{"guid": "ca7e13c2-8d8a-4649-bea1-cf8b61da4017:4ac22534-0c88-4f53-bbbf-3b3333a5283b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2", "spisova_znacka": "23CoP/60/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/60/2014 z 23. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. novembra 2014, sp. zn. 23CoP/60/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2", "identifikacne_cislo": "2211214654", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-5", "nazov": "§ 25 ods. 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ac22534-0c88-4f53-bbbf-3b3333a5283b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214654
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211214654.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu
JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková vo veci starostlivosti o maloletého A. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Galante, dieťa matky: Mgr. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., U. XXX, zastúpená Mgr. Gáborom Gálom,
advokátom so sídlom v Galante, Agátová 15 a otca: Mgr. T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXX,
zastúpený JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 3,
o návrhu navrhovateľov: 1/ O. I., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S., C.
XX, obaja zastúpení JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske
námestie 2, o návrhu navrhovateľov na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu v Galante, č. k. 13P/44/2013-444 zo dňa 9. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa mení v časti náhrady trov štátu tak, že sa štátu nepriznáva náhrada
trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho  konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd upravil styk maloletého dieťaťa s navrhovateľmi 1/ a 2/ tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú
oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v roku v čase od soboty od 09:00
hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je povinný maloleté dieťa v stanovenej dobe prevziať v mieste jeho
bydliska, kde je povinný ho po ukončení styku matke vrátiť a matka je povinná maloleté dieťa na styk
pripraviť. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 96,16 eur na účet tunajšieho súdu do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Po aplikácii ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine a § 116 Občianskeho zákonníka
prvostupňový súd odôvodnil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odo dňa prerušenia
spolužitia rodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého A. jeho matka, ktorého pomery v časti
zverenia boli dočasne upravené predbežným opatrením, na základe ktorého sa uznesením zo dňa
05.01.2012 dočasne upravil aj jeho styk s otcom, najskôr v rozsahu každej párnej soboty v roku v čase
od 09:00 hod. do 15:00 hod., v bydlisku matky a za jej prítomnosti a uznesením zo dňa  22.10.2013 v
širšom rozsahu a to každú párnu sobotu a aj nedeľu, oba dni v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., bez
prítomnosti matky a mimo miesta jej bydliska. Navrhovatelia, starí rodičia z otcovej strany, sa s maloletým
vnukom nestýkali od apríla 2011, ktorý čas predchádzal odchodu matky zo spoločnej domácnosti v júni
2011, až do októbra resp. novembra 2013, kedy bol upravený styk k otcovi aj mimo miesta bydliska
matky. Pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti bol styk vnuka so starými rodičmi pravidelný,



