{"guid": "0443f5f5-b90c-4b64-8bd3-b21addc1bd85:115befb7-2605-4f39-b4e8-07e79c154aa2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1", "spisova_znacka": "43Sp/54/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sp/54/2013 z 24. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. novembra 2014, sp. zn. 43Sp/54/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1", "identifikacne_cislo": "2013200564", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2014-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/82", "nazov": "predpis č. 82/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/115befb7-2605-4f39-b4e8-07e79c154aa2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sp/54/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200564
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200564.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci
navrhovateľa: Marek Vavro - MIV, so sídlom Hlavná ul. č. 78/75, 919 21 Zeleneč, IČO: 37 036 751,
právne zastúpený: JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou so sídlom Hlavná č. 25, 917 00 Trnava, proti
odporcovi: Obec Zeleneč, Školská 224/5, 919 21 Zeleneč, IČO: 00 313 211, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu Č. spisu.: A-411/2013 zo dňa 14. júna 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd  v Trnave napadnuté rozhodnutie odporcu Obce Zeleneč Č. spisu.: A-411/2013 zo dňa
14.06.2013   z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35 eur na účet tunajšieho
súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh
vo výške 35 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu vo výške 246,80 eur, všetko v lehote troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č. spisu.: A-411/2013 zo dňa 14.06.2013 odporca postupom podľa ust. §
13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.\")
uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 300 eur za porušenie ustanovenia Čl. 3 ods. 2 a 3 Všeobecného
záväzného nariadenia obce Zeleneč č. 1/2012 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky
služieb na území obce Zeleneč (ďalej len „VZN\") vydaného v súlade s § 4 ods. 1 a 3 písm. h), písm. i)
a písm. n) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., ktorým obec určila pravidlá času predaja v obchode a
času prevádzky služieb v prevádzkarniach zriadených na území obce Zeleneč subjektmi oprávnenými
na podnikanie a ktorého sa účastník konania dopustil tým, že prevádzkareň - bufet (pohostinstvo), ktorá
je umiestnená v stavbe na Športovej ulici č. 97 v Zelenči prevádzkoval v dňoch 21.04.2013 a 25.04.2013
v čase po 20:00 hod. a teda nedodržal čas prevádzkovania určený na základe Čl. 4 ods. 1, písm. a)
VZN do 20:00 hod., čím porušil povinnosť vyplývajúcu z Čl. 2 a 3 VZN. Navrhovateľ bol povinný (v
zmysle predmetného napadnutého rozhodnutia) uloženú pokutu zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia bankovým prevodom na účet obce Zeleneč na v rozhodnutí bližšie špecifikované číslo
účtu, prípadne osobne v pokladni Obecného úradu v Zelenči, Školská 224/5, Zeleneč. Odporca v
napadnutom rozhodnutí dôvodil predovšetkým tým, že dňa 09.07.2012 bola navrhovateľovi doručená
výzva k dodržiavaniu VZN, nakoľko na základe oznámenia Obvodného oddelenia PZ Cífer, bolo zistené
nedodržanie času prevádzkovania v dňoch 17.06., 21.06., 28.06. a 04.07.2012 a súčasne bol tento
poučený o sankčných možnostiach zo strany odporcu. K podobnej situácií došlo dňa 21.04.2013 a dňa
25.04.2013, kedy bolo taktiež zistené, že čas prevádzkovania v prevádzkarni zo strany navrhovateľa



