Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/261/2011 z 29. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2012, sp. zn. 23Co/261/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2 Krajský súd Trnava | 23Co/261/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2 | 2012-04-29 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9f61988-6f35-423f-a973-a4927ff3a0a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/261/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309210640
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309210640.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: E. E.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom O. A., O. XXX, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom
Fridrichom, AK Bratislava, F - legal, Moyzesova 8-10, Bratislava, proti žalovanému: Duslo, a.s., so
sídlom Administratívna budova, evidenčné číslo 1236, Šaľa, v konaní zastúpený AK agner & partners,
s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, a.s., Bratislava,
Záhradnícka 31, o zaplatenie 59.251,15 eur, na odvolanie vedľajšieho účastníka a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. 16C/125/2009 - 311 zo dňa 11. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia v
sume 2.826,01 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Fridricha, do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.418,44 eur, do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku, ako aj o náhrade trov konania vo výške 9.583,78 eur, ako aj o povinnosti zaplatiť
na účet Okresného súdu v Galante súdny poplatok vo výške 1.165 eur, do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Prvostupňový súd aplikoval ust. § 190 ods. 1, § 193 ods. 1
písm. b), § 196, § 203 Zákonníka práce, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. v znení noviel účinnej do 31.07.2004, ako aj ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. účinného
od 01.08.2004. Skutkovo odôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie tým, že mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že žalobca bol v čase vzniku choroby z povolania v pracovnom pomere s
právnym predchodcom žalovaného, vykonával uňho prácu vo funkcii spriadača, bol vystavený toxickému
pôsobeniu sírouhlíka a v dôsledku plnenia týchto pracovných povinností v prevádzke právneho
predchodcu žalovaného žalobca trpí chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená 27.05.1988. Zo
zhoršením zdravotného stavu bol v roku 2009 preliečený na KLPaT v Bratislave. Tu bolo vykonané
posledné dobodovanie pre žalobcu z dôvodu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 1000
bodov. Prvostupňový súd posúdil, že ide o výnimočný prípad, ako má na mysli ust. § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. Ku dňu zistenia choroby z povolania 27.05.1988 súd výnimočnosť videl v tom, že v
čase zistenia choroby sa jednalo o človeka v produktívnom veku, následne chorobou z povolania
postihnutého a zbaveného možnosti užívať výhody, ktoré mu inak ako zdravému poskytli a mohol ich
užívať. Súd mal na mysli výhody, ktoré štát a spoločnosť poskytuje občanom stále v širšom rozsahu, a to
možnosti uplatnenia nielen v pracovnej oblasti, ale aj pri využívaní voľného času, a uplatnenia osobných
a rodinných záujmov. Súd dospel však k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie odškodnenia
u žalobcu na 40 násobok základného počtu bodov vo výške 1000 bodov. Z vykonaného dokazovania