s výnimkou zdravotnej indispozície navrhovateľa 1/, kvôli ktorej mu bola odporúčaná sociálna izolácia
a navrhovateľka 2/ sa o neho starala a obdobiu od apríla 2011 do júna 2011, ktorý čas bol poznačený
nervozitou a z toho prameniacimi nezhodami medzi všetkými zúčastnenými kvôli zmenám v správaní
sa matky. Uvedené kontakty medzi navrhovateľmi a ich maloletým vnukom, ktorý bol v tom čase ich
jediný, bol citovo naplnený, o čom svedčí priložená fotodokumentácia, vyjadrenia účastníkov konania
na strane navrhovateľov a otca a aj zistenia znalca, napriek výhradám matky. Podľa aktuálnych zistení
znalca navrhovatelia žijú v súčasnosti usporiadaným rodinným životom, sú v dobrej mentálnej a fyzickej
kondícii a neboli u nich zistené žiadne nedostatky, prípadne patologické črty, pre ktoré by mohli negatívne
pôsobiť na maloletého. Naopak na strane maloletého badať podľa znalca prejavy sociálnej izolácie
prameniace z rozchodu rodičov, po ktorom sa matka na dieťa intenzívne naviazala. Napriek pochybnosti
právneho zástupcu matky o objektivite znalca v tejto časti podaného znaleckého posudku, ktoré znalec
odstránil svojim vyjadrením na pojednávaní, mal súd tieto závery za preukázané, aj zo skutočnosti, že
matka krátko po sebe porodila dve ďalšie deti s ktorými bola rizikovo tehotná, čo jej ani z praktického
hľadiska neumožňovalo a neumožňuje širšie sociálne kontakty v prospech maloletého A., ktorý doposiaľ
nenavštevoval predškolské zariadenie a jeho kontakt s otcom a jeho príbuznými bol prerušený. Súd
z uvedených dôvodov upravil styk navrhovateľov, ktorý sú na maloletého silne citovo naviazaný, s
maloletým dieťaťom aj mimo upraveného styku s otcom, v každú nepárnu sobotu v roku, a ponechal
súd priestor na rozšírenie styku s otcom v čase každého párneho víkendu v roku. Otcovi sa narodilo z
jeho druhovského vzťahu ďalšie dieťa a je teda v záujme maloletého vybudovať si pevné súrodenecké
väzby aj k tomuto súrodencovi, pričom aj u navrhovateľov pribudli maloleté deti pochádzajúce zo
súrodencov otca, s ktorým širším príbuzenstvom sa dieťa v minulosti stýkalo. Z uvedených dôvodov
sa súd nestotožnil s názorom znalca, že je dostatočné, aby sa navrhovatelia stýkali s dieťaťom počas
upraveného styku otca, pretože styk aj mimo tejto úpravy bude dieťaťu na prospech, v jeho záujme
a okrem toho aj odbremení matku, ktorá má v starostlivosti tri maloleté deti. Takto upravený styk
zodpovedá aj rozsahu v akom sa dieťa stýkalo s otcovou rodinou počas spolužitia rodičov a umožňuje
dieťaťu styk aj so starými rodičmi z matkinej strany v každú nepárnu nedeľu, tak ako bolo zvykom
ešte v časoch, keď rodičia spolu usporiadane žili. Vzhľadom k tomu, že na strane navrhovateľov ešte
úplne nevymizla averzia voči priateľovi matky a ich výhrad voči absencii komunikácie matky, ktorá aj
bola príčinou početných nezhôd, čo napokon aj oni sami potvrdili a prisľúbili nápravu, uložil súd otcovi
zabezpečovať prevzatie a odovzdanie dieťaťa od matky do sféry navrhovateľov, aby sa minimalizovali
ich vzájomné interakcie. Súd o uložení žiadneho ďalšieho výchovného opatrenia za účelom odstránenia
komunikačných bariér nerozhodol, pretože ostatné výchovné opatrenie sa realizovalo posledných 6
mesiacov (od novembra 2013 do mája 2014) a skončilo sa krátko pred vyhlásením rozhodnutia v tejto
právnej veci, pričom podľa názoru súdu badať na strane účastníkov konania zlepšenie. Súd nezisťoval
názor maloletého vzhľadom k tomu, že podľa zistení znalca je na svoj vek a mentálnu vývojovú etapu
neschopný zaujať reálne stanovisko k stretnutiam so starými rodičmi, zo svojho sociálneho prostredia
preberá predovšetkým emocionálne reakcie dospelých, pričom ide o nevedomé ovplyvňovanie dieťaťa
(§ 43 Zákona o rodine). V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorý posudok znalec podal
dňa 05.03.2014 a súd mu uznesením zo dňa 25.04.2014 č. k. 13P/44/2014-421 priznal znalcovské v
celkovej výške 396,16 eur, ktoré vo výške 300 eur poukázal zo zložených preddavkov (matka zložila
150 eur a starí rodičia spoločne nerozdielne 150 eur), zvyšok vo výške 96,16 eur poukázal súd znalcovi
z rozpočtových prostriedkov. V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy na
vyplatenom znalcovskom z rozpočtových prostriedkov súdu v celkovej výške 96,16 eur, pričom matka
nebola v konaní úspešná súd rozhodol, že je povinná štátu tieto trovy zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa       § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uvádzala,
že rozsudok napáda v plnom rozsahu, navrhuje ho zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázala na znalecký
posudok znalca Doc. PhDr. Ivana Szabóa, CSc., kde bolo jednoznačne skonštatované, že pokiaľ bude
zabezpečený pravidelný styk maloletého s otcom, to umožňuje aj pravidelný styk starých rodičov s
maloletým. Primárne by sa mal zabezpečiť styk maloletého s otcom, kedy aj starí rodičia by mohli
mať styk s maloletým. Keďže v súčasnosti je pravidelný styk otca upravený na základe uznesenia,
že je otec oprávnený sa stýkať s dieťaťom každý párny víkend v čase v sobotu od 10:00 hod. do
17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Takto upravený styk sa
realizuje v uvedenom časovom intervale a počas takto upraveného víkendu má dieťa možnosť, aby
sa stretávalo so svojimi starými rodičmi. Súd sa nestotožnil s názorom znalca, neprihliadal na neho v



