Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/99/2012 z 20. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. mája 2013, sp. zn. 9Co/99/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2109207990.2 Krajský súd Trnava | 9Co/99/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2109207990.2 | 2013-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 570 OZ, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/099859fa-1c39-4478-9260-d887c3f2b149 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109207990.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/99/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109207990
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109207990.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobkyne: X. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. B. XXX/XX, v konaní zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava
Balážiová, Trnava, Dolné Bašty 2, proti žalovaným: 1. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXX/XX,
v konaní zastúpená advokoátkou: JUDr. Helena Čerešňová, Svätý Jur, Horné námestie 216/16, 2. B.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. B. XXX/XX, o zaplatenie 20.570,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 18C/229/2009-237 zo dňa 6. februára
2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženej povinnosti žalovanej v 1. rade
výrokom I. napadnutého rozhodnutia m e n í tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 2.844,69 eur v mesačných splátkach po 43,92 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne a vo zvyšku sa návrh voči žalovanej v 1. rade
zamieta.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania uloženej
žalovanej v 1. rade vo výroku VIII. napadnutého rozhodnutia zrušuje a vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 3.210,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne od 19.02.2009 do zaplatenia a sumu 2.844,69 eur
v mesačných splátkach po 43,92 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci
k rukám žalobkyne. Výrokom II. zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 4.380,60 eur v
mesačných splátkach po 90,62 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci
k rukám žalobkyne. Výrokom III. súd prvého stupňa návrh žalobkyne v časti úrokov vo výške 5,2 % ročne
zamietol, výrokom IV. návrh žalobkyne vo výške 131,46 eur zamietol. Výrokom V. zaviazal žalovanú v 1.
rade zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 6,- eur, výrokom VI. žalovaného v 2. rade zaviazal k náhrade
trov štátu v sume 18,- eur, výrokom VII. súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 428,29 eur
zastavil a výrokom VIII. zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške
2.998,24 eur a žalovaného v 2. rade vo výške 2.460,40 eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa
16.04.2009 domáhala, aby boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne jej zaplatiť
sumu 20.570,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne z tejto sumy odo dňa 19.02.2009
do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bratislava poskytla B. W.
st. (otcovi žalovaného v 2. rade) na základe zmluvy zo dňa 02.11.2004 medziúver vo výške 100.000,-



