Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/26/2012 z 23. 4. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 23. apríla 2012, sp. zn. 24CoP/26/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2311228492.1
Krajský súd Trnava | 24CoP/26/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2311228492.1 | 2012-04-23 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 74 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58213a5b-1ab0-4465-b99a-972a2d98228a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311228492.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311228492
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311228492.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa rodičov - matky: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale M. X. XXX, toho času Q., A. XX a otca: G..
U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale W., M. W. XX, toho času W., P. XX, o návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa
1. decembra 2011, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

I. E. súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti I., ktorou bola maloletá dočasne zverená do
starostlivosti matky   p o t v r d z u j e  s tým, že vypúšťa časť za slovom „matky“.

II. V časti II. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  m e n í  tak, že znie:

Súd dočasne  u p r a v u j e  s t y k otca s maloletou S. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať
každú sobotu v čase od 9.00 hod do 17.00 hod s tým, že otec maloletú v stanovenom čase vyzdvihne v
bydlisku matky maloletej a v stanovenom čase dieťa matke na rovnakom mieste vráti.

Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom mieste a čase otcovi
odovzdať.

V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť sú rodičia povinní
navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať.

III. Súd  z a č í n a   k o n a n i e  o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd na návrh matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým
maloletú dočasne zveril do starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok I.). Zároveň výrokom II. súd dočasne upravil
styk otca s maloletou S. tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stretávať počnúc dňom nariadenia
uznesenia každú sobotu od 9.00 hod do 13.00 hod za prítomnosti matky až do právoplatného skončenia
konania o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že matka je povinná
maloletú na styk riadne pripraviť a v určenom čase styk otcovi umožniť.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení §§ 74 ods. 1 a 2, 75 ods. 1, 6, 7 a 76 O.s.p.
vecne odôvodnil tým, že z tvrdení obsiahnutých v návrhu a pripojených listinných dôkazov  mal za



dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v časti zverenia maloletého dieťaťa
do starostlivosti matky a úpravy styku otca s dieťaťom. Súd preto návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a ďalšie dôvody v odôvodnení už neuvádzal.

Následne prvostupňový súd dňa 2.2.2012 vydal uznesenie č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 2.3.2012, ktorým návrh otca maloletého dieťaťa na doplnenie uznesenia o
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Argumentoval pritom tým, že predbežným opatrením súd
dočasne upravil styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky, preto nie je nutné doplniť výrok uznesenia o
určenie miesta odovzdania a preberania dieťaťa, keďže obaja rodičia sa pri výkone styku zúčastnia.