znaleckom posudku, že je dostatočné, aby sa navrhovatelia stýkali s dieťaťom počas styku s otcom. Bol
odlišného názoru, že styk navrhovateľov s maloletým je potrebné upraviť, nakoľko to bude údajne na
prospech dieťaťa. Súd tak učinil napriek tomu, že znalec je odborníkom vo svojom odbore, bol práve
ustanovený súdom, že rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti. Tak isto súd neprihliadol ani na upozornenie znalca vo vzťahu k navrhovateľom, že keď sa chcú
kontaktovať s dieťaťom, musia túto averziu prekonať. Súd sa však zameral na averziu druha matky,
opomenul poukázať na ich averziu voči matke. Závery súdu vždy potvrdzujú vyjadrenia navrhovateľov
a vedľajšieho účastníka, bez ohľadu na to, či sú preukázané alebo nie. Súd vo svojom rozhodnutí ako
zistený skutkový a právny stav udáva, že nariadil rodičom aj výchovné opatrenie na ktorom sa otec podľa
jeho vyjadrenia zúčastňoval pravidelne, matka len prvého a posledného. Súd sa uspokojil s tvrdením
otca bez toho, aby si vyžiadal správu od príslušného orgánu realizujúc predmetné stretnutia, ktorý by
sa mohol adekvátnym spôsobom vyjadriť k frekvencii účasti rodičov maloletého na týchto stretnutiach.
Súd bez akéhokoľvek vykonaného dokazovania v rozpore s realitou si v plnom rozsahu osvojil účelové
a nepravdivé tvrdenia navrhovateľov a nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Neprihliadol na matkou
viackrát uvádzané skutočnosti, že navrhovatelia nikdy nemali skutočný záujem o maloletého a ani ho
nenavštevovali. Oni skutočne nepoznali problémy v rodine, neudržiavali s nimi kontakt, preto si mysleli,
že ako rodina žijú bez problémov. Celé tri mesiace od apríla 2011 do júna 2011 vôbec nevideli svojho
vnuka a nenavštevovali ho. Nemali o neho záujem. Nikdy však nedošlo k žiadnej dohode o styku ani
súhlasu matky s navrhovaným stykom a nesprávne si vykladal súd prejav matky maloletého, pretože bol
zo strany navrhovateľov návrh iba v teoretickej rovine a matka nikdy nepopierala právo navrhovateľov
na stretávanie sa s dieťaťom, preto je nesprávna interpretácia, že účastníci ako aj právny zástupcovia
uviedli, že sa vedeli dohodnúť o rodičovskej dohode ohľadne styku, že by sa stýkali každý párny týždeň v
nedeľu od 10:00 hod. do 13:00 hod. takým spôsobom, že starí rodičia dieťaťa zo strany matky by priviezli
dieťa starým rodičom zo strany otca a boli by prítomní pri realizácii styku. V súvislosti s odporúčaním
znalca ohľadne návštev materskej školy súd vo svojom rozhodnutí konštatoval iba časť vyjadrenia znalca
a skresľuje význam výpovede znalca, že dieťa je vytrhnuté zo sociálneho kontaktu, preto by bolo vhodné
navštevovať materskú školu, prípadne iné zariadenie a rozšíriť sociálne prostredie k otcovi. Napriek
tomu súd argumentoval s vytrhnutím dieťaťa so širšieho sociálneho prostredia a konštatovanie znalca
dopĺňa údajnou vhodnosťou mať čo najširší styk so starými rodičmi. Súd tak učili napriek tomu, že znalec
svoje vyjadrenie neukončil s najširším stykom so starými rodičmi, ale uviedol, že by bolo vhodné aj ďalšie
sociálne prostredie, čo však závisí od vôle rodičov, ktorí si vzájomne vyriešia svoje konflikty, nakoľko
dieťa reaguje nielen verbálne, ale má aj neverbálne pocity, vycíti nevraživosť medzi rodičmi a reaguje
naň. Súd tiež neprihliadol na znalcove konštatovanie, že styk so starými rodičmi by bolo vhodné upraviť
iba ak by otec dieťaťa nesprostredkoval styk. Ak by otec so subjektívnych alebo objektívnych dôvodov
nesprostredkoval styk s dieťaťom, znalec vtedy odpovedal, že vtedy by bolo vhodné upraviť styk so
starými rodičmi. Takáto situácia však nenastáva, pretože starí rodičia sa s maloletým dieťaťom stretávajú
pravidelne, čo potvrdili i na pojednávaní. Tento styk prebieha bez konfliktov, matka nebráni otcovi, aby
umožňoval stretávanie sa maloletého so svojimi starými rodičmi, takže tvrdenia a obavy navrhovateľov o
možnom zákaze styku matky sú neopodstatnené. Styk sa má realizovať každý nepárny víkend v čase od
soboty od 09:00 hod. do 18:00 hod., pričom na základe uznesenia z 22.10.2013 č. k. 17P/358/2012-616
styk otca sa realizuje každý párny víkend v čase v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00
hod. do 17:00 hod. Vyplýva tak z toho, že úprava so starými rodičmi je neadekvátna a je v rozpore so
záujmami dieťaťa aj z toho dôvodu, že v prípade, ak by bol maloletý každú sobotu buď bol s otcom alebo
so starými rodičmi, tak by matka nemala možnosť tráviť so svojim synom ani jeden celý víkend v roku.
Nebolo by možné zo strany matky zorganizovať žiadne aktivity počas víkendov a nemali by šancu tráviť
žiadne spoločné chvíle a zážitky, napr. dovolenky, víkendové výlety a ďalšie programy s rodinou atď.
Súdom upravený styk zabezpečuje pravidelné každovíkendové chvíle starých rodičov s maloletým, ale
matke tieto chvíle odoberá a ani jeden celý víkend by nemohla byť s maloletým spolu. Ďalej nie je známe,
na základe akých  skutočností dospel súd k záveru, že matka údajne z dôvodu, že krátko po sebe porodila
dve maloleté deti, tak tento stav jej z praktického hľadiska neumožňovalo a neumožňuje širšie sociálne
kontakty v prospech maloletého. Naopak, matka s maloletým a s jeho súrodencami často chodievajú na
výlety, organizujú mimodomové aktivity, čím je maloletým deťom umožnené spoznať a získavať nové
zážitky primerané ich veku. S poukazom na ust. § 25 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine poukázala
potom v odvolaní na to, že nikdy nepopierala právo navrhovateľov stretávať sa s dieťaťom, avšak je
to predovšetkým právo a záujem maloletého dieťaťa, pričom je tento záujem naplnený dostatočne už
prebiehajúcim stykom dieťaťa s otcom. Zo šetrenia znalca vyplynulo, že navrhovatelia majú voči matke
výhrady, nevie preto do akej miery sú schopní prekonať túto averziu v prípade, ak sa to nepodarí,
nebude to dobre vplývať na psychiku maloletého. Podľa jej názoru v súčasnosti majú navrhovatelia



