{"guid": "64f5e9d6-afac-4a58-a5af-fd36225a9a94:31dec5a8-9ace-4fef-8246-27037fb6f58b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1", "spisova_znacka": "11Co/191/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/191/2010 z 12. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. júna 2012, sp. zn. 11Co/191/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1", "identifikacne_cislo": "2105207012", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2012-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/313/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/313/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/313-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/313#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31dec5a8-9ace-4fef-8246-27037fb6f58b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/191/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105207012
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2105207012.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: Ing. E. Z., nar. X.X.XXXX, L. XX,
Z., zastúpená JUDr. Stanislavom Rehušom, P.O. BOX 221, Trnava, proti odporcovi: Regionálny úrad
verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbova 6, Trnava, IČO: 00 610 933, zastúpený JUDr.
Alojzom Markechom, advokátom, Teplická 121, Piešťany, o zaplatenie 4.188,01 eur a príslušenstva, na
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 29C/38/2005 - 475 zo dňa 18.
mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti                       a časti
náhrady trov konania    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 158,26 eur
titulom trov právneho zastúpenia do rúk advokáta odporcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie v časti zaplatenia 40,60 eur
a vo zvyšku návrh v celom rozsahu zamietol, pričom navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania 1.576,72 eur do rúk jej advokáta. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že právne
posudzoval súd prvého stupňa vec podľa zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe. Čo sa týkalo
skutkovej stránky, keď žalobný nárok spočíval z viacerých peňažných nárokov, súd prvého stupňa zistil,
že navrhovateľka žiadala vyplatiť sumu 755,- Sk ako 40 % z osobného príplatku, ktorý jej nebol vyplatený
v marci 2004. Z listinných dôkazov, mzdových listov súd prvého stupňa zistil, že v mesiaci marec bol
navrhovateľke vyplatený osobný príplatok v sume 945,- Sk, avšak v apríli 2004 jej bol vyplatený v sume
2.362,- Sk, v čom bol zarátaný doplatok za marec 2004 s ohľadom na odpracované dni. Súd v časti
týkajúcej sa návrhu na doplatenie odňatého osobného príplatku vo výške 40 % z uvedeného dôvodu
zamietol.

Prvostupňový súd ďalej zistil z listinných dôkazov, mzdových listov, ako aj z rozhodnutia vedúcej
služobného úradu o plate zo dňa 31.5.2004, že rizikový príplatok bol navrhovateľke od tohto dátumu
priznaný vo výške 110,- Sk a to s ohľadom na žiadosť o úpravu príplatkov v súvislosti s prečerpaním
plánovaných mzdových prostriedkov. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj zo záznamov operatívnej
porady služobného úradu zo dňa 15.6.2004 a 29.6.2004. Uvedené rozhodnutie o priznaní rizikového
príplatku je v súlade s ustanovením §-u 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 553/2003 Z.z.  o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, keď príplatok zamestnancovi za prácu
v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, akú vykonávala navrhovateľka (spracúvanie
vzoriek pracovného ovzdušia - Príloha 6, I. skupina,  písmeno D., bod 2), patrí v rozpätí 2,1 % až
