Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/471/2013 z 24. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. júna 2014, sp. zn. 11Co/471/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2511208316.2 Krajský súd Trnava | 11Co/471/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2511208316.2 | 2014-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 63 ods. 1 písm. c) ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec0d00df-7440-41cb-8eeb-357359320c58 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2511208316.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/471/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511208316
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2511208316.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XX, P. C., zastúpený: JUDr. Jánom Chmelom, advokátom, Royova 9, Piešťany, proti odporcovi: Trnavská
vodárenská spoločnosť a.s., Priemyselná č. 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, o určenie neplatnosti
výpovede a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa
16. mája 2013, č. k. 9C/121/2011-168, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.10.2013, č.k.
9C/121/2011- 197 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
určenia, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z 22.10.2010 doručená mu odporcom
dňa 22.10.2010 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. Opravným
uznesením súd opravil číslo listu záhlavia rozsudku zo 160 na 168. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým,
že odporca mu na pracovisku dňa 20.10.2010 dal výpoveď. V odôvodnení výpovede bolo uvedené, že
nemajú pre neho vhodnú prácu, nakoľko predložil lekársky posudok o nevhodnosti vykonávania práce
automechanika. Výpoveď považuje za neplatnú, pretože ako vodič u odporcu môže pracovať naďalej
a odporca mu vôbec neponúkol voľné pracovné miesto, ktoré mal neobsadené v čase výpovede a
ktoré by bol navrhovateľ schopný a ochotný vykonávať napr. vodič osobných a nákladných vozidiel,
referent dopravy. Odporca navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že výpoveď daná navrhovateľovi je platná.
Odporca poprel tvrdenie navrhovateľa, že mal v čase výpovede voľné resp. neobsadené pracovné
miesta, ktoré mu mohol resp. mal ponúknuť. Tiež poprel tvrdenie, že navrhovateľ v dobe trvania
výpovednej doby pracoval ako vodič osobných a nákladných vozidiel, išlo iba o výnimočné situácie
zastupovania za vodičov, k čomu bol odporca navrhovateľom vyslovene donucovaný, pretože počas
výpovednej doby odmietal navrhovateľovi vykonávať prideľovanú pre neho zdravotne vhodnú prácu.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 77, § 62 ods. 1,2, podľa § 61
ods. 1,2 a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Súd prvého stupňa v prvom rade zisťoval, či navrhovateľ
uplatnil svoj návrh v danej lehote, na uplatnenie nároku z neplatne skončeného pracovného pomeru.
Dospel k záveru, že si ho uplatnil včas, keď výpoveď bola navrhovateľovi preukázateľne doručená dňa
22.10.2010, 3-mes. výpovedná lehota začala plynúť 01.11.2010. Po začiatku plynutia ochrannej doby bol
navrhovateľ dočasne práce neschopný do dňa 24.04.2011, pracovný pomer tak skončil dňa 24.04.2011.
Návrh o určenie neplatnosti mohol podať najneskôr do 24.06.2007, ktorú zákonnú lehotu navrhovateľ
dodržal, keď návrh doručil súdu dňa 24.06.2007. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd považoval
za preukázaný a nesporný vznik pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnancom a



odporcom ako zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1993, č. 3/H/1/1-94 v
spojení s dodatkom, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.1999 s miestom výkonu
na pracovisku Piešťany a pracovísk v rámci jeho pôsobnosti v nevyhnutných prípadoch výkonu práce
v rámci pôsobnosti a plnenia úloh celého OZ ZsVAK, pričom dohodou bola dohodnutá zmena obsahu
pracovnej zmluvy na automechanik + vodič s miestom výkonu práce - pomocné prevádzky v Piešťanoch
a pracoviská v rámci jeho pôsobnosti. Podľa pracovnej náplne bol odporca v profesii automechanik,
prevádzkový zámočník povinný vykonávať základné práce pri opravách strojov a zariadení, montáže
a demontáže, opravy vozidiel, výmeny agregátov, alternátorov, vstrekovacích čerpadiel, vykonávať
opravy brzdových systémov, vykonávať opravy palivovej sústavy, výmeny filtrov, vykonávať opravy
kardanových krížov, opravy povrchov, vykonávať údržbu techniky a opravy podľa technických možností
a stupňa vybavenia dielní, poriadok a upratovanie dielne, zabezpečovať plnenie ostatných úloh podľa
požiadaviek nadriadených pracovníkov a oboznamovať sa s príslušnými technickými, bezpečnostnými a
právnymi predpismi súvisiacimi s výkonom tejto funkcie. Navrhovateľ ako zamestnanec stratil dlhodobo
spôsobilosť vykonávať terajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav. Tiež mal za preukázané
a nesporené deň doručenia výpovede navrhovateľovi odporcom t. j. 22.10.2010, deň skončenia
pracovného pomeru, po skončení dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa 24.04.2011 a prerokovanie
výpovede danej navrhovateľovi dňa 21.10.2010 odborovou organizáciou. Súd mal tiež za preukázané
zhodnými tvrdeniami účastníkov konania vypracovania a doručenie odborného posudku o invalidite z
22.09.2010 navrhovateľom odporcovi a z toho vyplývajúce uznanie navrhovateľa invalidným s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 50 %, s navrhovaným pracovným zaradením na
trhu práce, nie však na pôvodnom pracovisku, s výkonom práce v prostredí bez nadmernej fyzickej
záťaže, bez dvíhania ťažkých bremien, v klimaticky vyrovnanom prostredí, s uvedením práce, ktorú
môže navrhovateľ vykonávať - vrátnik. Tiež bolo nesporené vypracovanie a doručenie posudku MUDr.