averziu voči matke a teda napriek tomu súd prvého stupňa, že súčasne existujúca situácia z dôvodu
averzie navrhovateľov voči matke má privodiť negatívne následky na psychike maloletého, rozhodol v
rozpore so záujmami maloletého upraviť jeho styk so starými rodičmi. Vo svojom rozhodnutí Krajský
súd v Trnave č. k. 23CoP/112/2013 zo dňa 27.11.2013 uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či a za akých
podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije
s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom
právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže
súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38. Súd musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav príbuzných,
dieťa môže mať ku svojím starým rodičom  alebo iným príbuzným silné citové vzťahy a tieto osoby
by mohli pomáhať pri jeho výchove už odmalička. Dieťa je na nich citovo viazané a prerušenie týchto
stykov by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia. Z hľadiska tohto názoru odvolacieho súdu
poukázala potom matka v odvolaní, že dieťa nie je citovo viazané na navrhovateľov, že navrhovatelia
nikdy sa o maloletého nezaujímali a o prerušení styku dieťaťa s navrhovateľmi nemožno hovoriť, pretože
styk dieťaťa s navrhovateľmi z dôvodu ich nezáujmu neexistoval ani v minulosti. Znalec konštatoval,
že v súčasnosti citová väzba maloletého na starých rodičov je ovplyvnená dlhšími absenciami dieťaťa
zo sociálneho prostredia starých rodičov a správny citový vývin maloletého bude zabezpečený ak ho
vychovajú tak, že bude viazaný aj na prostredie v ktorom sa nachádza jeho biologický otec. Primárne
by sa však mal zabezpečiť styk maloletého s otcom, kedy aj starí rodičia by mohli mať styk s maloletým.
Znalec síce vo svojom znaleckom posudku v súvislosti s frekvenciou styku otca s maloletým na str. 9
odporúčal styk realizovať najmenej každý druhý týždeň, nie však do večera, ale s prespaním u druhého
rodiča. Tzn., že keď nie do večera, že dieťa má byť večer doma u rodiča, ktorému je zverené, teda u
matky. Prvostupňový súd však v tomto prípade jedinečne vykladal to zistenie, ako styk s prespaním u
otca. Opätovne upozorňovali na rozhodnutie odvolacieho súdu už citované, že zároveň musí súd vziať
do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa  § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
rodiča, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi jediným kritériom. Druhým kritériom je to, že tento
styk vyžadujú pomery v rodine. K pomerom v rodine uvádzala v odvolaní matka, že sa postupne upravujú
a stabilizujú a práve z tohto dôvodu by nebolo vhodné tieto vzťahy teda zásahom súdu naštrbiť a už
vonkoncom nie spôsobom, v dôsledku ktorého matka nebude mať možnosť stráviť so svojim maloletým
ani jeden celý víkend. Takouto úpravou navyše sa styk rozšíril oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu,
keď sa upravoval styk s otcom uznesením OS Galanta 17P/358/2012-616 zo dňa 22.10.2013, pretože
podľa rozhodnutia je otec povinný dieťa v stanovenej dobe prevziať a po ukončení styku matke vrátiť a
nie starí rodičia. Kde je však záruka, že otec skutočne odovzdá maloleté dieťa na styk? Ak súd uvažuje,
že otec maloletého automaticky odovzdá starým rodičom maloleté dieťa, tak prečo takto neuvažuje aj
v prípade, keď má dieťa otec každý druhý víkend. Vtedy by už neumožňoval styk? Navyše rozsudkom
bolo uložené nahradiť trovy konania štátu 96,16 eur matke s odôvodnením, že matka nebola v konaní
úspešná. Avšak odvolateľka má za to, že prvostupňový súd takéto rozhodnutie náležite a dostatočne
presvedčivo neodôvodnil a preto nie je zrejmé, akými úvahami a zákonnými ustanoveniami sa súd riadil
pri rozhodovaní o uložení povinnosti matke nahradiť trovy štátu. Nariadenie znaleckého dokazovania
navyše okrem matky navrhovala aj kolízna opatrovníčka a konečné rozhodnutie o potrebe takéhoto
dokazovania vyniesol súd. Okrem matky nikto neakceptuje zistenie znalca, že styk maloletého so starými
rodičmi netreba upraviť a podľa vyjadrenia súdu sa súd nestotožnil s názorom znalca, že je dostatočné,
aby sa navrhovatelia stýkali s dieťaťom počas upraveného styku otca a podľa vyjadrenia kolíznej
opatrovníčky, že odporúča rozšírenie styku maloletého A. so svojimi starými rodičmi z otcovej strany.
Z uvedeného akoby vyplýval záver, že nariadiť znalecké dokazovanie v predmetnej veci bolo úplne
zbytočné, keďže na odborné zistenia znalca okrem matky nikto neprihliadal. Navrhla preto odvolaciemu
súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že sa návrh navrhovateľom zamietne v plnom rozsahu
a náhrada trov konania sa mu neprizná.