Proti uzneseniu zo dňa 1.12.2011 v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa
domáhal aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a aby tak pokračovala
doterajšia striedavá starostlivosť o dieťa, pričom zároveň vyslovil kategorický nesúhlas aby bol v styku s
dcérou len v sobotu od 9.00 hod do 13.00 hod a to len v prítomnosti matky s tým, že matka je konfliktný
typ a dieťa nechce vystaviť zbytočným stresom. Zdôraznil, že v súdnom konaní o rozvod ich manželstva
matka maloletej sama súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou. Poukázal tiež na problémy, ktoré
potom nastali v súvislosti s odovzdávaním a preberaním dieťaťa. Uviedol, že dieťa počas pobytu u neho
navštevovalo predškolské zariadenie a u matky žiadne predškolské zariadenie nenavštevuje. Poukázal
tiež na problémy v súvislosti so zdravotnou kartou dieťaťa. Pokiaľ matka maloletej ukazuje na priestupok,
pri ktorom zasahovala polícia, udialo sa to ešte pred rozvodovým konaním. Počas striedavej starostlivosti
nebola nikdy privolaná polícia a ničoho sa voči matke nedopustil a takisto nikdy nevytrhával dcéru z rúk
matky. Ako hlavné dôvody, pre ktoré sa odvoláva uviedol, že sudkyňa v danej veci vypočula len matku,
pričom on ako otec dieťaťa nebol vypočutý ani predvolaný k výsluchu, aby sa k návrhu mohol vyjadriť,
pričom 30-dňová zákonná lehota na rozhodnutie o nariadenie predbežného opatrenia nebola využitá.
Podľa neho vec mala byť postúpená Okresnému súdu v Piešťany, nakoľko matka maloletej nemá v Šali
trvalé bydlisko. Striedavá starostlivosť fungovala vyše roka. Ak by bola situácia taká ako tvrdí matka,
bola by tento návrh podala už skôr. Predmetný návrh bol podaný až po zmene lekára, čo môže súvisieť
s tým, že lekárka mohla byť ovplyvnená matkou.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej uviedla, že skutočnosti, ktoré uvádza
sú nepravdivé a prekrútené. Poukázala na jeho nevhodné, násilné a agresívne správanie sa v priebehu
rozvodového konania voči nej, ktoré vyvrcholilo priestupkom zo dňa 21.10.2010. Uviedla, že pri
rozvodovom konaní najskôr nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, napokon sa i na naliehanie otca
rozhodla to vyskúšať. Keď dieťa v rámci striedavej starostlivosti pochopilo, že odchádza od nej na dlhý
čas k otcovi, nechcelo ísť, veľmi sa bránilo. Neskôr prestalalo komunikovať, zmenila sa celá jej osobnosť,
ostala plačlivá, zľaknutá, potom naopak zúrivá, nekontrolovateľná až hyperkinetická. Je názoru, že to
bola reakcia dieťaťa na inú výchovu, nové prostredie, na odlúčenie od matky, ale dúfala, že sa to prelomí
a dieťa si zvykne. Pokiaľ ide o odovzdávanie a vyzdvihovanie dcéry vždy sa snažila dohodnúť s otcom
maloletej a čas a miesto preberania vždy vplynulo zo spoločnej dohody. Zo zdravotnej karty dieťaťa
zistila, že otec pred ňou veľa chorôb zatajil a dcéru nedoliečenú dával do škôlky, preto reagovala tak, že
zobrala jej zdravotnú kartu a prihlásila ju u lekárky v Šali a ihneď jej dala urobiť všetky vyšetrenia. Dieťa
bolo vo veľmi zlom imunitnom stave. Lekárka ju informovala o tom, že u dieťaťa sa vyvíja imunita do 6
rokov, a preto je veľmi dôležité, aby malo stabilné a hlavne pokojné prostredie. Lekárka tiež neodporučila
návštevu predškolského zariadenia do obdobia, kým sa zdravotný stav dieťaťa neupraví a nezlepší. Ona
sa dieťaťu neustále venuje, navštevujú rôzne krúžky a programy, zabezpečuje jej kontakt s inými deťmi.
Zdôraznila, že dcérine správanie a zdravotný stav sa začali zhoršovať hneď ako nastúpila striedavá
starostlivosť, dieťa zaostávalo v komunikácii, bolo chorľavé. Odkedy dieťa na základe nariadeného
predbežného opatrenia je v jej starostlivosti nastali veľké zmeny. Podstatne sa zlepšil jej zdravotný stav,
keď cez zimné obdobie bola iba 1-krát chorá aj to sa za krátko vyliečila, začala rozprávať, opakuje už
skoro všetky slovíčka, používa už jednoduché vety a diskutuje, ostala znovu veselá, hravá a hlavne
pokojná. Bežné problémové situácie zvláda rozvážnejšie. Na otca začala reagovať takisto lepšie, lebo
zistila, že matka je v jej prítomnosti a neodchádza na dlho preč z domu. Otec za dcérou prichádza