X. z 24.09.2010 a z neho vyplývajúce odporučenie pre odporcu preradiť navrhovateľa na inú prácu
alebo na iné pracovisko príp. preloženie do iného miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie
je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu na tomto pracovisku - automechanik, pričom môže
pracovať bez nadmernej pracovnej záťaže, bez dvíhania ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických
podmienkach. Tiež bolo nesporné vypracovanie a doručenie lekárskej správy MUDr. W. z 28.09.2010 a
z neho vyplývajúca skutočnosť, že navrhovateľ nemôže vykonávať prácu automechanika pre možnosť
zhoršenia jeho zdravotného stavu a nutnosti opakovaných práceneschopností, následne s rozvojom
poškodenia zdravotného stavu, choroby z povolania a doručenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie z 27.10.2010 navrhovateľom odporcovi s prezenčnou pečiatkou odporcu 07.12.2010. Spornou
medzi účastníkmi konania bola okrem iného aj skutočnosť, či mal odporca povinnosť žiadať súhlas
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pred daním výpovede navrhovateľovi. Tu súd
prvého stupňa poukázal na ust. § 66 Zákonníka práce, § 40 ods. 8 Zákonníka práce a mal z
rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie z 27.10.2010 za preukázané, že toto rozhodnutie o invalidnom
dôchodku navrhovateľ odporcovi doručil dňa 07.12.2010 teda v čase po daní výpovede odporcom
navrhovateľovi, pričom navrhovateľ súdu nepredložil dôkaz spochybňujúci uvedený údaj. Preto súd
dospel k záveru, že odporca nemal povinnosť vyžiadať si súhlas príslušného úradu práce. Spornou
medzi účastníkmi konania bola aj skutočnosť, či odporca v čase výpovede navrhovateľovi disponoval
vhodnými pracovnými miestami a či odporca pred daním výpovede navrhovateľovi si splnil svoju
ponukovú povinnosť smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu, ktorá je pre navrhovateľa
vhodná. Navrhovateľ tvrdil, že odporca disponoval pre neho vhodnou prácou vodiča, ktorá mu nebola
ponúknutá. Súd mal však z odborného posudku o invalidite z 22.09.2010, lekárskeho posudku MUDr. X. z
24.09.2010 za preukázané, že navrhovateľ môže pracovať bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania
ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach, čo však nebolo možné dodržať, ako to
vyplýva následne zo znaleckých posudkov znalkyne MUDr. Stanovičovej z 20.09.2012, znalca MUDr.
Garaya z 29.03.2013, znalkyne Doc. MUDr. Gálikovej, CSc. zo 04.04.2013. Tiež svedeckou výpoveďou
svedka Y. X. mal súd za preukázané, že práca vodiča pred podaním výpovede navrhovateľovi tvorila
iba zanedbateľnú časť navrhovateľovej práce, nakoľko išlo len o záskok vodičov, ktorí vykonávali túto
prácu vodiča na plný úväzok, takže túto prácu jednoznačne nemohol navrhovateľ vykonávať ani na kratší
pracovný úväzok. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal ponúknuť inú vhodnú prácu napr.
