLI:SK:KSTT:2015:2013200827.3 | 2015-01-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f327b939-c27e-4b54-b8f6-ec9fd2443ba3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2013200827.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/66/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200827
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2013200827.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Tomáš Minár, podnikajúci pod
obchodným menom Mgr. Tomáš Minár, so sídlom 925 52 Šoporňa 1506, IČO: 45 524 777, zastúpeného
advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, A. Hlinku 3044, 926 01 Sereď proti žalovanému: Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7922/2013 zo dňa 11.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: OLP/7922/2013 zo dňa 11.11.2013 ako aj rozhodnutie
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante číslo: 1258/2013, Hu, Rj zo dňa
2.9.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70
eur a na trovách právneho zastúpenia 448,29 eur, všetko v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2013 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ) so sídlom v Galante č. 1258/2013, Hu, Rj zo dňa 2.9.2013
o uložení pokuty vo výške 1 000 eur za marenie výkonu úradnej kontroly potravín tým, že žalobca mal
brániť zamestnancom orgánu úradnej kontroly vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 zák.č. 152/1995
Z.z. .

V žalobných dôvodoch namietal, že svojim správaním nemaril výkon úradnej kontroly potravín tým, že
by zamestnancom úradnej kontroly bránil vykonávať činnosti uvedené v ust. § 18 až 20 zák.č. 152/1995
Z.z., resp. že by nespolupracoval s orgánom úradnej kontroly potravín. Za tohto stavu považoval uloženie
pokuty vo výške 1 000 eur za nedôvodné. Mal za to, že správne orgány svojim postupom ho ukrátili na
jeho právach a na základe zisteného skutkového stavu dospeli k nesprávnym právnym záverom. V tejto
súvislosti poukázal na to, že pri kontrole vykonávanej zamestnancami orgánu úradnej kontroly chcel
byť osobne prítomný pri jej vykonávaní, nakoľko každá pracovníčka žalovaného má iné požiadavky a
hygienické nároky pri vykonávanej kontrole. Chcel byť osobne prítomný najmä pri tom, akým spôsobom
a aké množstvo vzoriek zmrzliny bude z jeho prevádzky odobratých.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.2.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Pokiaľ ide o odoberanie vzoriek zmrzliny tak uviedol, že pracovníci regionálnych úradov verejného
zdravotníctva vzorky odoberajú do sterilných nádob, ktoré sú označené etiketou, v závislosti o akú vzorku
sa jedná a odkiaľ bola odobratá, pričom tieto sa ihneď vkladajú do autochladničky. V tejto súvislosti ďalej
poukázal na to, že so vzorkami sa manipuluje podľa osobitného predpisu a odber vzoriek vykonávajú



len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci. Pri každom odbere v prevádzke sa ponecháva tretia
strana predpísaného odberového listu (jednotne používaného na území SR), pričom tento slúži ako
daňový doklad na uplatnenie odpisov prevádzkovateľmi prevádzok.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu poukázala na
žalobné dôvody uvedené v žalobe. Žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Poverený zástupca žalovaného poukázal na to, že pri vykonávaní kontroly v jednotlivých prevádzkach
nie je potrebné vyrozumieť ich majiteľov, resp. prevádzkovateľov. Zákon č. 152/1995 Z.z. umožňuje
zamestnancom regionálneho úradu vstupovať do prevádzkarní v podstate bez ohlásenia a majitelia
(prevádzkari) sú v podstate povinní umožniť takýto výkon kontroly.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti zrušenia napadnutého
rozhodnutia, nakoľko v časti určenia výšky pokuty rozhodnutie nie je vôbec odôvodnené.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že pri kontrole vykonávanej podľa zák.č.
152/1995 Z.z. u kontrolovaného subjektu Tomáš Minár bolo zistené, že tento maril výkon úradnej kontroly
potravín (§ 28 ods. 4 písm. g) zák.č. 152/1995 Z.z.) tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly
bránil vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 zák.č. 152/1995 Z.z., za čo sa mu podľa § 23 ods. 5 a
§ 28 ods. 4 písm. g) zák.č. 152/1995 Z.z. uložila pokuta vo výške 1 000 eur.

