{"guid": "47ba1846-96a5-439a-897c-1b9e5770cce0:9a86cace-6d37-418c-a7bb-f155763564d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3", "spisova_znacka": "14S/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/34/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2014, sp. zn. 14S/34/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3", "identifikacne_cislo": "2013200205", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 673, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-673", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a86cace-6d37-418c-a7bb-f155763564d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 14S/34/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2013200205\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200205.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu\nJUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s r.o.,\nSenecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: PROSMAN a PAVLOVIČ\nadvokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.: 1100902/8153/2013/CI zo dňa 25.01. 2013 t a k t o\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 1100902/8153/2013/CI zo dňa 25. januára 2013  z r u š u j\ne  podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu   v r a c i a  na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo 70 eur náhrady za\nzaplatený súdny poplatok a  431,60 eur náhrady trov právneho zastúpenia  na účet právneho zástupcu\nžalobcu PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o.,  všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou súdu dňa 26.03. 2013 sa žalobca postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,  ktorým v odvolacom konaní\npotvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388/2012 zo dňa 13.11. 2012, ktorým bolo\nžalobcovi registrovanému ako  prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 zák. č.\n563/2008 Z.z. uložené,  aby v prípade, že by súčet\n-spotrebnej danie z liehu (ďalej len „daň“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh\n(ďalej len „lieh“) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období november 2011\na ktorá nebola zaplatená  a\n-dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým\nsubjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012  (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“)\n\nbol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej\ndani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) a\nsumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa  zdržal  uvedenia\nliehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho\nzloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu\ntak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky\nna daň podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh\nprepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná\n\nalebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo,  že v tejto dobe\nvymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\n\nŽalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože\nzistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n\nNedostatočné zistenie skutkového stavu preukazoval tým, že  Colný úrad Trnava v podstate\nnebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok\nna územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, ani\npravosť týchto dokumentov nijako nevyvrátil. Medzičasom došlo k zničeniu kontrolných známok v\nsídle spoločnosti ITAR pôsobením vyššej moci, pričom zničené kontrolné známky v počte 7.483.760\nkusov boli preukázateľne spálené, pričom s týmto argumentom a predloženými dôkazmi sa žalovaný\nnevysporiadal. Vyjadrenia žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie,\nktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky od  žalobcu, boli pre žalobcu novou\nskutočnosťou, ktorú colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Žalovaný vydal rozhodnutie\nbez toho, aby doplnil dokazovanie ohľadne pravosti a správnosti údajov v listine, popierajúcej prevzatie\nkontrolných známok spoločnosťou ITAR, žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k týmto novým zisteniam\nv odvolacom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Sž/56/98, ktorý v obdobnej\nsituácii z tohto dôvodu skonštatoval nezákonnosť rozhodnutia. Správny orgán sa vôbec nezaoberal\npovahou a dôsledkami  predbežného  opatrenia vzťahujúceho sa na jedno mesačné zdaňovacie\nobdobie, keď vzhľadom na jeho predbežnú vykonateľnosť neexistuje reálna možnosť ochrany proti\njeho dôsledkom, bez ohľadu na využitie možnosti podať opravný prostriedok. Okrem toho vydaním\npredbežného opatrenia v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z. žalovaný negoval dôsledky upustenie od\npovinnosti zložiť peňažnú zábezpeku v zmysle § 12 zák.č. 530/2011 Z.z. a rovnako využitím tohto\npredbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu nahradil postup podľa § 16 ods. 17 písm. b)  zák.č.\n530/2011 Z.z., (výzva na zloženie alebo doplnenie zábezpeky)  ktorý je lex specialis vo vzťahu k § 50\nzák. č. 563/2009 Z.z..\n\nK otázke preskúmateľnosti predbežného opatrenia, ktoré je v zásade rozhodnutím predbežnej povahy\nvylúčeným zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. poukázal na ustálenú judikatúru ÚS\nSR k danej otázke a zdôraznil, že predmetné rozhodnutie sa týka jeho základného ústavného práva\npodnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a svojim obsahom a dôsledkami ho neprimerane zaťažuje,\npričom žalobca nemá reálnu možnosť sa voči dôsledkom predbežného opatrenia efektívne brániť.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.05. 2013 žiadal v prvom rade konanie zastaviť,\nnakoľko v zmysle § 248 písm. a) O.s.p.  napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy\nnie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Pre prípad meritórneho prejednania veci žiadal\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom  na právnu úpravu zák. č. 530/2004 Z.z. a zák.č.\n563/2009 Z.z. uviedol,  že  ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcovi dane vydať\npredbežné opatrenie už čo len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, teda nevyžaduje sa\ndefinitívne zistený skutkový stav a v danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej\ninformácie poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné\nkontrolné známky, ani tieto neboli na území Ruskej federácie predložené colnému úradu. Ani žalobca\ntieto skutočnosti jednoznačne neosvedčil, ani nespochybnil správnosť informácií získaných kooperáciou\ns ruskými colnými orgánmi. K poukazom na tvrdenú prednosť vyžadovania zábezpeky podľa zák. č.\n530/2011 Z.z. (resp. správne účinného zák. č. 105/2004 Z.z.) pred vydávaním predbežného opatrenia\npoukázal na to, že zábezpeka je inštitút, ktorého využitie,  ale aj odstránenie je viazané na procesné\npostupy  s väčšou časovou náročnosťou ako predbežné opatrenie, vydávanie ktorého je riadené\nzásadou rýchlosti a účinnosti. Medzi týmito dvoma inštitútmi neexistuje vzťah špeciality a generality.