Sk (3.319,39 eur) a spoludlžníkom bola aj žalobkyňa (matka žalovaného v 2. rade) a ručiteľom pôžičky
bol žalovaný v 2. rade. V tom čase už bol žalovaný v 2. rade ženatý so žalovanou v 1. rade. Úver
vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) žalobkyňa a jej manžel požičali žalovaným v 1. a 2. rade. Títo
sa zaviazali pôžičku splácať v dohodnutých splátkach. Dňa 25.04.2005 B. W. st. zomrel a jediným
dedičom sa stala jeho manželka. Žalovaní v 1. a 2. rade nedodržali uzatvorenú dohodu a pôžičku prestali
splácať, pričom žalobkyňa si z tohto dôvodu musela vziať medziúver od spol. APS SLOVAKIA, a.s.. Prvá
stavebná sporiteľňa taktiež poskytla žalovaným v 1. a 2. rade na základe zmluvy zo dňa 22.11.2004
mimoriadny medziúver vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 eur) a ručiteľmi tohto úveru bola žalobkyňa
a jej nebohý manžel, pričom po jeho smrti celý záväzok prevzala žalobkyňa. Manželstvo žalovaných
bolo právoplatne rozvedené dňa 04.10.2007. Po rozvode manželstva žalovaní so žalobkyňou uzatvorili
dohodu tak, že každý samostatne budú splácať dlh, ktorý za nich žalobkyňa uhradila, pričom žalovaná
v 1. rade mala splácať v splátkach po 1.320,- Sk (43,81 eur) a žalovaný v 2. rade v splátkach po
2.730,- Sk (90,61 eur) po dobu 10 rokov a zaviazali sa, že uhradia žalobkyni úrok vo výške 5,2
% ročne z dlžnej sumy. Žalobkyňa, ako ručiteľka za dlžníkov z dôvodu neuhrádzania splátok bola
vyzvaná spoločnosťou APS SLOVAKIA, a.s. k úhrade dlhu, ktorý dňa 16.01.2009 vo výške 3.210,-
eur tejto spoločnosti zaplatila. Žalobkyňa bola tiež vyzvaná spoločnosťou Exekutive s.r.o. na úhradu
dlhu, ktorý vyplatila vo výške 311.000,- Sk (10.323,31 eur) za žalovaných. Počas konania žalovaná v 1.
rade rozporovala uplatnený nárok, a to z dôvodu, že žalobkyňa sa môže domáhať od žalovaných len
zaplatenia toho, čo sama ako ručiteľka zaplatila veriteľovi, t.j. výlučne sumy 10.323,30 eur, pričom sa
nemôže domáhať úrokov vo výške 5,2 % ročne za 10 rokov dopredu, ktoré boli dohodnuté v úverovej
zmluve medzi inými účastníkmi. Taktiež poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na rozvod manželstva
medzi žalovanými nevznikol solidárny záväzok, ale záväzok delený a je potrebné podiely určiť inak.
Poukázala na existujúcu dohodu zo dňa 21.07.2008, v ktorej je určené, akým spôsobom majú žalovaní
splácať svoj dlh voči žalobkyni. Žalovaný v 2. rade v konaní pohľadávku žalobkyne uznal čo do základu
a výšky v celom rozsahu. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa
26.10.2011 bola žalovanou v 1. rade podľa dohody zo dňa 21.07.2008 žalobkyni zaplatená suma 525,82
eur splácaním nepravidelnými splátkami. Doposiaľ sumu, ku ktorej sa v dohode zaviazala, nesplatila.
Ku dňu 26.10.2011 bola žalovaným v 2. rade k rukám žalobkyne zaplatená suma 2.626,32 eur v
nepravidelných splátkach. Ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaná v 1. rade z dlžnej sumy uhradila ešte
sumu 131,46 eur ďalšími splátkami, a teda žalobkyni dlhuje sumu 2.844,69 eur. Keďže žalobkyni zaplatila
sumu, v ktorej časti žalobkyňa návrh späť nevzala, súd prvého stupňa tento návrh v časti 131,46 eur
zamietol. Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 570 ods. 1, § 571, § 550 a §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný a takmer v
celom rozsahu mu vyhovel s tým, že v časti 131,46 eur, ktorú sumu žalovaná v 1. rade ku dňu vyhlásenia
rozsudku uhradila, návrh zamietol. Z dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa za žalovaných uhradila
spol. Exekutive s.r.o. dňa 27.05.2008 sumu 311.000,- Sk (10.323,31 eur) a dňa 16.01.2009 zaplatila
spol. APS SLOVAKIA sumu 3.210,- eur (96.704,46 Sk). To, že žalobkyňa za žalovaných uhradila ich
dlhy je nesporná skutočnosť a ani jeden zo žalovaných toto nepopiera a nespochybňuje. Žalovaní sú
povinní žalobkyni tieto sumy zaplatiť, a keďže nie sú manželia, sú povinní dlh, ktorý im vznikol spoločne
za trvania manželstva, zaplatiť samostatne. Dňa 21.07.2008 účastníci uzavreli dohodu, podľa ktorej sa
žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť žalobkyni sumu 311.000,- Sk (10.323,31 eur) s úrokom 5,2 % a
tretiu časť úveru asi 100.000,- Sk (3.319,39 eur) má vyplatiť žalovaná v 1. rade, pričom po vzájomnom
dohovore a rozpočte sa účastníci dohody dohodli tak, že dlžnú sumu budú splácať žalobkyni mesačne
v trvaní 10 rokov, a to žalovaná v 1. rade v splátkach po 43,81 eur a žalovaný v 2. rade po 90,61 eur.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že keďže účastníci túto dohodu podpísali, došlo tak k nahradeniu
doterajšieho záväzku novým záväzkom podľa § 570 OZ. Z predmetnej dohody zároveň vyplynulo, že
okrem splátok dohodnutých v dohode má žalovaná v 1. rade zaplatiť ešte aj dlh vo výške 3.210,- eur
naraz a túto sumu aj žalobkyni súd prvého stupňa priznal. Súd prvého stupňa vyslovil domnienku, že
žalovaná v 1. rade sa k tejto sume zaviazala ako k sume jednorazového vyplatenia z dôvodu, že si
ponechala väčšiu časť finančných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti, ktorá patrila do BSM účastníkov,
pričom k vyporiadaniu BSM nedošlo. Súd prvého stupňa odôvodnil priznanie požadovaného úroku z
omeškania vo výške 0,02 % denne od 19.02.2009 tým, že ide o deň nasledujúci po výzve zástupkyne
žalobkyne zo dňa 18.02.2009 na mimosúdnu pokonávku, ku ktorej nedošlo. Úrok vo výške 5,2 % ročne
žalobkyni nepriznal a v tejto časti návrh zamietol, keďže v zmysle ust. § 550 OZ sa nemôže ručiteľ
dohodnúť s dlžníkmi na zaplatení úroku a takýto úrok nemôže požadovať. Žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal na zaplatenie náhrady trov štátu so zohľadnením oslobodenia priznaného žalovanej v 1. rade.
S poukazom na ust. § 96 ods. 1 OSP súd prvého stupňa konanie v časti istiny 428,29 eur zastavil v
dôsledku späťvzatia návrhu žalobkyňou v tejto časti. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na



