Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/470/2012 z 16. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. septembra 2013, sp. zn. 9Co/470/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2109215561.2 Krajský súd Trnava | 9Co/470/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2109215561.2 | 2013-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z. z., OZ, § 126 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a75fd2c4-47f6-4007-b088-9a4e1fcae385 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109215561.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/470/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109215561
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109215561.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: W.
M., bytom B., N. R. XX, proti odporcovi: Colný úrad Trenčín, Trenčín, Partizánska 1, o vrátenie
skonfiškovaného majetku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
13C/219/2009-193 zo dňa 17. septembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 1 zákona č. 105/2004
Z.z., § 14a ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb., § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutkovo
vymedzil odôvodnenie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, predloženými a
zabezpečenými listinnými dôkazmi. Zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že lieh
zabezpečený Colným úradom a odňatý navrhovateľovi prepadol v prospech štátu ako tovar, ktorého
pôvod navrhovateľ nevedel preukázať. Lieh bol zabezpečený rozhodnutím Colného úradu zo dňa
28.05.2006. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ mal v držbe lieh, ktorého spôsob
nadobudnutia nevedel preukázať. Navrhovateľ v správnom konaní podal odvolanie proti rozhodnutiu
o prepadnutí tovaru v prospech štátu. Odvolací orgán odvolanie navrhovateľa zamietol a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 05.08.2010. Na základe zistených skutočností súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a bezzákladný. Odporca ako úspešný účastník konania si
neuplatnil náhradu trov konania, preto súd vyslovil, že mu nepriznáva náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že na
pojednávaní mu nebolo umožnené predniesť žalobu, nebol predvolaný odporca, súd nevyžiadal
vyskladňovacie listy vypísané na jeho meno za obdobie rokov 2002 až 2003, 2004-2005, 2005-2006
od majiteľa pálenice. Návrhom sa domáhal svojho majetku, ktorý mu náleží podľa Ústavy. Colníci ho
podvodne lúpežne prepadli, čím sa dopustili zneužitia právomoci verejného činiteľa, nemali povolenie na
domovú prehliadku. Samosudkyňa mu nedala možnosť sa k danej veci vyjadriť, nezabezpečila dôkazy,
ktoré nie sú v jeho moci zabezpečiť. Porušuje jeho ústavné právo na spravodlivý súd. Odvolanie posiela
aj na Ministerstvo spravodlivosti SR a do médií.



K odvolaniu navrhovateľa sa podrobne vyjadril odporca. Rozhodnutím zo dňa 29.01.2008 rozhodol o
prepadnutí tovaru - číra bezfarebná tekutina obsahujúca lieh v celkovom objeme 74 litrov v prospech
štátu. Lieh bol zabezpečený navrhovateľovi z dôvodu, že nevedel predložiť doklady o jeho nadobudnutí.
Mal v držbe lieh, ktorého spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Odporca v rámci výkonu daňového
dozoru uskutočnil miestne zisťovanie v mieste pobytu navrhovateľa na ulici W. XXX/X, V. uskutočnením
kontrolného nákupu liehu, ktorý navrhovateľ ponúkal na predaj prostredníctvom inzerátu. Po zistení
uvedeného liehu nachádzajúceho sa v sklených obaloch colníci kontrolnej skupiny sa legitimovali
a postupovali voči nemu ako správca dane pri miestnom zisťovaní. Colníci vstúpili do priestorov
navrhovateľa zákonne, v súlade s ustanovením § 45 ods. 3 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. Vzhľadom
na inzertnú ponuku predaja liehu bol dôvodný predpoklad, že u navrhovateľa sa nachádza lieh, čo sa
aj potvrdilo. Lieh sa stal majetkom štátu na základe rozhodnutia Colného úradu o prepadnutí tovaru,
ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené odvolacím orgánom. Lieh, ktorý sa stal majetkom štátu,
bol zlikvidovaný dňa 26.11.2010 vyliatím v čističke odpadových vôd Trenčín pod dohľadom likvidačnej
komisie. Odporca vyzval navrhovateľa, aby si v lehote do 20 dní odo dňa doručenia výzvy prevzal
prázdne obaly zo zabezpečeného tovaru. Odporca má za to, že námietky navrhovateľa v odvolaní sú
neopodstatnené. Navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava
potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia spočíva na tom účastníkovi, ktorý určitú
skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v konaní. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne



určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

Zákon v ustanovení § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmi konania nenavrhnuté dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Právo súdu vykonať aj
účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti.
Je na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Súd po dôkazoch nepátra, pretože je vecou
účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena
tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní
najavo, spravidla nebude ani predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

Ak účastníkom navrhnuté dôkazy súd vykonal a preukážu sa tým skutkové okolnosti ním tvrdené, možno
skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho
úspech v konaní. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade,
ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní,
napríklad prehru v spore, inak povedané účastník musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať
jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia, že zhabaný lieh
nadobudol a držal v súlade so zákonom, že zaistenie liehu a jeho prepadnutie v prospech štátu bolo
protiprávne. V dôsledku toho ho stíha nepriaznivý následok neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného
bremena, a to zamietnutie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé,
že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vychádzal zo zistených skutočností a z vykonaných
dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, vykonaného znaleckého dokazovania, vec je
správne právne posúdená.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi ich náhradu
nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.



Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.