Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/108/2013 z 10. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. decembra 2014, sp. zn. 14S/108/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200685.4 Krajský súd Trnava | 14S/108/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200685.4 | 2014-12-10 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8952ffe6-071c-4f10-9e0b-f18e5868f226 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200685.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200685
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200685.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Z.
XXXX/X, XXX XX K. proti žalovaným: 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,
odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29 a 2. Okresný úrad Trnava (pôvodne Obvodný úrad
Trnava), Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade číslo:
SVS-OP1-2013/001205/2/TVK zo dňa 9.1.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odbor
priestupkov číslo: SVS-OP1-2013/001205/2/TVK zo dňa 9.1.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.
e) O.s.p. a vec vracia žalovanému v 2. rade na ďalšie konanie.

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania za zaplatený súdny poplatok za
podanú žalobu 35 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.3.2013, doručenou tunajšiemu súdu 26.3.2013 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade číslo: SVS-OP1-2013/001205/2/TVK zo dňa 9.1.2013,
ktorým správny orgán potvrdil rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej
vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/00859 Pr. č.: 1624/2011 zo dňa 27.9.2012 o uložení
poriadkovej pokuty vo výške 50 eur za sťaženie postupu konania, ktorého sa žalobca dopustil dňa
27.9.2012 v čase o 10,35 hod. v Trnave, v budove Obvodného úradu Trnava, na priestupkovom oddelení
pri ústnom pojednávaní priestupku, na ktorý bol riadne predvolaný. Pokuta mu bola uložená podľa
§ 45 ods. 1 zákona o správnom konaní, keď po riadnom poučení pred svojou výpoveďou, ktorému
plne porozumel a nežiadal správny orgán o podrobnejšie vysvetlenie poučenia, bezdôvodne odmietol
vypovedať na správnom orgáne, čím sťažil postup správneho orgánu vykonať zamýšľaný úkon, ktorý
bol dôležitý preto, aby mohlo byť vydané rozhodnutie vo veci samej.

Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány pri rozhodovaní v priestupkovom konaní ignorovali
jeho tvrdenia a vec nesprávne právne posúdili. Poukázal na to, že správne orgány v predmetnej veci
nenariadili ústne pojednávanie a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu považoval rozhodnutie
správnych orgánov za nezákonné, ktorým bola porušená zásada rovnosti účastníkov v správnom konaní.
Ďalej namietal, že pokuta mu bola uložená v neprimeranej výške a má jednoznačne represívny charakter.
V tejto súvislosti poukázal na to, že v priestupkovom konaní už ako poškodený vypovedal, a preto
odmietol opakovanú výpoveď za prítomnosti právneho zástupcu obvinenej z priestupku.



Žalovaný v 2. rade (v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zák.č. 180/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2013
vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja) vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 20.11.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcu ako poškodeného
prvostupňový správny orgán predvolal na ústne pojednávanie na deň 27.9.2012, pričom žalobcu tak v
samotnom predvolaní ako aj v zápisnici z ústneho pojednávania poučil o jeho právach a povinnostiach
podľa ustanovení zákona o priestupkoch ako aj zákona o správnom konaní, čo potvrdil žalobca svojim
podpisom. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán, vychádzajúc zo zápisnice z ústneho
pojednávania, žalobcu riadne poučil v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, že svojim
odmietnutím podať výpoveď sťažuje postup konania. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny
orgán postupoval v zmysle § 21 ods. 2 zákona o správnom konaní, keď umožnil právnemu zástupcovi
obvinenej byť prítomný pri ústnom pojednávaní, na ktorom má na základe tohto ustanovenia možnosť
podávať námietky a pripomienky, tak aby bola zaručená rovnosť práv účastníkov. Tvrdil, že postup
prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s § 32 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, keď si
predvolal na ústne pojednávanie poškodeného - žalobcu, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie,
pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a taktiež aj za účelom, aby si tento v zmysle §
70 zákona o priestupkoch mohol riadne uplatniť náhradu škody spôsobenej priestupkom. Pokiaľ ide o
výšku uloženej pokuty žalobcovi tak uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici výmery, napriek tomu,
že žalobca svojim postojom sťažil postup prvostupňového správneho orgánu takým spôsobom, že tento
nemohol uskutočniť v začatom konaní zamýšľaný procesný úkon spočívajúci v možnosti rozhodnúť vo
veci samej.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúceho jeho vydaniu a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa §
156 ods. 3 O.s.p., keď verejné vyhlásenie rozhodnutia zverejnil v zákonom stanovenej lehote na úradnej
tabuli súdu.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na ústne pojednávanie
správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní
uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr
uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne
upozornení.