mal za preukázané, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu, následky sú v priamej príčinnej
súvislosti s diagnostikovanou chorobou z povolania - chronickou otravou sírouhlíkom. Zhoršenie
zdravotného stavu v oblasti psychickej súd posúdil ako nový, doposiaľ nepredpokladaný následok
choroby z povolania. Zohľadniac čas zistenia choroby z povolania 27.05.1988 pri rozhodovaní o náhrade
poškodenia na zdraví žalobcu treba aplikovať vyhl. 32/1965 Zb. účinnej v uvedenom čase z hľadiska
§ 5 ods. 3 a § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky. Samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
v rozsahu základného počtu bodového ohodnotenia zahŕňa odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného pre uspokojenie jeho osobných, spoločenských potrieb. Pre plnenie jeho
spoločenských úloh zohľadňuje okolnosť, keď poškodený je v dôsledku choroby z povolania obmedzený
a vylúčený vo svojich možnostiach vo voľbe povolania, spôsobu osobného uplatnenia, v rodinnom živote,
politickom, kultúrnom, športovanom. Pri odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto SSU ohodnotené v lekárskom posudku, pričom podľa § 7 ods. 3 vyhl. sa umožňuje jeho
zvýšenie v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, nad stanovené najvyššie
výmery odškodnenia. Súd konštatuje pokles zárobkovej činnosti u žalobcu na 70% a z toho plnú
invaliditu znemožňujúcu mu čo i len obmedzene zapojiť sa do pracovného procesu. Preto porovnával
takto schopnosti a predpoklady aké mal pred vznikom choroby z povolania, a ktoré sa po chorobe z
povolania znížili, alebo niektoré stratili. U žalobcu sú nepredpokladané následky choroby z povolania
preukázané tým, že sa zhoršuje psychický stav žalobcu prejavujúci sa v neustálych psychických
zmenách jeho osobnosti, vyúsťujúce až do výbuchov neovládateľnej a bezdôvodnej agresivity a z toho
plynúce závažné konflikty v rodine, s najbližšími príbuznými - manželkou, deťmi (zrejmá nesprávnosť
prvostupňového súdu), nemožnosťou zúčastňovať sa kultúrneho, spoločenského a športového vyžitia,
apatií spôsobenej bolesťami a odkázanosť na výlučne domáce prostredie, nemožnosťou vzdelávať sa
a odkázanosť len na sledovanie televízie, nemožnosti čítania kníh, získavania ďalšieho všeobecného
vzdelania. Prvostupňový súd sa vyjadril aj k otázke premlčania, k námietke premlčania, že pohľadávku
nemožno považovať za premlčanú, resp. ktorúkoľvek časť, pretože rozhodnutím súdom sa prizná
žalobcovi právo a nie je možné prihliadnuť na námietky žalobcu. Z výpovede svedka MUDr. V. bolo
zistené, že tzv. demyelinizačné ochorenie bolo u pacienta zistené až v čase, keď choroba z povolania
u žalobcu progradovala a vlastne až uvedená diagnóza vedela uspokojivo vysvetliť iné závažné
zdravotné problémy žalobcu, ktoré lekári nevedeli vysvetliť z priebehu choroby z povolania. Vzhľadom
na vyjadrenie tohto lekára, mal súd za preukázané, že diagnostikované ochorenie nemalo priamy vplyv
na priebeh ochorenia na chronickú intoxikáciu žalobcu sírouhlíkom, ktorá mu bola diagnostikovaná pred
dlhým časovým obdobím. Rozsah priznanej satisfakcie vo výške 40 násobku mimoriadneho zvýšenia
bodového ohodnotenia bolesti a SSU vo výške 19.418,44 eur považoval súd za spravodlivú v pomere
k následkom, ktoré choroba zmenou osobnosti žalobcu vyvolala a výška odškodnenia je podľa názoru
súdu obvyklá v súlade so súdnou praxou zaoberajúcou sa riešením v uvedených konaniach. Súd tak
zobral do úvahy skutočnosť, že spoločnosť a štát v súčasnej dobe poskytuje občanom stále širšie
možnosti uplatnenia v živote nielen v pracovnej oblasti, ale aj pri využívaní voľného času a uplatnenia
rodinných a osobných záujmov. Výnimočnosť prípadu u žalobcu odôvodňujúceho zvýšenie náhrady
spočíva v tom, že v čase zistenia doposiaľ nepredpokladaných následkov choroby sa jednalo o človeka
vo veku, v ktorom bol rodinný život žalobcu obmedzený a odkázaný len na okruh najbližších príbuzných -
sestru, brata, bez možnosti založenia vlastnej rodiny, splodenia detí, stýkania sa s nimi, prežívania pocitu
radosti zo starostlivosti o nich a pocitu spolupatričnosti s rodinou, ktoré majú pre človeka veľmi pozitívny
význam a hlboko ovplyvňujú jeho prežívanie hlavne v období blízkeho dôchodkovému veku. Pri určení
miery odškodnenia súd zohľadnil u žalobcu mimoriadne zhoršenie jeho rodinného života v dôsledku
progresie choroby z povolania ako aj mimoriadne zníženie kvality prežívania aj tých najjednoduchších
životných situácií ako sú prežívanie bežného dňa, noci, spánku a pod., postupnú stratu vnímania
pozitívnych stránok života ako je pocit šťastia, spokojnosti, rodinnej a osobnej pohody, veselosti, stratu
empatie s ostatnými členmi rodiny, úplné vyčlenenie žalobcu z rodinného života pre jeho neovládateľnú
agresivitu hrubo obťažujúcu jeho okolie, prežívanie pocitu hlbokej nespravodlivosti, úzkosti a celkovej
nechuti k ďalšiemu životu, úplnú stratu pocitu lásky a spolupatričnosti s rodinou, ako aj mimoriadnu
emočnú labilitu v styku s tretími osobami. U žalobcu boli nevratne poškodené životne dôležité orgány
ako je CNS ako aj to, že choroba z povolania u žalobcu je neliečiteľná z predpokladanou tendenciou
sústavného zhoršovania sa. Súd nepriznal 100 násobok základného bodového ohodnotenia, ako si
žalobca uplatnil, pretože nejde o najťažšie následky z choroby z povolania intoxikácie sírouhlíkom. Preto
bola vo zvyšku žaloba zamietnutá. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku § 4 ods. 2 zák.
o súdnych poplatkoch v znení doplnkov a noviel a podľa ust. § 2 ods. 2 vety prvej zaviazal na zaplatenie
poplatku žalovaného. V zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania, keď mal
žalobca vo veci len čiastočný úspech, nakoľko základ trov právneho zastúpenia na základe vyúčtovania



právneho zástupcu boli do 31.05.2010 za 1 úkon právnej služby hodnota § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
353,54 eur.

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie žalovaným a vedľajším účastníkom.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukázal na dôvod podania odvolania, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
nakoľko tieto nevyplynuli z vykonaného dokazovania a ich aplikácia má za následok vadnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Rovnako rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní poukázal na výpoveď MUDr. P. V. a zo zistení
možno konštatovať, že vynímajúc štandardné prejavy choroby z povolania, ktoré vedľajší účastník
odškodnil výplatou základného bodového ohodnotenia, osobitosť tohto prípadu spočíva v prejavených
následkoch neprofesionálnych ochorení, ktoré sa vo výlučnej miere podieľajú na SSU žalobcu v jeho
rodinnom, kultúrnom, spoločenskom či pracovnom živote. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania
do práva žalobcu domáhať sa na súde, aby tento rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU
v zmysle ust. § 3 vyhl. č. 32/65 Zb., ktorá bola vznesená 15.10.2010, keď sa stotožnil s názorom
právneho zástupcu žalobcu a ním doloženou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že
povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu zvýšeniu odškodnenia za SSU podľa § 7 ods. 3 vzniká až
na základe pozitívneho rozhodnutia súdu, ktorým sa konštatuje nová právna situácia, teda v čase pred
rozhodnutím súdu o návrhu nemôže dôjsť k premlčaniu tohto práva. Odvolateľ poukázal na ust. § 261
zák. práce v platnom znení do 31.03.2002 s tým, že sú uvedené v odseku 4 taxatívne prípady, keď nárok
zaniká, lebo nebol uplatnený včas, tzn. že poškodený pracovník musí svoje nároky na odškodnenie
zavčasu uplatniť na príslušnom orgáne. Odvolateľ zvýrazňuje podmienku včas a na príslušnom orgáne
v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl., aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa mohol odškodnenie za
bolesť a SSU súd primerane zvýšiť, a to i nad sumu uvedenú v odsekoch 1, 2. Je zrejmé, že jedine
všeobecný súd je oprávnený v zmysle uvedenej vyhlášky o takomto nároku rozhodovať. Za použitia
ust. § 263 ods. 3 zák. práce začína plynúť dvojročná premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Uplynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny
moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Výška bodového ohodnotenia SSU vyplýva z lekárskeho posudku. Vydaním lekárskeho posudku získal
navrhovateľ vedomosť o škode a jej výške, ktorá mu v dôsledku choroby z povolania vznikla. Žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody za SSU tvorí neoddeliteľný celok, a to z toho dôvodu, že potom
počiatok plynutia premlčacej doby nemožno deliť na dobu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, ktorá
zakladala nárok na plnenie za SSU a jej zvýšenie na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/65 Zb.
a na dobu, ktorá by zakladala nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/65 Zb. Počiatok plynutia premlčacej doby u žalobcu na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody z
choroby z povolania je tak nutné stanoviť, v prípadoch všetkých posudkov o odškodnení SSU, na deň
ich vystavenia 01.09.1988, 24.03.1998 a 06.04.2000. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na práva
žalobcu domáhať sa na súde mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU uplynula 01.09.1990, 24.03.2000
a 06.04.2002. V konaní nevzniesol námietku premlčania k nároku na výplatu náhrady zodpovedajúcej
mimoriadnemu zvýšeniu SSU, alebo vzťahu k právu žalobcu uplatniť si nárok na mimoriadne zvýšenie
náhrady za SSU na súde, ako orgánu príslušnom na rozhodovanie. Neexistencia zákonnej úpravy
premlčania by v tomto prípade znamenal pre žalobcu možnosť uplatniť si nárok na mimoriadne zvýšenie
SSU aj po značne dlhej dobe, napr. po 50 rokoch od vystavenia lekárskeho posudku. Vedľajší účastník
preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobný
návrh ako nedôvodný zamietne.

