Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoZm/1/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. októbra 2013, sp. zn. 21CoZm/1/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2108201643.14 Krajský súd Trnava | 21CoZm/1/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2108201643.14 | 2013-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 20 ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5d4df87-9380-4742-9399-844dafd1f1a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2108201643.14 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2108201643.14

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: AGROREAL spol. s.r.o., Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 31
104 649, zastúpený LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava proti žalovanému: JUDr. Jozef Boľo,
29. augusta 9/9, Galanta, IČO: 30 342 180, zastúpený advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
Dobrovičova 6, Bratislava, o zaplatenie 331.939,19 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm 8/2010-503 zo dňa 20.11.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm
2/2008-14 zo dňa 29.1.2008 a žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal vydania súdneho
rozhodnutia a uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 331.939,19 eur (10.000.000,-
Sk) s prísl.. Zmenku, z ktorej sa domáha plnenia vystavil žalovaný dňa 30.3.2005 ako vlastnú zmenku
s doložkou bez protestu na zmenkovú sumu vo výške 10.000.000,- Sk, splatnú v Slovenskej sporiteľni
a.s. U. dňa 18.4.2005 pre Ing. M. B., ktorá zmenku dňa 17.1.2008 indosovala na žalobcu.
Vo veci bol vydaný Okresným súdom Trnava zmenkový platobný rozkaz č.k. 22CbZm 2/2008-14, proti
ktorému podal žalovaný námietky a poukazoval na to, že dňa 15.4.2005 bola z jeho účtu uhradená na
účet remitenta Ing. M. B. suma 10.000.000,- Sk, ktorá bola na jej účet pripísaná dňa 18.4.2005, ktorý
bol i dňom splatnosti zmenky, takže žalované zmenkové plnenie bolo uhradené a nárok je nedôvodný.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s
predloženými listinnými dokladmi a ostatným spisovým materiálom a s poukazom na ust. § 20 ods.
1 zák.č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový a uznesenie NS SR č.k. 3MObdo 4/2009-292 zo
dňa 30.4.2010 konštatoval, že zmenka bola indosovaná takmer tri roky po uplynutí lehoty na protest,
v dôsledku čoho stratila povahu abstraktného a formálneho úkonu a môže byť posudzovaná iba ako
občiansko-právna zmena v osobe zmenkového veriteľa s účinkami obyčajnej cesie.
Súd prvého stupňa mal z dokazovania preukázané, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu, plnenie
vykonané žalovaným, ktorý na účet postupkyne odoslal 10.mil. Sk a ktoré bolo na jej účet pripísané v deň
splatnosti zmenky, čím žalovaný považoval zmenku za zaplatenú, bolo v kauzálnej príčinnej súvislosti
so splatnosťou zmenky a žalobca dôkazné bremeno k návrhu neuniesol.
Prvostupňový súd akceptoval námietku žalovaného o zániku kauzálneho vzťahu zo zmenky, k čomu
vypovedala svedkyňa Ing. M. B., ktorá zmenku na žalobcu postúpila a podľa ktorej zmenka plnila funkciu
platobnú. Výpoveď tejto svedkyne súd hodnotil s prihliadnutím na ostatné v konaní vykonané dôkazy a
právne súvislosti prípadu, vzal do úvahy, že je v záujme svedkyne tvrdiť existenciu práv zo zmenky v
čase jej postúpenia na žalobcu a popierať ich zánik splnením, pretože inak by čelila nároku na náhradu
škody voči žalobcovi, ktorý zaplatil za žalobný návrh nemalý súdny poplatok ako i trestnej zodpovednosti
za úmyselný trestný čin, preto výpoveď Ing. M. B. súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú.