nebol dodržaný. Na základe týchto zistení odporca ako orgán príslušný podľa ust. § 13 ods. 9  zákona
č. 369/1990 Zb. z úradnej povinnosti začal správne konanie vo veci správneho deliktu - porušenia
VZN navrhovateľom. V súvislosti s prejednaním uvedeného správneho deliktu odporca oznámením
č. A-411/2013 zo dňa 02.05.2013 upovedomil navrhovateľa o začatí konania a zároveň bol tento
predvolaný na ústne pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil. Za účelom riadneho zistenia skutkového
stavu na ústnom pojednávaní odporca vypočul svedkov S. K. (príslušník Policajného zboru SR,
Obvodné oddelenie PZ - Cífer, vykonávajúci dňa 21.04.2013 hliadkovú službu v predmetnej prevádzkarni
navrhovateľa), W. A. (príslušník Policajného zboru SR, Obvodné oddelenie PZ - Cífer, vykonávajúci
dňa 25.04.2013 hliadkovú službu v predmetnej prevádzkarni navrhovateľa), M. I. (obyvateľku obce
Y., bývajúcu v bezprostrednom susedstve prevádzkarne navrhovateľa) a B. W. (obyvateľku obce Y.,
bývajúcu v bezprostrednom susedstve prevádzkarne navrhovateľa). V zmysle záverov vyplývajúcich
z výpovedí predvolaných svedkov mal odporca za preukázané nedodržanie času prevádzkovania
vyplývajúceho z Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN, čím zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu povinnosti
podľa Čl. 3 ods. 2 a 3 VZN. Pri určení výšky pokuty odporca postupoval podľa ust. § 13 ods. 9
zákona č. 369/1990 Zb., keď súčasne prihliadol na stupeň závažnosti porušenia VZN, času trvania,
následky protiprávneho konania a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Konkrétne prihliadol
predovšetkým na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo k opakovanému porušeniu VZN, tento
bol vyzvaný k dodržiavaniu VZN a skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase zistenia porušenia VZN, teda
v dňoch 21.04. a 25.04.2013, prítomný v prevádzkarni.

Proti rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
o jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti
a neúplnosti výroku. Poukázal na skutočnosť, že z predmetného VZN nevyplýva, že bufet - pohostinstvo
prevádzkované navrhovateľom označené ako PUB Téječko s pohostinskou činnosťou, by mal mať
čas prevádzkovania určený tak ako prevádzkarne - predajne s maloobchodným a veľkoobchodným
predajom tovaru. Prevádzka bufetu s pohostinskou činnosťou nie je prevádzkou s maloobchodným a
veľkoobchodným predajom tovaru, pričom v tejto súvislosti poukázal na Čl. 2 ods. 5 VZN  v zmysle
ktorého vyplýva, prevádzkarňou s pohostinskou činnosťou sa rozumie (na účely VZN) reštaurácia, bar,
pub, krčma, pohostinstvo, bufet, cukráreň, rýchle občerstvenie a iné. Z predmetného VZN teda nie je
zrejmé a zrozumiteľné, že by sa čas predaja na prevádzku bufetu - pohostinstva navrhovateľa mal
vzťahovať Čl. 4 ods. 1 písm. a) VZN. Taktiež nie je zrozumiteľné, z akého dôvodu odporca v napadnutom
rozhodnutí a jeho dôvodoch tvrdí, že na prevádzkareň sa vzťahuje Čl. 4 ods. 1 písm. a) VZN, keď
v rozhodnutí je konštatované, že navrhovateľ prevádzkuje prevádzkareň s pohostinskou činnosťou.
Navrhovateľ uviedol, že v jeho prípade sa jedná o druhovo určený typ prevádzky s pohostinskou
činnosťou a nie predaj maloobchodu, veľkoobchodu a služieb. Skutočnosť, že v príslušnom VZN nie
je konkrétne uvedená Športová ulica (miesto, na ktorom je umiestnená prevádzkareň navrhovateľa;
pozn.) neznamená, že sa u navrhovateľa nejedná o pohostinstvo. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na nejednoznačnosť VZN a nemožnosť jednotného výkladu otváracích hodín na prevádzkach. Ďalej
navrhovateľ poukázal na zákonné ust. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
najmä na ust. § 3 ods. 1 (zásadu zákonnosti) a § 47 ods. 1, 2 (náležitosti rozhodnutia), pričom v súvislosti
s posledným zmieňovaným ust. Správneho poriadku uviedol, že výrok rozhodnutia je najdôležitejšia časť
rozhodnutia, určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania a len výrok
je záväzný a schopný nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Výrok musí byť formulovaný jasne,
určite a stručne, aby orgán, ktorý ho má preskúmať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok
konania. V tomto prípade, však odporca uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval a
použil vo vzťahu k navrhovateľovi nesprávne ust. VZN, nakoľko odporca odkázal na porušenie Čl. 4 ods.
1 písm. a) VZN a Čl. 2 a 3 VZN, avšak neuvádza, prečo by sa mala na navrhovateľa vzťahovať doba
prevádzkovania určená pre predaj maloobchodu a veľkoobchodu (s dobou od 05:00 do 20:00 hod.), keď
navrhovateľ vykonáva prevádzku pohostinstva - bufetu s exteriérovým sedením. Na záver navrhovateľ
uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa správny
orgán riadil pri ukladaní pokuty a primeranosti jej výšky. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.10.2013 uviedol, že pri príprave návrhu
predmetného VZN sa vychádzalo z existujúceho a dlhotrvajúceho stavu, pričom pri určovaní času
prevádzkovania prevádzkarní a najmä tých, ktoré majú charakter pohostinských zariadení, sa primárne
sledovala tá skutočnosť, akým spôsobom vplýva prevádzkovanie prevádzkarne na bývanie v lokalite,
najmä v nehnuteľnostiach (rodinných domoch), ktoré sa nachádzajú v blízkosti takéhoto zariadenia.



