{"guid": "988f427a-335f-4cf6-af30-121f4118b220:1c9f4251-ed1d-4f22-a519-5d7cf5759be3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1", "spisova_znacka": "24CoP/30/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/30/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2014, sp. zn. 24CoP/30/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1", "identifikacne_cislo": "2113202047", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-102.odsek-1", "nazov": "§ 102 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-102.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-102"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-102"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c9f4251-ed1d-4f22-a519-5d7cf5759be3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113202047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113202047.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti
rodičov - otec: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y.. Y. XXXX/XX, A., zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia
Sukopová, so sídlom Františkánska 5, Trnava a matka: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
A., zastúpená advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Hlavná 13, Trnava, o návrhu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava na nariadenie predbežného opatrenia voči maloletej U. Q., na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.02.2014, č.k. 19P/7/2013-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil rodičom, aby odovzdali maloletú U. Q. do
starostlivosti Krízového strediska, Ľ. U.. XX, A.. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 76 ods.
1 písm.  b), ods. 4, § 102 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že sa stotožnil so skutkovými a s právnymi
dôvodmi návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny na nariadenie predbežného opatrenia. Povinnosť
odovzdať maloletú U. súd uložil obom rodičom, nakoľko v zmysle rozhodnutia tamojšieho súdu č.k.
10P/41/2012-55 zo dňa 11.09.2012, maloletá je zverená do striedavej starostlivosti rodičov. Nakoľko
súd rozhodol o dočasnom umiestnení maloletej v krízovom stredisku a týmto spôsobom dočasne upravil
predbežným opatrením starostlivosť o maloletú, návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadal dočasne zveriť maloletú U. do svojej starostlivosti sa stal bezpredmetným (zamietnutie
návrhu by bolo nadbytočným výrokom rozhodnutia).

Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie matka maloletej, ktorým
sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Podľa odvolateľky neboli splnené zákonné podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia, súd prvého stupňa dostatočne neskúmal osvedčenie danosti
práva i naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, neboli splnené podmienky v zmysle § 102 ods. 1
O.s.p. Súd si bez ďalšieho osvojil tvrdenia uvedené v návrhu kolízneho opatrovníka, pričom maloletá,
ktorá má 14 rokov, je sama schopná vyjadriť sa k predmetným otázkam. Nebolo preukázané, že
by maloletej nebola zabezpečená dostatočná starostlivosť, nebola preukázaná hroziaca ujma. Matka
maloletej zabezpečuje bývanie a všetku potrebnú starostlivosť, v čase, kedy sa zdržiava v Rakúsku, jej
zabezpečuje starostlivosť prostredníctvom svojej dobrej priateľky p. U., u ktorej maloletá býva, matka
prichádza na Slovensko vždy podľa potreby maloletej. Umiestenie v krízovom stredisku považuje za
neúčelné, nie je v záujme maloletej, môže na ňu pôsobiť negatívne. Matka sa s maloletou plánuje po
skončení školského roka presťahovať do Rakúska, kde ju chce prihlásiť na ďalšie štúdium, s čím maloletá
súhlasí.

Otec maloletej a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k odvolaniu matky sa písomné vyjadrili.
Otec vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlasil s odvolaním matky a žiadal potvrdiť napadnuté uznesenie



prvostupňového súdu. Otec by bol najradšej, keby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti,
vzhľadom na odmietavý postoj maloletej však akceptuje rozhodnutie súdu. Predbežné opatrenie je v
záujme maloletej.

Kolízny opatrovník navrhol napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania   (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods.
2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení
sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletej nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, keď prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé v súlade s ust.        § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie napadnutého
uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu
odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať
náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov,
pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods.
8 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby odovzdal
dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti koho označí súd. Výpočet možných
predbežných opatrení v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je pritom len demonštratívny.

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania (písm. a)  ), sa návrhu vo veci samej nevyhovelo (písm. b)  ), sa návrhu vo
veci samej vyhovelo a uplynulo 30 od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (písm. c)  ), a uplynul určený
čas po ktorý malo trvať (písm. d)  ). Predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené (ods. 2 cit. ust.).

