Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/285/2011 z 29. 7. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. júla 2012, sp. zn. 23Co/285/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109211244.1
Krajský súd Trnava | 23Co/285/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2109211244.1 | 2012-07-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-6, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-7, § 17 ods. 2 zákona č. 517/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/086d577b-3c29-43c5-91ff-cdc66bfa5aaf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109211244.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/285/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109211244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109211244.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Lea Mária Stovičková v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, D., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2,
Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo financií SR,
so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 19C/87/2010 - 327 zo dňa 13. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia pohľadávky v sume 595.196,86 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.04.2008 do
zaplatenia, titulom náhrady škody pre nesprávny úradný postup a pohľadávky v sume 100.000 eur,
titulom zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, zamietol. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ustanovení § 3 ods. 1, 2,
§ 9 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 2 ods. 2 zák. č. 652/2004 Z. z. o
orgánoch štátnej správy v colníctve, § 3 ods. 1, § 5, § 9 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti
porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení účinnom
do 31.03.2006, ako aj nariadením Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003 týkajúceho sa colného
konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré
sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéhoto práva porušili. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľom popísaným konaním, resp. nekonaním colného orgánu
v súvislosti s jeho žiadosťou o prijatie opatrenia podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1383/2003 zo
dňa 03.03.2005 na autorské právo a príbuzné právo, z dôvodu porušovania jeho autorského práva,
práva duševného vlastníctva, ku ktorému dochádza nedovolenou výrobou, obchodným využitím a
vývozom výrobkov, ktoré špecifikoval v prílohe, nebolo založené právo navrhovateľa na náhradu škody
z dôvodu nesprávneho úradného postupu. I keď v danom prípade bolo zrejmé, že nebola dodržaná
lehota na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa, ktorá je v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 30
- dňová, čo možno považovať za nesprávny úradný postup colného orgánu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z., neboli splnené ďalšie zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody a príčinná súvislosť medzi takýmto konaním colného orgánu a vznikom škody, keď navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal, že nedodržaním lehoty mu bola spôsobená nejaká škoda. V tomto
smere (preukázania, že nedodržaním lehoty mu bola spôsobená škoda) ani nenavrhoval vykonať
žiadne dokazovanie. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup považoval aj skutočnosť, že napriek