Prostredníctvom VZN obec určila pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb v
prevádzkarniach zriadených na území obce subjektmi oprávnenými na podnikanie. Ďalej odporca
poukázal na výklad pojmu (v zmysle VZN) prevádzkareň (Čl. 2 ods. 4 VZN), prevádzkareň s
pohostinskou činnosťou (Čl. 2 ods. 5 VZN), pričom dospel k záveru, že prevádzkareň s pohostinskou
činnosťou je iba jedným z množstva druhov prevádzkarní určených na obchod a služby. Ďalej poukázal
na Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN, ktorý určuje všeobecný čas prevádzkovania od 05:00 do 20:00
hod. pre všetky prevádzkarne s maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru a prevádzkarne
poskytujúce služby, ak ďalej nie je ustanovené inak, a teda je zrejmé, že sa jedná o prevádzky s
pohostinskou činnosťou. Čl. 4 ods. 1, písm. b) až e) VZN určuje čas odlišný od všeobecného času
prevádzkovania, pričom odlišný čas prevádzkovania nie je určený iba druhovo, ale aj podľa miesta,
kde sa prevádzkareň nachádza. Nakoľko prevádzkareň navrhovateľa nespĺňa podmienky v zmysle
Čl. 4 ods. 1, písm. b) až e) VZN (nakoľko táto sa nenachádza tak na ulici Hlavná, Obchodná ako aj
Ulička, ale na ulici Športovej), platí, že čas prevádzkovania je určený v zmysle Čl. 4 ods. 1, písm. a)
VZN, teda od 05:00 do 20:00 hod. Odporca v ďalšej časti svojho podaného vyjadrenia poukázal taktiež
na skutočnosť, že dňa 13.07.2012 sa navrhovateľ obrátil na Okresnú prokuratúru Trnava s podnetom
na preskúmanie predmetného VZN, pričom Okresná prokuratúra Trnava po preskúmaní uvedeného
podnetu a VZN nezistila žiaden rozpor so zákonom, ústavou, ani žiadnu vadu či nedostatok. V ďalších
častiach vyjadrenia sa odporca plne stotožnil s odôvodnením vyplývajúcim z obsahu napadnutého
rozhodnutia. Na záver odporca zhrnul, že  príslušné VZN je v súlade so zákonmi a ústavou SR, je platné
a účinné, jednoznačne a zreteľne určuje čas prevádzkovania v prevádzkarniach na území obce, čas
prevádzkovania nie je určený iba podľa druhu prevádzkarne, ale aj podľa miesta, kde sa prevádzkareň
nachádza, vymedzeného ulicou a následne umiestnením v objekte (stavbe). Je jednoznačne zrejmé, že
čas prevádzkovania je určený v zmysle Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN, teda od 05:00 do 20:00 hod., pričom o
uvedenej skutočnosti bol navrhovateľ opakovane oboznámený, opakovane bol vyzvaný k dodržiavaniu
VZN a bol poučený o sankčných možnostiach zo strany obce. Je preukázané, že navrhovateľ vedome
a opakovane VZN porušoval, nedodržiaval čas prevádzkovania v zmysle vyššie už zmieňovaného
článku VZN. Výrok rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta je zrozumiteľný a v súlade s
ustanoveniami VZN, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, a je z neho zrejmé, akými úvahami
sa správny orgán riadil pri ukladaní pokuty a primeranosti jej výšky. Na základe týchto dôvodov, odporca
navrhol, aby tunajší súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Na prejednanie predmetnej veci tunajší súd dňa 25.11.2014 nariadil pojednávanie, na ktorom právna
zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v podanom
odvolaní voči rozhodnutiu Obce Zeleneč, ktorým táto uložila navrhovateľovi podľa § 13 ods. 9 písm.
a) zákona o obecnom zriadení pokutu vo výške 300 eur. Navrhla, aby tunajší súd rozhodnutie zrušil
a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti ako
aj neúplnosti výroku rozhodnutia, ktorý navrhovateľ napadol. Okrem toho uviedla, že navrhovateľ
neporušil VZN, nie je pravdou, že by nedodržal čas prevádzkovania, pričom v rozhodnutí o uložení
pokuty je nesprávne uvedený Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN, ktoré upravuje čas prevádzkovania od
05:00 hod. do 20:00 hod. pre prevádzkarne maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru,
pričom v danom prípade o takúto prevádzku sa nejedná, pretože navrhovateľ vykonáva pohostinskú
činnosť a prevádzkuje stávkovú kanceláriu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu spočíva v tom, že
navrhovateľovi je vytýkané porušenie VZN, ktoré sa na neho nevzťahuje a z rozhodnutia nie je možné
zistiť akou úvahou sa odporca riadil pri rozhodnutí, v ktorom konštatoval porušenie Čl. 3 ods. 2 a 3 a
Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN a následne je nepreskúmateľné rozhodnutie v časti, ktorým uložil pokutu,
ako aj výška uloženej pokuty. V prípade úspechu vo veci, si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila
náhradu trov konania.