23 % platovej tarify 1. platového stupňa, 1. platovej triedy, základnej stupnice platových taríf uvedenej



v prílohe č. 3 (5.180,- Sk), čo predstavuje 108,78 Sk a teda priznaný príplatok vo výške 110,- Sk
je v tomto rozpätí. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa aj v tejto časti týkajúcej sa doplatenia
odňatého príplatku za znížený rizikový príplatok v sume 6.490,- Sk žalobu zamietol. Navrhovateľka
taktiež žiadala doplatenie osobného príplatku za mesiace jún a júl 2004 v sume 3.400,- Sk, keďže
osobný príplatok jej bol odňatý rozhodnutím o plate zo dňa 31.5.2004, ale rozhodnutie o plate prevzala
až 14.7.2004. Prvostupňový súd konštatoval, že určenie výšky osobného príplatku nie je písomnosť
týkajúca sa vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru, preto nebolo potrebné doručovanie
zamestnancovi do vlastných rúk a zákonník práce neviaže platnosť tohto rozhodnutia na dobu doručenia
tohto rozhodnutia zamestnancovi, preto súd prvého stupňa považoval toto rozhodnutie za platné a v
zmysle tohto rozhodnutia navrhovateľka nemala určenú súčasť mzdy vo forme osobného príplatku od
1.6.2004,  preto jej nárok na doplatenie osobného príplatku za mesiac jún a júl nevznikol, z toho dôvodu
súd prvého stupňa aj v tejto časti týkajúcej sa 3.400,- Sk žalobu zamietol. Najväčšiu časť žalobného
návrhu tvoril nárok na doplatenie mzdy a to od apríla 2002 do augusta 2004 na základe nesprávneho
zaradenia do platovej triedy 9, do výšky mzdy určenej podľa platovej triedy 11. Tu súd prvého stupňa
posudzoval, aká bola skutočne vykonávaná práca navrhovateľkou pričom nešlo o preskúmavanie
rozhodnutia o plate, ktorým bola navrhovateľka zaradená do 11. platovej triedy zo dňa 30.8.2004
vydaného vedúcou služobného úradu MUDr. Y. G.. Súd vykonal dokazovanie na zistenie skutočnosti,
či navrhovateľka vykonávala v žalovanom období činnosti, ktoré sú zaradené do 11. platovej triedy a
výsluchom svedkov, ako aj samotných účastníkov konania tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa
preukázané, preto nevykonal znalecké dokazovanie navrhované odporcom, a to aj preto, že neexistuje
taký znalecký odbor, ktorý by posudzoval správnosť zaradenia pracovníka do platovej triedy v odbore
zdravotníctvo, ako to navrhoval odporca. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa domáhala doplatenia
mzdy za obdobie od apríla 2002 do augusta 2004, súd musel vec posudzovať tak podľa ustanovení
zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe ako aj podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a podľa ich vykonávacích predpisov. Zákon č.
553/2003 Z.z. má rovnaké znenie v citovaných ustanoveniach ako Zákon č. 331/2001 Z.z., preto sa
súd prvého stupňa v tomto rozhodnutí obmedzil len na citáciu ustanovení Zákona č. 331/2001 Z.z., keď
obidva tieto predpisy zhodne uvádzajú, že zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených
zákonom patrí plat, ktorým je tarifný plat, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný
príplatok, príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a ďalšie príplatky. Plat je peňažné
plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy
podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej a psychickej
záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a podľa splnenia
kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Z dikcie zákona vyplýva, že ide
o povinnosť zamestnávateľa zaradiť zamestnanca do príslušnej platovej triedy a nejde o možnosť
zamestnávateľa zaradiť zamestnanca podľa vlastnej ľubovôle. Z týchto dôvodov sa súd prvého stupňa
zameral na dokazovanie skutočného výkonu práce navrhovateľky a podľa toho posudzoval aj správnosť