až okolo 11.00 hod hoci s ňou môže tráviť čas už od 9.00 hod, a tak strávi s dcérou namiesto 4 hod
iba 2 hod. Záverom matka uviedla, že jej úmyslom nie je vylúčiť otca zo života dieťaťa, ale vytvoriť
dieťaťu stabilné výchovné prostredie,vybudovať stratený pocit bezpečia a nie dvojakú ale jednu kvalitnú
zdravotnú starostlivosť. Striedavá starostlivosť dcére neprospela v žiadnom ohľade, naopak narušilo to
jej osobnosť, prirodzený vývoj a zdravie, a preto žiada, aby súd zrušil striedavú starostlivosť a v záujme
dieťaťa zveril ju do osobnej starostlivosti matky a styk otca s ňou upravil každú nepárnu sobotu v čase
od 9.00 hod do 12.00 hod za prítomnosti matky v mieste jej bydliska; za významnej okolnosti aj iného
aspoň deň vopred dohodnutého miesta a času v stanovenom časovom rozmedzí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie otca maloletého
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu
na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie otca maloletej je iba čiastočne dôvodné a to v časti rozsahu a podmienok úpravy styku v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a tiež ho
doplniť.

Z návrhu matky, ktorý predložila prvostupňovému súdu dňa 29.11.2011 bolo zistené, že sa ním domáhala
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a
otcovi umožnil styk každú sobotu v čase od 9.00 hod do 13.00 v mieste bydliska dieťaťa v prítomnosti
matky. Argumentovala predovšetkým tým, že potom ako sa začala realizovať striedavá starostlivosť,
dcéra prestala komunikovať, jej reč sa pozastavila, používala iba pár základných slov, ktoré bola naučená
ešte pred striedavou starostlivosťou. Preberanie dieťaťa otcom bolo zakaždým sprevádzané veľkým
plačom, pričom dieťa opakovalo „bojím maminka, nechcem tatinkom“. Dieťa jej otec odovzdával choré.
Dieťa na bežné situácie, ktoré predtým vedelo zvládať už ako 1-ročné, reagovalo podráždene, plačlivo,
hádzalo sa o zem, toto neprimerané správanie sa začalo zintenzívňovať. Keď napriek nesúhlasu otca
maloletej navštívila jasle v Bratislave učiteľka a riaditeľka ju informovali, že dieťa tam už nechodí, s tým,
že bolo iné ako iné deti a že by potrebovalo pokoj. Na to navštívila aj lekárku v Bratislave a tá jej potvrdila,
že S. je v sprievode otca veľmi hyperkinetická, nekontrolovateľná, že ju má problém vyšetriť. Otec
dieťaťa nerešpektuje spoluprácu rodičov, ktorá je pri striedavej starostlivosti veľmi dôležitá, zavádzal ju a
klamal o dôležitých informáciách a nedôsledne a nezodpovedne sa staral o dieťa. Na ilustráciu otcovho
správania pripojila dôkaz o priestupku, keď ju napadol, vyhrážal sa jej smrťou a opitý sa snažil dieťa
odviesť o 2.00 hod do Bratislavy.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.11.2010 č. k. XC/XX/XXXX-XX bolo zistené, že súd
manželstvo rodičov maloletej rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu s tým, že dieťa bolo
zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že párny týždeň v roku bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o dieťa odporca a počas nepárneho týždňa navrhovateľka.

Z lekárskej správy MUDr. Q. zo dňa 28.11.2011 bolo zistené, že dieťa má výrazne zvýšenú chorobnosť po
opakovaných vyšetreniach u nej bol zistený sekundárny imunodeficientný stav a tým, že dieťa potrebuje
zvýšenú starostlivosť, dlhotrvajúce imunostimulačnú liečbu a nebola mu odporučená návšteva kolektívu.

Zo správy z psychologického vyšetrenia, ktorú vydal riaditeľ I. Q. PhDr. P. Q. dňa 21.11.2011 bolo zistené,
že na žiadosť matky vyšetril problém v psychickom vývine dieťaťa v období striedavej starostlivosti, ktorá
prebiehala od septembra 2010. Okrem vyjadrení matky správa zachycuje vyjadrenie psychológa, že
na matku dieťa reaguje pozitívne, v jej prítomnosti sa prejavuje kľudne a s pokojom. Keď začuje slovo
„tatinko“, vyjadrí obavu, že tatinko príde a zoberie ju preč. Neskôr po matkinom upokojení pokračuje v
hre ďalej. Záver psychológa je, že dieťa vo fyzickom veku 2.1 rok nie je emočne, sociálne ani psychicky
pripravené a zrelé na zvládnutie úskalí, ktoré striedavá starostlivosť so sebou prináša. V tomto veku
je nesmierne dôležité, aby dieťa malo jasnú predstavu o svojom trvalom domove, ktoré mu poskytuje
bazálnu, emočnú a sociálnu oporu a istotu. Dieťa v takomto skorom rannom veku potrebuje jednu osobu,
ktorá bude v jeho živote nosná a ktorá bude zabezpečovať všetky základné potreby. Druhý rodič je v