Odporca (zastúpený starostom obce JUDr. X.) uviedol, že v danom prípade sa na navrhovateľa vzťahuje
čas prevádzkovania uvedený v Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN, ktorý je určený od 05:00 hod. do 20:00
hod., nakoľko má za to, že navrhovateľ má prevádzkarňu - priestor, v ktorom uskutočňuje podnikateľskú
činnosť, pričom pohostinskú činnosť, ktorú vykonáva navrhovateľ považuje za poskytovanie služieb
podľa už vyššie spomínaného Čl. 2 ods. 4 VZN. V tejto súvislosti poukázal na to, že iný čas
prevádzkovania pre prevádzkarne s pohostinskou činnosťou je uvedený v Čl. 4 ods. 1, písm. b), c) ,
d) a e) VZN, pričom odlišný čas prevádzkovania je odlíšený druhom a miestom, kde sa prevádzkareň
nachádza. Nakoľko prevádzkareň navrhovateľa nespĺňa podmienky uvedené v Čl. 4 ods. 1, písm. b) až
e) VZN, tak na navrhovateľa je potrebné aplikovať čas prevádzkovania uvedený v Čl. 4 ods. 1, písm.



a) VZN. Ďalej uviedol, že predmetné VZN bolo na základe podnetu posudzované, či je alebo nie je v
rozpore so zákonom zo strany prokuratúry, pričom prokuratúra nezistila žiadne vady VZN.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").

Podľa § 250l O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 6 zákona č. 369/1990 Zb.

(1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.

Podľa § 13 zákona č. 369/1990 Zb.

(9) Obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638
eur, ak

a) poruší nariadenie,

b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad
alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených
miest,

c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc
alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej
mimoriadnej udalosti.