\nObmedzenia v podnikateľskej činnosti žalobcu v dôsledku vydaného predbežného opatrenia nepovažuje\nza neprimerané,  ani nedôvodné.\n\nNa prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.02. 2014,  na ktorom žalobca zdôraznil, že\nv danej situácii nie je možné aplikovať ustanovenie o predbežnom opatrení, ako to urobili daňové orgány,\nnakoľko úprava predbežného opatrenia je  zákonom predvídaná len na situáciu v zmysle § 50 ods. 1\ndaňového poriadku. V danej situácii bola dôvodná aplikácia § 16 zák. č. 530/2011 Z.z., súvisiaceho  s\núpravou inštitúcie zábezpeky na daň. Pokiaľ malo byť dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia\nsporné vyvezenie kontrolných známok do Ruska, táto situácia mala byť riešená v zmysle § 10 zák. č.\n563/2011 Z.z..\n\nPoverený zástupca žalovaného žiadal, aby súd konanie zastavil, nakoľko  napadnuté rozhodnutie\nnepodlieha súdnemu prieskumu. V prípade, ak by súd trval na svojom stanovisku o dôvodnosti\nmeritórneho prieskumu žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vydanie predbežného opatrenia\nnie je možné považovať za nezákonné vzhľadom na existenciu právnej úpravy inštitútu zábezpeky.\nPredbežné opatrenie je uložené nad rámec zábezpeky, v zákonnom rozsahu. Vysvetlil spôsob čerpania\nzábezpeky v prípade vyskladňovania kontrolovaných objemov alkoholu v jednotlivých mesiacoch v\nnadväznosti na obsah podaných daňových priznaní. Nepovažuje za dôvodné,  ak sa žalobca stavia do\npozície dobromyseľného daňovníka, ktorý riadne preukázal vývoz kontrolných známok  do Ruska, keďže\nsamotný subjekt, ktorý mal tieto známky prevziať spoločnosťou ITAR, ich prevzatie poprel. K poukazu na\nmožnosť daňových úradov odňať povolenie na prevádzkovanie colného skladu uviedol, že nebol dôvod\nk tomuto pristupovať, nakoľko takéto opatrenie sa prijíma v situácii, keď je jednoznačne preukázané\nporušenie povinnosti daňovníkom, zatiaľ čo účelom predbežného opatrenia je len riešenie situácie, keď\ndaňový orgán má vážne pochybnosti, resp. obavy, tak ako to má na mysli § 50 daňového poriadku.\nPoukázal  na vyjadrenie  GP SR, na podnet žalobcu vo veci zákonnosti napadnutého rozhodnutia zn.\nVI/1/Gd 349/10 zo dňa 28.10. 2012,  v zmysle ktorého GP SR považuje tento podnet za neopodstatnený.\nPripomenul, že po vydaní rozhodnutia boli žalobcovi doručené kópie dôkazov zaslaných Federálnou\ncolnou správou Ruskej federácie súvisiacich s vyšetrovaním predmetných kontrolných známok.\n\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v\nzmysel Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov, s prihliadnutím na zistený  skutkový\nstav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia  a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.\n\nPrvostupňové rozhodnutie č. 9005838/1/1265388/2012 zo dňa 13.11. 2012,  o uložení predmetného\nopatrenia vo vyššie uvedenom znení Colný úrad Trnava  odôvodnil tým, že podľa predložených\nvývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho štátu 7.580.000 kontrolných známok,  ktoré\nmali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO ITAR v Ruskej federácii. Na územie Slovenskej\nrepubliky bolo dovezené a následne prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských\nbalení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu, vyvezené kontrolné\nznámky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s\nkontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené),\nvzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47 ods.  písm. e) zák.č.\n105/2004 Z.z. vo výške 20.325.168  eur, v súvislosti s ktorou je obava, že nesplatná alebo nevyrúbená\ndaň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie\ndane spojené so značnými ťažkosťami, bolo s odkazom na platnú právnu úpravu zák. č. 563/2009 Z.z.\nvydané predbežné opatrenie.\n\nV podanom odvolaní žalobca o.i. namietal nedôvodnosť využitia inštitútu predbežného opatrenia v\nsituácii, keď existuje nevyužitá možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku a poprel možnosť, že\nby správca dane zistil, že vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi ITAR,\nnakoľko je to v rozpore s obsahom predložených colných dokladov. Okrem toho poukázal na oficiálne\nstanovisko, vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie, v ktorom bolo\nskonštatované dovezenie  7.580.000 ks kontrolných známok  a jeho prílohu „Protokol o zničení kolkov“,\npodľa ktorého bolo 02.08. 2012 zničených spálením 7.483.760 ks kolkov poškodených a nepoužiteľných\nv dôsledku zásah vyššej moci.\n\nNapadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že napadnuté predbežné opatrenie bolo vydané v\nsúlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu\nv prípade, ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so\nspornými kontrolnými známkami. Obsah predloženého oficiálneho stanoviska, vydaného Federálnou\nslužbou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými v\ndanej veci Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na\nfungovanie žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských daňových noriem nepovažuje za dôvodné ani\nvýhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu postupu/rozhodovania správcu\ndane.\n\nPodľa § 244 O.s.p.\n(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\n(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\").\n\nPodľa § 247 O.s.p.\n(1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\n(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa\ntejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nPodľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy\na procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,\n\nPodľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní\nSprávca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom\nzisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená\ndaň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie\ndane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne  potrebnom  uložiť rozhodnutím daňovému\nsubjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby\na)zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,\nb)nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.\n\nPodľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09. 2012\n(1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie\na) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť\nvyplatiť žiadateľovi úrok,\nb) banková záruka 35) poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad\nneprijme, ak záručná listina obsahuje výhrady banky.\n\n(3) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane\npripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného\nobehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky\nzábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do\ndaňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.