tomto veku doplnkovým. Dvojkoľajnosť vo výchove, nejednotné výchovné vedenie a usmernenie, taktiež
absentujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, neustále sa meniace prostredia, chýbajúca emočná
opora, ktorá nie je stabilná, ale sa každým týždňom mení, môže u dieťaťa viesť k stagnácii vo vývoji
emočného aj psychického prežívania, čo sa prejaví aj v regrese všetkých funkcií. Pre dieťa je vhodné,
aby striedavá starostlivosť nebola uplatňovaná v tak nízkom veku. Z hľadiska zdravého duševného
vývinu dieťaťa je vhodné, aby bola maloletá súdne zverená výhradne do starostlivosti matky, pričom by
sa mal tiež upraviť styk s dieťaťom a to každú sobotu od 10.00 do 14.00 hod v mieste bydliska dieťaťa.
To či bude styk realizovaný za prítomnosti matky, alebo nie závisí od toho, aký vzťah má vytvorený dcéra
s otcom. Dieťa pritom ostalo v starostlivosti zariadenia.

Matka k návrhu pripojila tiež priestupkový spis OR PZ v Šali, značka E.-SA-E z ktorého vyplýva, že polícia
objasňovala priestupok, ktorého sa mal dopustiť dňa 21.10.2010 otec dieťaťa, keď v čase o 2.00 hod si
prišiel pre svoju dcéru S., pričom si ju chcel vyzdvihnúť, aby ju ráno mohol odniesť do škôlky v Bratislave,
kde je zapísaná. Matka mu dieťa odmietla vydať na čo následne vznikol konflikt a bola privolaná polícia.
Privolaná hliadka zistila, že otec mal v dychu 0,61 mg/l alkoholu. Z pripojenej lekárskej správy je zrejmé,
že otec matku maloletej vtedy pohrýzol do nosa z oboch strán, pričom doba liečenia bola 7 až 10 dní.

Otec maloletej k odvolaniu pripojil výpis z registra trestov v zmysle, ktorého nemá záznam v registri
trestov GP SR. Z potvrdenia o návšteve MŠ W., Q. XX, bolo zistené, že maloletá navštevuje materskú
škôlku od 2.9.2011. Z potvrdenia MUDr. H. v Bratislave, bolo zistené, že dieťa bolo v starostlivosti
ambulancie od 1.10.2010 do 31.10.2011, pričom ide o hyperkinetické dieťa. MUDr. L. v potvrdení zo dňa
15.12.2011 potvrdila, že maloletá bola v jej starostlivosti od 26.8.2008 do 22.9.2008 a od 18.12.2008
do 21.9.2010

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré
súd môže nariadiť. Podľa písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd.

Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení.
Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do
starostlivosti  rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.



V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými
listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu i odvolací súd zhodne s
prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia. Predovšetkým bolo osvedčené, a to najmä vyjadrením psychológa, že dosiaľ asi
rok realizovaná striedavá starostlivosť maloletej S. nielenže neprospela, ale naopak spôsobila stagnáciu
až regres v jej psychickom vývoji, ako i zhoršenie jej fyzického zdravotného stavu. Keďže tým nastalo
vážne ohrozenie zdravého vývoja maloletého dieťaťa, aby sa toto ohrozenie eliminovalo, bol nevyhnutný
bezodkladný zásah súdu. Keďže v doterajšej starostlivosti matky o dieťa neboli zistené, a to ani v
konaní o rozvod manželstva, a ani v tomto konaní na nariadenie predbežného opatrenia, žiadne závažné
nedostatky, i s prihliadnutím na nízky vek dieťaťa, bolo potom dôvodným, aby dieťa bolo dočasne
predbežným opatrením zverené do starostlivosti matky, ktorá podľa osvedčeného má vytvorené vhodné
podmienky pre jeho výchovu a pre starostlivosť oň.