zaradenia do príslušnej platovej triedy. Z priložených listinných dôkazov, ako i z výsluchu svedkov a
účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady potrebné
na vykonávanie práce tak v 9. platovej triede ako aj v 11. platovej triede podľa oboch predpisov. Z
výsluchu účastníkov konania, ako aj svedkov mal preukázané, že pracovná náplň navrhovateľky sa
v rozhodnom období nemenila, navrhovateľka aj v skutočnosti vykonávala stále tú istú prácu a to aj
po 1.8.2004 a došlo iba k formálnemu prepísaniu pracovnej náplne pôvodne zo dňa 1.10.2002 na
pracovnú náplň zo dňa 1.8.2004, kde v popise pracovnej činnosti došlo k doplneniu bodu 1, kde je
uvedené, že navrhovateľka vykonáva samostatnú odbornú prácu v príslušnom odbore, pričom ide o
opísanie pracovnej činnosti z katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej
službe. Odporca tvrdil, že k tomuto dátumu došlo k zmene pracovnej náplne, ale túto skutočnosť
však nepreukázal, naopak, bolo preukázané, že navrhovateľka vykonávala neustále prácu na tom
istom prístroji a za tých istých podmienok, ako v predchádzajúcom období, o čom svedčili i dôkazy,
ktoré predložil sám odporca a to zoznam vyšetrovaných vzoriek na plynovom chromatografe, ktoré
mala vykonávať navrhovateľka, ako aj záznamové protokoly o skúške, ktoré boli vypĺňané takým istým
spôsobom ako v predchádzajúcom období. Navrhovateľka i odporca zhodne uviedli, že po nástupe
novej štatutárnej zástupkyne MUDr. G. došlo k prehodnocovaniu pracovných náplní a teda i zaraďovania
niektorých pracovníkov do platových tried. Taktiež z priložených listinných dôkazov, ako i z výsluchu
navrhovateľky, štatutárnej zástupkyne odporcu ako i svedkov vyplynulo, že navrhovateľka i s ďalšími
pracovníkmi sa u novej štatutárnej zástupkyne domáhali preradenia do vyššej platovej triedy, taktiež
manžel navrhovateľky vyvíjal telefonicky nátlak na štatutárnu zástupkyňu na preradenie pracovníkov do
vyššej platovej triedy a taktiež bolo preukázané, že štatutárna zástupkyňa sa obrátila na nadriadený



úrad o zaujatie stanoviska k zaraďovaniu do platových tried. Dňa 7.7.2002 Ministerstvo zdravotníctva
upozornilo na nesprávne zaradenie zamestnancov odporcu do 10. a 11. platovej triedy a Úrad verejného
zdravotníctva SR v Bratislave uviedol, že zaradenie do platovej triedy nezávisí len od dosiahnutého
vzdelania, ale od skutočne vykonávanej práce. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že vykonávala
všetky práce od príjmu vzorky, jej spracovania, analýzy, počítačového vyhodnotenie, validácie metodiky,
zavádzanie nových metodík samostatne. Z výsluchu svedkyne MUDr. G. vyplynulo, že túto činnosť
vykonáva laborantka, stredoškoláčka, ktorá pracovala aj s navrhovateľkou. Navrhovateľka nevykonávala
žiadne práce súvisiace s iným úsekom, nebola prizývaná na riešenie odborných problematík. Aj z
výsluchu svedka MUDr. D. I. vyplynulo, že pri zaraďovaní navrhovateľky do tarifnej triedy nebola
zistená jej samostatnosť a vyššia odborná kvalita, preto jej nemohli priznať vyššiu platovú triedu ako
9.. Svedok Ing. L. L. uviedol, že navrhovateľka nevykonávala samostatnú odbornú prácu, napriek
tomu, že to uviedol v špecializačnom indexe navrhovateľky, snažil sa len navrhovateľke pomôcť,
aby bola zaradená do špecializačného vzdelávania a mohla si zvýšiť kvalifikáciu. Funkcia vedúcej
laboratória chémie vôd v rámci organizačnej štruktúry u odporcu neexistuje a táto skutočnosť vyplynula
i z priloženej organizačnej štruktúry odporcu. Navrhovateľka vykonávala vnútrolaboratórnu kontrolu
pri vykonávaní analýzy vzoriek, nemala oprávnenie vydávať pracovné pokyny iným zamestnancom.