\n\n(7) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť\nzloženú zábezpeku na daň\n\na) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na\ndaň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré\nmá prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane\npodľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja\nv pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca,\n\nb) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu\nza predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane\npodľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo\nalkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ daňového skladu je\npovinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote\ndo desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi\ndaňového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,\n\nc) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil\nna úhradu dane.\n\n(8) Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti ustanovenej týmto zákonom, colný úrad použije zábezpeku\nna daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi daňového skladu.\n(11) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať\ncolný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len \"upustenie od zábezpeky\")\na) úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov\npred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky,\n\nb) čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich\nkalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky.\n\n(12) Colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku\n11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní\nodo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú\ndotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky\nmôže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n(17) Colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo\núplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej\nlehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že\na) prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky\n1. voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní,\n2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa\nosobitných predpisov, 23)\n\nb) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ\ndaňového skladu podľa odseku 11 nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona.\n\nSúd sa v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať s opakovane vznášanou námietkou, že\nnapadnuté rozhodnutie majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na\nžalobcom citovanú judikatúru,  ako aj  ustálenú prax súdov považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že\nsa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a ako také\nnesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu.  (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Nemožno neprihliadnuť na\nprávny názor vyslovený v obdobnej veci  v uznesení NS SR 4 Sžf/70/2012 zo dňa 23.04. 2013, v zmysle\nktorého minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného\nopatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom\nna  možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej\npovinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne\nnevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia.\n\nV predmetnej veci,  že správca dane dospel k záveru o podozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ\ndaňového skladu v zmysle § 14zák.č. 530/2011 Z.z. sa dopustil porušenia právnych predpisov v zmysle §\n47 ods. 1 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. v súvislosti so spochybneným vyvezením 7.580.000 kontrolných\nznámok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu, ako aj s\nich nevrátením na územie Slovenskej republiky. Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súd\npovažuje skutočnosť, že bolo vydané na základe informácií a dôkazov, zabezpečených Kriminálnym\núradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorými sa jednak žalobca nemal možnosť\noboznámiť a jednak žalovaný nedostatočne, resp. nijako nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor\nmedzi obsahom dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie)\na informácií,  ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Je pravdou, že pre vydanie\npredbežného opatrenia v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z. postačuje „odôvodnená obava“, avšak\nje potrebné trvať na tom, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal\nso splnením podmienok na vydanie predbežného opatrenia aj z tohto hľadiska, pričom je potrebné\nvyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane žalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s\nupustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku na daň. Tento postup je nevyhnutný pre zabezpečenie\nzákonom garantovaných práv daňovníka, ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu\nochranu.\n\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať\nna procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe. Vzhľadom na záver, že  v konaní\nsprávneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n\nLen pre úplnosť súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah daňovej\nzábezpeky ako špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia ako všeobecného\ninštitútu, ktorý podľa názoru žalobcu v prípade upustenia od povinnosti zložiť daňovú zábezpeku vylučuje\nmožnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z.. Ide o dva inštitúty využiteľné\nv daňovom konaní, síce s rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho platenia daní), avšak s odlišnými\nprávnymi dôvodmi a zákonnými  podmienkami ich aplikácie.\n\nO náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol, tak, že\nprocesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 501,60 eur,\npozostávajúcich  z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov\nprávneho zastúpenia v sume 431,60 eur v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z.  pozostávajúcej   z odmeny za\ndva úkony právnej služby po 130,17 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) 2 x paušálnej\nnáhrady po 7,81 eur, tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 13.02. 2014 vo výške 134 eur,\npaušálnej náhrady 8,04 eur, všetko  spolu s  20% DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.\n\nPriznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.\nXXXXXXXXXX/XXXX  do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nToto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004\nZ.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nprostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.\n\nPodľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu\npovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}