funkciu dopravného referenta, z výpovede svedka P. T. a z jeho dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy z 08.10.2010 vyplynulo, že náplňou tohto druhu práce u odporcu je spracovanie evidencie
záznamov o prevádzkovaní osobných motorových vozidiel a mechanizmov, výpočet základných
údajov, zaevidovanie PC denné záznamy osobnej dopravy a mechanizmov, pomocné administratívne
práce, pričom nebolo sporné, že navrhovateľ v tejto oblasti nemal akékoľvek či už praktické resp.
teoretické vedomosti ani vzdelanie, pričom z výsluchu svedkov P. T. a svedkyne U. P. vyplynulo, že



títo mali stredoškolské vzdelanie s maturitou, resp. vysokoškolské vzdelanie, a mali prax v danej
oblasti. Navrhovateľ tiež spochybnil, že v posudku ošetrujúceho lekára MUDr. X. zo dňa 24.09.2010
absentuje skutočnosť, že navrhovateľ stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, poukazuje na ust. § 16 ods. 1 písm. a), ods. 2 zák. č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti a uvádza, že na danie výpovede zákonné ustanovenie predpokladá dlhodobú
stratu zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na rozdiel o dočasnej práceneschopnosti. Dlhodobá strata
zdravotnej spôsobilosti musí však byť podložená lekárskym posudkom. Súd mal z lekárskeho posudku
MUDr. X. z 24.09.2010 za preukázané, že ako ošetrujúci lekár navrhovateľa bol v súlade s citovaným
ustanovením oprávnený predmetný lekársky posudok vydať, pričom jeho neplatnosť nespôsobuje ani
uvedenie nesprávneho resp. neplatného zákonného ustanovenia v jeho závere. Odporučil preradenie
navrhovateľa na inú prácu, pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby naďalej vykonával
doterajšiu prácu na pracovisku - automechanik. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa určil,
že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je platná. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil
dňa 24.04.2011. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2
O.s.p., nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ,
uviedol, že súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a v dôsledku toho nezistil
dostatočne ani skutkový stav veci. Je nespochybniteľné, že lekársky posudok JUDr. X. zo dňa
24.09.2010 záver o zdravotnom stave navrhovateľa prezentovaný odporcom v žiadosti k odborom
neobsahoval, a taktiež je nespochybniteľné, že odporca najneskoršie dňa 27.09.2010 vedel o
tomto lekárskom posudku a aj napriek tejto vedomosti navrhovateľovi neponúkol voľné pracovné
miesto dopravného referenta ani vodiča, ponukovú povinnosť si odporca nesplnil. Ponuka vhodného
zamestnania sa musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď.
Posúdenie možnosti ponuky inej vhodnej práce u odporcu je ohraničené obdobím od 27.09.2010 do
22.10.2010. Navrhovateľ vyslovil domnienku, že dodatok k pracovnej zmluve s P. T. z 08.10.2010 bol
vyhotovený ex post. Zo spisu je čitateľné, že u odporcu pracovné miesto referenta po odchode p. U.
P. v máji 2010 nebolo obsadené až do októbra 2010 a až s účinnosť odo dňa 11.10.2010 uzatvára
odporca dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy s p. P. T., teda minimálne 15 dní po doručení
lekárskeho posudku vystaveného MUDr. X., a naviac na tomto pracovnom mieste začal vykonávať
prácu dôchodca. Súd konštatuje, že navrhovateľ nemal potrebnú kvalifikáciu a tvrdí, že P. T. a U.
P. mali stredoškolské vzdelanie s maturitou resp. vysokoškolské vzdelanie. Tieto skutočnosti nie sú
pravdivé, nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa u menovaných svedkov dospel až k vysokoškolskému
vzdelaniu, možno konštatovať, že v tejto časti svojho odôvodnenia sa hlboko súd mýli v prospech
odporcu. Keby aj v čase výpovede danej navrhovateľovi bolo uvedené pracovné miesto voľné, súd tvrdí,
že nebolo vhodnou prácou pre navrhovateľa. Toto konštatovanie je zarážajúce, pretože § 63 ods. 2
Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotno-právnou
podmienkou platnosti výpovede. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade
so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, teda musí byť v súlade s dobrými mravmi. Lekársky
posudok vystavený MUDr. X. doporučuje, aby bol navrhovateľ preradený na inú prácu alebo pracovisko
príp. bol preložený do iného miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby vykonával
doterajšiu prácu na tomto pracovisku ako automechanik. Lekársky posudok teda odporúča preradenie
navrhovateľa z funkcie automechanika, nie z funkcie vodiča, na ktorú funkciu mal takisto uzavretú
dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.1999, na základe ktorej dohody bol navrhovateľ
preradený na funkciu automechanik + vodič. Ponuka práce zo strany odporcu pre navrhovateľa mohla
a mala smerovať k práci vodiča. Túto prácu však odporca neadresoval navrhovateľovi, ale na miesto
vodiča zaradil dôchodcu p. Y. X.. Predpokladom platnej výpovede je len taký lekársky posudok, ktorý
nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu vzhľadom na svoj
zdravotný stav, dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Takýto stav musí posudok
deklarovať. Lekársky posudok vystavený MUDr. T. X. zo dňa 24.09.2010 takýto odborný lekársky záver
neobsahuje. Podkladom výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Z.p. bol lekársky posudok vystavený MUDr.