Vyjadrenie k odvolaniu podal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uvádzal, že hoci je
odvolanie matky rozsiahle, jej hodnotenia nie sú v súlade s tým, čo v konaní vyšlo najavo. Predovšetkým
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava 23CoP/112/2013-375 z 27.11.2013, ktorým síce
odvolací súd uznesenie o nariadenie predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh zamietol, ale z
dôvodov tohto rozhodnutia jednoznačne uviedol, že nie je dôvod upravovať styk oboch otca i starých
rodičov s maloletým v rovnakom čase, čím by fakticky došlo k obmedzeniu výchovného pôsobenia
otca na maloletého v rámci styku s maloletým. Tiež poukázal na stanovisko znalca, ktoré predniesol pri
svojom výsluchu na pojednávaní, keď zdôraznil, že komunikácia s maloletým bola ťažká a je v záujme



maloletého, aby sa v čo najširšom rozsahu stýkal s otcom aj so starými rodičmi. Dieťa je vytrhnuté
zo širšieho sociálneho kontaktu, preto by pre neho bolo vhodné navštevovať materskú škôlku, rozšíriť
styk s otcom a mať čo najširší styk so starými rodičmi. Preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozsudku.

Vyjadrenie k odvolaniu podali starí rodičia- navrhovatelia  prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Navrhli vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uvádzali, že sa nedomáhali niečoho,
čo by im neprináležalo a domáhajú sa svojho práva v zmysle ust.  § 25 ods. 5 Zákona o rodine. V
júni 2011 opustila matka maloletého spoločnú domácnosť s maloletým, kt. mal vtedy necelé 2 roky a
odišla bývať do inej obce k cudziemu mužovi. Od uvedenej doby k vlastnému dieťaťu nemali prístup
ani jeho otec, ani starí rodičia a mimoriadne ťažké bolo pre nich vysvetľovať na úradných miestach, že
starí rodičia majú vzťah k svojmu synovi, že ho majú radi a ľahkovážne správanie matky mimoriadne
ťažko znášajú. Od uzavretia manželstva ich syna s matkou dieťaťa sa snažili synovi i neveste zabezpečiť
bývanie, zariadenie domu, motorové vozidlo, všemožne im vypomáhali. Boli zamestnaní, nebývali v
jednej obci a z uvedeného dôvodu sa stretávali cez víkend a sviatky. Keď ich nevesta opustila spoločnú
domácnosť, pokúsili sa ju kontaktovať telefonicky i osobne. Matka to ignorovala. Starí rodičia zo strany
matky sú v kontakte s maloletým denne, alebo im je umožnené sa stretávať s ním kedykoľvek. Dôvody,
ktoré v odvolaní uvádza matka sú pre navrhovateľov starých rodičov urážlivé, hlavne nie sú pravdivé.
Nepovažujú za zdravý vývoj dieťaťa skutočnosť, že od júna 2011 dieťa bolo ukrývané v dome terajšieho
partnera matky v J. a bolo ukrývané pred vlastným otcom a jeho rodičmi. Maloletý A. nechodil do
kolektívu do škôlky, musel byť orientovaný na matku a obyvateľov domu v J., bol izolovaný 2 roky. Od
doby, ako sa jeho vlastný otec môže s dieťaťom stretávať mimo domu sa dieťa viditeľne mení, je veselé
spontánne, nadšene reaguje. Nechápu preto postoj matky, ktorá chce dieťa ochudobniť o tento vzťah
a o chvíle, ktoré dieťa môže s nimi tráviť. Majú záujem tráviť s dieťaťom čo najviac času, navrhujú
preto prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Vedia sa o maloletého postarať, pripraviť mu program a tieto
stretávania sú jednoznačne v prospech a v záujme ich vnuka. Na stretnutia sa vnuk veľmi teší a veľmi
ťažko od nich odchádza, preto navrhujú potvrdiť vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nielen v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a  O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v merite
vecne správny.

Podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej
totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Dohovor
zároveň uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho
usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5). Podľa ust. § 116 OZ sú blízkymi
osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade súrodenec a manžel, okrem pojmu blízkej osoby v
citovanom ustanovení zákona definuje aj osoby, ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie
určeného rodinnoprávneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo v obdobnom. Ujmu,
ktorú by utrpela jedna z tých osôb, by tá druhá dôvodne nepociťovala ako vlastnú. Súd môže upraviť
aj bez návrh stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: po 1. že je
to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať
pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou s ktorou má citové väzby; po 2. že si to vyžadujú pomery
v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti konkrétnej rodiny).
Úprava prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže
právo styku realizovať, alebo ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa. Pokiaľ
sa blízke osoby dieťaťa s rodičom dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schválne
súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa s blízkymi osobami rozhodnúť len vtedy, ak nie je
možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa



s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal rovnako
odčleniť od času každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa
s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv.