Podľa § 3 Správneho poriadku

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.



(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 Správneho poriadku

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 32 Živnostenského zákona

Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:

a) obchodné,

b) výrobné,

c) poskytujúce služby.

Podľa § 33 Živnostenského zákona

Obchodné živnosti sú najmä:

a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho
predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),

b) pohostinská činnosť.

Podľa § 38 Živnostenského zákona

Pohostinskou činnosťou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu
konzumáciu na mieste (ďalej len \"predaj na priamu konzumáciu\"). Súčasťou oprávnenia na pohostinskú
činnosť je aj s ňou spojený predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru a predaj na priamu konzumáciu
podľa odseku 2.



Podľa Čl. 2 VZN,

(4) Prevádzkarňou sa pre účely tohto VZN rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská
činnosť a na ktorý bolo príslušným stavebným úradom vydané právoplatné rozhodnutie o účele užívania
na obchod a služby, prípadne na predaj konkrétne určeného sortimentu tovaru alebo konkrétny druh
služieb podľa osobitného predpisu (ďalej len „Rozhodnutie o účele užívania stavby\"). Za prevádzkareň sa
na prechodnú dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto VZN považuje aj priestor, ktorý
nemá splnenú podmienku Rozhodnutia o účele užívania stavby. V uvedenej lehote je prevádzkovateľ
povinný zabezpečiť, aby podmienka Rozhodnutia o účele užívania stavby bola splnená.

(5) Prevádzkarňou s pohostinskou činnosťou sa pre účely tohto VZN rozumie reštaurácia, bar, pub,
krčma, pohostinstvo, bufet, cukráreň, rýchle občerstvenie a ďalšie prevádzkarne podobného charakteru,
kde sa predávajú jedlá a nápoje na priamu konzumáciu na mieste, vrátane predaja polotovarov alebo
doplnkového tovaru, pričom sú splnené podmienky uvedené v odseku (4).

Podľa Čl. 3 VZN,

(2) Prevádzkovateľ je povinný dodržiavať čas prevádzkovania určený týmto VZN a určiť prevádzkovú
dobu v medziach určených časom prevádzkovania.

(3) Prevádzkovateľ je povinný i v čase jeho neprítomnosti v prevádzkarni zabezpečiť prevádzkovanie tak,
aby sa po určenom  čase prevádzkovania nezdržiavali zákazníci v priestoroch prevádzkarne. Prítomnosť
zákazníkov v prevádzkarni mimo času prevádzkovania

sa považuje za nedodržanie času prevádzkovania.

Podľa Čl. 4 VZN,

(1) Čas prevádzkovania na území Obce Zeleneč sa určuje nasledovne:

a) čas prevádzkovania od 05,00 hod do 20,00 hod. (všeobecný čas prevádzkovania)

pre prevádzkarne s maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru a v prevádzkarne poskytujúce
služby, ak ďalej nie je uvedené inak;

b) čas prevádzkovania od 08,00 hod do 24,00 hod.

pre prevádzkarne s pohostinskou činnosťou, ktoré sú umiestnené v nadzemných podlažiach stavieb na
uliciach Hlavná, Obchodná a Ulička;

c) čas prevádzkovania od 08,00 hod do 23,00 hod.

pre prevádzkarne s pohostinskou činnosťou na uliciach Hlavná, Obchodná a Ulička, ak je
prevádzkovanie vykonávané v exteriérových sedeniach patriacich k prevádzkarni;

d) čas prevádzkovania od 16,00 hod do 03,00 hod.

pre prevádzkarne s pohostinskou činnosťou, ktoré sú umiestnené v suterénoch stavieb na uliciach
Hlavná a Obchodná;

e) neobmedzený čas prevádzkovania

pre prevádzkarne poskytujúce služby prechodného ubytovania a čerpacie stanice pohonných hmôt.