Odvolanie proti rozsudku podal žalovaný. Má za to, že pri rozhodovaní došlo k vade, a to tým, že súd
rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p., že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 205 písm. b) O.s.p., že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami súdu obsiahnutými v odôvodnení rozsudku. Žalovaný
nespochybňuje, že žalobca trpí chorobou z povolania chronickou intoxikáciou sírouhlíkom, ktorá ho do
istej miery obmedzuje v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom, kultúrnom živote, ale poukazuje na
to, že nie všetky žalobcom popísané zdravotné ťažkosti súvisia. Celé obmedzenia sú výlučne v príčinnej



súvislosti s touto chorobou. Poukazuje tak na výpoveď svedka MUDr. V., PhD., ako zástupcu prednostu
Prvej neurologickej kliniky LK UK, UNB, kde bol niekoľkokrát hospitalizovaný žalobca. Svedok hovorí
o demyelinizačnom ochorení centrálnej nervovej sústavy diagnostikovanej v roku 2007. Nemožno však
vylúčiť, že žalobca ním trpel už skôr. Do značnej miery ovplyvňuje, resp. zhoršuje celkový zdravotný
stav žalobcu, a tým obmedzuje žalobcu v pracovnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom i športovom
živote. Svedok uviedol, že žalobca trpí vrodenou vadou, defektom srdcovej prepážky, ktorá je výlučnou
príčinou mozgových porážok u mladých ľudí, teda aj žalobcu. Prvú mozgovú porážku prekonal v
roku 1999. Dané mozgové porážky žalobcu teda nesúviseli s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom.
Ako je teda možné, že pre práve výskyt mozgových porážok žalobcu na základe posudku KPLaT
bolo v roku 1999 poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti s chorobou z povolania v zmysle zásad
prehodnotenie odškodnenia za SSU ohodnotené 200 bodmi a v roku 2000 ďalšími 500 bodmi. Súd sa s
danou skutočnosťou vôbec nevypriadal hoci je zrejmé, že následky oboch mozgových porážok žalobcu
ovplyvnila naďalej ovplyvňujú jeho celkový zdravotný stav v rátane cievnej ako aj psychickej zložky. Tým
ho obmedzujú v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Žalovaný poukazuje na fakt,
že ani čiastočná invalidita vzhľadom na predchádzajúce nemohla nastať výlučne v príčinnej súvislosti s
chorobou z povolania. Na poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa mohli odraziť následky
spomínaných mozgových porážok žalobcu v mladom veku. Aj pri vystavení preukazu osoby s ŤZP sa
prihliadalo na prekonanie možných mozgových porážok a preukaz občana s ŤZP nebol vydaný výlučne
v spojitosti s následkami z choroby z povolania. Poukazuje tak na neopodstatnenosť záveru súdu prvého
stupňa, že zdravotné problémy žalobcu majú za následok obmedzenie žalobcu v rodinnom živote a
konkrétne v manželstve, a vedú k úplnej strate kontaktov s najbližšími príbuznými, manželkou a deťmi.
Tieto tvrdenia sú nepravdivé, nemajú oporu vo vykonaní dôkazov, pretože naopak bolo preukázané,
že žalobca je slobodný, nikdy nemal manželku ani detí a tým ho choroba z povolania nemôže
žiadnym spôsobom obmedzovať v jeho rodinnom živote. Žalovaný má teda za to, že sa nepreukázalo
žalobcom v konaní pred súdom, žeby zdravotné problémy žalobcu a súvisiace obmedzenia v jeho
živote, boli vo výlučnej priamej príčinnej súvislosti s chorobu z povolania, ktorou žalobca trpí. Súd sa
nezaoberal otázkou, do akej miery obmedzuje žalobcu v jeho spoločenskom, rodinnom, kultúrnom,
pracovnom, športovom živote choroba z povolania a do akej miery obmedzuje žalobcu vo sférach jeho
života demyelinizačné ochorenie centrálnej nervovej sústavy a vrodená vada. Žalovaný všeobecne a
stroho popísal vo svojom odôvodnení obmedzenie žalobcu vo všetkých sférach, týmto vôbec nenapĺňa
odôvodnením zákonnú požiadavku presvedčivosti, jasnosti, výstižnosti odôvodnenia v ust. § 157 ods. 2
O.s.p. Ďalej v odvolaní odvolateľ považuje aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. za neopodstatnenú.
Nebol preukázaný v priebehu konania záver, že choroba má špecifický dopad na zdravotný stav žalobcu
a následne špecifický dopad na spoločenské uplatnenie žalobcu, ktorý by sa svojou výnimočnosťou
odlišoval od postihnutia iných poškodených tou istou chorobu odhliadnuc od ochorení uvedených v
odvolaní v čl. V, ktoré žalobca však nemá v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Tvrdenie súdu,
že zhoršenie zdravotného stavu nebolo objektívne predpokladané pri jeho poslednom posudzovaní
choroby z povolania na jeho SSU, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď v odôvodnení rozsudku
odkazuje na závery Doc. MUDr. D. B., PhD., obsiahnuté v písomnom stanovisku odpovedí na otázky
účastníkov. Práve on uviedol, že následky choroby z povolania boli plne zohľadnené v zákonnom
bodovaní choroby a v následkoch dobodovania. Ďalej sa vyjadril, že sa neodlišuje navrhovateľova
choroba z povolania svojimi príznakmi a následkov štandardných príznakov, i keď priebeh choroby je
vždy výsostne individuálny. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikát R 55/73, výška odškodnenia
za SSU závisí od hodnotenia v lekárskom posudku, od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený
pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú teraz pre chorobu z povolania obmedzené
alebo stratené. Lekárske ohodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov
poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Môže však tvrdiť základ lekárske
ohodnotenie, keď nevychádza z reálneho posúdenia zdravotného stavu? Žalobca oprel svoj nárok o
posudky KPLaT, ktorých správnosť bola závažným spôsobom spochybnená, pričom súd sa s týmto
nevysporiadal. Keďže žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd nie dostatočne, určite a zrozumiteľne
uviedol spôsob výpočtu priznanej satisfakcie vo výške 40-násobku. Pri uvedení tohto spôsobu výpočtu
sa len obmedzil na nasledovné (100 x 15 x 40n - 15.000), z čoho nie je zrejmé, čo jednotlivé čísla
predstavujú. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením týkajúcim sa nepriznania mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na úrovni 100-násobku tým, že u žalobu nejde o
najťažšie následky choroby z povolania. Súd nie je limitovaný hornou hranicou pri priznávaní výšky
mimoriadneho odškodnenia SSU. Daná skutočnosť poukazuje na fakt, že súd si nesprávne osvojil
názor, že 100-násobom základného bodového ohodnotenia je hornou hranicou výšky mimoriadneho
odškodnenia za SSU. Žalovaný naďalej zastáva názor, že je čiastočne premlčaný nárok pokiaľ ide