§ 142 ods. 1 OSP, kedy ustálil, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a teda žalovanú v 1. rade a
žalovaného v 2. rade zaviazal k náhrade trov konania, ktoré jej vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolala žalovaná v 1. rade. Odvolaním napadla výrok I.
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, ktorým bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3.210,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne od 19.02.2009 do zaplatenia
a výrok VIII. rozhodnutia, ktorým bola žalovaná v 1. rade zaviazaná zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania. Z odvolania vyplýva, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie týkajúce sa sumy 3.210,- eur
oprel o dohodu uzavretú medzi účastníkmi súdneho konania dňa 21.07.2008, ktorá má byť podľa
úvahy súdu prvého stupňa nahradením záväzku podľa ust. § 570 OZ. Odvolateľka má za to, že táto
dohoda nemôže byť dohodou uzavretou podľa cit. zákonného ustanovenia, pretože nespĺňa základné
zákonné náležitosti, ktorými sú špecifikácia pôvodného záväzku, špecifikácia nového záväzku a vôľa
zrušiť pôvodný záväzok a nahradiť ho novým záväzkom. Z dohody vyplýva, že obsahuje označenie
veriteľa a dlžníkov, avšak titulom vzniku záväzku je výlučne plnenie regresu ručiteľského záväzku,
ktorý splnila žalobkyňa zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX voči spol. Exekutive
s.r.o. vo výške 311.000,- Sk (10.323,31 eur). V dohode nie je uvedený iný titul vzniku záväzku a
iný predmet záväzku, čiže má ísť výlučne o plnenie regresu podľa § 550 OZ, kedy ručiteľ, ktorý dlh
splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Z dohody nie je
zrejmé, ktorý je pôvodný záväzok a ktorý je nový záväzok. Dohoda neobsahuje akékoľvek označenie
takýchto záväzkov a obsahuje len konštatovanie regresného plnenia a dohodu o splátkach. Predmetná
dohoda neobsahuje ani vôľu zrušiť pôvodný záväzok a nahradiť ho novým. Súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaná v 1. rade sa zaviazala zaplatiť v celosti sumu 3.210,-
eur, ktorú dostali žalovaní od žalobkyne ešte v roku 2004 ako pôžičku. V dohode nie je špecifikovaný titul
vzniku tohto záväzku, pričom dohoda obsahuje vyjadrenie „asi 100.000,- Sk“, a teda predmet takéhoto
záväzku je neurčitý. Je zrejmé, že suma 100.000,- Sk vyjadruje len mieru účasti na zaplatení regresu
voči žalobkyni. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie doložil neprípustnou domnienkou, že žalovaná v
1. rade sa zaviazala zaplatiť uvedený dlh z dôvodu, že si ponechala väčšiu časť finančných prostriedkov
z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM, pričom táto domnienka nie je podložená žiadnym dôkazom
a je s ohľadom na predmet sporu irelevantné, akým spôsobom žalovaní v 1. a 2. rade naložili so
svojím bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov po rozvode. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s
námietkou premlčania, ktorú žalovaná v 1. rade vzniesla vo vzťahu k povinnosti zaplatiť sumu 3.210,- eur
a túto povinnosť odvodil z domnienky žalobkyne, že sa pohľadávka stala splatnou ku dňu jej vymáhania
spol. APS SLOVAKIA a.s., a že žalobkyňa zaplatila túto sumu za žalovaných v 1. a 2. rade. Súd prvého
stupňa nevzal do úvahy, že žalobkyňa si v konaní uplatňovala dva rozličné nároky z dvoch odlišných
právnych vzťahov. Suma 3.210,- eur bola uplatňovaná na tom skutkovom základe, že žalobkyňa so
svojím manželom uzatvorili ako dlžníci zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. o mimoriadnom
medziúvere a oni ako dlžníci prijali úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Ručiteľom tohto záväzku
bol výlučne žalovaný v 2. rade. Skutočnosť, že po nadobudnutí financií z úveru tieto dlžníci poskytli
žalovaným v 1. a 2. rade, súd prvého stupňa nezohľadnil. Žalobkyňa teda voči spol. APS SLOVAKIA
a.s. plnila výlučne svoj vlastný záväzok a je teda irelevantné, kedy sa voči nej stal splatným. Žalobkyňa
neplnila záväzok za žalovaných a nevznikol jej žiaden nárok na regres. To, že peniaze z úveru od Prvej
stavebnej sporiteľne žalobkyňa poskytla v roku 2004 žalovaným, ju nezbavuje povinnosti tento svoj
vlastný záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni splniť. Skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2004 požičala
žalovaným v 1. a 2. rade sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) zakladá samostatný záväzkový vzťah medzi
žalobkyňou a žalovanými bez akejkoľvek závislosti na záväzkovom vzťahu medzi žalobkyňou a Prvou
stavebnou sporiteľňou a.s.. Tento vzťah možno charakterizovať ako vzťah z pôžičky. Žalovaná v 1. rade
poukázala na skutočnosť, že ešte pred úmrtím manžela žalobkyne dňa 25.04.2005 požiadala o vrátenie
peňazí, a teda najneskôr v tento deň začala plynúť premlčacia lehota na vrátenie peňazí podľa ust. §
101 OZ a uplynula ešte pred podaním žaloby dňa 26.04.2008 (žaloba bola podaná dňa 16.04.2009). Je
zrejmé, že žalobkyňa nikdy neplnila, a ani nemohla plniť záväzok zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere
za žalovaných, ale plnila výlučne svoj vlastný záväzok a nemá voči žalovaným nárok na regres. Súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom v súvislosti s nárokom žalobkyne
na vrátenie pôžičky 3.319,- eur (pričom v rozsudku sa uvádza už len suma 3.210,- eur), keďže tento
bol premlčaný ešte pred podaním žaloby. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody, prečo
by mala uvedenú sumu zaplatiť výlučne žalovaná v 1. rade, keďže dohoda medzi účastníkmi konania
je v tejto časti neurčitá. V súvislosti s náhradou trov konania odvolateľka poukázala na skutočnosť, že
žalobkyňa pri podaní žaloby žiadala od žalovaných zaplatenie sumy 20.570,61 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,02 % denne z tejto sumy odo dňa 19.02.2009, pričom úrok z omeškania ku dňu