Táto skutočnosť vyplynula i z opisu svojej práce navrhovateľkou, keď sama uviedla, že laboratórne
vzorky pripravovala laborantka, taktiež urobila nástrek vzorky laborantka a navrhovateľka zapísala
výsledky činnosti stroja, ktoré vyšli na grafe v počítači. Tieto výsledky zapísala rukou do záznamu,
ktorý niekto potom prepísal do počítača a na základe toho sa vyhotovoval protokol o skúške, ktorý
podpisovala navrhovateľka ako zodpovedná osoba za vykonanie meraní a tieto výsledky merania
kontrolovali, hodnotili a podpisovali aj priami nadriadení navrhovateľky a to MVDr. K., Ing. G. a protokol
o skúške vyhotovoval a podpisoval Ing. L. L., ktorí uvedené skutočnosti potvrdili. Navrhovateľka
v podstate vykonávala iba zápis výstupov z prístroja - plynového chromatografu do rukou písanej
tabuľky a tieto jej zápisy kontrolovali jej priame nadriadené ako i vedúci odboru. Jej nadriadené
kontrolovali či boli dodržiavané predpisy, ktoré upravovali jednotlivé spôsoby vyšetrenia, či sú vyplnené
všetky položky protokolu a keďže vzorky nosila jej nadriadená, tak kontrolovala, či vzhľadom na
to, z akého prostredia tieto vzorky boli prinesené, či výsledky mohli byť také, ako boli zapísané.
Nesamostatnosť práce navrhovateľky tak vyplynula z vyjadrení priamych nadriadených navrhovateľky
ako aj ďalšieho nadriadeného - vedúceho odboru, bývalého štatutárneho zástupcu zamestnávateľa
ako aj štatutárnej zástupkyne v prejednávanom období, ako aj z písomného záznamu navrhovateľky,
v ktorom zapisovala všetky svoje činnosti počas pracovnej doby  v dňoch 2.8.2004 - 13.8.2004,
kde podľa názoru súdu neuviedla žiadnu samostatnú odbornú činnosť. V Prílohe 1. Nariadenia vlády
SR č. 111/2002 Z.z. je KATALÓG PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ S PREVAHOU DUŠEVNEJ PRÁCE
VO VEREJNEJ SLUŽBE, kde v časti 21. ZDRAVOTNÍCTVO nie je uvedená pracovná činnosť, ktorú
vykonávala navrhovateľka, preto súd uviedol vyššie činnosti podobné práci navrhovateľky, a odporca
správne vyplnil analytický list a žiadal doplnenie katalógu, ale činnosť navrhovateľky nebola v katalógu
uvedená. Pri zaradení navrhovateľky do platovej triedy bolo nutné vychádzať z  Charakteristiky platových
tried uvedených v prílohe 1. Zákona č. 313/2001 Z.z., pričom najdôležitejším rozdielom charakteristík
9. a 11. platovej triedy je samostatnosť a  nároky na myslenie a rozhodovanie, väzby.  Určitým
podporným znakom samostatnosti odbornej práce by mohli byť úspešné medzilaboratórne testy a na
ich základe získaná akreditácia, ale to len v prípade, že by navrhovateľka vykonávala nielen zápis
výsledkov práce plynového chromatografu, ale robila aj rozbor, posudok či hodnotenie týchto vyšetrení.
Lenže výsledky práce navrhovateľky boli len zápisy grafu z počítača do rukou písanej tabuľky, ktorá
bola prepísaná niekým na stroji, skontrolovaná priamymi nadriadenými navrhovateľky a podpísaná
nimi a bola len jedným z podkladov pre spísanie protokolu o skúške, ktorý vypracovával vedúci
odboru.  Takáto práca je obsahom maximálne pracovnej činnosti uvedenej v 9. platovej triede a nie
11. platovej triede. Navrhovateľka totiž vykonávala len laboratórne vyšetrenia na  zložitom prístroji
- plynovom chromatografe (činnosť 21.9.02) a nevykonávala špeciálne chemické, toxikologické a
fyzikálne analýzy a merania, mikrobiologických a biologických vyšetrení vrátane ich vyhodnocovania,
kontrola a prehodnocovanie používaných analytických metód (činnosť 21.11.03), tak ako je to uvedené
v analytických listoch a v prílohe nariadenia č. 341/2004 Z.z. bolo tiež uvedené aj odborné laboratórne
vyšetrenie k činnosti v 9. platovej triede, pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa pod bodom 02. Okrem toho svedkovia potvrdili a aj samotná navrhovateľka, že prvé dva roky
navrhovateľka nevedela pracovať s plynovým chromatografom,  vyšetrenia vykonávali iné pracoviská
pre odporcu a vyplýva to i z prehľadu počtu vykonaných vyšetrení v roku 2003 a 2004, keď sú mesiace,
keď sa vykonalo len jedno vyšetrenie.  Navrhovateľka tiež nepreukázala, že by vykonávala činnosť
uvedenú v Prílohe č. 1 Zákona č. 553/2003 Z.z. a č. 313/2001 Z.z., kde sú uvedené charakteristiky



platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce vo verejnej službe, pre 9. alebo 11.