V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne porušenia ust. § 21 ods. 2 veta prvá správneho poriadku je
potrebné konštatovať, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by vo veci priestupkového
konania bolo nariadené ústne pojednávanie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci
uviesť, že v každom správnom konaní o správnom delikte, ktoré má spĺňať požiadavky Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je potrebné vykonať ústne pojednávanie pred správnym
orgánom prvého stupňa. Správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej
strassburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení, dôsledne nerešpektoval ust. § 74
zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvuje ústne pojednávanie priestupkov a článok 6 Dohovoru
(uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces,
pričom v danom prípade správny orgán pojednávanie vo veci ani formálne nenariadil. Je potrebné
uviesť, že správne orgány pri prejednaní priestupku sú povinné postupovať v súlade so zásadou
zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). V odvolacom priestupkovom konaní nie je príslušný orgán
viazaný rozsahom odvolania, keď nepreskúmava len vecnú správnosť, ale aj zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a rovnako prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Znamená to, že ak správny
orgán konajúci o odvolaní zistí, že prvostupňové konanie je zaťažené vadou majúcou vplyv na jeho
zákonnosť, bez ohľadu na to, či táto bola v odvolaní vytýkaná, podľa vlastného uváženia sám túto
nezákonnosť zhojí alebo rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý ho vydal na ďalšie konanie.

Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje požiadavku ústavne konformného a legálneho
výkonu verejnej (predovšetkým štátnej) moci ako jedného zo základných princípov demokratického
právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a stanovuje podriadenosť orgánov štátu Ústave a zákonom
požadujúc, aby k uplatneniu ich štátno-mocenských oprávnení dochádzalo iba v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon v medziach daných Ústavou (z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL 22/06 zo
dňa 1.10.2008).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na ústne pojednávanie musí správny orgán prizvať, v súlade so zásadou
rovnosti účastníka, všetkých účastníkov, pričom zmyslom ústneho pojednávania je, aby účastníci mohli
uplatniť námietky, prípadne aj návrhy. Krajský súd s ohľadom na obsah podanej žaloby (rozsahom
žalobných dôvodov je súd viazaný) posudzoval, či konanie o správnom delikte - priestupku bolo vedené
takým procesným postupom, ktorý bol v súlade so zákonom.

Z administratívneho spisu súd zistil, že príslušné správne orgány postupovali v priebehu dokazovania
v správnom, resp. priestupkovom konaní v rozpore s ust. § 74 zákona o priestupkoch ako aj ust. § 21
ods. 2 prvá veta správneho poriadku, a preto z vyššie uvedených dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. e)
O.s.p. súd zrušil rozhodnutie žalovaného v 2. rade a vrátil ho žalovanému v 2. rade na ďalšie konanie,
pretože žalobcom namietané upretie práva vyplývajúce z ust. § 21 ods. 2 prvá veta správneho poriadku
malo v tomto prípade za následok chybný procesný postup správnych orgánov, čo jednoznačne malo
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p., nakoľko žaloba
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože zo zákona č.
180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods.
2 písm. b) vyplýva, že okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5 vykonáva
v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje
okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak, ak v prvom
stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja; vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad
v sídle kraja, ak tak ustanovuje zákon. Za tohto stavu nemohlo byť rozhodnutie žalovaného v 1 rade
preskúmavané súdom.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 35 eur a to postupom podľa § 250k O.s.p. .



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.