rozhodnutia by mal činiť 4.496,73 eur a z tohto je zjavné, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil
úspech žalobkyne voči žalovanej v 1. rade s ohľadom na danú žalobu. Žalobkyňa bez zavinenia na
strane žalovanej v 1. rade zobrala čiastočne žalobu späť podaním zo dňa 01.10.2009 a 21.10.2011. Pri
porovnaní pohľadávky uplatňovanej pôvodnou žalobou k priznanej sume by bola žalobkyňa úspešná len
vo výške približne 25 %, keďže vo zvyšku bolo konanie zastavené, a to výlučne pre konanie žalobkyne
(chybne podaná žaloba). Náhradu trov konania by tak mala plniť voči žalovanej v 1. rade žalobkyňa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovanej v 1. rade vznikli trovy konania z hodnoty 20.570,61 eur, pričom
trovy by neboli vznikali, ak by žalobkyňa nepodala chybnú žalobu a neuplatňovala si podstatne viac ako
to, na čo mala nárok. Žalobkyňa bola teda v konaní voči žalovanej v 1. rade neúspešná a treba úspech vo
veci zohľadniť v kontexte celého uplatneného nároku počas celého konania. Žalovaná v 1. rade žiadala
odvolací súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v rozsahu povinnosti žalovanej v 1. rade
voči žalobkyni na zaplatenie 3.210,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne od 19.02.2009 do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.998,24 eur a voči žalobkyni zamietne a žalobkyňu zaviaže
na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.