K listinným dôkazom o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva Ing. M. B. a žalovaného súd uviedol, že
tieto nebolo možné vyložiť jednoznačne v prospech žiadnej z účastníkmi konania predkladaných teórií,
súd prvého stupňa ich preto vyhodnotil v kontexte celého dokazovania a ustáli, že žalovaný pravdivosť
svojich tvrdení súdu preukázal nielen svojou výpoveďou, keďže počas celého konania tvrdil rovnaké
skutočnosti a poukazoval na rovnaké dôkazy, ale i výpoveďami svedkov Ing. I. a Ing. G., o ktorých
pravosti nemal prvostupňový súd dôvody pochybovať, pretože sa jednalo o osoby, ktoré nemali zo
zmenky žiadny prospech.
Listinné dôkazy predložené žalovaným podľa prvostupňového súd osvedčili logickú nadväznosť
vzniku zabezpečovacieho vzťahu medzi zmenkou a plnením z Dohody o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov Ing. B. so žalovaným. Podľa Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 15.4.2005
a zo zmlúv o zriadení záložných práv súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný skutočne potreboval podpis
Ing. M. B., aby mu bol obnovený kontokorentný úver, z ktorého zaplatil zmenkovú sumu, čo vysvetľuje
i rozpor medzi dátumom vystavenia zmenky dňa 30.3.2005 a dňom 20.4.2005, kedy bola uzatvorená
Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní. Ak Zmluva o vzájomnom vyporiadaní ako ani Dohoda o zúžení
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov neobsahuje žiadnu zmienku o existencii zmenky
neznamená, že zmenka nemala plniť zabezpečovaciu funkciu.
V závere odôvodnenia prvostupňový súd skonštatoval, že zmenka, ktorá je predmetom súdneho konania
mala zabezpečovací charakter a súvisela so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V deň
plnenia zmenky bola na účet osoby zo zmenky oprávnenej pripísaná celú zmenkovú sumu, čím zanikol
aj kauzálny zabezpečený záväzok, preto súd návrhu nevyhovel, žalobu zamietol a tiež zrušil vydaný
zmenkový platobný rozkaz.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorým je žalovaný zaviazaný
k zaplatenie žalovanej istiny i s príslušenstvom ponechal v platnosti.
V dôvodoch odvolania uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnych skutkových
zisteniach, preto predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ poukázal na ust. § 175 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého voči vydanému zmenkovému platobnému
rozkazu žalovaný musí v 3-dňovej lehote podať všetky námietky, ktoré voči nemu má, pretože na ďalšie
námietky podané neskôr už súd nemôže prihliadať. Práve podanými námietkami je vymedzený rozsah
dokazovania a zisťovania skutkového stavu zo strany konajúceho súdu, preto ak žalovaný nepodal v
stanovenej lehote niektorú z možných námietok, konkrétne námietku zániku kauzy, ale podal namiesto
nej námietku „zániku zmenkového záväzku“ nie je možné k tejto skutočnosti ako k nepodanej námietke
v ďalšom prihliadať.

Súd prvého stupňa mal podľa odvolateľa vykonať dokazovanie len v rámci rozsahu podaných námietok
proti zmenkovému platobnému rozkazu a vôbec nemal prihliadať na argumenty, ktoré s kauzou zmenky
nesúvisia, na čo už bolo poukázané v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/1/2012-487 zo
dňa 29.6.2012 a napriek tomu vykonávať k nim ďalšie dokazovanie.

Odvolateľ zhrnul, že žalovaný uplatnil proti zmenkovému platobnému rozkazu námietku nepredloženia
zmenky na platenie, námietku nevykonania protestu, námietku už zaplateného zmenkového dlhu,
námietku neplatnosti zmenky, námietku voči uplatneniu príslušenstva zmenkovej sumy a námietku
nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu.