Problematiku úpravy styku dieťaťa s blízkymi osobami rozoberá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu R
63/65, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť
trpieť, aby sa ich dieťaťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti v ktorej dieťa
nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok vychádza z toho, že tu ide
o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodu ust. § 44 ods. 1 a 2.
Súčasná moderná úprava plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Akceptuje, že dieťa
môže mať ku svojím starým rodičom a ich príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať
pri jeho výchove už od malička, dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo
narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj
na vek a zdravotný stav týchto príbuzných, musím vziať do úvahy okrem toho aj v záujme dieťaťa, že
podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu pri výchove dieťaťa rodičia, ktorý majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Súd musí so zreteľom na vek a rozumovú
vyspelosť uvážiť aj jeho názor podľa ust. § 43. Záujem dieťaťa nie je pri úprave styku s blízkymi osobami
jediným kritériom. Druhým kritériom je, že tento styk si vyžadujú pomery v rodine, ktoré bude žiaduce
zisťovať aj v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.

Maloleté dieťa A. je narodený XX.XX.XXXX. a pochádza z manželstva rodičov, účastníkov, ktorých
manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené. Rodičia nežijú spolu od júna 2011, kedy matka opustila spoločnú
domácnosť.

Vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa vedie na prvostupňovom
súde pod sp. zn 17P/358/2012 konanie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Vo veci bolo
dňa 05.01.2012 právoplatne nariadené predbežné opatrenie (uznesenie Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 10P/38/2011-455 zo dňa 05.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu k v Trnave č.
k. 9CoP/6/2012-500 zo dňa 06.03.2012), na základe ktorého sa maloletý A. dočasne zveril do osobnej
starostlivosti matky a upravil sa jeho styk s otcom každý párny víkend v roku v sobotu od 09:00 hod.
do 15:00 hod., za prítomnosti matky a v jej bydlisku, všetko až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Naposledy bol styk otca s maloletým dieťaťom právoplatne upravený predbežným opatrením
tunajšieho súdu zo dňa 22.10. 2013, č. k. 17P/358/2012-616 a to každý párny víkend v roku v čase od
soboty od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Dňa 22.10.2013 nariadil
súd rodičom aj výchovné opatrenie v trvaní 6 mesiacov a to povinnosť podrobiť sa psychologickému
poradenstvu, na ktorom sa otec podľa jeho vyjadrenia zúčastňoval pravidelne, matka len prvého a
posledného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2013.

Matka najskôr na pojednávaní dňa 27.03.2012 súhlasila s úpravou styku so starými rodičmi z otcovej
strany každý párny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že dieťa prevezmú  a odovzdajú
im ho jej rodičia, ktorí aj budú prítomní pri styku a po ukončení styku ho oni odovzdajú späť, ale neskôr
s úpravou styku nesúhlasila, kvôli nedostatočnej starostlivosti navrhovateľov o maloletého v minulosti a
ich averzii voči nej a jej partnerovi. Navrhovatelia priznali výhrady voči partnerovi matky kvôli spôsobu
zamerania jeho práce a ako matka odišla od otca a jej neochoty komunikovať. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že keď rodičia maloletého A.ili spolu, zvykli s maloletým  navštevovať
starých rodičov z otcovej strany (navrhovateľov) každú druhú nedeľu na obed a okrem toho na sviatky
a to meniny a narodeniny rodinných príslušníkov. Nestretávali sa len v období, keď mal starý otec
zdravotné problémy. Od apríla 2011 medzi navrhovateľmi a otcom dieťaťa prišlo ku konfliktu ohľadne ich
výhrad voči matkinej viazanosti na ľudového liečiteľa W. N., ktoré výhrady otec spočiatku neakceptoval.
Z matkinej strany sa stará matka stretávala s maloletým  dennodenne a starý otec z matkinej strany
býval neskoršie prítomný pri styku otca v domácnosti matky.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia Doc. PhDr. Ivan Szabó CSc., v
znaleckom posudku posudzoval väzby medzi dieťaťom, rodičmi a starými rodičmi zo strany otca. Z
jeho zistení vyplýva, že emocionálne väzby medzi rodičmi a starými rodičmi sú odchodom matky zo