X. zo dňa 24.09.2010, všetky ostatné stanoviská a posudky boli vystavené po doručení tejto výpovede
z pracovného pomeru navrhovateľovi, teda súd mal vychádzať len a len z tohto lekárskeho posudku.
Namiesto toho súd po zrušení termínu na vyhlásenie rozsudku svoj názor na vec mení a zaoberá sa
posudkom o invalidite zo dňa 22.09.2010, kde bolo napísané, že navrhovateľ môže vykonávať len prácu
vrátnika. Uvedený odborný posudok navrhovateľ odporcovi nikdy nedoručil, doručil ho len súdu prvého
stupňa v tomto spore. Odporcovi doručil až dňa 07.12.2010 rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidite.



Navrhovateľ ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO/150/2005. Zdôraznil, že
lekársky posudok vystavený MUDr. X. zo dňa 24.09.2010 nedeklaruje, že navrhovateľ vzhľadom na
svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa neposlal písomné vyjadrenie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa ust. §
214 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/121/2011 je určenie neplatnosti
výpovede danej navrhovateľovi listom odporcu datovaným dňom 22.10.2010 a určenie náhrady mzdy
a trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho
právny záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti v odvolaní, s ktorými by sa súd prvého stupňa
nevysporiadal, a ktoré by boli navyše spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Pokiaľ sa týka skutočností uvádzaných v odôvodnení odvolací súd len dodáva, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil lekársku správu MUDr. X. a správne posúdil aj neexistenciu voľných pracovných
miest vhodných pre navrhovateľa.

V zmysle § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Z tohto ustanovenia nevyplýva, že v lekárskom posudku by musela byť presne uvedená citácia tohto
ustanovenia teda presne uvedené, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu. Navrhovateľ doručil odporcovi tri posudky a to dva od MUDr. X. zo dňa 23.9.2010 a zo dňa
24.9.2010 a od MUDr. W. zo dňa 28.10.2010. Všetky tieto lekárske posudky boli vystavené ošetrujúcimi
lekármi navrhovateľa na žiadosť navrhovateľa. V lekárskom posudku zo dňa 23.9.2010 MUDr. X.
uviedol, že doporučuje pre navrhovateľa preradenie na inú prácu, alebo na iné pracovisko, prípadne
preloženie do iného miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby ďalej vykonával
doterajšiu prácu na tomto pracovisku. Menovaný môže pracovať práce bez nadmernej fyzickej záťaže,
bez dvíhania ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach. Posudok zo dňa 24.9.2009
je totožného znenia len lekár dopísal za text, že nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu
na tomto pracovisku - automechanika. Z lekárskej správy MUDr. W. vyplýva, že po realizovaných



vyšetreniach z neurologického hľadiska pacient nemôže vykonávať prácu automechanika pre možnosť
zhoršenia jeho zdravotného stavu a nutnosti opakovaných práceneschopností následne s rozvojom
poškodenia zdravotného stavu - choroby z povolania. Pred tým ako navrhovateľ doručil odporcovi
uvedené lekárske posudky bol v roku 2009 do 10.7.2009 práceneschopný trikrát a následne od
24.8.2009 do 21.9.2010, čo bolo v trvaní 1 rok aj 29 dní. Následne po daní výpovede bol práceneschopný
od 10.11.2010 do 19.11.2010 v trvaní 10 dní a od 13.1.2011 do 25.4.2011 v trvaní 103 dní. Vzhľadom na
túto skutkovú situáciu správne súd vyhodnotil, že na základe lekárskych posudkov možno predpokladať,
že navrhovateľ dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď v pracovnej zmluve mal
dohodnutý výkon práce automechanik + vodič. Zo svedeckých výpovedí však jednoznačne vyplynulo,
že navrhovateľ vykonával prácu automechanika, pričom prácu vodiča vykonával len občas, jednalo sa
viac menej o záskoky za iných vodičov, takže práca vodiča bola iba zanedbateľnou časťou jeho práce.
