Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/246/2011 z 30. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. januára 2012, sp. zn. 23Co/246/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2310222735.1
Krajský súd Trnava | 23Co/246/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2310222735.1 | 2012-01-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 3 zákona č. 586/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b79d906f-b113-46a1-8e91-c757e42ec677
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2310222735.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/246/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310222735
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310222735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka,
a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený AK Cipciar & partners, s.r.o., Haburská 49/
F, Bratislava proti odporkyni: V. T., nar. X.X.XXXX, XXX XX A. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníkom Mgr. P. O., zamestnancom Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 4.041,88 eur s prísl. o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23C 89/2011-53 zo dňa 16.6.2011
t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietajúcej nárok na úroky z omeškania
p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.269,13 eur s 15,80 % úrokom zo sumy
2.116,30 eur od 15.10.2010 do zaplatenia, debetný 25 %-ný úrok zo sumy 124.090,- eur od 1.10.2010
do zaplatenia, 9 %-ný úrok z omeškania zo sumy 3.171,23 eur od 15.10.2010 do zaplatenia a povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 242,- eur ako  náhradu súdneho poplatku a sumu 376,66
eur trovy právneho zastúpenia všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď vo zvyšnej časti
návrh zamietol.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu k povinnosti zaplatiť mu sumu 4.041,88 eur s úrokmi vo výške 15,80 % zo sumy 2.116,30 eur
od 15.10.2010 do zaplatenia, 25 %-ný debetný úrok zo sumy 124,90 eur od 1.10.2010 do zaplatenia,
15 %-ný úrok z omeškania zo sumy 3.171,23 eur od 15.10.2010 do zaplatenia keď poukazoval na to,
že jeho právny predchodca Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky v SR,
po ktorom navrhovateľ prevzal na základe § 59 ods. 4,5 Obchod. zák. práva a povinnosti, uzatvoril
s odporkyňou úverovú zmluvu č. 002386092R, na základe jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške
70.000,- Sk s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou, ktorý sa zaviazala odporkyňa splácať
v pravidelných mesačných splátkach tak, že si tieto bude inkasovať navrhovateľ z jej účtu v  dohodnutej
výške splátky. Odporkyňa ale v priebehu trvania povinnosti splácať úver nedisponovala stanoveným
množstvom finančných prostriedkov na svojom bežnom účte, z ktorého mal navrhovateľ právo inkasovať
splátky a keďže navrhovateľ nemal inú možnosť získavať a realizovať prevod splátok z úveru nastala
situácia, že sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru a navrhovateľ ku dňu 15.5.2008
oznámil zosplatnenie úveru. Dňa 7.3.2009 uzatvorila odporkyňa s navrhovateľom i zmluvu o bežnom
účte, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zriadiť pre ňu a viesť bankový účet, z ktorého sa
odporkyňa zaviazala čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte s



tým, že v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte bol navrhovateľ
oprávnený úročiť vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Navrhovateľ
poukazoval na to, že odporkyňa napriek výzvam dlžnú sumu nezaplatila, preto aktuálna výška dlhu
predstavuje 4.041,88 eur z čoho nesplatená istina je vo výške 2.116,30 eur, úrok z úveru vyčíslený ku
dňu 14.10.2010 je vo výške 975,26 eur, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 14.10.2010 vo výške 745,75
eur, debetný zostatok na bežnom účte bol ku dňu 30.9.2010 vo výške 124,90 eur a neuhradené poplatky
vo výške 79,67 eur. Navrhovateľ poukazoval na to, že podľa čl. IV úverovej zmluvy sa s odporkyňou
dohodol, že vyčerpaný ale nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,8
% za obdobie odo dňa výpisu z bankovej knihy, preto si tento úrok z úveru zo sumy 2.116,30 eur i s
príslušenstvom uplatnil. Zároveň sa v zmysle čl. II zmluvy bežnom účte dohodol s odporkyňou na tom,
že debetný zostatok na bežnom účte bude úročený sadzbou vo výške 25 % ročne ,ku ktorému si uplatnil
i úrok z omeškania v dohodnutej výške 15 % zo sumy 124,90 eur. Navrhovateľ poukazoval na dôvodnosť
svojho návrhu s tým, že mu uplatnené  nároky vyplývajú z ust. § 369 Obchod. zák. v spojení s § 768f
Obchod. zák..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že skutkové zistenia súvisiace s poskytnutím
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy s úverovým veriteľom č. 002386092R zo dňa 7.3.2007 vo
výške 70.000,- Sk je dôvodný. Bola uzatvorená zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb
ČSOB POHODA PLUS, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške
1.702,- Sk s tým, že prvá  splátka bola splatná dňom 15.4.2007 a posledná 15.3.2012. Odporkyňa
zároveň bola povinná mať dostatok finančných prostriedkov na svojom bežnom účte, z ktorého si
navrhovateľ mal právo inkasovať anuitné splátky úveru. Keďže potrebným množstvom finančných
prostriedkov na realizáciu splátok úveru formou inkasa odporkyňa na svojom účte nemala,  došlo k
zosplatneniu celého záväzku, ako umožňovala zmluva o spotrebiteľskom úvere a odporkyňa dlhovala z
nezaplatenej istiny navrhovateľovi sumu 2.116,30 eur, titulom nezaplatených úrokov z úveru bola dlžná
sumu 975,26 eur, preukázateľne tiež prečerpala peňažné prostriedky na svojom bežnom účte a debetný
zostatok predstavoval sumu 124,90 eur, neuhradila navrhovateľovi ani poplatky súvisiace s vedením účtu
vo výške 79,67 eur a na základe týchto zistení súd návrhu vyhovel v časti nároku na zaplatenie 3.269,13
eur, ktorá suma pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 2.116,30 eur ako zostatku nezaplatenej
istiny úveru, zo sumy 975,26 eur, ktorá predstavuje  úrok z úveru vypočítaný navrhovateľom ku dňu
14.10.2010, debetný zostatok na bežnom účte vo výške 124,90 eur a neuhradené poplatky vo výške
79,67, k tomu úrok vo výške 15,80 % ročne zo sumy 2.116,30 eur od 15.10.2010 a debetný úrok zo
sumy 124,90 eur vo výške 25 % od 1.10.2010 ako i úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy 3.175,23
eur vo výške 9 % od 15.10.2010, ktoré súd považoval za dôvodný a preukázaný. Z hľadiska právneho
posúdenia súd  poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 39, § 54 ods. 1 Obč. zák., keď právny vzťah
medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v spojení s § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a §
3 nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. v časti týkajúcich sa úrokov z omeškania.