Okrem námietky zaplatenia zmenkového dlhu ostatné námietky s kauzou zmenky nesúvisia, neobsahujú
žiadne relevantné argumenty pre rozhodnutie o veci. Prvostupňový súd tvrdenie žalovaného o
zabezpečovacej funkcie zmenky vyložil ako námietku zániku kauzálneho dôvodu zmenky, čo je ale
právne nepochopenie inštitútu zmenky a úlohy, aké zohrávajú včas podané námietky.
Námietka zániku kauzálneho záväzku pritom nebola obsahom námietok a súd na ňu nemôže prihliadať.
Skutočnosť, že žalovaná suma bola vyplatená, pričom išlo o plnenie zo zmenky je z hľadiska posúdenia
nároku právne významné, pretože vyplatenie zmenkovej sumy by žalovaného zbavilo povinnosti plnenia
zo zmenky.

Odvolateľ namietol nesprávne vyhodnotenie výsluchov v konaní vypočutých svedkov, ktoré
nepreukázali, či žalovaný v prospech predchádzajúcej majiteľky zmenky dňa 15.4.2005 uhrádzal dlh
zo zmenky alebo plnil iný svoj záväzok v súvislosti so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva



manželov, či tento záväzok bol zabezpečený spornou zmenkou, preto odvolateľ dal do pozornosti vznik
pochybností o tom, či dlžník uhradil svoj zmenkový záväzok alebo kauzálny záväzok, ktorý daná zmenka
zabezpečovala, ktorý názor je vyjadrený i v publikácii Kovařik Z. Směnka jako zajištení, 1. vydanie Praha,
C.H. Beck 2002, str. 47.

V prípade, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník viacero záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na plnenie
všetkých záväzkov, bude z povahy veci rozhodujúca prejavená vôľa dlžníka, ktorý môže určiť, ktorý
záväzok plní. Žalovaný podľa výpisu z účtu zo dňa 15.4.2005 neurčil, na ktorý záväzok sa má plnenie
započítať a v takom prípade je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný uhrádzal svoj záväzok vo výške
10 mil. Sk v prospech majiteľky zmenky na zaplatenie finančného vyrovnania v súvislosti so zúžením
BSM ale nie dlh zo zmenky. Toto tvrdenie je preukázané i dôkazmi, keď žalovaný vo svojom účtovníctve
zaúčtoval výplatu 10.mil. Sk ako „osobnú spotrebu“ a nie plnenie zo zmenky, okrem toho žalovaný
nemohol ani vedieť, či v čase úhrady poskytnutej sumy bola majiteľom zmenky ešte jeho manželka alebo
už tretia osoba, preto ak by žalovaný chcel plniť na zmenku, robil by tak proti jej predloženiu.