Na základe zistených skutočností RÚVZ so sídlom v Galante uložil rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 pod
č. 1258/2013 Hú, Rj žalobcovi ako účastníkovi konania prevádzkujúcemu zariadenie „Zmrzlináreň“ za
marenie výkonu úradnej kontroly potravín podľa § 23 ods. 5 a § 28 ods. 4 písm. g) zák.č. 152/1995 Z.z. už
vyššie spomínanú pokutu vo výške 1 000 eur s odôvodnením, že žalobca zamestnancom orgánu úradnej
kontroly bránil vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 zák.č. 152/1995 Z.z. a svojim nesúhlasom s
odberom vzoriek a podmieneným odberu vzoriek epidemiologicky rizikovej potraviny len v prítomnosti
žalobcu, čím znemožnil výkon oprávnení orgánu úradnej kontroly.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom v odvolacom správnom konaní v podstate namietal
tie isté skutočnosti ako v podanej žalobe.

Napadnutým rozhodnutím č.: OLP/7922/2013 zo dňa 11.11.2013 žalovaný napadnuté rozhodnutie
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, nakoľko žalobca svojim konaním maril výkon úradnej kontroly tým,
že neumožnil pracovníkom orgánu úradnej kontroly vykonať odber vzoriek zmrzliny. V tejto súvislosti
bolo v rozhodnutí konštatované, že v prípade zmrzliny, ktorej konzumentmi sú najmä deti, je potrebné
obzvlášť zabezpečiť súčinnosť zo strany prevádzkovateľov a marenie výkonu úradnej kontroly je
potrebné za tohto stavu považovať za obzvlášť závažné. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty tak v tejto
časti rozhodnutie odôvodnil tým, že uloženú pokutu vo výške 1000 eur považuje za primeranú.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.



(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zák.č. 152/1995 Z.z. o potravinách Úradná kontrola potravín sa vykonáva nad
dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na
osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii
s nimi a ich umiestnení na trh.

Podľa § 20 ods. 1 vyššie uvedeného zákona zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí
vykonávajú úradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v
nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok
vzoriek pre doplnkové stanovisko znalca.

Podľa 23 ods. 5 zák.č. 152/1995 Z.z. orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú
opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.

Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák.č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom
orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná
nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí
stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

Je potrebné konštatovať, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v
správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom
odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia
zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti
zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny
orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. V danom
prípade žalobcom napadnuté rozhodnutie takéto skutočnosti neobsahovalo, a preto je daný dôvod,
aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov. V tejto
súvislosti súd predovšetkým poukazuje na to, že v rozhodnutí nepostačuje uviesť, že správny orgán
považuje uloženú pokutu za primeranú.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom v zmysle § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné, v časti určenia výšky pokuty a preto vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný vysloveným právnym názorom,
a to najmä pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti určenia výšky uloženej sankcie.

O trovách konania súd rozhodol postupom v zmysle § 250k O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 70 eur za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a 448,29
eur titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia, a to s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., keď
súd priznal právnej zástupkyni žalobcu odmenu pozostávajúcu z 3 úkonov právnej služby, z toho 2x po
130,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) a 1x 134 eur (účasť na pojednávaní dňa
27.1.2015), ďalej režijný paušál 2 x 7,81 eur a 1 x 8,39 eur ako aj z náhrady za stratu času v súvislosti
s účasťou na pojednávaní dňa 27.1.2015 za 2 polhodiny po 13,98 eur ako aj náhrady cestovného
hromadnou dopravou 2 x 1 euro. Celkom teda trovy právneho zastúpenia predstavovali 448,29 eur a 70
eur za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.



Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.