Žalobkyňa, ani žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 220 OSP zmeniť,
keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP) ani na jeho zrušenie ( § 221 ods.
1 OSP).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, avšak na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru a tento viedol k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci
samej. Súd prvého stupňa napriek tomu, že vykonal potrebné dokazovanie a toto v odôvodnení svojho
rozhodnutia aj vyhodnotil, žalobe vyhovel aj v časti, kde nemožno aplikovať zákonné ustanovenia,
na ktorých základe súd prvého stupňa rozhodol, tým spôsobom, ako to súd prvého stupňa učinil. S
poukazom na takýto stav vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, keďže ide len o zmenu právnej úvahy pri aplikácii
ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozhodovaní použil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutej
žalovanou v 1. rade, t.j. v časti, ktorou bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 3.210,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne od 19.02.2009 do zaplatenia a v časti
náhrady trov konania.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrhom zo dňa 16.04.2009 sa domáhala žalobkyňa voči
žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 20.570,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 %
denne z tejto sumy, za každý deň omeškania odo dňa 19.02.2009. Zo žalobného návrhu vyplýva, že
Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bratislava poskytla ako dlžníkovi B. W. st. a spoludlžníčke žalobkyni
(manželke B. W. st.) pôžičku vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Ručiteľom tohto právneho úkonu
- mimoriadneho medziúveru bol syn dlžníkov, a to žalovaný v 2. rade. Po obdržaní medziúveru B. W.
st. požičal manželom, označeným ako žalovaní v 1. a 2. rade, celú finančnú hotovosť. Dňa 25.04.2005
B. W. st. zomrel a po jeho smrti sa zaviazali žalovaní v 1. a 2. rade pôžičku ďalej splácať k rukám



žalobkyne. Žalobkyňa následne bola povinná poskytnutý medziúver zaplatiť spol. APS SLOVAKIA s.r.o.,
ako vymáhateľovi dlhu.

Dňa 22.11.2004 uzavreli žalovaný v 2. rade a žalovaná v 1. rade, vtedy ešte ako manželia, zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX s Prvou stavebnou sporiteľňou
a.s. Bratislava vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 eur). Ručiteľmi tohto záväzku sa stali žalobkyňa
a jej manžel, po smrti ktorého celý ručiteľský záväzok prevzala žalobkyňa. Po rozvode manželstva
žalovaných uzavreli títo so žalobkyňou dohodu o splácaní čiastok, ktoré za nich plnila žalobkyňa.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy, ktorú uhradila spoločnosti APS SLOVAKIA, a.s. vo výške
3.210,- eur dňa 16.01.2009 a následne sumy 10.323,31 eur (311.000,- Sk), ktorú vyplatila ako ručiteľka
zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere. Svoj nárok vyčíslila jednotnou sumou 20.570,61 eur a túto
žiadala ako solidárny záväzok uhradiť oboma žalovanými.

Svoj nárok žalobkyňa opiera o písomnú dohodu, ktorá je formulovaná nasledovne: „Dolupodpísaná X.
W., ako ručiteľ stavebného úveru, vyplatila dve časti stavebného úveru spoločnosti Exekutive s.r.o. za
Q. a B. W. v sume 311.000,- Sk, s úrokom 5,2 %. Tretiu časť úveru - asi 100.000,- Sk vyplatí Q. W.. Po
vzájomnom dohovore a rozpočte sme sa dohodli nasledovne: Dlžníci Q. W. a B. W. budú uvedenú sumu
splácať X. W. mesačne najneskôr do 20. v mesiaci, v trvaní 10 rokov vo výške:
- Q. W. 1.320,- Sk,
- B. W. 2.730,- Sk.
V prípade nesplácania, neplnenia tejto dohody bude X. W. tento problém riešiť súdnou cestou.“

Predmetná dohoda je datovaná v Chtelnici 21.07.2008 a vlastnoručne podpísaná účastníkmi
označenými v tejto dohode.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženej povinnosti
žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 3.210,- eur sa nezakladá na správnych právnych záveroch.
Súd prvého stupňa vychádzal pri posúdení takto uplatneného nároku z dohody medzi účastníkmi
konania zo dňa 21.07.2008 a posúdil tento nárok ako dostatočne určitý preto, aby žalovanú v 1. rade
mohol na zaplatenie tejto sumy zaviazať, a to s poukazom na ust. § 570 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa
teda usúdil, že predmetná dohoda je dohodou o novácii a žalovaná v 1. rade sa zaviazala túto sumu
zaplatiť ako dlh z pôžičky poskytnutej v roku 2004 žalovaným v 1. a 2. rade žalobkyňou a jej manželom.
Odvolací súd takýto záver súdu prvého stupňa považuje za nesprávny.