o zvýšenie základného odškodnenia prislúchajúcemu žalobcovi na základe bodového ohodnotenia
podľa prvých troch posudkov, tzn. posudkov z roku 1988, 1998 a 2000. V súčasnosti nie je premlčaný
len nárok, resp. právo vzťahujúce sa k poslednému posudku KPLaT z roku 2009, a to odškodnenie
viažuce sa žalobcovi naposledy priznaných 100 bodov. V odôvodnení rozsudku sa zaoberal súd výlučne
premlčaním pohľadávky, pričom sa obmedzil iba na strohé skonštatovanie, že sa stotožnil s názorom
právneho zástupcu žalobcu a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, neuviedol s ktorou, resp. ktorými
rozhodnutiami a o ktoré ustanovenia príslušných predpisov svoje odôvodnenie opiera. Svojim podaním
z 15.10.2010 vzniesol žalovaný jednak námietku premlčania nároku, ktorý si žalobca v tomto konaní
uplatní, jednak námietku premlčania pokiaľ ide o právo žalobcu domáhať sa na súde, aby súd rozhodol o
mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. Nesprávnym posúdením otázky premlčania
zo strany súdu je porušovanie princípu právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu,
garantovaných Ústavou SR. Nakoniec k výroku o trovách odvolateľ poukázal na to, že žalobca mal
teda úspech len v malej časti, keď vysúdená suma predstavuje len 33% uplatňovaného nároku, pretože
domáhal sa vyplatenia 59.251,15 eur, bola mu priznaná suma 19.418,44 eur. Táto suma predstavuje len
33% uplatňovaného nároku, čiže žalobca mal neúspech v značnej časti, a to vo výške 67%. Poukázal
na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď možno aplikovať toto ustanovenie len v dvoch prípadoch. Žalovaný má
však za to, že prípad žalobcu nemožno subsumovať ani preto, že mal neúspech účastník v pomerne
nepatrnej časti, alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. Rozhodnutie o trovách je nespravodlivé, keď o náhrade trov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods.
3 O.s.p. Žalovaný má za to, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný a súd nemal priznať
náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Samotnému výpočtu trov namietal najme počet úkonov,
prípadne niektorých úkonov o potrebe účelné uplatňovanie jeho práva. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie
súdu prvého stupňa, konanie zastaviť a rozhodnúť o postúpení Sociálnej poisťovni, ako orgánu, do
ktorého právomoci patrí rozhodovanie o uplatnenom nároku, alebo alternatívne rozhodnúť tak, že žalobu
žalobcu v časti zaplatenia 19.418,44 eur zamietne, rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol
návrh vo zvyšku zamietnutý, potvrdí, výrok rozsudku v časti, ktorej súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.583,78 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Jaroslava Fridricha do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zruší, výrok rozsudku v časti, v ktorej
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Galante súdny poplatok z návrhu na
začatie konania v sume 1.165 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zruší, zaviaže žalobcu k náhrade
trov prvostupňového konania žalovanému a zároveň priznal žalovanému aj náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré si žalovaný uplatňuje.