platovú triedu, podľa názoru súdu preukázala len činnosť pre 8. platovú triedu, kde sa tiež uvádza
ako kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.  Pre 8. platovú triedu je uvedená
charakteristika: samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie vyžadujúce
spracúvanie nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom väzieb v rámci príslušného
úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa metodických usmernení s
rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce osobitné podklady pri riešení zložitých problémov a
spoluprácu s viacerými organizačnými útvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou
za výsledky práce, prípadne za rozhodnutia s dôsledkami pre organizačné útvary týchto subjektov,
prípadne pre tieto subjekty, čo podľa názoru súdu charakterizuje prácu navrhovateľky, jej náročnosť
a zodpovednosť, keďže písomnými dokladmi a výpoveďami účastníkov a svedkov bolo preukázané,
že nevykonávala žiadnu samostatnú odbornú špecializovanú prácu s rozsiahlymi väzbami medzi
rôznymi úsekmi činností vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným
spôsobom, koordinovanie určených častí zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a
osobitné podklady, koncepčné, systémové, metodické činnosti alebo výskumné práce so samostatným
výberom postupov a spôsobov riešení vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným spôsobom, tak
ako je charakterizovaná 11. platová trieda. Navrhovateľka mala pre svoju činnosť presne vopred
stanovené postupy, metodické usmernenia, pri svojich vyšetreniach nespolupracovala s inými úsekmi,
jej práca si nevyžadovala odborné konzultácie a spoluprácu s viacerými subjektmi mimo vlastného
zamestnávateľa. Nezabezpečovala samostatne zložité úlohy a agendy a nevykonávala čiastkové tvorivé
činnosti s väzbami a súvislosťami presahujúcimi rámec daného odboru činností spojené so zvýšenou
psychickou záťažou. Tiež nevykonávala analytickú a hodnotiacu činnosť pri príprave podkladov pre
rozhodovací proces s dôsledkami pre viaceré subjekty mimo vlastného zamestnávateľa tak ako je
to v charakteristike 9. platovej triedy. Súd prácu navrhovateľky nepovažoval za samostatnú odbornú
prácu, ktorá by zodpovedala charakteristike platovej triedy 9 a 11. Súd sa pokúsil nájsť v katalógu
pracovných činností práce zodpovedajúce činnosti navrhovateľky a v prílohe Nariadenia vlády SR
č. 111/2002 Z.z. v skupine 13 pôdohospodárstvo v  9. platovej triede pri pracovných činnostiach
vyžadujúcich vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, orientačná dĺžka praxe nie je ustanovená, pod bodom
02 je uvedená odborná špecializovaná práca pri vykonávaní chemických analýz s použitím metód
spektrografických, chromatografických, voltamperometrických, polarografických, elektroforetických,
polymerázových reťazových reakcií, nukleárnomagnetických rezonancií, izotopových stanovení a pod.