Prvostupňový súd sa pri dokazovaní a posudzovaní zistených skutočností dopustil viacerých závažných
pochybení, ktoré vyústili do nesprávneho rozhodnutia. Súd sa venoval len námietke zaplatenia
zmenkového dlhu, ale nie námietke zániku kauzálneho záväzku a žalovaný stále nepreukázal, že
uskutočneným plnením uhrádzal zmenku. Konanie ale preukázalo, že žalovaný plnil svoj záväzok titulom
zúženia BSM a nie titulom zmenky, pričom žalovaný podal len námietku nezaplateného zmenkového
dlhu, ale nie plnenia titulom zmenky. Uvedené námietky nie je možné zamieňať, nakoľko sú svojou
podstatou odlišné. Ak mal prvostupňový súd za to, že zabezpečovací charakter zmenky bol preukázaný
svedeckými výpoveďami a táto skutočnosť vyplýva i z okolností prípadu, nepostačuje to k tomu, aby
bol návrh zamietnutý a zmenkový platobný rozkaz zrušený, pretože žalovaný včas nepodal námietku
zániku zabezpečeného záväzku a tak súd nemohol zrušiť zmenkový platobný rozkaz pre námietku,
ktorá ani nebola podaná. V konaní nebol preukázaný zánik zmenkového záväzku, pričom zmenka bola
vystavená dňa 30.3.2005, ale Dohoda o zúžení BSM a Zmluva o vzájomnom vyporiadaní boli uzatvorené
až dňa 20.4.2005, čo jasne vyvracia existenciu zabezpečovacej funkcie zmenky. Na podporu odvolacích
dôvodov žalobca dal do pozornosti súdu i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 MObdo V 6/2008
zo dňa 1.7.2010 a uznesenie Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 5 Cmo 201/1998 zo dňa 15.4.1998.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť.
Zotrval na tvrdení, že zmenka zanikla zaplatením, ktoré skutočnosti boli vyhodnotené súdom prvého
stupňa správne a vyplynuli z vykonaného dokazovania a preto i v konaní o zaplatenie zmenky
nemohol v rámci námietok žalovaný uviesť nič iné ako to, že zmenkový dlh zanikol zaplatením, keď
bola celá zmenková suma pripísaná na účet postupcu. Argumentačne zotrval na svojich podaniach
nachádzajúcich sa v spise.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol keď dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Odvolací súd preskúmal správnosť zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom a musí
konštatovať, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkovom stave a právnom posúdení,
ktoré nemožno považovať vzhľadom na v konaní preukázané skutočnosti, predložené dôkazy a
tvrdenia účastníkov za dostatočne presvedčivé, ktoré by vychádzalo z posúdenia všetkých v konaní
predložených dôkazov a vyhodnotení zistených skutočností v ich vzájomných súvislostiach. Podľa
obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdom prijaté závery sú vzájomne protirečivé, rozporné, čo zakladá
dôvod nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom.

Súd prvého stupňa pri poukázaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 MObdo 4/2009-292 zo dňa
30.4.2010 vydaného v tomto konaní ustálil, že dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky
je na žalobcovi, ktorý ale dôkazné bremeno neuniesol, k čomu poukázal na výpoveď svedkyne Ing. M.
B., ktorú vyhodnotil ako nedôveryhodnú s odkazom na to, že je v záujme svedkyne ako osoby, ktorá
postúpila práva zo zmenky na žalobcu tvrdiť, že v čase postúpenia práva zo zmenky existovali a nezanikli
splnením, inak by čelila trestnej zodpovednosti za úmyselný trestný čin a a náhrade škody napríklad i



za súdny poplatok zaplatený žalobcom za návrh. Oproti tomu za dôkaz, preukazujúci zabezpečovaciu
funkciu zmenky, ktorý vzal pri tomto posúdení do úvahy bolo zistenie, že žalovaný „od začiatku konania
tvrdil rovnaké skutočnosti a produkoval dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, keď sa už rok pred podaním
žaloby bránil proti predloženiu zmenky z dôvodu, že bola splnená“.
Uvedené argumenty, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o preukázaní
zabezpečovacej funkcie zmenky odvolací súd považuje za nesprávne, na ktorých nemožno bez
príslušného právneho vyhodnotenia založiť správnosť samotného rozhodnutia.

Z hľadiska zmenkového práva je potrebné konštatovať, že zabezpečovacia zmenka nie je žiadnym
zvláštnym druhom zmenky, pričom nemôže byť zároveň zabezpečovacou ako i platobnou. Ak má
zmenka funkciu platobnú, jej podstatou je, že účastníci vylúčia všeobecné platenie a určia, že platenie
bude uskutočnené iba prostredníctvom zmenky, pričom pri zabezpečovacej zmenke sa nepredpokladá,
že na prvom mieste bude platená zmenka, ale že bude plnený záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje.
Zmyslom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade, ak záväzok, ktorý zabezpečuje nebude riadne a
včas splnený, mohol veriteľ mať k dispozícii prostriedok, ktorý by mu poslúžil ako zdroj náhradného
uspokojenia a ak je zmenkou zaistený záväzok splnený nie je dôvodom, aby bola naviac plnená i
zmenka, čo by inak zakladalo duplicitné plnenie a účastníci takejto zmenky takéto plnenie vôbec ani
neočakávajú. V konaní je pre správnosť rozhodnutia preto podstatné preukázanie, či zmenka, ktorej sa
spor týka, mala funkciu platobnú alebo zabezpečovaciu.