Vyjadrenie k odvolaniam podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. V tomto vyjadrení
sa vyjadril k argumentácii žalovaného o nedostatku právomoci súdu. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 3 Cdo/136/2007 ako judikát číslo 5/2008, že na konanie o rozhodovanie vo
veciach zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania v zmysle §
5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z. je daná právomoc súdu. Právomoc sociálnej poisťovne nie je ani po
01. januári 2004 daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, lebo v zmysle zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia o týchto nárokoch rozhoduje súd. Za týchto okolností by názor, podľa ktorého nie je daná
právomoc súdu vo veciach nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, v konečnom dôsledku znamenal odmietnutie spravodlivosti, čo je v rozpore s článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pre rozhodovanie o nárokoch na zvýšenie odškodnenia za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, zostala právomoc súdov zachovaná aj po 01. januári 2004. K
argumentácii vedľajšieho účastníka o námietke premlčania v časti nároku, žalobca uviedol, že nemohol
pred podaním žaloby vyzvať žalovaného na dobrovoľné plnenie povinnosti, zodpovedajúce jeho právu
na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v
odseku 1 a odseku 2 § 7 vyhlášky číslo 32/1965 Zb. o odškodňovaní za bolesť a sťaženia spoločenského
uplatnenia, pretože toto právo má a môže ho konštituovať len súd (§ 7 ods. 3 citovanej vyhlášky).
Žalobca nemal do právoplatného pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe stále nemá majetkové
právo podliehajúce premlčaniu. V danom prípade teda nedošlo k uplynutiu času stanoveného v zákone
na vykonanie práva na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
sumu uvedenú v odsekoch 1, 2 § 7 citovanej vyhlášky, v dôsledku čoho žalovaný nemôže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania použitím námietky premlčania nemôže dôjsť k zániku
nároku patriaceho ku obsahu práva na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, pretože takýto právny nárok ešte



nevznikol a vznikne až konštituovaním zodpovedajúceho práva a to rozhodnutím súdu. K argumentácii
žalovaného v odvolaní vo veci samej uvádzal žalobca, že choroba z povolania, ktorou trpí vyvoláva
psychické poškodenia, ktoré je nutné z pohľadu spoločenského uplatnenia vnímať zvlášť citlivo, pretože
na rozdiel od fyzického postihnutia vylučujú žalobcu zo sociálneho prostredia, rodiny, resp. bráni mu
v riadnom výkone akejkoľvek činnosti, ktorá je spojená s mentálnou aktivitou. Chronická intoxikácia
sírouhlíkom je nevyliečiteľná, je progradujúcim ochorením, následky choroby sú nezvratné, postihuje
dôležité životné orgány a vzhľadom na lekárske správy Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie je
možné stanoviť, že choroba z povolania v priebehu rokov 2008 a 2009 progradovala do takej miery, že
vyvolala u žalobcu akcelerovaný rozvoj orgánových zmien, najmä nervového systému, čo sa prejavovalo
zhoršením v nervovej a cievnej zložke, a vtedy došlo k obodovaniu u žalobcu na súčasných maximálnych
1000 bodov. Žalobca prekonal v poradí už druhý mozgový infarkty zapríčinený výlučne účinkom
sírouhlíka. Vo výlučnej príčinnej súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom žalobca na základe
predložených lekárskych nálezov, čo potvrdil aj MUDr. B. a nespochybnil ani MUDr. V., trpí nezvratným
poškodením nervov, emotívno-afektívnou impulzivitou, neurastenickým syndrómom, nedostatočným
ovládaním afektov, výraznou depresivitou, veľkým pocitom krivdy, zníženou kritičnosťou, senzitívnou
vzťahovačnosťou, zníženou koncentráciou pozornosti, chorobnou nespavosťou, zníženou schopnosťou
vychutnávať radosť, chorobným nedostatkom pevnej vôle atď. Tieto zdravotné problémy spôsobili,
že žalobca nedokáže ovládať svoje konanie v každodennom živote, je každodenné odkázaný na
pomoc sestry, nedokáže prežívať bežné ľudské pocity, radosť, lásku empatiu, nie je schopný vykonávať
pracovnú činnosť, trpí neustále bolesťami hlavy, strachom z prostredia, nedostatočnou orientáciou
v prostredí, nespavosťou, agresivitou, trpí depresiou, kolapsovými stavmi, stratou vedomia, nemôže
si nájsť partnerku a založiť rodinu, má znemožnené ďalšie sebavzdelávanie, má znemožnenú voľbu
povolania, má obmedzenú účasť na spoločenských a kultúrnych podujatiach. Samostatným závažným
následkom choroby v rodinnom živote žalobcu je skutočnosť, že neustále psychické zmeny jeho
osobnosti eskalujú konflikty v rodine, pričom vedu k strate sociálnych kontaktov s najbližšou rodinou.
Žalobca len vplyvom choroby z povolania nie je schopný založiť si rodinu žiť riadnym rodinným životom.
Zástupca prednostu KPLaT FNsP BA MUDr. Bízik sa vyjadril, že všetky hlavné chorobné znaky, ktoré
žalobca v žalobe označil a iných podaniach, sú vyvolané výlučne chorobou z povolania - chronickou
intoxikáciou sírouhlíkom, t. j. choroba z povolania svojimi prejavmy nielenže skrátila dĺžku života žalobcu,
ale aj čas, ktorý mu ostáva ovplyvnila do tej miery, že žalobca nemôže žiť svoj život plnohodnotne
podľa svojich predstáv. Cievne mozgové príhody žalobcu sú vyvolané výlučne intoxikáciou sírouhlíkom.
Vyplýva to z odborného vyjadrenia v bode 3 časť II.. Žalobca sa tak vo svojom krátkom živote
vplyvom choroby z povolania mení z psychicky zdravého človeka na sociálne vylúčeného psychopata,
bezdôvodne napadajúceho ľudí vo svojom okolí. MUDr. V., PhD. vypočutý ako svedok nepracuje na
klinike pracovného lekárstva a toxikológie nemá s liečbou a diagnózou týchto chorôb žiadne skúsenosti.
Nedostatočná odbornosť svedka sa ukázala pri formulácii jeho odpovedí zachytený v zápisnici z
pojednávaní z 27.04.2011, kde mnohé vyjadrenia odporujú prehláseniam zástupcu prednostu Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie MUDr. B. obsiahnutým v odbornom stanovisku zo 07.07.2010. MUDr.
B. sa jednoznačne vyjadril, že opakované náhle cievne mozgové príhody, porucha periférnych nervov a
ciev, sú zmeny následkom choroby z povolania intoxikáciou sírouhlíka. K otázke náhrady trov konania
uvádzal, že sa vždy bude spravovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Pri uplatnení nároku na náhradu za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia musí žalobca vyjadriť v peniazoch požadovanú výšku náhrady,
avšak už z povahy tohto nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky je závislé vždy na znalcovi. V
tejto súvislosti preto poukazuje na správnosť výšky priznaných trov súdom prvého stupňa. Preto žiadal
v plnom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec na nariadenom pojednávaní podľa ust.
§ 214 ods. 1 O.s.p., obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