Z obsahu súdneho spisu ako aj k nemu pripojeného administratívneho spisu odporcu tunajší súd zistil, že
správny orgán pri rozhodovaní o správnom delikte vychádzal z dôkazov, ktoré odôvodňovali skutočnosť,
že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu právnych predpisov, a to Všeobecne záväzného nariadenia
obce Zeleneč č. 1/2012 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území obce
Zeleneč (účinného od 01.06.2012), ktoré určuje pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky
služieb v prevádzkarniach zriadených na území obce Zeleneč subjektmi oprávnenými na podnikanie.
Odporca mal za preukázané, že navrhovateľ v dňoch 21.04. a 25.04.2013 prevádzkoval prevádzkareň
- bufet (pohostinstvo) v čase po 20:00 hod., čím nedodržal čas prevádzkovania určený na základe Čl.
4 ods. 1, písm. a) VZN do 20:00 hod., a teda porušil povinnosť vyplývajúcu z Čl. 2 a 3 VZN. Aplikáciu
Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN odporca odôvodnil tým, že prevádzkareň navrhovateľa nespĺňa podmienky v
zmysle Čl. 4 ods. 1, písm. b) až e) VZN, nakoľko tieto sa vťahujú nielen na prevádzkarne určené druhovo,
ale aj podľa miesta (podľa konkrétnej ulice, na ktorej sa prevádzkareň nachádza). Vzhľadom na to, že
prevádzkareň navrhovateľa sa nachádza na ulici Športová, pričom osobitné ustanovenia (Čl. 4 ods. 1,
písm. b) až e) VZN) sa vzťahujú výlučne na ulice Hlavná, Obchodný a Ulička, nemožno tieto osobitné
ustanovenia aplikovať na prevádzkareň navrhovateľa, i keď sa jedná o prevádzkareň s pohostinskou
činnosťou. V tomto prípade sa teda čas prevádzkovania má riadiť Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN predstavujúci
tzv. všeobecný čas prevádzkovania (od 05:00 do 20:00 hod.).

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojeného administratívneho spisu odporcu tunajší
súd dospel k záveru, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany odporcu k pochybeniu,
majúceho za následok jeho nepreskúmateľnosť. Predovšetkým nie je možné sa stotožniť s vyššie
uvedeným výkladom odporcu, nakoľko odporcom aplikovaný      Čl. 4 ods. 1, písm. a) VZN síce
predstavuje všeobecný čas prevádzkovania, avšak (ako je v predmetnom ustanovení VZN uvedené
ďalej), tento sa vzťahuje pre prevádzkarne s maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru
a prevádzkarne poskytujúce služby, ak ďalej nie je uvedené inak. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že tzv. prevádzkareň s pohostinskou činnosťou nie je možné subsumovať tak pod pojem
prevádzkarne s maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru ako aj prevádzkareň poskytujúcu
služby. V tomto konkrétnom prípade navrhovateľ (ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a pripojeného
administratívneho spisu) prevádzkuje bufet (pohostinstvo), ktoré je možné v zmysle Čl. 2 ods. 5
VZN podriadiť pod pojem - „Prevádzkareň s pohostinskou činnosťou\" (reštaurácia, bar, pub, krčma,
pohostinstvo, bufet, cukráreň, rýchle občerstvenie a ďalšie prevádzkarne podobného charakteru, kde
sa predávajú jedlá a nápoje na priamu konzumáciu na mieste, vrátane predaja polotovarov alebo
doplnkového tovaru, pričom sú splnené podmienky uvedené v odseku 4). Odsek 4 menovaného článku
VZN definuje všeobecne pojem „Prevádzkareň\", pričom „Prevádzkareň s pohostinskou činnosťou\" je
špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ods. 4 menovaného článku VZN. Vzhľadom na to, nie je možné sa
stotožniť ani s vyjadrením predneseným odporcom na nariadenom pojednávaní, že pohostinskú činnosť,
ktorú vykonáva navrhovateľ je potrebné považovať za poskytovanie služieb podľa už menovaného Čl.
2 ods. 4 VZN. Navyše uvedená skutočnosť v napadnutom rozhodnutí plne absentuje. V tomto smere
je možné taktiež poukázať na zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
ktorý v ust. § 32 presne definuje živnosti (v tomto konkrétnom prípade sa totiž jedná o živnostníka; pozri
Čl. 2 ods. 1 VZN v spojení s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), a to ako 1/
obchodné,                2/ výrobné a 3/ poskytujúce služby. Podľa ust. § 33 Živnostenského zákona obchodné
živnosti sú najmä 1/ kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo
na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a 2/ pohostinská činnosť. Už len
s prihliadnutím na uvedené systematické rozčlenenie, možno dospieť k záveru, že pohostinská činnosť
nie je maloobchodom a ani veľkoobchodom, a teda prevádzkareň navrhovateľa nie je prevádzkarňou s
maloobchodným a veľkoobchodným predajom tovaru.