Z poukazom na uvedené odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v časti I., ktorým súd
predbežným opatrením dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ako vecne správny
s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. Keďže z citovaného § 77 ods. 1 O.s.p. vyplýva kedy nariadenie
predbežné opatrenie zo zákona zanikne, odvolací súd považoval za nadbytočné, zároveň za nedôvodné
a nepodložené skracovanie zákonnej lehoty v zmysle citovaného § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p. a s
nariadením predbežného opatrenia zároveň vo výroku určovať, že predbežné opatrenie trvá „až od
právoplatného skončenia konania...“

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou S., v konaní bolo osvedčené, že doterajšie vzájomné vzťahy
otca a dieťaťa, ktorý sa o ňu viac ako rok striedavo s matkou staral i vo svojej domácnosti, sú veľmi
dobré, avšak dieťa v priebehu tohto obdobia nadobudlo nechuť a strach z dlhšieho pobytu u otca. Na
druhej strane z vyjadrenia psychológa i detského lekára vyplýva potreba, aby maloletá v tomto nízkom
veku mala vytvorené stabilné a kľudné prostredie, jeden domov. Za danej situácie odvolací súd preto
nepovažoval za vhodné, aby bol styk upravený i s prespávaním u otca, keď práve striedanie prostredí
spôsobilo stagnáciu a zhoršenie jej stavu. Bolo preto dôvodným styk upraviť iba v priebehu dňa. Súd
pritom rešpektoval návrh matky, aby tak bolo každú sobotu. Vzhľadom na nadštandardné vzťahy dieťaťa
k otcovi, ale odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné a vhodné, aby sa styk uskutočňoval za prítomnosti
matky, zohľadniac pritom tiež skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté a konfliktné. Dieťa otca
dobre pozná, má k nemu vytvorený pevný vzťah, veď donedávna s ním pobývalo v jeho domácnosti bez



prítomnosti matky, nie je preto žiaden dôvod predpokladať, že by mu styk s otcom bez prítomnosti matky
mohol byť na ujmu. Odvolací súd preto nevidel dôvod na to, aby sa styk uskutočňoval za prítomnosti
matky.

Vzhľadom na dosiaľ dobré vzájomné vzťahy otca a dieťaťa, odvolací súd, ale nepovažoval za dostatočný
čas vzájomného styku v rozsahu iba 4 hodiny do týždňa. Za primeraný rozsah považoval styk v čase od
9.00 hod do 17.00 hod. Za tento čas 8 hodín si otec bude môcť s maloletou naplánovať tiež návštevu
vhodných podujatí, či zariadení, na čo by kratší čas nepostačoval.

Odvolací súd považoval tiež za potrebné spresniť, že otec je povinný v stanovenom čase dieťa v bydlisku
matky prevziať a na rovnakom mieste matke vrátiť s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne
pripraviť a pripravené otcovi odovzdať. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, odvolací súd
považoval tiež za potrebné určiť obom rodičom povinnosť v prípade, ak sa styk v stanovenom čase
nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť,  navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v časti II., ktorou bol upravený styk otca s maloletou, s použitím § 220 O.s.p.  zmenil spôsobom
uvedeným vo výroku.

Keďže matka maloletej sa podaným návrhom domáhala výlučne nariadenia predbežného opatrenia,
pričom nepodala zároveň návrh na zmenu doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej S., s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 3 O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré možno v zmysle
§ 81 ods. 1 O.s.p. začať aj bez návrhu, bolo potrebným, aby súd vo výroku III. tohto uznesenia zároveň
vydal uznesenie o začatí takéhoto konania, keď to opomenul prvostupňový súd.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.