{"guid": "94ee0e8d-86db-406c-a827-74c92d5653fa:9e037ec7-169a-4763-87ab-70ed2c2139a1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1", "spisova_znacka": "24Co/474/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/474/2013 z 16. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. septembra 2014, sp. zn. 24Co/474/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1", "identifikacne_cislo": "2113204091", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Dudášová", "sudca_id": 1537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-dudasova-1537", "datum_vydania": "2014-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e037ec7-169a-4763-87ab-70ed2c2139a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/474/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204091\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204091.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov\nsenátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/69/2013-31 zo dňa 30.10.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody\nvo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym\núradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o\nžiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej\nlehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil\naplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a 5,\n§ 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 2 písm. c), d) a 44 ods. 2 zákona č. 233/1995\nZ.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust.  § 142 ods. 1 O.s.p..\n\nVecne súd argumentoval tým, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup\nz dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo\nk prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to\ndôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona\nč. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať poverenie, na základe\nvykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu.\nPodľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného\nporiadku. V predmetnej veci exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu v Senici zo dňa\n09.06.2008, č.k. 9Cb/90/2007-51, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03.09.2008 a vykonateľnosť\ndňom 09.09.2008. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď\npodľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne\nprípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v\nkonaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9\n\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie\nnáhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd\nvšak má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia\npri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na\nvydanie poverenia a začatia tohto konania. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady\nškody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii\nprieťahov v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov\nnebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ani samotné  nedodržanie zákonnej\nlehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).  Žalobca\ntvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 6 mesiacov,  o žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 11.05.2009 (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Súd zistil, že\nsúdny exekútor dňa 06.03.2009 a exekučný doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie a opravenú žiadosť súdu doručil dňa 26.03.2009 a exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi\npoverenie na vykonanie exekúcie dňa 11.05.2009, teda po 51 dňoch od doručenia žiadosti. Pre úspešné\nuplatnenie nároku na náhradu škody podľa               § 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať existenciu\nškody a jej výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody, ani jej výšku a nároky, ktoré si uplatňuje sú\nhypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré\nspočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených\nso stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Žalobca mal v tomto konaní na\npreukázanie vzniknutej škody predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke.\nSkutočnú škodu je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,\nv opačnom prípade by mohlo prísť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a súd potom\nnemôže preskúmať predmetný nárok. Súd  má za to, že žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku\nskutočnej škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou\nškodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil\npovinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady,\nktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.\n\nMajetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania\nnedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolnosti, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení\nkonštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej\nujmy. Žalobca nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu\nk zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom,\nkonkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je\nobjektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je\nani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného\nje jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní a aj dôvodom na samotné\nuzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu.\nPoskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany\nsúdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur za každý rok\nprieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd vychádza aj z významu sporu pre žalobcu a aj z toho, či\nsťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné,\naby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných nálezov, keď predseda súd nemal\nmožnosť zjednať nápravu. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Skutočnosť, že vo veci išlo o\nprieťah, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Pri uplatňovaní nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim\nzadosťučinením, čo z uvedenej žaloby nevyplýva, preto žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy\nako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym\núradným postupom, pretože súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v\nzákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu\nuplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia opravenej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie.  Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená 06.03.2009,\ndňa 16.03.2009 súd vyzval súdneho exekútora na upresnenie  žiadosti o udelenie poverenia a dňa\n26.03.2009 bola súdu doručená opravená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Súd o nej\nrozhodol udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 11.05.2009, pričom dňa\n11.04.2009 začala plynúť lehota na uplatnenie nároku a dňa 11.04.2012 táto lehota uplynula. Žaloba bola\npodaná na súd dňa 27.09.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty, z čoho vyplýva, že nárok je premlčaný,\n\npričom žalovaná vzniesla námietku premlčania a táto skutočnosť je ďalším dôvodom zamietnutia žaloby.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnej\nžalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že by jej trovy\nkonania vznikli.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K\njednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite\nveci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku\nprávnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré\nsa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu\nzodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona\n514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto\nustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z..\nSúd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nSúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len\ns poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške\nškody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať\nvýšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie\ndĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\nprerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné   (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti     (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní\npoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody  (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné\npriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli\nsplnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,\npokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, nesprávne len\nustálil, že nárok žalobcu je premlčaný. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery\nprvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v\nsúvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba\nodkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím\nna odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu\nodchýliť, s výnimkou posúdenia premlčania, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobca v žalobe uviedol, že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným\npodaním podľa § 38 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju\npohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240096 dlžníkom\n(povinným) Ing. O. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom  po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor\n\npridelil exekučnej veci číslo EX 12561/2008. Nakoľko však exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému\nzaloženiu jeho povinnosti  zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej do 15 dní od doručenia\ntejto žiadosti, keďže exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a nie rozhodnutie\nrozhodcovskej komisie, pre ktoré vtedy táto lehota neplatila. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním\nprejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s\núčastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k\nposúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa\n11.05.2009  a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom\nstanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).  Uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného\npostupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov\nspojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré\nzbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím\no nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov\nzamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu IS 40,- Eur,\nadministratívne a iné poplatky 15,- Eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej\npohľadávky v tomto  období  sumu 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného  čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv  a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené\nlegitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a\ndošlo k vyvolaniu rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,\nk zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Uviedol, že\nnáhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho\nzákonných nárokov  a základných práv a uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu\nnemajetkovej ujmy a to: - neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy\nspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných\npráv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,  vyvolala u žalobcu resp. u\nčlenov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,\nneistoty a nedôvery v právo na rovnosť v spoločnosti, - úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové\nomeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej\npríslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených\npodnikateľských plánov, vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu\nna strane žalobcu, ale aj na strane jej majiteľov, - nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila\nďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol\nprijať. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný\naplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej\nprávnej normy a realizácia  základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi  súdneho\nkonania sa  súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Uviedol, že potreba náhrady\nnemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie\nadekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva a princípov právneho štátu.\nPri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy použil žalobca možnú analógiu z doktríny prijatej\nústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na\nkaždý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. Ohľadom\nprimeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu\nvo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.\nNemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 330,- Eur za viacej ako 6 mesiacov. Výpočet nároku uskutočnil\nalikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na\nzáklade aplikácie uvedenej doktríny ústavného súdu 660,- Eur za rok. V danej veci bol exekučný súd\nnečinný viac ako 180 dní.\nZ vykonaného dokazovania, z priloženého exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn.\n8Er/95/2009 súd zistil, že súdny exekútor dňa 06.03.2009 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u exekútora vedené pod sp. zn. EX 12561/2008. Exekútor\nbol dňa 16.03.2009 vyzvaný na upresnenie žiadosti o udelenie poverenia, opravenú žiadosť o udelenie\npoverenia exekútor súdu doručil dňa 26.03.2009. Dňa 11.05.2009 Okresný súd Senica udelil súdnemu\n\nexekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5205 044586. Exekučným titulom v danom prípade\nbol rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 9Cb/90/2007-51 zo dňa 09.06.2008, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 03.09.2008 a vykonateľnosť dňa 09.09.2008. Medzi doručením opravenej žiadosti o\nudelenie poverenia dňa 26.03.2009 a udelením poverenia dňa 11.05.2009 uplynula doba 51 dní.\n\nKeďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní\nnešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto\ndôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa\nnávrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\npretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§\n120 ods. 1 O.s.p.).\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a\nto aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej\nmoci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,\nktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v\nsúlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď  rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010\n(t.j. v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak, súd nezistí rozpor žiadosti o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu\nso zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd\nzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV predmetnej exekučnej veci bolo vydané poverenie po uplynutí doby 51 dní od doručenia opravenej\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, teda nebola dodržaná zákonná 15-dňové lehota, z\nčoho však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že zo strany exekučného súdu došlo k takému nesprávnemu\núradnému postupu, ktorý by zakladal jeho nárok na uplatnenú náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď\nje potrebné prihliadnuť najmä na dĺžku doby, počas ktorej nebolo vydané poverenie, ako aj na to, že\nžalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či trvanie tejto doby malo nejaký vplyv na priebeh a úspešnosť\nexekučného konania.\n\nNie je dôvodná argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že ust. § 9 ods. zák. č. 514/2003  je\naplikovateľné  len na zodpovednostné vzťahy, ktoré vznikli  od 01.01.2013.\n\nSúd prvého stupňa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nepoužil v znení účinnom od 01.01.2013. Na\npredmetné ustanovenie prvostupňový súd poukázal v rámci  použitých zákonných ustanovení  v  znení\nspred 01.01.2013. Toto zákonného ustanovenie v znení po 01.01.2013 na vec neaplikoval.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie kvalifikovaného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom\nna vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu,\nani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom\na škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s\nďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorá sčasti ani nie je súladná s odôvodnením napadnutého\nrozsudku a ktorá vzhľadom na vyššie uvedené ani nie je spôsobilá dosiahnuť navrhované zrušenie\nnapadnutého rozsudku, prípadne jeho zmenu.\n\nS poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu\nv celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím       § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nnapadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania,  (odvolacími dôvodmi osobitne\nnenapadnutého) potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/69/2013", "guid": "918e6a9b-0539-42e8-b93a-72d06b6e828b:80a83d16-b2dd-4548-91ec-d2f0fd5494d7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "625a3195-8283-42f8-a463-b59b2e65f849:3a1fb073-5e4b-4b73-82e0-477bc876e16a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/95/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8Er/95/2009 z 14. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2014-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/625a3195-8283-42f8-a463-b59b2e65f849:3a1fb073-5e4b-4b73-82e0-477bc876e16a"}, {"guid": "1fc4e6b1-6fac-43de-b160-53c3dda42088:a4e9529b-52b9-4d3f-87da-37fcb8926ec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/90/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9Cb/90/2007 z 19. 5. 2010", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc4e6b1-6fac-43de-b160-53c3dda42088:a4e9529b-52b9-4d3f-87da-37fcb8926ec1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d56f2275-aad2-4c53-93a8-9ddc63c06b7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1"}]}