vydaniu opatrenia colné orgány nepostupovali v súlade s platnou legislatívou, keď ho neinformovali o
zaistenom tovare, boli ignorované všetky záchyty tovaru, s tým, že ak by tak boli postupovali, mohol
si uplatniť domnelú škodu voči tým, ktorí porušovali jeho autorské práva. V danom prípade nebola
zrejmá žiadna súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním colných orgánov a škodou, ktorá by mala
takýmto konaním, resp. nekonaním colných orgánov navrhovateľovi vzniknúť. Navrhovateľ napokon v
súvislosti s podaním návrhu vo veci samej nepreukázal skutočnosť, že colné orgány prepustili tovar,
ktorý porušoval právo duševného vlastníctva - autorské právo navrhovateľa. Uvedené chcel navrhovateľ
dokazovať v predmetnom konaní vyžiadaním jednotlivých colných deklarácií Colnej správy SR. Takýto
dôkaz nebol vykonaný, nakoľko skutočnosť, či bol takýto tovar prepustený nemá vplyv na vznik škody
navrhovateľa spôsobenej porušovateľom jeho autorských práv. Colné orgány žiadnym svojim konaním,
resp. nekonaním nespôsobili ani nemohli spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, keď v podstate prijatie
opatrenia má iba tie dôsledky, že žiadateľ môže zistiť, koľko tovaru, ktorý porušuje jeho právo, bolo
určeného na vývoz. Skutočnosť, že bol takýto tovar vyvezený žiadnym spôsobom nemá vplyv na
výšku škody, ktorá mu vyrobením tovaru tým, o ktorom tvrdí, že porušil jeho autorské práva vznikla.
Navrhovateľovi skutočnosť, či bol tovar zadržaný alebo prepustený žiadnym spôsobom nebráni, aby
sa domáhal ochrany svojich práv voči porušovateľovi jeho práva duševného vlastníctva. Množstvo
vyrobeného a expedovaného tovaru i mimo územia štátu je možné zisťovať v rámci dokazovania
v konaní vedenom priamo proti porušovateľovi tohto práva, keď navrhovateľ má vedomosť o tom,
ktoré konkrétne výrobky sú výrobkami, ktorými je porušované jeho autorské právo, ktoré v konaní
vedenom na Okresnom súde v Piešťanoch aj presne označil. Napokon napriek tomu, že navrhovateľ
v konaní tvrdil, že konaním, resp. nekonaním colných orgánov mu bolo znemožnené domáhať sa
ochrany práv voči porušovateľom, v konaní vôbec neuviedol žiadny konkrétny dôvod prečo a ako mu
bolo znemožnené domáhať sa ochrany práva proti porušovateľovi práva. Vzhľadom na poukázanie
navrhovateľa na nesprávny postup colných orgánov tento doposiaľ nepreukázal, že predmetné výrobky,
ktorých zadržania sa domáhal, boli výrobkami, ktorými bolo porušené jeho autorské právo, keď v konaní,
v ktorom sa domáha určenia, že je autorom diel úžitkového umenia presne špecifikovaných v tejto žalobe
(vedenom na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 4C/248/2008) doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté, preto navrhovateľ ani nemôže v súčasnosti preukázať, že mu vôbec vznikla nejaká škoda.
Predbežné opatrenie, hoci je právoplatné, nemožno považovať za takéto rozhodnutie, predbežné
opatrenie len dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej upravuje pomery účastníkov konania, teda
v danom prípade nerieši otázku autorských práv k predmetným výrobkom. Predbežným opatrením
bola uložená povinnosť zdržať sa využívania v obchodnom a inom styku, rozširovania, propagovania a
spracovania dizajnu zhmotneného vo výrobkoch (bližšie opísaných v citovanom rozhodnutí), odporcom
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, teda spoločnosti Chirana - Dental, s.r.o. Piešťany a
spoločnosti EUR - MED, a.s. Stará Turá a nikomu inému. Predbežné opatrenie teda nezakazovalo
nakladať s týmito výrobkami tretím osobám, teda ani colným orgánom. Neexistencia žiadnej príčinnej
súvislosti medzi konaním colných orgánov a domnelou škodou vyplýva aj z ďalších tvrdení navrhovateľa
o nesprávnom úradnom postupe colných orgánov, za ktoré navrhovateľ považuje porušenie zásady
rovnosti účastníkov konania, a vydanie stanoviska o neaplikovaní nariadenia č. 1383/2003 v prípade
výrobkov vyrobených spoločnosťami Chirana - Dental, s.r.o. Piešťany a EUR - MED, a.s. Stará Turá, keď
rozhodnutie colného orgánu, keď ho účastník nepovažuje za správne, nemožno napadnúť pre nesprávny
úradný postup, keď nesprávny úradný postup nesúvisí priamo so spôsobom a dôvodmi rozhodnutia.
Pokiaľ ide o stanovisko Colného riaditeľstva SR, ktorým boli colné úrady upozornené na stanovisko
Ministerstva financií SR, že ak zákonodarca vylučuje aplikáciu nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 na
prípady, keď niekto vyrobil tovar so súhlasom držiteľa práva, avšak porušil podmienky ním dohodnuté,
o to skôr sa toto nariadenie nebude aplikovať na prípady, keď ku žiadnemu porušeniu podmienok
výrobcom, ktorý má súhlas držiteľa práva, nedošlo, vydanie takéhoto stanoviska nemožno považovať
za nesprávny úradný postup, keď v tejto súvislosti okrem poukázania na skutočnosť, že neexistuje
žiadna príčinná súvislosť medzi takýmto postupom colného orgánu a škodou, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť opätovne poukazuje na skutočnosť, že v tomto čase, ako ani v súčasnosti nebolo preukázané,
že navrhovateľ je autorom diel úžitkového umenia, ktoré sú zhmotnené vo vonkajšom vzhľade niektorých
výrobkov, ktoré vyrábajú spoločnosti Chirana - Dental, s.r.o. Piešťany a EUR - MED, a.s. Stará Turá,
uvedené je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch a vo veci nebolo doposiaľ
právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie vznesenú odporcom s
odkazom na  § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. a § 2 ods. 1 zák. č. 652/2004 Z. z., v danom
prípade odporca je pasívne legitimovaný, keď z obsahu návrhu na začatie konania ako aj z výpovede
navrhovateľa vyplýva, že náhrady škody sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu colných
orgánov. Pre posúdenie legitimácie účastníka v konaní je potom vedľajšie, akým spôsobom sa ten kto