Pri rozhodovaní vo veci tunajší súd vychádzal z ustálených zásad súdnej praxe zhrnutých napr. v
rozsudku NS SR č. 2 Sžo/53/2013, v zmysle ktorého  vychádzajúc z článku 6 ods. 6 veta prvá Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\"), z Odporúčania výboru ministrov
č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991 (ďalej
len „Odporúčanie\"), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister
v Rakúsko z júla 1976) trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a
správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za
trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a
trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná



administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania, podľa ktorej je
nevyhnutné v rámci správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a
správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu
a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

Už vyššie citované ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku uvádza povinnosť uviesť vo výroku rozhodnutia
ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo je nepochybne treba považovať
za vyslovenie požiadavky na konkretizáciu správneho deliktu aj uvedením príslušného zákonného
ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý bol v konaní preukázateľne
zistený, a za ktorý bola uložená sankcia.

Výrok rozhodnutia totiž predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo
veci, ktorá musí byť jasne a jednoznačne špecifikovaná. Sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti
účastníkov konania. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať
vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo
bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny
orgán rozhodoval.                 Z ods. 2 § 47 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že výrok
musí obsahovať nielen vymedzenie predmetu konania, ale aj presné uvedenie právneho predpisu podľa
ktorého bolo rozhodnuté. Z judikatúry súdov v správnom súdnictve vyplýva, že ak výrok rozhodnutia
neobsahuje tieto náležitosti a nestanovuje jednoznačne povinnosti účastníka konania, je to dôvodom,
aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.

Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho
dostane do sféry poznania, si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o celej prejednávanej
veci a vydanom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy
problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať
najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké
dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované
dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.
Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny
orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí
len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci
pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

V danom prípade došlo zo strany odporcu k pochybeniu v tom, že výrok napadnutého rozhodnutia
nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Zásadnou vadou, ktorú
je možné odporcovi vytknúť  je predovšetkým nesprávne uvedenie právnej normy, podľa ktorej tento
rozhodol, nakoľko (ako už bolo uvedené vyššie) prevádzkareň navrhovateľa nemožno subsumovať pod
Čl. 4 ods. 1 písm. a) VZN, čo má ďalej za následok, že navrhovateľ reálne nemohol nedodržať čas
určený na základe predmetného článku (t. j. od 05:00 do 20:00 hod.), a teda nemohlo potom dôjsť ani
k porušeniu Čl. 3 ods. 2 a 3 VZN. Ak potom odporca v napadnutom rozhodnutí založil zodpovednosť
navrhovateľa na porušení menovaných článkov VZN, potom takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
jeho nezrozumiteľnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, tunajší súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh súd rozhodol v zmysle § 5 ods. 1
písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a položky
10 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.



O náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l
ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi  priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 35 eur za súdny poplatok za podaný návrh, ktorý bude odporca povinný navrhovateľovi
zaplatiť a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle právnym zástupcom navrhovateľa predloženého
vyčíslenia podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 246,80 eur, a to za dva
úkony právnej služby po 60,07 eur (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu), 2 x paušálnej
náhrady po 7,81 eur, tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014 vo výške 61,87 eur,
paušálnej náhrady vo výške  8,04 eur, všetko  spolu s  20% DPH z priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (ust. § 250s O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}