spoločnej domácnosti silne narušené, viazne medzi nimi komunikácia, z čoho vznikali nedorozumenia
ohľadne starostlivosti o maloletého, preto navrhol „ošetriť“ komunikáciu medzi matkou a otcom ako aj so
starými rodičmi. Citová väzba maloletého k starým rodičom je ovplyvnená dlhšími absenciami dieťaťa
zo sociálneho prostredia starých rodičov. Znalec však uviedol, že starí rodičia pritom žijú usporiadaným
rodinným životom, neboli u nich zistené žiadne nedostatky, pre ktoré by mohli negatívne pôsobiť na
maloletého, sú v dobrej mentálnej a fyzickej kondícii a teda pobyt maloletého v harmonickom rodinnom
prostredí by bol v prospech rozvoja jeho mentálnych schopností. Ku väzbe a vzťahu starých rodičov
a rodičov dieťaťa sa znalec vyjadril, že je poznačený rozchodom rodičov, starí rodičia pociťujú voči
otcovi istú formu sústrasti a voči matke  dištanc, ktorý by boli ochotní aj tolerovať. Podľa zistení znalca
je maloletý mimoriadne intenzívne viazaný na matku a ona sa intenzívne pripútala na svoje dieťa.
Preto môže byť maloletý z nadmerných prejavov starostlivosti matky dezorientovaný a môže mať pocit
ohrozenosti bez jej neprítomnosti. Vzťah dieťaťa k otcovi je ovplyvnený obmedzeným stykom a podľa
znalca, primárne treba zabezpečiť pravidelný styk a pobyt maloletého u otca, najmenej každý druhý
týždeň od piatku do nedele, bez prítomnosti matky, s prespatím, čo umožňuje aj pravidelný styk so
starými rodičmi a maloletým a aby sa tento mohol realizovať bez sprievodných konfliktov. Podľa znalca
by pre dieťa bolo vhodné zabezpečiť dlhšie pobyty v širšom sociálnom okolí, pričom prítomnosť starých
rodičov, sociálne prostredie dvoch generácií, pozitívne pôsobí na dieťa. Podľa zistení znalca je maloletý
vzhľadom na svoj vek a mentálnu vývojovú etapu neschopný zaujať reálne stanovisko k stretnutiam
so starými rodičmi. Znalec na pojednávaní uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa v čo
najširšom rozsahu stýkalo s otcom a starými rodičmi z jeho strany a aby tieto stretnutia boli bez konfliktov.
Z vyšetrenia však vyplynulo, že navrhovatelia majú voči matke výhrady a nevie do akej miery sú schopní
ich prekonať, pretože dieťa reaguje nielen na verbálne prejavy ale aj neverbálne, cíti nevraživosť a
reaguje na ňu a v prípade, ak sa nepodarí zúčastneným osobnú averziu prekonať nebude to dobre
vplývať na psychiku dieťaťa. Podľa znalca je dieťa vytrhnuté zo širšieho sociálneho kontaktu a preto by
pre neho bolo vhodné navštevovať materskú škôlku, prípadne iné zariadenia, rozšíriť styk s otcom a
mať čo najširší styk so starými rodičmi.

Navrhovatelia potvrdili, že od novembra 2013 sa stýkajú s maloletým dieťaťom počas jeho styku s otcom,
trvali však na úprave styku každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 18:00, keďže v súčasnosti otec si
dieťa v sobotu vyzdvihne u matky a tento deň trávi u otca, ktorý žije v K., pričom má novú partnerku, s
ktorou má malé dieťa, 5 mesačnú Q. a v nedeľu chodia spolu na obed k navrhovateľom do S.. Zvyknú
absolvovať krátky výlet, ale keď je dieťa unavené, ľahne si poobede spať. Matka je v súčasnej dobe na
rodičovskej dovolenke s maloletou C., narodenou dňa XX.XX.XXXX a A., narodeným dňa XX.XX.XXXX,
ktoré deti pochádzajú z jej vzťahu s W. N., s ktorým žije v spoločnej domácnosti od 20.06.2011. Matka
mala podľa kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné podmienky pre výchovu svojho maloletého syna,
maloletý mal vlastnú izbu.

Ako bolo zistené súdom prvého stupňa, bolo maloletému odporučené psychiatrické alebo neurologické
vyšetrenie. Po ostatnom psychiatrickom vyšetrení 16.09.2011 a 08.11.2011 so záverom, že došlo k
zlepšeniu spánku dňa 07.09.2011 bolo dieťa opäť vyšetrené psychológom, ktorý odporučil naďalej
stretávanie sa dieťaťa s otcom, za prítomnosti matky. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne na
pojednávaní dňa 09.06.2014 mal byť od septembra 2014 prijatý do materskej škôlky a nemala vedomosť,
že by aktuálne navštevoval alebo bol liečený v ambulancii psychiatra alebo pedopsychiatra, alebo v
centre.

Kolízny opatrovník navrhol, pretože na maloletom sú badateľné črty izolácie, aby mal styk so starými
z otcovej strany rozšírený aj mimo styku upraveného s otcom, každú nepárnu sobotu a bude takéto
rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.

Dočasne bol upravený predbežným opatrením styk otca uznesením zo dňa 05.01.2012, najskôr v
rozsahu každej párnej soboty v roku v čase od 09:00 hod. do 15:00 hod. v bydlisku matky a za jej
prítomnosti a uznesením zo dňa  22.10.2013 v širšom rozsahu, a to každú párnu sobotu a aj nedeľu,
oba dni v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., bez prítomnosti matky a mimo miesta jej bydliska.