Z obsahu dohody nemožno žiadnym spôsobom dovodiť, že ide o akt novácie medzi v dohode uvedenými
účastníkmi. Z dohody nijakým spôsobom nevyplýva špecifikácia pôvodného záväzku, ani špecifikácia
nového záväzku. V dohode sa v súvislosti so sumou „asi“ 100.000,- Sk uvádza, že ide o akúsi tretiu
časť úveru, ktorú vyplatí Q. W.. Dohoda je v tejto časti minimálne neurčitá (posudzujúc určenie sumy
v kontexte s ust. § 37 OZ), keďže nie je zjavné, o akú sumu má ísť (uvádza sa „asi 100.000,- Sk“).
Má ísť o sumu úveru, avšak z vykonaného dokazovania je zjavné, že Q. W. si ani sama, ani so svojím
bývalým manželom, žiaden úver nezobrali (pokiaľ by sme mali dospieť k záveru, že ide o regres ručiteľa
voči takýmto dlžníkom). Z predmetnej dohody možno naisto dovodiť len tú skutočnosť, že účastníci
sa dohodli na splácaní regresu voči ručiteľke X. W. vo výške 311.000,- Sk, a to v splátkach v tejto
dohode formulovaných. Odvolací súd teda dospel k tomu záveru, že z predmetnej dohody nemožno
dovodiť záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 3.210,- eur (pričom v dohode formulovaná
suma zodpovedá sume v eurách vo výške 3.319,- eur a súd prvého stupňa ustálil sumu na 3.210,- eur
nepreskúmateľným spôsobom). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd podporne aj na znenie ust. §
571 OZ, podľa ktorého doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne
vyplýva z dohody o novom záväzku. Nie je teda daný ani základný predpoklad novácie pre rozsah
záväzku.

Ďalej je podstatnou úvaha, že pokiaľ by išlo o plnenie sumy z pôžičky manželov W. starších žalovaným
v 1. a 2. rade, takýto nárok by nebolo možné v konaní uplatňovať výlučne voči žalovanej v 1. rade,
ale aj voči žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa si sumou 3.210,- eur voči žalovanej v 1. rade uplatnila
nárok na zaplatenie sumy, ktorú vyplatila spoločnosti APS SLOVAKIA a.s., pričom vychádzala z právnej
konštrukcie, že si voči žalovanej v 1. rade uplatňuje regres z úveru. Takáto právna konštrukcia je však
nepriechodná, keďže žalobkyňa plnila svoj záväzok zo zmluvy, ktorú ako spoludlžníčka uzavrela so



svojím nebohým manželom s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., a teda jej plnenie voči veriteľovi (APS
SLOVAKIA a.s.) nemôže mať na žalovanú v 1. rade žiaden právny dopad.

Odvolací súd s poukazom na uvedené uzavrel, že v napadnutej časti nemožno nároku žalobkyne
vyhovieť a rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že jej návrh
v tejto časti zamietol.

V súvislosti s výrokom VIII. napadnutého rozhodnutia upravujúceho náhradu trov konania, ku ktorej súd
prvého stupňa zaviazal žalovanú v 1. rade, odvolací súd konštatuje, že v dôsledku vykonanej zmeny
rozhodnutia je potrebné opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť. Keďže rozhodovanie o náhrade
trov konania je súvisiacim výrokom (pričom je dôležitou časťou nárokov v konaní), je potrebné zachovať
účastníkom právo na dvojinštančný proces. Súd prvého stupňa sa vysporiada s otázkou možnosti
priznania náhrady trov, posúdi, do akej miery výsledok konania predurčuje rozhodnutie o náhrade trov
konania a napokon posúdi aj výšku náhrady trov konania, ktoré bude povinný uhradiť ten, komu súd
prvého stupňa túto povinnosť uloží, pričom výrok aj náležite odôvodní. Predovšetkým sa zameria na
presné zistenie pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

Odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa v časti výroku VIII. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.