{"guid": "7e286d25-1bd3-41bf-873f-a8146499b225:fa9a6ecb-5970-4275-bf1b-1cb32063f62d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1", "spisova_znacka": "24Co/482/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/482/2013 z 23. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. septembra 2014, sp. zn. 24Co/482/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1", "identifikacne_cislo": "2113204433", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Krajčovičová", "sudca_id": 1392, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-krajcovicova-1392", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa9a6ecb-5970-4275-bf1b-1cb32063f62d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/482/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204433\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204433.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a\nčlenov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/185/2013-30 zo dňa 24.09.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody\nvo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- Eur majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym\núradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o\nžiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej\nlehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil\naplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4\na 5, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 2 písm. c), d) a § 44 ods. 2 zákona č.\n233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 101 a § 106 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania\nrozhodol podľa ust.  § 142 ods. 1 O.s.p..\n\nVecne súd argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania, z priloženého exekučného spisu\nOkresného súdu Senica, sp. zn. 4Er/4/2009, súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.01.2009, ktoré konanie bolo u exekútora vedené pod sp. zn.\nEX 11808/08, pričom súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora 20.01.2009, teda v zákonnej lehote.\nSúd pri výkladu pojmu „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov osvojil pojem „práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv a definícií\npojmov nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý\njudikoval: Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup\nvšeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\nzbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04). Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že\n\nnie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. ÚS 57/01,\nI. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a\naplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého\nsúdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bol možné kvalifikovať ako „zbytočné\nprieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /I. ÚS 63/00/. V danom prípade nebolo poverenie vydané\npo uplynutí zákonnej lehoty, avšak i prípadné vydanie poverenia po zákonnej lehote táto skutočnosť\nvšak nevykazuje znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát niesť zodpovednosť, preto súd žalobu\nv celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Nedodržanie lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle\nplatnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V časti náhrady skutočnej škody\n- náklady žalobcu tento nepreukázal žiadnym spôsobom výšku skutočných nákladov, naviac nebola\nsplnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného\nsúdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a\noprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do\nnáhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu. V časti náhrady nemajetkovej ujmy dospel\nsúd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenie práva a nie sú\ndané dôvody na priznanie náhrady v peniazoch a prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie ako aj na ust. §\n17 ods. 3 cit. zák., keď žalobca nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu\nsmerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky\nv dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho\ndĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným\na nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu\npovinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní aj dôvodom na\nsamotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského\nsubjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský (súkromnoprávny\norgán) pred všeobecným súdom, ktorý by vychádzal zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. S poukazom na uvedené súd dospel k\nzáveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu\núradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy,\nneexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom,\nže rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou a\nnemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných\npodmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z,. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a bolo ho\npotrebné zamietnuť. Žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v\noneskorene vydanom poverení. Lehota na uplatnenie nároku začala plynúť momentom uplynutia 15-\ndňovej lehoty na vydanie poverenia, teda 20.01.2009 (kedy sa žalobca dozvedel o škode), žaloba\nbola podaná 27.09.2012, k uplynutiu 15-dňovej lehoty došlo pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky pred\ndňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žaloba bola teda\npodaná pred uplynutím zákonnej lehoty, a teda prípadný nárok nie je premlčaný. O náhrade trov konania\nsúd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnej žalovanej však náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K\njednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite\nveci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku\nprávnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré\nsa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu\nzodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona\n514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z..\nSúd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nSúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len\n\ns poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške\nškody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať\nvýšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie\ndĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní\npoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody  (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné\npriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli\nsplnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ\nide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd\nv celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\nOdvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od\nzáverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil medzitýmnym rozsudkom, že žalovaná je\nzodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica,\npretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu,\nktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, č. 2180366 dlžníkom  (povinným)\nW. K., nar. XX.XX.XXXX - v ďalšej časti žaloby uvedený dátum nar. XX.XX.XXXX, (kde po prijatí\nnávrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11808/08)\nv zákonom stanovenej lehote a rozsudkom, aby rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi\nz titulu majetkovej škody sumu 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275,- Eur, všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi aj trovy konania. Ďalej v žalobe uviedol, že\nžalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej\nmiere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní\nnavrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. § 38 Exekučného poriadku zvolenému súdnemu\nexekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho\nzo Zmluvy o úvere č. 2180366 dlžníkom W. K., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny\nexekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11808/08 a exekučný súd neoznámil žalobcovi\nspisovú značku, pod ktorou sa exekučné konanie na súde vedie,  nakoľko však exekučný súd žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k\nzákonnému založeniu jeho povinnosti  zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej\nprávomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná\nnevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania,\nktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,\nrozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.01.2009, a to rozhodnutím\no poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej\ndoby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý\nobsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Uviedol, že popísaný\npostup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala\n\nexekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia\no udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Uviedol, že nečinnosť\nokresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo\nveci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Uviedol, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového\ndeja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Postup súdu\npovažuje ako nesprávny a v rozpore so zákonom, a to ust. § 44 ods. 2 EP a v rozpore s čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu\nuplatňuje náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených\ns jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne\nuplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  a rozhodnutím o\nnej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov\nzamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu IS 40,- Eur,\nadministratívne a iné poplatky 15,- Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\npretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\nveci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Pri určovaní primeranej nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny\nprijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé,\nak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,-\nEur. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal na  rozhodnutia\nÚstavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v\ncivilnom konaní. Uplatnil si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,\novplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych\nočakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v\nspravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v\npriamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 275,- Eur. Výpočet\nnároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného\nsúdu, a to práve na základe aplikácie uvedenej doktríny ústavného súdu 660,- Eur za rok. Uviedol ďalej,\nže postupoval podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody, avšak bez pozitívnej reakcie.\nŽalobca za nesprávny úradný postup exekučného súdu označil skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2\nExekučného poriadku.\n\nZ vykonaného dokazovania, z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn.\n4Er/4/2009, súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\ndňa 09.01.2009, ktoré konanie bolo u exekútora vedené pod sp. zn. EX 11808/08, pričom súd rozhodol\no žiadosti súdneho exekútora 20.01.2009, teda v zákonnej lehote. Je teda nesporné, že predmetné\npoverenie bolo vydané na 12. deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Poverenie bolo teda vydané\nv zákonnej lehote v súlade s cit. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v\nžalobe, od ktorého uplatňuje žalobou uplatnené nároky, že predmetné poverenie bolo udelené až po\nuplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 5 mesiacov je preto nepravdivé a v rozpore\nso skutkovými okolnosťami prípadu.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010\n(t.j. v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak, súd nezistí rozpor žiadosti o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu\nso zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd\nzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\n\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nKeďže s poukazom na vyššie uvedené poverenie exekútora na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané\nv zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tvrdeného\nžalobcom v žalobe, v dôsledku čoho nebol naplnený prvý z troch kumulatívnych predpokladov pre\nvznik nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a to samotný nesprávny\núradný postup, nadväzne preto nemohol vzniknúť nárok žalobcu na náhradu škody ani nemajetkovej\nujmy. Prvostupňový súd preto správne preskúmavaným uznesením žalobu v celom rozsahu zamietol.\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, včítane závislého výroku o náhrade trov\nkonania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) ako v celom rozsahu vecne správny s použitím\nust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd pritom nepovažoval za potrebné vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou\nžalobcu, keďže odvolanie nerešpektuje vyššie uvedený skutočný dôvod zamietnutia žaloby a namieta\nproti údajnému postupu prvostupňového súdu, ku ktorému v danej veci nedošlo (k aplikácii § 9 ods. 2 zák.\nč. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, k vyvráteniu nároku žalobcu, k trvaniu stavu právnej\nneistoty žalobcu, k údajnému zamietnutie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, k údajným\npolemikám súdu o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami i k vyhodnoteniu vznesenej\nnámietky premlčania).\n\nI v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný a preto žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 v\nspojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému\nžalobcovi. Keďže ale žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.\nneuplatnil (a podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/185/2013", "guid": "9c078c0a-0949-4bce-a977-4066511bd989:fa872dda-b7b8-48ce-994f-d0bbee26cd19", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779"}, {"guid": "ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/02 z 22. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-22", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "320d9924-d279-4d85-9b06-92a67b4276db:9b82a50a-ac56-4443-abec-bcedb9894889", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/4/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 4Er/4/2009 z 8. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/320d9924-d279-4d85-9b06-92a67b4276db:9b82a50a-ac56-4443-abec-bcedb9894889"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d56f2275-aad2-4c53-93a8-9ddc63c06b7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1"}]}