Navrhovatelia, starí rodičia z otcovej strany, sa s maloletým vnukom nestýkali od apríla 2011, ktorý čas
predchádzal odchodu matky zo spoločnej domácnosti v júni 2011, až do októbra, resp. novembra 2013,
kedy bol upravený styk k otcovi aj mimo miesta bydliska matky. Pred odchodom matky zo spoločnej
domácnosti bol styk vnuka so starými rodičmi pravidelný. Podľa znalca navrhovatelia žijú v súčasnosti
usporiadaným rodinným životom, sú v dobrej mentálnej a fyzickej kondícii a neboli u nich zistené žiadne
nedostatky, prípadne patologické črty, pre ktoré by mohli negatívne pôsobiť na maloletého. Naopak na
strane maloletého badať podľa znalca prejavy sociálnej izolácie prameniace z rozchodu rodičov, po
ktorom sa matka na dieťa intenzívne naviazala.

Styk so starými rodičmi je v záujme maloletého dieťaťa, akceptuje sa potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne
rodinné vzťahy aj so širšou rodinou s ktorou má citové väzby. Navyše už vzhľadom na zistenie znalca,
že je to v záujme maloletého, pre negatívnu izoláciu matkou  s okolím, je zároveň naplnená aj druhá
podmienka ako vyžaduje úprava v ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, že si to vyžadujú pomery v rodine.

Vzhľadom na nedostatočnosť pre dieťa stretávať sa len s novou rodinou otca, keď je čas, tak to využiť
na stretávanie so starými rodičmi, a preto, že dieťa má právo na všestranný rozvoj jeho vzťahov s
rodinou svojich najbližších, nemožno mu to a ani im upierať. Ako bolo už uvedené, starí rodičia zo strany
matky môžu byť s maloletým dennodenne. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa s blízkymi osobami
rozhodnúť len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. V danom prípade pre neochotu
a nesúhlas matky nie je možné sa dohodnúť. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s
dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Preto aj čas bol upravený mimo dočasnej
úpravy styku otca s maloletým. Keďže sa jedná o dočasnú úpravu u otca, tak konečnou úpravou sa
odporúča upraviť styk nie v iný víkend pre námietku matky, že by tak nemohla ona byť so synom cez
víkend. Nemohla by tak absolvovať výlety, či dovolenky práve cez pracovné voľno.

V tejto časti bolo preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., rozhodol súd prvého stupňa o trovách štátu, čo zdôvodnil
tým, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorý posudok znalec podal dňa 05.03.2014
a súd mu uznesením zo dňa 25.04.2014 č. k. 13P/44/2014-421 priznal znalcovské v celkovej výške
396,16 eur, ktoré vo výške 300 eur poukázal zo zložených preddavkov (matka zložila 150 eur a
starí rodičia spoločne nerozdielne 150 eur), zvyšok vo výške 96,16 eur poukázal súd znalcovi z
rozpočtových prostriedkov. Pretože v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy
na vyplatenom znalcovskom z rozpočtových prostriedkov súdu v celkovej výške 96,16 eur, pričom matka
nebola v konaní úspešná, súd rozhodol, že je povinná štátu tieto trovy zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd však poukazuje na charakter konania v starostlivosti maloletých, na obojstranný záujem
rodičov, maloletého ako aj navrhovateľov na vykonanom dokazovaní. Preto nemožno hovoriť o
úspešnosti, či neúspešnosti niektorého z nich v tomto konaní. Naostatok v konaní tohto charakteru,
starostlivosti o mal., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p.).

Preto aj bol výrok o náhrade trov štátu zmenený podľa ust. § 220 O.s.p., že nemá právo na náhradu trov.

Podľa ust. § 224 za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách tohto
odvolacieho konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9
posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/44/2013", "guid": "ede9d831-c343-489a-bf63-c2f81035037b:3ea47079-8372-4f6f-9e43-f48d68e0da74", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "2293df34-c2b5-41ea-b2ec-e8a9c0704e3f:7dd2f204-a070-49ae-83b3-8356d4562095", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4111237177.1", "spisova_znacka": "9CoP/6/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/6/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111237177.1"}], "citovane_v": [{"guid": "589c38cd-8b70-4d07-8d56-843fc3a4d2f2:fefa00f8-fd65-484f-bde1-04ef1e05dc15", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2211210749.1", "spisova_znacka": "25CoP/20/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/20/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2211210749.1"}, {"guid": "c9f2b15a-2841-42cc-801c-68a5c7c16f73:0f9ec37a-b178-4e9e-ae09-47872a7a97b3", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201644.2", "spisova_znacka": "37P/77/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 37P/77/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201644.2"}, {"guid": "a173927f-33cc-4333-9a3b-8e419b2828bd:8c5ed3b9-afe1-4d51-bab4-3ea6d14c66f4", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4125202541.8", "spisova_znacka": "54P/32/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 54P/32/2025 z 2. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4125202541.8"}, {"guid": "e15010d9-ebbe-4d12-835e-a5823844bd1d:add1d637-5e64-4971-b5b1-0bbe222c3e8f", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2025:6425201826.2", "spisova_znacka": "32P/117/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 32P/117/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2025:6425201826.2"}]}