domáha náhrady škody túto škodu vyčíslil. Pokiaľ ide o zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu
uplatnené v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je
potrebné pre úplnosť veci poukázať na to, že uplatnenie si tejto náhrady sa nepovažuje za premlčané,
pretože sa nejedná o ďalší nárok navrhovateľa, ale ide iba o rozšírenie rozsahu náhrady škody.
Vzhľadom na nepreukázanie oprávnenosti nároku na náhradu škody voči odporcovi, už z uvádzaných
dôvodov, nemohlo byť návrhu vyhovené ani v tejto časti. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko mu žiadne
trovy nevznikli, preto si ich ani neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
100.000 eur z titulu zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a nahradiť trovy konania, vydať
medzitímny rozsudok o tom, že nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je dôvodný a v súvislosti s medzitímnym rozsudkom po jeho právoplatnosti vrátiť vec súdu
prvého stupňa s inštrukciou, aby vykonal znalecké dokazovanie ohľadom výšky škody a ďalej vo veci
konal. Poukázal na to, že súd prvého stupňa absolútne nesprávne posúdil právnu vec z titulu, že sa
v danej veci nejedná o nesprávny úradný postup. V návrhu na začatie konania boli vysvetlené všetky
skutkové podstaty, pod ktoré sa dá subsumovať nestranný úradný postup v danej veci. V súvislosti
s týmto poukazuje na nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003, ktoré je obsiahlo analyzované v návrhu
na začatie konania a v danom kontexte odvolateľ ani nerozumie, čo mal súd prvého stupňa na mysli
pokiaľ argumentoval, že v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup. Navyše petit týkajúci sa
finančného zadosťučinenia nebol odôvodnený, iba extenzívne sa dá vyložiť, že súd prvého stupňa
si spája oba nároky (náhradu škody aj finančné zadosťučinenie) do jedného nároku. Absentuje tu
akékoľvek vysvetlenie. Pritom tento nárok je nezávislí od škody, ktorá bola, resp. nebola spôsobená
nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ ani len
nepreukázal svoje autorské právo a že o tejto veci ešte ani nebolo právoplatne rozhodnuté vo
veci 4C/248/2008, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Piešťanoch zdôrazňuje, že táto informácia
nezodpovedá pravde, predmetom uvádzaného konania nie je určovacia žaloba, ale žaloba na zdržanie
sa protiprávneho konania a vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné autorské právo nebolo nikdy
spochybnené v žiadnej samostatnej žalobe a súd v danom konaní 4C/248/2008 mal len za potrebné
rozhodnúť medzitímnym rozsudkom o tom, že žalobca je autorom uvádzaných autorských diel. Navyše
po nahliadnutí do spisu navrhovateľ zistil, že je v ňom zaprotokolovaný právny názor vyššieho súdneho
úradníka, z ktorého vyplývalo viacero záverov už v júni, že návrh bude zamietnutý. Táto chyba tiež
nevzbudzuje v dôveru súd. Vyššie uvedené konanie je taktiež odvolacím dôvodom v súlade s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. Rovnako poukazuje aj na dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) O.s.p., ktorý je
založený aj na skutočnosti, že odôvodnenie rozsudku nie je vyčerpávajúce, nezodpovedá v podstate na
žiadne otázky položené v konaní a nie je tu súlad medzi skutkovými zisteniami súdu a odôvodnením
rozsudku. Napadnutý rozsudok, čo ako obsiahli sa samotnému právnemu odôvodneniu venuje len na
jednej strane, pritom ani nie sú jasné závery ako k nim prišiel. V súvislosti s uvádzaným potom poukazuje
aj na skutočnosť, že navrhovateľovi sa odňala možnosť konať pred súdom tým, že súd porušil princíp
právnej istoty spočívajúci v predvídateľnosti práva a jeho aplikácie. V súčasnosti neexistuje žiadne
súdne konanie, v ktorom by bolo spochybnené autorstvo diel navrhovateľa. Napriek tejto skutočnosti súd
prvého stupňa tvrdil, že ani v súčasnosti nie je preukázané, že navrhovateľ je autorom diel úžitkového
umenia. Predmetom tohto konania nie je navrhovateľove autorské právo, keď v konaní na Colnom
riaditeľstve SR sa nemá čo preukazovať autorstvo navrhovateľa. Súd prvého stupňa aj neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
V danom prípade sa tu konštatuje neexistencia príčinnej súvislosti medzi konaním colných orgánov a
škodou navrhovateľa, ale vôbec neboli vykonané navrhnuté dôkazy, ktoré by túto príčinnú súvislosť
preukazovali. V prejednávanej veci bol súd prvého stupňa požiadaný, aby vzhľadom na preukázanie
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a samotnou škodou vo sfére navrhovateľa vykonal navrhované
dôkazy ako predloženie od Colnej správy SR všetkých vývozných JCD stomatologických súprav a
kresiel, ktoré boli zo SR vyvezené od 09.03.2005, t. j. odo dňa, kedy navrhovateľ podal žiadosť o
prijatie opatrenia. Je presvedčený, že vývozné JCD stomatologických súprav budú nielen od deklarantov
Chirana - Dental, s.r.o. a EUR - MED, a.s., ale aj od iných spoločností, ktoré Chirana - Dental, s.r.o. alebo
aj EUR - MED, a.s. nepriamo používali na vývoz. Týmto dôkazom mala byť preukazovaná evidentná
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti vyplývajúcej z uvedených nariadení ES ako vznikom
škody a samotnou majetkovou ujmou, škodou, ktorú navrhovateľ utrpel. Domnieva sa, že bolo nesprávne