K otázke právomoci prejednávať predmetnú vec, kde je predmetom nárok na mimoriadne odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade, keď došlo k pracovnému úrazu pred 01.01.2004 a návrh
bol podaný po 01.01.2004, odvolací súd poukazuje už na názor NS SR v rozhodnutí 5Cdo 105/2011
zo dňa 21.09.2011. Na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti Zákona o sociálnom poistení
zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vzťahujú



doterajšie predpisy. Vo veciach zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia nad
rozsah základného bodového ohodnotenia je týmto predpisom vyhláška č. 32/1965 Zb., ktorá v ust. § 7
ods. 3 stanovuje, že o zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhoduje
súd. Osobitný právny predpis teda stanovuje, že takúto vec má prejednať a rozhodnúť súd v občianskom
súdnom konaní. NS SR v tomto rozhodnutí uviedol, že hoci pôvodným účelom tohto ustanovenia
vyhlášky nebolo riešiť otázku právomoci súdu, správnosti tejto interpretácie v súvislosti s prijatím zákona
o sociálnom poistení nasvedčuje aj nová právna úprava náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
v zák. č. 437/2004 Z.z. účinná od 01.09.2004, ktorá dáva v ust. § 6 ods. 3 poškodenému oprávnenie
uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nad výšku náhrady stanovenú týmto
zákonom na súde. Sociálna poisťovňa rozhoduje len o nárokoch, ktoré vznikli podľa zákona o sociálnom
poistení, tzn. o nárokoch vzniknutých od 01.01.2004. Jej oprávnenie rozhodovať o nárokoch vzniknutých
pred 01.01.2004 by bolo dané, ak by zákon o sociálnej poisťovne výslovne stanovil, že sociálna
poisťovňa rozhoduje aj o takýchto nárokoch.

K vznesenej námietke premlčania časti nároku vedľajší účastník tvrdil, že navrhovateľom uplatnený
nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia tvorí nedeliteľný celok a z toho dôvodu
potom počiatok plynutia premlčacej doby nemožno deliť na dobu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, ktorá zakladala nárok na plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenia na
dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a na dobu, ktorá by zakladala nárok na mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Tento
nedeliteľný nárok podľa názoru odvolateľa nemožno zamieňať s tým, že právo na náhradu škody z
ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne: právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, právo na náhradu za stratu na zárobku, ktoré sa prejavujú ako samostatné
nároky. Ak uvádzal odvolateľ, že počiatok plynutia premlčacej doby u navrhovateľa na uplatnenie jeho
nároku na náhradu škody z choroby z povolania je tak nutné stanoviť v prípade všetkých posudkov
odškodnení SSÚ na deň ich vystavenia od 01.09.1998, 24.03.1998, 06.04.2000, tak subjektívna 2-
ročná premlčacia doba uplynula 01.09.1990, 24.03.2000, 06.04.2002 v prípade posudkov o odškodnení
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 200 bodov, 200 bodov a 50 bodov podľa § 263 ods.
3 zák. č. 166/1965 Zb., pričom vo zvyšnej časti nárok premlčaný nie je. Odvolací súd tento názor
nezdiela, pretože žalobca nemohol pred podaním žaloby vyzývať žalovaného na dobrovoľné plnenie
povinností zodpovedajúcej jeho právu na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad sumu, ktorá je stanovená v § 7 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Toto právo nemal,
môže ho konštituovať súd, vyplýva to z ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Takisto nemožno uzavrieť žiadnu
mimosúdnu dohodu o odškodnení bolesti za sťaženie spoločenského uplatnenia nad limity stanovené
v § 7 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, ak si uplatňuje poškodený nárok zvýšením týchto nárokov v zmysle ust.
§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Výšku nároku môže stanoviť iba súd, preto zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj ohľadne bolestného je osobitým nárokom posudzovaným podľa ust.
§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky a nie je možné ho spájať so základnými nárokmi, ktoré sú uvedené v ust.
§ 7 ods. 1 a 2. Preto nemohlo dôjsť k uplynutiu času stanoveného v zákone na vykonanie práva na
primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu vedenú v § 7 ods.
1, 2 cit. vyhlášky. Nemohlo dôjsť k zániku nároku na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pozitívneho rozhodnutia súdu o tomto nároku, tzn. mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia za bolesť, pretože je
jednoznačné, že až do pozitívneho rozhodnutia súdu o tomto nároku neexistuje subjektívne právo
poškodeného (žalobcu, navrhovateľa) na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, prípadne mimoriadne zvýšenie za bolesť. Preto nemôže prísť ani k premlčaniu tohto nároku.

Samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného počtu bodového
ohodnotenia zahŕňa odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre plnenie spoločenských úloh
poškodeného, teda zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku choroby z povolania obmedzený
vo svojich možnostiach. Pri odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým je toto
sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
znení noviel. Pokiaľ sa jedná o chorobu z povolania, ktorou trpí žalobca, a to chronickou intoxikáciou
sírouhlíkom (CS2), je nevyliečiteľná, liečba je len symptomatická. V príčinnej súvislosti s touto
chorobou vznikla u žalobcu invalidita, o pokles schopnosti vykonávať prácu neustále narastá, je
viac ako 70 %, je progredujúcim ochorením a následky sú také, že nemôže ovládať žalobca svoje
konanie, je odkázaný na pomoc sestry, nedokáže prežívať ľudské pocity radosť, lásku, empatiu,



nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť, neustále trpí bolesťami hlavy, strachom z prostredia,
nedostatočnou orientáciou v prostredí, nespavosťou, agresivitou, depresiou, kolapsovými stavmi a
stratou vedomia, nemohol si napriek mladému veku a nemôže si nájsť partnerku a založiť rodinu,
má znemožnené sebavzdelávanie, znemožnenú voľbu povolania, má značne obmedzenú možnosť
účastí na spoločenských, kultúrnych podujatiach, následkom choroby v rodinnom živote je skutočnosť,
že neustále psychické zmeny jeho osobnosti eskalujú konflikty v rodine. Preukázal to súd prvého
stupňa vypočutím svedkov, jeho sestry, ktorá sa o neho stará. Prvostupňový súd jednoznačne mal za
preukázané, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo výlučne v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania, že takéto zhoršenie zdravotného stavu nebolo objektívne predpokladané pri jeho posladenom
posudzovaní následkov choroby z povolania. Vzhľadom na závery Doc. MUDr. D. B., PhD. v príčinnej
súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom trpí žalobca, čo je zistiteľné aj z nálezov MUDr.
B., trpí polyneuropathiou senzitívnej motoriky, trpí neurastenickým syndrómom, emotívnoasektívnou
impulzivitou, nedostatočným ovládaním afektov, výraznou depresivitou a obavami o svoj život,
senzitívnou vzťahovačnosťou, veľkým pocitom krivdy, zníženou kritičnosťou, zníženou koncentráciou
pozornosti, chronickou chorobnou nespavosťou, zníženou schopnosťou vychutnávať radosť, chorobným
nedostatkom pevnej vôle, chronickým psycho syndrómom, emočnou labilitou, organickou depresívnou
poruchou, poruchou krátkodobej pamäte, výraznou neurotickou symptomatológiou. To všetko sa
premietlo do zhoršenia žalobcovho prežívania v celej škále činností a rodinného, športového, kultúrneho
i pracovného života. Všetky hlavné chorobné znaky, ako uviedol zástupca prednostu Kliniky pracovného
lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave MUDr. B., sú vyvolané výlučne
chorobou z povolania, chronickou intoxikáciou. Táto choroba nielenže skrátila dĺžku života žalobcu,
ale aj čas, ktorý mu zostáva, ovplyvnila do tej miery, že žalobca nemôže žiť svoj život plnohodnotne,
podľa svojich predstáv, má zníženú kvalitu života, a to podstatne. Ku klinickému obrazu chronickej
intoxikácie treba priradiť neskoršie aj komplikácie tohto ochorenia, a to akcelerovaný obraz aterosklerózy
s jej pestrým obrazom poškodenia ciev, ako sú ischemická choroba, artériová hypertenzia, opakujúce
sa mozgové príhody a nedokrvenie dolných končatín. Preto nemožno sa stotožniť s pripomienkou v
odvolaní žalovaného, že mozgové príhody, ktorými utrpel žalobca, nie sú následkami jeho choroby z
povolania, čiastočná invalidita nemohla nastať výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.
Je nesprávny názor odvolateľa, že sa následky spomínaných mozgových porážok žalobcu v mladom
veku mohli odzrkadliť na poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak jednoznačné
posudky z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie práve o príčinnej súvislosti následkov choroby
z povolania, a to chronickej intoxikácie sírouhlíkom jednoznačne hovoria, že mozgové príhody sú
práve následkami vzniknutého pracovného úrazu. Tieto náhle mozgové príhody sú zmeny následkom
pracovnej nadexpozície sírouhlíkom. Žalobca mal dve mozgové príhody a lekári sa jednoznačne vyjadrili,
že sú následkom tejto choroby z povolania. Odvolací súd sa takisto stotožňuje so závermi súdu prvého
stupňa o týchto následkoch vzniknutej choroby z povolania, pretože vychádzajú z lekárskych správ, zo
zistení kliniky (KLPaP v Bratislave), kde žalobca sa liečil z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu
v roku 2009, kedy progradovala u neho choroba do takej miery, že vyvolala u žalobcu akcelerovaný
rozvoj orgánových zmien, najmä nervového systému, čo sa prejavovalo zhoršením v nervovej a cievnej
zložke, a vtedy došlo k obodovaniu u žalobcu na súčasných maximálnych 1000 bodov. Žalobca
prekonal v poradí už druhý mozgový infarkty zapríčinený výlučne účinkom sírouhlíka. Vo výlučnej
príčinnej súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom žalobca na základe predložených lekárskych
nálezov, čo potvrdil aj MUDr. B. a nespochybnil ani MUDr. V., trpí nezvratným poškodením nervov,
emotívno-afektívnou impulzivitou, neurastenickým syndrómom, nedostatočným ovládaním afektov,
výraznou depresivitou, veľkým pocitom krivdy, zníženou kritičnosťou, senzitívnou vzťahovačnosťou,
zníženou koncentráciou pozornosti, chorobnou nespavosťou, zníženou schopnosťou vychutnávať
radosť, chorobným nedostatkom pevnej vôle atď. Prvostupňový súd správne poukázal na preukázané
podstatné zhoršenie psychického stavu žalobcu, ktorý sa prejavuje v neustálych psychických zmenách
jeho osobnosti vyúsťujúceho až do výbuchov neovládateľnej a bezdôvodnej agresivity. Vážne konflikty
v rodine s možnosťou zúčastňovať sa kultúrneho, spoločenského, športového vyžitia, odkázanosťou na
domáce prostredie, nemožnosťou sa vzdelávania, odkázanosť len na sledovanie televízie, nemožnosť
čítania kníh, získania ďalšieho vzdelávania vzhľadom na nesústredenosť. Ku strate samotnej existencie
nielen v spoločenskom prostredí, ale aj v domácom vedúce k zvýšenej potrebe starostlivosti tretej osoby
(sestry). Chyba, ktorá nastala v odôvodnení, ktorá sa odrazila na č.l. 320 (str. 10 posudku), keď poukázal
prvostupňový súd, že z toho plynú vážne konflikty v jeho rodine, v manželstve, vedúce k úplnej strate
konfliktov s najbližšími príbuznými, manželkou a detí, zrejme nedopatrením prvostupňový súd uvádzal
ako dôvody a ako následky tejto choroby, pretože vzhľadom na veľký počet rovnakých príbuzných vecí,
mohlo dôjsť k omylu pri zdôvodnení. Žalobca je slobodný a práve následkom vzniknutej choroby z