Navyše lekárske odporučenie, že môže vykonávať prácu najmä bez zdvíhania ťažkých bremien, bez
nadmernej fyzickej záťaže a vo vyrovnaných klimatických podmienkach evokuje nemožnosť výkonu
práce aj vodiča ( najmä vyrovnané klimatické podmienky) a skutočnosť, že vykonával navrhovateľ prácu
automechanika vyplýva aj z lekárskych správ, kde lekári informáciu o tom, že pracuje ako automechanik
dostali od navrhovateľa, ktorý sám týmto potvrdil, že vykonával prácu automechanika.

Ďalej navrhovateľ namietal existenciu voľných pracovných miest a nesplnenie si tak ponukovej
povinnosti odporcom, keď zamestnávateľ podľa § 63 ods. 2 písm. a) ZP môže dať zamestnancovi
výpoveď, ak nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Odvolací súd má za to, že ponukovú povinnosť si
môže navrhovateľ splniť len v prípade, ak má voľné pracovné miesta, ktoré musia byť pre daného
zamestnanca aj vhodné teda zodpovedať nielen jeho zdravotnému stavu ale aj kvalifikácii. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľ takýmito voľnými miestami nedisponoval, takže si nemohol splniť
ponukovú povinnosť. Pokiaľ sa týka práce vodiča bolo preukázané, že takéto voľné miesto v čase
dania výpovede navrhovateľovi neexistovalo, navrhovateľ poukazoval na zamestnanca Jozefa Bernáta
o ktorom tvrdil, že začal pracovať na pozícii vodiča. Z výpovede svedka X. však vyplynulo, že tento
pracoval u odporcu po dobu 3 rokov v autodielni, následne striedavo pracoval ako vodič - a zámočník
a posledných 5 rokov pracuje ako vodič. Odišiel do dôchodku v roku 2012, takže nie je pravdou, že by
začal pracovať na pozícii vodiča v čase dania výpovede navrhovateľovi. Tieto skutočnosti navrhovateľ
žiadnym spôsobom nevyvrátil, takže nepreukázal, že by v čase dania mu výpovede bolo voľné miesto
vodiča. Pokiaľ sa týka ďalšieho namietaného voľného miesta a to dopravného referenta, tak toto
pracovné miesto bolo od mája 2010 voľné, keď do mája 2010 na tomto pracovnom mieste pracovala
p. P., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala u navrhovateľa v archíve, na pozíciu dopravného
referenta bola preradená a to len na zastupovanie z dôvodu, že nespĺňala kvalifikačné predpoklady.
Robila tam do mája 2010. Na jej miesto nastúpil p. T. a to na základe zmeny pracovnej zmluvy zo dňa
8.10.2010. Tento pracovník u odporcu pracoval od roku 1995 ako skladník, spolu s ním v skale boli
ďalší dvaja zamestnanci, ktorí tam po jeho odchode zostali. Namiesto neho do skladu nebol prijatý
nový pracovník. Je dôchodca a má stredoškolské vzdelanie a aj prax s administratívnymi prácami,
takže na toto pracovné miesto navrhovateľ neprijal nového zamestnanca, preradil tam iného svojho
zamestnanca z iného pracoviska. Skutočnosť, že tento je dôchodca, nemá žiaden relevantný vplyv na
posúdenie danej veci. Navrhovateľ pracoval u odporcu len ako automechanik a vodič, nemá skončené
stredoškolské vzdelanie, má skončenú učňovskú školu v odbore mechanik pre cestné motorové vozidlá,
nikdy nevykonával administratívne práce. Tvrdenia navrhovateľa, že v priebehu dvoch dní by sa dokázal
zaučiť na výkon tejto funkcie - dopravného referenta sú irelevantné, keď odporca disponoval vo svojich
radoch pracovníkom s kvalifikačnými predpokladmi na túto funkciu. Všetky navrhovateľom namietané
znalecké posudky vykonané v priebehu konania, teda po daní výpovede, odvolací súd nepovažoval
za právne relevantné pre posúdenie platnosti, či neplatnosti výpovede, keď mal za to, že predložené
lekárske posudky pred daním výpovede sú spôsobilé na danie výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm.
c) Zákonníka práce.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.



O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko túto si neuplatnil.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.