zamietnuť návrh s odôvodnením, že navrhovateľ sa môže domáhať škody od spoločnosti Chirana -
Dental, s.r.o. alebo aj EUR - MED, a.s. Jednak to nie je pravda, pretože samotný návrh ani voči štátu,
ani voči týmto obchodným spoločnostiam by nikdy nevznikol, keby colná správa postupovala v súlade s
účinnou legislatívou a jednak preto, že nárok voči týmto subjektom môže byť aj premlčaný, keďže nemá
vedomosť koľko a kedy vyvážajú. Skutočnosť, že tu existuje návrh voči týmto uvádzaným obchodným
spoločnostiam z titulu neoprávnenej licencie je absolútne iného základu a netýka sa tohto porušenia.
Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na
základe zistených dôkazov a výsluchov účastníkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to,
že v súčasnosti nie je preukázané, či je navrhovateľ autorom diel, ktoré sú v spomínaných listinných
dôkazoch. Táto skutočnosť vôbec nemá vplyv na toto konanie a okrem toho toto tvrdenie nie je pravdivé.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý poukázal na to, že v danej právnej veci
nie sú splnené základné podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle príslušných
ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ si totiž v tomto konaní uplatnil škodu voči štátu
vyčíslenú vo výške odmeny za získanie licencie, ktorá mu mala vzniknúť porušovaním jeho autorského
práva, a to obchodnými spoločnosťami Chirana - Dental, s.r.o. a aj EUR - MED, a.s. Pokiaľ došlo k
porušeniu autorských práv, porušovateľom autorských práv nie je štát a vyčíslenie škody vo výške
odmeny na získanie licencie nemôže byť v príčinnej súvislosti s postupom colných orgánov. Samotné
konanie dolných orgánov neovplyvnilo možnosť navrhovateľa súdnou alebo mimosúdnou cestou
chrániť svoje právo duševného vlastníctva, ani možnosť domáhať sa náhrady škody voči akémukoľvek
porušovateľovi práva. Ingerencia colných orgánov v procese ochrany práv duševného vlastníctva je
totiž len fakultatívnym prvkom ochrany, v žiadnom prípade však nezapojenie colných orgánov do
tohto procesu nie je prekážkou podania žaloby na určenie, či určitý tovar porušuje práva duševného
vlastníctva, ani žaloby o náhradu škody spôsobenú porušením predmetných práv. Samotné konanie
vedené na Okresnom súde v Piešťanoch, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa
svedčí o tom, že navrhovateľ vedel o tom, kto je porušovateľom autorského práva. Poukazuje na čl.
19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, v zmysle ktorého prijatie opatrenia na ochranu práv
duševného vlastníctva neoprávňuje držiteľa práva na náhradu v prípade, že takýto tovar nie je zistený
colným úradom a je uvoľnený, alebo sa neprijalo žiadne opatrenie na jeho zadržanie v súlade s čl. 9
ods. 1. Opätovne poukázal na to, že je názoru, že nárok navrhovateľ na nemajetkovú ujmu je premlčaný,
pretože sa nejedná o ďalší nárok navrhovateľa, ale iba o rozšírenie rozsahu náhrady škody. Odvolaciemu
súdu navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal celý napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania pri závislosti i rozhodnutia o trovách
konania (§ 212 ods.1, 2 písm. b/ O.s.p.) bez pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa treba považovať za vecne správny.

Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého
stupňa vychádzajúcou zo  záveru o tom, že navrhovateľ  nepreukázal, že výrobky, ktorých zadržania
sa domáhal v rámci namietaného postupu colných orgánov, boli výrobkami, v súvislosti s ktorými bolo
porušené jeho autorské právo (teda, že je autorom zákonom chráneného autorského diela, ktorému
autorovi nesprávnym úradným postupom vznikla škoda a nemajetková ujma uplatnená v predmetnom
konaní), prečo návrhu na začatie konania v prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť. Pre úplnosť a
nevyhnutnosť vyporiadania sa aj s námietkami odvolateľa (navrhovateľa) z jeho odvolania  odvolací súd
považuje za potrebné doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ešte nasledovné (§
219 ods. 2 O.s.p.) :

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,



že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v neprospech
navrhovateľa, ktorému právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepriznal, implicitne rozhodol aj o
tom, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu voči odporcovi,
u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.

Vecne legitimovaný je ten, kto je podľa hmotného práva skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho
práva, o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie, či je daná vecná legitimácia, sú rozhodné skutkové okolnosti,
z ktorých vyplýva hmotnoprávny vzťah účastníka k právu alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania,
tieto okolnosti sú predmetom dokazovania, na ktoré sa v konaní sporovom (ako je aj konanie v danej
veci) vzťahujú ustanovenia § 120 ods. 3, 4, 205a O.s.p..