povolania je u neho nemožnosť nájdenia si partnerky, vytvorenie si rodiny, neschopnosť si túto rodinu
založiť. Pokiaľ sa jedná 30-násobok priznania mimoriadneho odškodnenia za bolesť, prvostupňový súd
síce odôvodnil, že podľa jeho názoru obvyklou v súlade so súdnou praxou zaoberajúcou sa riešením v
uvedených konaniach je takáto výška odškodnenia primeraná, spravodlivá k pomere k následkom, ktoré
choroba zmenou osobnosti žalobcu zavolala. Odvolací súd však dodáva, že možno len súhlasiť, že 40-
násobok mimoriadneho zvýšenia pri nároku na odškodnenie za bolesť, ako aj nároku na odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je spravodlivý a vzhľadom na progradujúce ochorenie choroby z
povolania, ak podľa názorov lekárov zostáva žalobcovi v jeho krátkom živote čas, ktorý môže využiť
práve z vyplatenia tohto mimoriadneho odškodnenia za postačujúce. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa stotožňuje s touto výškou a nepožaduje taký násobok, ktorý žiadali
v návrhu 1000-násobok, ako bolo v odbornom posudku lekárov dobodované, hoci na Klinike pracovného
lekárstva, ako aj na Neurologickej klinike žalobca nie je stále hospitalizovaný, je doma. V prípade ak
má nejaké excesy zo zdravotného stavu, tak je aktuálne hospitalizovaný, čo je preukázané lekárskymi
správami založenými v spise. Naposledy to bolo na doliečenie v roku 2009.

Odvolací súd, s práve predtým uvedenou argumentáciou a doplnením dôvodov na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia sa ďalej v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia (Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.).

Odvolací súd práve z predtým uvedenou argumentáciou a doplnením dôvodov na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia sa ďalej v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdené.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 149 Ods. 1 O.s.p. v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z. z. priznal odvolací súd úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z
nasledovných úkonov: - vyjadrenie k odvolaniu 03.08.2011, 02.04.2012 doplnenie právnej argumentácie
k otázke premlčania, z 02.04.2012 účasť na odvolacom pojednávaní, 30.04.2012 účasť na odvolacom
pojednávaní, každý úkon po 539,41 euro, 1 x režijný paušál po 7,41 eur (za úkon od 01.01.2011 do
31.12.2011), 2 x režijný paušál po 7,63 eur (za úkony od 01.01.2012 do 31.12.2012). Podľa § 15 písm.
a) advokátskej tarify - náhrada cestovného dňa 02.04.2012 Bratislava - Trnava a späť, 112 kilometrov,
základná náhrada za 1 kilometer 0,183 eur, spotreba litrov na 100 kilometrov 8,2, cena za liter je 1,73
eur, spolu 36,384 eur; dňa 30.04.2012 Bratislava - Trnava a späť, 112 kilometrov, základná náhrada za
kilometer 0,183 eur, spotreba litrov na 100 kilometrov 8,2, cena za liter 1,757 eura, spolu 36,632 eur.
Podľa § 17 advokátskej tarify - náhrada za stratu času dňa 02.04.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť,
4 aj začaté polhodiny po 12,71 eur, spolu 50,84 eur; dňa 30.04.2012 cesta Bratislava - Trnava späť, 4
aj začaté polhodiny po 12,71 eur, spolu bol 50,84 euro. Odmena advokáta, jeho výdavky, cestovné a
náhrada straty času (bez DPH) je v sume 2.355,01 eur + 20 % DPH z celej sumy odmeny advokáta (471
eur), spolu náhrada trov 2.826,01 euro.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.