Súd tiež skonštatoval, že dohoda o úroku z omeškania vo výške 15 %, ako je uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (čl. VI) je v rozpore s ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády č.
586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., z toho dôvodu úroky z omeškania
presahujúce zákonnú výšku 9 % súd označil za dohodu neplatnú a  v tejto časti úrok z omeškania
zamietol. Súd poukázal i na to, že súd je oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter
samotného záväzku preskúmať i dohodu o výške úroku z omeškania a aplikovať právnu úpravu týkajúcu
sa spotrebiteľských zmlúv s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predpisov s ním
súvisiacich, keď normy obchodného práva, podľa ktorých bola úverová zmluva uzatvorená sú pre
spotrebiteľské zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú
obmedzeniam účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku a vo
vykonávacích predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je
uzatvorená ako zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej
zmluvy, kedy spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme
podmienky uvedené v zmluve, alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ
je za takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou
stranou zmluvného vzťahu, preto súd nepriznal navrhovateľovi  nárok na zaplatenie úroku z omeškania
kapitalizovaný vo výške 745,75 eur, ktorý požadoval do 14.10.2010, v tejto časti návrh zamietol a podľa
názoru súdu neuniesol navrhovateľ ani dôkazné bremeno k tejto veci, pretože z vyhodnotených dôkazov,
ktoré mal súd k dispozícii nebolo možné prijať záver o pravdivosti tvrdení navrhovateľa v súvislosti s
tým, že ku dňu 14.10.2010 bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške



745,75 eur, táto skutočnosť nevyplývala z listinných navrhovateľom predložených dôkazov. Z uvedeného
dôvodu súd návrh na takýto úrok z omeškania vypočítaný sumou 745,75 eur ako nedôvodný zamietol
ako i nárok na úroky z omeškania presahujúce 9 % ročne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 3 O.s.p. a hoci v konaní nie v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov
konania v plnej výške a konštatoval, že jeho neúspech bol ale v nepomernej časti.

Proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie
a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť mu
sumu 4.041,88 eur, úrok vo výške 15,80 % zo sumy 2.116,30 eur  od 15.10.2010 do zaplatenia, debetný
úrok vo výške 25 % zo sumy 124,90 eur od 1.10.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 3.171,23
eur vo výške 9 % od 15.10.2010 do zaplatenia.

