Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/145/2012 z 11. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. februára 2013, sp. zn. 9Co/145/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2109218905.2 Krajský súd Trnava | 9Co/145/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2109218905.2 | 2013-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: OZ, § 123 OZ, § 663 OZ, § 671 OZ, ZKR, § 78 ods. 9 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b26e9aaf-a3aa-4883-8286-2486d1b71710 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109218905.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/145/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109218905
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109218905.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej,
správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803, zastúpený
advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Bratislava, Košická 52, proti žalovanému B. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, E., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, o zaplatenie 242,02 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/243/2009-120 zo dňa 12. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu vo veci samej, ktorou sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 242,02 eura s príslušenstvom a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 123, § 125, § 132, § 663 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1
písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. a § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej
legitimácie. V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný je
nájomcom bytu č. XX, nachádzajúceho sa v E. na ul. W. č. XX, na 11. podlaží, ktorý pozostáva z 3
izieb a príslušenstva a to na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č.j. Byt/3/1989 zo dňa 03.02.1989,
vydaného Závodmi ťažkého strojárstva, kombinát, kombinátny podnik Trnava. Medzi účastníkmi bola
sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom v rozhodnom období,
keďže uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu od novembra 2008 do
marca 2009, pričom v tomto období žalovaný platil nájomné vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca svoju
aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v
likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
17.01.2000 a žalobca ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii ako
prvý. Na LV bol až do marca 2009 ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii. Vedľajší účastník
tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný byt je v jeho súpise
všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu a
taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na LV je vyvrátiteľná a bola
vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu
o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské



automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský
súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z
uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania,
vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava
a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa
prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe zapísanej
na LV v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí
vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd prvého stupňa dospel k právnemu
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu,
ktorý v rozhodnom období užíval žalovaný, na základe čoho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému žalovanému
a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie. Žalobca vo svojom
odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods.
2 písm. d), písm. f) OSP. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky proti žalovaného z
titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od novembra 2008 do marca 2009, keď
nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe zmluvy o nájme bytu nebol doposiaľ
spochybňovaný. Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, keď do súpisu
majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní žalovaného. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil jeho aktívnu legitimáciu s odôvodnením, že sa mu
nepodarilo preukázať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007 nedošlo k vylúčeniu veci patriacich do konkurznej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, avšak nebola ním definitívne vyriešená otázka
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne
určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností v danom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie, že žalobca v predmetnom období
nebol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva
k bytu, považuje za nesprávne s poukazom na § 14 písm. a) v spojení s ustanovením § 19 zákona č.
328/1991 Zb., podľa ktorých je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky bez
ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne
rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle
citovaných ustanovení oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí správcovi konkurznej podstaty
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1CoKr/17/2009 zo dňa 29.01.2009, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku
do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý.
Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku
do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu
TAZ, š. p. vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Do
marca 2009 bol žalobca vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na
základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva
z nájomnej zmluvy a z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neuhradil žalobcovi za
predmetné obdobie žalované nájomné.

K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorým požiadal o konečné,
záväzné a autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci, pričom zrekapituloval svoje doterajšie stanoviská.
Poukázal na to, že v roku 2008 žalobca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov
vlastníckeho práva úpadcu na príslušných LV bez bližšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice
č. N72/92, NZ75/92 k prevodom dotknutého majetku. Podľa vedľajšieho účastníka úpadca nemohol
na základe týchto notárskych zápisníc nadobudnúť žiaden majetok, keďže zápisnica neobsahuje



určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta
akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej
prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj NS SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí
jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
neboli predmetom privatizácie a majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š.p. Pokiaľ žalobca
argumentuje rozhodnutím NS ČR sp. zn. 29Cdo/249/2008, podľa vedľajšieho účastníka použitý právny
názor nemá oporu v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, pričom žalobca tento názor
nesprávne aplikuje. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho právne závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu
rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia uvádza k veci nasledovné:

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej
podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové
priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V
súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec
z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať
svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom
určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho
práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty
vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu.
Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený



môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť
okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona
č. 7/2005 Z.z. ide v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý
právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši
otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku to, kto
bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období.
Žalobca síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu,
avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu
o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave
rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa
18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767.
Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že
žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu
platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na
FNM a následne na žalobcu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza,
že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a
preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo
vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola
úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, a preto tu platí zákonná
domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia
konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom
bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku
nebolo išlo o jeho majetok.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že aplikovanie zásady priority v prípade kolízie
zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát považuje za správny. Tento názor
vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ
poukazuje. V čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb.
resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti ust.
§ 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na
danú vec, v ktorej je odlišná situácia. V súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne
rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila
opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba
úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho
zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi
(ÚS SR 263/2009).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na
majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca
uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa



tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase v zmysle
ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. považuje za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami
o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol
nájomcom týchto bytov voči nemu vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť
žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a
preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a hoci žalovaná aj vedľajší účastník boli v odvolacom konaní plne
procesne úspešní, náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v
zmysle § 151 ods. 1 OSP neuplatnili.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.