{"guid": "b6a90e92-0c3e-4f02-bb65-16f33ad06c2c:e5377159-fcac-4407-abd7-090798413380", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1", "spisova_znacka": "25Co/135/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/135/2014 z 18. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. novembra 2014, sp. zn. 25Co/135/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1", "identifikacne_cislo": "2113204162", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Spálová", "sudca_id": 1663, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-spalova-1663", "datum_vydania": "2014-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5377159-fcac-4407-abd7-090798413380", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 25Co/135/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204162\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:\nJUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so\nsídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca\nprostredníctvom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11\nBratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/224/2013-39 zo dňa 17.10.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, (ktorou sa domáhal zaplatenia\nnáhrady škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 601,14 Eur majúcej vzniknúť\nžalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica - ďalej aj exekučný súd, pretože\ntento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v\nzákonom stanovenej lehote) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový\nsúd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, §\n15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i § 44, § 41 ods. 2 písm. c), d) zák. č. 233/1995 Z.z. a § 101 a\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nSúd vychádzal zo zistení, že v dotknutej exekučnej veci Okresného súdu Senica č. k. 5Er/265/2010,\nv ktorej exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok,  súd na základe žiadosti predloženej súdnym\nexekútorom dňa 23.4.2010, uznesením zo dňa 5.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia\nzamietol v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky. Vecne súd argumentoval tým, že žalobu\nnepovažoval za dôvodnú, pretože § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. neustanovuje zákonnú lehotu pre\nzamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V časti náhrady\nškody žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom výšku skutočných nákladov, naviac nebola splnená\nzákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože\nnutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený\nmusel prikročiť k exekúcii. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a\ndošlo by tak k duplicitnému plneniu. V časti náhrady nemajetkovej ujmy súd dospel k záveru, že v\nprejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na\npriznanie náhrady v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené i v § 17 ods. 3 citovaného zákona, keď\nžalobca nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku\n\nsubjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom\na inom konaní. Súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej\nnemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu\nspočívajúcom v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote a\nuplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal vznik nároku, nepreukázal\nsplnenie základných zákonných podmienok v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a preto je jeho návrh v\ncelom rozsahu nedôvodný a bolo ho potrebné zamietnuť. K námietke premlčania vznesenej žalovaným\nprvostupňový súd uzavrel, že lehota na uplatnenie nároku žalobcu uplynula po troch rokoch od momentu\nuplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená dňa 23.4.2010, rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o vydanie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 25.2.2011, kedy sa žalobca o škode, ktorá\nmu mala vzniknúť dozvedel a žaloba bola podaná dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty,\nnárok nie je premlčaný. Úspešnej žalovanej súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania\nnepriznal, keďže si ich neuplatnila a nepreukázala, že jej trovy vznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým\nsa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné\nprejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §\n221 ods. 1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd\nrozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9\nods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho\nvzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím\nrozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa\nsúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje\nvždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu\nsféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo\nzákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná\ndôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol návrh na znalecké dokazovanie,\nčím znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus\njej vzniku, na čo súd nemal udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť\njeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie\nna nedostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o\nvhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek\núvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne\nrozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká\naj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah\nnevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad\nskutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil\nzákonom prípustné odvolacie dôvody   (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne  5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.s.p.) a v\nelektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21\nods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre\njeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,\npokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací\n\nsúd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\nOdvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od\nzáverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica vo veci\n5Er/265/2010, ku ktorému malo dôjsť k udeleniu poverenia súdnemu exekútorovi po uplynutí zákonnej\n15-dňovej lehoty v rozpore s  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej škody v\ncelkovej výške 125,- Eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených nákladov\nspojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré\nzbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím\nsúdu o nej. Zároveň si žalobca uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 601,14\nEur (55,- Eur za každý mesiac omeškania) s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v § 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie\nveci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac\nako 326 dní.\n\nZ pripojenej kópie spisu Okresného súdu Senica č.k. 5Er/265/2010 bolo zistené, že súdny exekútor\nJUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Senica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\npodľa prijímacej pečiatky dňa 23.4.2010, pričom k žiadosti pripojil potrebné podklady i exekučný titul,\nktorým bol rozhodcovský rozsudok  a Okresný súd Senica o tejto žiadosti rozhodol uznesením zo\ndňa 5.11.2010 č.k. 5Er/265/2010-15, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol, pričom rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2011. Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že predmetné poverenie\nbolo vydané po cca 6 mesiacoch a nie až po 326 dňoch ako tvrdí žalobca.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z\nustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.\nNesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po\nuplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Senica (do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Ak súd\nnezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie\nalebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby\n\nvykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné\nodvolanie.\n\nZ vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle\ncit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie exekútorovi na\nvykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora ale  zákon v citovanom\nustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s\nprvostupňovým uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať\nrozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Obdobné závery prijal už i ÚS SR v Náleze sp. zn. II.ÚS\n520/2012-39 zo dňa 10.7.2013. Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú preto plne správne.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 1.1.2013.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s\nďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou s argumentáciou prvostupňového súdu),\nktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.\n\nS poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu\nv celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím      § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nnapadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania,  (odvolacími dôvodmi osobitne\nnenapadnutého) potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/224/2013", "guid": "5bbe4830-867f-47da-913f-4a1b1b373c92:4589380f-2a77-44d6-9318-891894211251", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 826, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff"}, {"guid": "05d35c4e-6a66-49ff-86a1-229e8ad2dad6:1e48f059-00e4-4df5-ad70-1e619ee681da", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/265/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/265/2010 z 3. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2014-06-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/05d35c4e-6a66-49ff-86a1-229e8ad2dad6:1e48f059-00e4-4df5-ad70-1e619ee681da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cab763ea-5a86-481d-9264-c892d0a89578", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 461/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:9313bad0-33e4-4b08-aa17-68ee38e48cfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.150.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.150.2015.1"}, {"guid": "d8ad5435-479b-40e2-a57d-e1461b4d7d9e:ebef20b1-7eaf-457c-b461-c35e14e7389f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312217810.3", "spisova_znacka": "26Co/206/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/206/2015 z 23. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-07-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312217810.3"}]}