Oprávneným subjektom zodpovednostného vzťahu z nesprávneho úradného postupu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je fyzická alebo právnická
osoba, ktorá bola účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Predmetom autorského práva je v zmysle §§ 6 a 7 autorského zákona výsledok vlastnej duševnej tvorivej
činnosti fyzickej osoby - autora, ktorý je vyjadrený v literárnej, inej umeleckej alebo vedeckej forme.
Ide o pozitívne vymedzenie diela, pričom výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora musí byť dielo,
ktoré je pôvodné, jedinečné. Medzi základné druhy autorských diel patrí aj dielo úžitkového umenia.
Subjektom autorského práva je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. I keď autorský zákon ustanovuje,
kto sa považuje za autora diela, upravuje aj domnienku autorstva, v zmysle ktorej sa za autora diela,
pokiaľ nie je preukázané niečo iné, považuje fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele zvyčajným
spôsobom ako meno autora. Ak dielo nie je označené menom alebo pseudonymom, alebo ak takýto
spôsob označenia diela nie je možné a ak nie je preukázané niečo iné, za autora sa považuje fyzická
osoba, ktorej meno je pri diele uvedené v registri diel príslušnej organizácie kolektívnej správy alebo
v inom registri diel. V momente, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, vznikajú
autorovi výlučne osobnostné a majetkové práva. Medzi výlučné osobnostné práva autora patrí právo na
autorstvo, právo označiť svoje dielo, právo neoznačiť svoje dielo, právo rozhodnúť o zverejnení diela,
právo na autorský dohľad a právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek
nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek
nakladaním, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Osobnostné práva, ako
už z ich označenia vyplýva, sa viažu výlučne na osobu autora. Výlučné majetkové práva vymedzuje
autorský zákon v § 18. Medzi výlučné majetkové práva autora patrí právo dielo použiť a právo udeľovať
súhlas na použitie diela (formou uzavretia písomnej licenčnej zmluvy). Výlučné majetkové práva autora
sú, tak ako výlučné osobnostné práva, viazané na osobu autora. Vznik autorského práva je upravený
v § 15 autorského zákona, podľa ktorého autorské právo vzniká v okamihu, keď je vyjadrené v podobe
objektívne vnímateľnej ľudskými zmyslami. Predpokladom autorskoprávnej ochrany nie je dokončenie
diela. Ochrana sa totiž vzťahuje aj na jeho jednotlivé fázy a časti, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
Autorský zákon nevyžaduje na vznik autorských práv splnenie nijakých formálnych náležitostí.

Podľa § 120 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3, 4, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. Súd je povinný okrem veci podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatňované
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v rámci
konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať)
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda navrhovateľ
domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy ako autor diela, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti



s nesprávnym úradným postupom, nesie dôkazné bremeno aj o tvrdení, že je nie len účastníkom
konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale aj to, že je autorom diela chráneného
zákonom (autorský zákon) a ako autorovi mu vznikla škoda a popísaná nemajetková ujma. Teda je
na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal aj autorstvo k určitému dielu, teda že ako autor bol pre
nesprávny úradný postup v konaní, ktorého bol účastníkom, poškodený. Je výlučne na navrhovateľovi
ako autorovi určitého diela úžitkového umenia, ktorému vznikla tvrdená škoda a ujma preukázať aktívnu
vecnú legitimáciu v predmetnom konaní.