V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že odvolaním napáda iba tú časť rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým mu nebol priznaný úrok z omeškania vo výške 745,75 eur, ktorý je agregovaným súčtom
jednotlivých úrokov z omeškania z nezaplatených mesačných anuitných splátok splatných podľa čl. V
úverovej zmluvy, ku ktorému jediným a relevantným dokladom je výpis z bankových kníh, z ktorých
vyplýva v akej výške bol požadovaný úrok z omeškania ku konkrétnemu dátumu, kedy sa jednotlivé
čiastkové úhrady započítali na splátky istiny, úrokov a úrokov z omeškania. V súvislosti s úrokovou
mierou použitou pri výpočte úroku z omeškania poukázal odvolateľ na to, že úverová zmluva bola
uzatvorená v režime Obchod. zákonníka a hoci sa na ňu aplikuje i právna úprava zák.č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, jedná sa o absolútny obchod podľa § 261 ods. 4 písm. d/ Obchod. zák. bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto právneho vzťahu, preto i keď zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
nebola vyňatá z kategórie obchodno-právnych zmlúv a súd ju mal posudzovať vzhľadom na právnu
úpravu uvedenú v čase uzatvorenia zmluvy, aby nedochádzalo k retroaktivite právnych noriem, ktoré
sa týkajú ochrany spotrebiteľa. Odvolateľ ďalej uviedol, že znenie § 52 Obč. zák. platné do 31.12.2007
spotrebiteľské zmluvy presne vymenúvalo a zmluva o úvere medzi nimi nebola, preto právny názor,
na základe ktorého súd na túto zmluvu aplikoval ustanovenia Občianskeho  zákonníka nie je správny
a úverová zmluva medzi spotrebiteľské bola začlenená až od 1.1.2008. Práve z uvedeného dôvodu
je zrejmé, že do 31.12.2007 sa pri výpočte používala 15 %-ná ročná sadzba úroku, ktorú mal súd
akceptovať a v týchto intenciách rozhodnúť.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok iba vyhlásil keď zistil, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. n. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a
vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok na úroky z omeškania požadované navrhovateľom nad



sadzbu 9 % ročne je v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu práv spotrebiteľa a
nepriznanie sumy 745,75 eur ako z bankových kníh vyčísleného úroku z omeškania z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti  a neurčitosti je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, na ktorý
odvolateľ poukazuje v súvislosti s aplikáciou výlučne ustanovení Obchodného zákonníka v časti nárokov
na úroky z omeškania v sadzbe 15 % ročne, pretože úverová zmluva bola uzatvorená účastníkmi dňa
7.3.2007 a výšku úroku z omeškania v sadzbe podľa občianskoprávnej úpravy je možné použiť až od
1.1.2008, kedy bola medzi spotrebiteľské zmluvy začlenená i úverová zmluva odvolací súd uvádza, že
právnu úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, i keď sa na jeho použití účastníci dohodli nie je možné
výlučne v tomto prípade favorizovať a vždy je potrebné vziať do úvahy ochranu spotrebiteľa. Úrok z
omeškania, ktorý požadoval navrhovateľ vypočítaný a žiadaný pevnou sumou vo výške 745,75 eur nie
je dôvodný i keď má byť súčtom úrokov z omeškania z jednotlivých nezaplatených mesačných splátok,
pretože bol požadovaný vo výške 15 % ročne, čo je v rozpore s aplikáciou právnych predpisov, ktoré je
potrebné aplikovať vzhľadom na ochranu spotrebiteľa a na ktoré musí súd prihliadať.

S odvolacím dôvodom, ktorým odvolateľ označuje postup súdu prvého stupňa v súvislosti s použitím
právneho predpisu, ktorý limituje výšku úroku z omeškania za retroaktívny a v rozpore s hmotným
právom sa odvolací súd nestotožňuje. Dojednanie o tom, že úroky z omeškania sa budú riadiť režimom
uvedeným v ustanoveniach Obchodného zákonníka prvostupňový súd správne vyhodnotil ako neplatné,
ktoré odporuje normám platného práva na ochranu spotrebiteľa, keď s použitím ust. § 54 ods. 1 Obč.
zák. a § 23a ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1.7.2006 do 30.6.2007, (teda v čase,
kedy bola úverová zmluva uzatvorená) bez ohľadu právnu normu, podľa ktorej bola zmluva uzatvorená
išlo o zmluvu spotrebiteľskú a zmluvné podmienky sa tak nemohli odchýliť od právnej úpravy uvedenej
v Občianskom zákonníku (§ 517 ods. 2) v neprospech spotrebiteľa a akékoľvek iné dojednania, teda
i dojednania o tom, že sa na úroky z omeškania bude aplikovať Obchodný zákonník sú absolútne
neplatné, pretože nie sú právnou úpravou, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Z uvedeného dôvodu
úroky z omeškania mohol úverový veriteľ dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
Občianskeho zákonníka, v intenciách ktorého právneho názoru postupoval i prvostupňový súd, ktorý na
výšku úroku z omeškania aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. Účelom
zákonodarcu bolo práve limitovať výšku úroku z omeškania tak, aby nemohla presiahnuť pri určitých
zmluvných vzťahoch výšku stanovenú podľa predpisov občianskeho práva a to v prípade, ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, i zmluvami spotrebiteľskými podľa právnej
úpravy platného Obč. zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., ale úspešnej odporkyni náhradu nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.