Súd prvého stupňa síce v dôvodoch odvolania uviedol, že listinné dôkazy vyhodnocoval v kontexte
celého dokazovania a ustálil, že sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu, vystavenú v súvislosti so zúžením
bezpodielového spoluvlastníctva manželov Boľových.
Vyhodnotenie dokazovania, na ktoré prvostupňový súd poukázal je iba fiktívnou konštrukciou vytvorenou
súdom, ktorú označil za logickú, ale bez konkrétnych dôkazov, keď neuviedol, z akého dôvodu oproti
tomu nepovažoval za logické zistenie, že suma 10 mil. Sk bola dňa 20.4.2005 podľa znenia bodu 3
Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní v spojení s Dohodou o zúžení rozsahu BSM pripísaná na účet Ing. B.
vedený vo VÚB a.s. pob. U., ktorým je preukázané, že táto suma bola Ing. B. vyplatená, prijala ju a tým
jej už nevznikol nárok na zaplatenie zmenky platobnej.

Odvolací súd nepovažuje za správnu ani hypotézu prvostupňového súdu, podľa ktorej je logické, že k
zabezpečeniu plnenia zo Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní muselo prísť skôr a to zmenkou vystavenou
dňa 30.3.2005, kedy boli účastníkmi zmluvy dohodnuté ústne podmienky vyrovnania. Práve postupnosť
uvedených termínov spochybňuje konštatovanie súdu, podľa ktorého sa jednalo o zaisťovací charakter
zmenky, ktorá má zmluvný základ v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní a v Dohode o zúžení rozsahu
BSM. Ak súd prvého stupňa posúdil zmenku ako zaisťovaciu musí určiť, aké konkrétne plnenie zmenka
zabezpečovala, posúdiť, či pohľadávka, ktorú zmenka zaisťuje je určito definovaná.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a právneho posúdenia zistených skutočností stále
nie je jednoznačne ustálený charakter zmenky, a tak ani nie je možné určiť, či plnenie, ktoré poskytol
žalovaný je plnením zo zabezpečovacej zmenky alebo zmenky platobnej.

Odvolací súd nepovažuje za odstránenie rozporu medzi dátumom vystavenia zmenky a uzatvorením
Dohody o pristúpení k záväzku odkaz súdu prvého stupňa na to, že žalovaný potreboval podpis Ing. M.
B., aby mohol otvoriť kontokorentný úver a z neho zaplatiť zmenkovú sumu, pretože tieto skutočnosti
nie sú preukázané a založené sú iba na úvahách súdu. Prvostupňový súd sa nevyporiadal ani z
konania vzídenou skutočnosťou, podľa ktorej v súvislosti s vyporiadaním BSM Ing. M. B. požadovala
od žalovaného sumu vo výške 25 mil. Sk, preto po vystavení zmenky podpísala Dohoda o vzájomnom
vyporiadaní ešte v rozsahu 10 mil. Sk, ktoré jej boli uhradené bankovým prevodom zo strany žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia prvostupňového súdu, ktorý sa nevyporiadal
so všetkými v konaní uvádzanými dôkazmi, napriek tomu uviedol, že žalobca dôkazné bremeno
týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky neustál. Odvolací súd ale nemohol preskúmať, z akého dôvodu
skutočnosti uvádzané žalobcom prvostupňový súd neakceptoval, preto rozhodnutie podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že dokazovanie
musí prvostupňový súd smerovať k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky a to buď platobnej alebo
zabezpečovacej, ktoré bude vyplývať z konkrétnych zistení a nie iba z hypotéz, zistené skutočnosti



právne správne posúdi a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí súd rozhodne i o trovách tohto
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.