Navrhovateľ v konaní len tvrdil, že je autorom diela, túto skutočnosť však žiadnym spôsobom
nepreukazoval s odôvodnením, že jeho autorstvo nebolo nikým spochybnené a to ani v žiadnom súdnom
konaní (sám však predložil listinné doklady, z ktorých vyplýva spochybňovanie jeho autorského práva -
nekompletný odborný posudok Dr.h.c.Prof.PhDr. F. D., Dr.Sc. zo dňa 24.11.2005 ako aj neprávoplatný
medzitímny rozsudok Okresného súdu Piešťany vydaný vo veci sp. zn. 4C/248/2008, v ktorom konaní
bolo sporované autorské právo navrhovateľa). Odvolací  súd sa však s takouto argumentáciou nemohol
uspokojiť a to vychádzajúc z popísaného vyššie, pričom dáva do pozornosti, že pokiaľ aj v konaní
pred príslušným colným orgánom stačilo predložiť „akýkoľvek dôkaz o autorstve“, teda aj tu sa počíta
s účastníkom konania, ktorý má byť autorom, v konaní pred súdom v rámci ktorého sa uplatňuje nárok
účastníka ako nositeľa autorského práva, nie je sa možné uspokojiť len s tvrdením, že navrhovateľ je
autorom diela úžitkového umenia bez ďalšieho. Ani vydanie neprávoplatného rozhodnutia v inom konaní,
ktorého predmetom je nárok navrhovateľa ako nositeľa práva autorskoprávnej ochrany, v ktorom si súd
už vyriešil ako predbežnú otázku sporované autorstvo navrhovateľa k určitému dielu, nemôže mať bez
ďalšieho (preukázania skutočnosti rozhodných pre posúdenie oprávnenosti uplatnených nárokov aj v
tomto konaní) vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci (odvolací súd napokon nemôže opomenúť
ani ustálený právny názor, podľa ktorého posúdenie predbežnej otázky § 135 ods. 2 O.s.p. nemôže
byť vyjadrené medzitímnym rozsudkom ako aj právnu úpravu záväznosti súdnych rozhodnutí v § 159a
O.s.p.).

Možné je potom ustáliť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno aktívnej vecnej legitimácie a
neumožnil tak súdu prijať záver o pravdivosti jeho tvrdenia, že ako autor ním vytvoreného jedinečného
diela chráneného autorským zákonom (teda nie len ako účastník konania, v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu) bol poškodený, ale ani o tom, že by bolo toto tvrdenie nepravdivé.

V tejto súvislosti je potrebné ešte zdôrazniť, že odvolací súd nevidel dôvod na postup podľa § 120 ods.
1 O.s.p. (vykonávať dokazovanie z vlastnej iniciatívy), keďže v sporovom konaní, ktoré sa vyznačuje
predovšetkým súkromnoprávnou povahou uplatňovaných nárokov nesmie súd zasahovať do rovného
postavenia účastníkov konania. Súd svojou vlastnou aktivitou nemôže do sporu vnášať skutočnosti,
ktoré nemajú podklad v spise, pričom toto oprávnenie súdu sa uplatní predovšetkým v súvislosti s
právnym posúdením veci tam, kde súd má na skutkový základ aplikovať právny predpis kogentnej
povahy, čo však nie je daný prípad.

Napokon ani odvolaním namietané zaprotokolovanie názoru vyššieho súdneho úradníka do spisu
nemohlo spôsobiť porušenie princípu právnej istoty a tým odňatie možnosti konať pred súdom (v
konečnom dôsledku už nenapraviteľné), keď v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 3
ods.2 písm. b) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, podľa ktorého úkonmi vyššieho súdneho
úradníka okrem iného sú aj skutkové a právne rozbory vecí.

Vychádzajúc zo všetkých už uvedených úvah sa preto bolo treba stotožniť so záverom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého nároky uplatnené návrhom na začatie konania neboli dostatočne preukázanými
(čo do posúdenia aktívnej vecnej legitimácie, potom už bez potreby zaoberania sa samotnými zákonnými
predpokladmi uplatnených nárokov) a pretože súdne konanie je konaním dôkazným (platí v ňom princíp
dôkazného bremena, tzn. každý účastník je povinný preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie
oprávnenosti jeho tvrdení, resp. oprávnenosti jeho nárokov) a navrhovateľovi sa dôkazné bremeno
uniesť nepodarilo, muselo to mať potom za následok jeho procesný neúspech v spore, teda zamietnutie
návrhu.



Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý tak bol vecne správnym rozhodnutím a
odvolací súd ho preto podľa § 219 O. s. p. potvrdil (čo sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania).

Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil navrhovateľovi vznikla povinnosť aj na náhradu trov
odvolacieho konania odporcu podľa § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,  nakoľko však aj pre prípad
odvolacieho konania si odporca ich náhradu neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, že mu ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.