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez



návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 24.02.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava doručil
súdu prvého stupňa návrh, ktorým žiadal nariadiť predbežné opatrenie, na základe ktorého súd uloží
matke odovzdať maloletú U. Q. do starostlivosti Krízového strediska, Ľ. U.. XX, A.. Návrh odôvodnili
tým, že vychádzajúc zo správy z prešetrených pomerov zo dňa 21.02.2014, matka maloletej predala byt
a odišla so svojim priateľom bývať do Rakúska. Maloletú U. nechala v starostlivosti svojej kamarátky
J. U., príp. jej matky I. U., bytom A., D. X. Otec maloletej však nesúhlasí s tým, aby sa J. U., príp. jej
matka starali o jeho dcéru, nepozná ich a ani nevie, v akých podmienkach maloletá u nich žije. Podľa
neho je maloletá celé dni vonku až do večera, v týždni bola v krčme Kysuca pozerať hokej. Z tohto
dôvodu sa dožadoval, aby bola predbežným opatrením zverená do jeho osobnej starostlivosti. Maloletá
U. však aktuálne odmieta otca, na ich oddelení uviedla, že k otcovi nechce ísť, pretože ju týra, stále
jej nadáva a bezdôvodne ju bije. V prítomnosti otca sa dokonca vyjadrila, že radšej pôjde do detského
domova, ako k nemu. Neskôr maloletá ich oddelenie telefonicky kontaktovala s tým, že ak jej povedia,
že musí ísť k otcovi, tak sa radšej zabije. Za účelom náhradnej osobnej starostlivosti bola oslovená i
stará matka maloletej D. Q., tá však vzhľadom na svoj vek a pubertálne obdobie maloletej túto možnosť
odmietla. Maloletá U. sa vyjadrila, že k starej matke takisto nechce ísť, lebo bude na ňu stále otcovi
žalovať. Chce zostať v domácnosti J. U.. Ich oddelenie bolo v telefonickom kontakte len s pani I. U.
- matkou J. U., dohodli sa s ňou, že príde spolu s maloletou na ich oddelenie, toto sa však nestalo,
pretože matka maloletej povedala I. U., že nemusí na oddelenie chodiť, že si situáciu porieši sama. Dňa
18.02.2014 sa pokúsili prešetriť pomery v domácnosti I. U., avšak bezúspešne, nakoľko ich odmietla
vpustiť do svojej domácnosti s odôvodnením, že na druhý deň sa na ich oddelenie dostaví matka a nech
si situáciu rieši sama. Dňa 19.02.2014 sa dostavila na ich oddelenie matka maloletej, avšak jednoznačné
stanovisko v ten deň nezaujala, na druhý deň ich telefonicky kontaktovala s tým, že sa dohodla s pani U.,
že naďalej bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú U., pretože aj sama U. to tak chce. Vyjadrila sa,
že bude o maloletú U. bojovať a v prípade potreby je ochotná zostať s ňou na Slovensku, kým neukončí
školský rok. Kde s ňou plánuje bývať však nekonkretizovala, deň pred tým pri pohovore uviedla, že
keď ide na Slovensko je u svojho priateľa na dome v B.. Z uvedeného vyplýva, že matka nezaujala
jednoznačne stanovisko ohľadom maloletej napriek tomu, že vedela, že otec maloletej nesúhlasí s tým,
aby bola maloletá v starostlivosti pani U., že maloletá sa vyhráža zabitím ak by musela ísť k otcovi,
alebo že radšej pôjde do detského domova ako k otcovi. Sú toho názoru, že situácia s maloletou U. si
vyžaduje rázne a urýchlené riešenie, v rodine úplne absentuje schopnosť kompetentne komunikovať a
situáciu s maloletou riešiť s ohľadom na jej najlepší záujem. Zároveň si matka dostatočne neuvedomuje
celkový vplyv tejto situácie na psychický a sociálny vývoj dieťaťa. Z pohľadu kolízneho opatrovníka je
preto v záujme maloletej vykonať ďalšie opatrenia a zabezpečiť odbornú diagnostiku, špeciálne sociálne
poradenstvo, a v neposlednej miere najmä odbornú psychologickú pomoc a pomoc na zvládnutie krízy.
Sám otec maloletej pri pohovore uviedol, že si uvedomuje naliehavosť pomoci maloletej U. ako aj im
ako rodičom a súhlasil by s dočasným krátkodobým umiestnením maloletej do Krízového strediska za
týmto účelom.



Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k jednoznačnému a spoľahlivému záveru,
že kolízny opatrovník dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku nariadenia predbežného opatrenia i
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Kolízny opatrovník podrobným opakovaným zistením
pomerov na strane matky, otca i maloletej, ktorú osobne vypočul a tak zistil aj jej názor, zistil a náležite
vyhodnotil aktuálnu situáciu, v ktorej sa nachádza maloletá. Matka maloletej nezabezpečuje riadnu a
nepretržitú starostlivosť, nakoľko sa zdržiava v Rakúsku a na Slovensko chodí iba príležitostne. Otec
by bol ochotný maloletej zabezpečiť primeranú starostlivosť, no maloletá ho opakovane jednoznačne
odmietla. Zo strany ďalších príbuzných nikto neprejavil ochotu zabezpečovať starostlivosť o maloletú.
Matka sa dohodla s p. U., že zabezpečí starostlivosť o maloletú, zo strany kolízneho opatrovníka však
boli preukázané odôvodnené pochybnosti, či je maloletej u tejto tretej osoby zabezpečovaná riadna
starostlivosť. Vzhľadom na to, že matka nebola ochotná a schopná jednoznačne preukázať, že vie
zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, či už sama, alebo aj prostredníctvom inej osoby, avšak len za
podmienky jednoznačného preverenia výkonu tejto starostlivosti, neprichádza do úvahy iné riešenie, ako
predbežným opatrením nariadiť odovzdanie maloletej do krízového strediska, kde jej bude poskytnutá
potrebná starostlivosť.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje a argumentáciou kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal na
to, že situácia s maloletou U. si vyžaduje rázne a urýchlené riešenie, nakoľko v rodine úplne absentuje
schopnosť adekvátne komunikovať a situáciu s maloletou riešiť s ohľadom na jej najlepší záujem.
Zároveň si matka zrejme dostatočne neuvedomuje celkový vplyv tejto situácie na psychický a sociálny
vývoj dieťaťa. Je preto v záujme maloletej vykonať ďalšie opatrenia a zabezpečiť odbornú diagnostiku,
špeciálne sociálne poradenstvo, a v neposlednej miere najmä odbornú psychologickú pomoc a pomoc
na zvládnutie krízy.

Odvolací súd poukazuje na to, že nariadené predbežné opatrenie má len dočasný charakter a pobyt
maloletej v krízovom stredisku bude dôvodný len počas nevyhnutnej doby, pokým nebude preukázané,
že je možné navrátiť ju do rodinného prostredia. Je preto prvoradou úlohou rodičov, aby sa v spolupráci
s kolíznym opatrovníkom a aj krízovým strediskom snažili nájsť také riešenie, ktoré bude v súlade so
záujmami maloletej, ktorá má právo vyrastať v harmonickom rodinnom prostredí.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v takom rozsahu, v akom ho navrhol kolízny
opatrovník, a preto bolo dôvodným jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/7/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}