a v Nariadení vlády SR č. 341/2004 je v 4. platovej triede uvedená pracovná činnosť v okruhu
laboratórnej práce: bežná laboratórna práca pri vykonávaní základných chromatografických analýz a v
12. platovej triede pod bodom 11 je uvedené: samostatné špecializované analýzy biologického materiálu,
stanovenie izoenzýmov, hormónov, citogenetických parametrov, mikrobiologických parametrov, testov s
imonukompetentnými bunkami a iných parametrov náročnými vyšetrovacími metódami (mikroskopické,
chromatografické, spektrofotometrické, elektrochemické, fluorescenčné, citometrické) vrátane vyšetrení
a vyhodnotení špeciálnych parametrov na zložitých laboratórnych prístrojoch alebo zabezpečovanie
zložitých diagnostických a terapeutických výkonov (napr. ožarovacie techniky) vykonávané iným
zdravotníckym zamestnancom po získaní špecializácie v príslušnom odbore. V tejto katalógovej
charakteristike je spomínané chromatografické vyšetrovanie, avšak ide o samostatné špecializované
analýzy biologického materiálu vrátane vyšetrení a vyhodnotení špeciálnych parametrov na zložitých
prístrojoch alebo zabezpečovanie zložitých diagnostických a terapeutických výkonov, čo nezodpovedá
charakteru práce navrhovateľky a to ani po 1.6.2004, odkedy je účinné toto nariadenie vlády,
nakoľko sama uviedla, že jej pracovná činnosť sa od roku 2002 nezmenila. Taktiež nezodpovedá
charakteristika 12. platovej triedy podľa zákona č. 553/2003 Z.z. činnosti navrhovateľky, nakoľko malo ísť
o vysokošpecializované odborné práce alebo zložité analytické a syntetické činnosti, ktorých výsledkom
sú riešenia zásadného charakteru, koordinovanie komplexov, systémov s nárokmi na mimoriadne
schopnosti najmä tvorivé, komunikačné a pod., výskumné a vývojové práce pri tvorbe nových riešení
s cieľom dosiahnutia značného pokroku na príslušnom úseku činností. O tom, že práca navrhovateľky
nezodpovedá charakteristike prác v platovej triede 9,10,11,12 svedčí skutočnosť, že po jej odchode od
odporcu, vykonáva túto prácu laborantka so stredoškolským vzdelaním. Navrhovateľka nepreukázala
žiadnym spôsobom vykonávanie samostatnej odbornej činnosti charakterizované v 11. platovej triede
a podľa názoru súdu ani v 9. platovej triede, avšak úlohou súdu nebolo riešiť nesprávnosť zaradenia
navrhovateľky do 9. platovej triedy, ale možnosť zaradenia navrhovateľky do 11. platovej triedy. Súd
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka nevykonávala práce charakterizované
v 11. platovej triede, preto bol jej návrh na doplatenie mzdy do výšky mzdy podľa 11. platovej triedy
neodôvodnený. Práca navrhovateľky nebola samostatná, nekládla na ňu vysoké nároky na myslenie



a rozhodovanie o voľbe správneho postupu, jej práca mala vopred stanovené postupy v metodických
usmerneniach, nevykonávala práce so samostatným výberom postupov a spôsobom riešení, ktoré mali
byť vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným spôsobom, preto neprichádza do úvahy jej zaradenie
do 11. platovej triedy. Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa 40,60 eur, pôvodne
1.223,- Sk súd konanie v tejto časti zastavil. Počas konania totiž navrhovateľka uznala, že išlo iba o
chybný zápis na výplatnej páske, pričom v skutočnosti jej bola mzda v apríli 2004 riadne vyplatená ako
aj riadne boli vyplatené odvody do poisťovní.

Prvostupňové rozhodnutie súdu napadla odvolaním čo do zamietnutia návrhu a trov konania
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka, ktorá navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 4.147,41  eur so 6 % úrokom
z omeškania z uvedenej sumy od 01.04.2005 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. V odôvodnení
uviedla, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa v tom, že mala len vykonávať zápis údajov z
plynového chromatografu, pretože tento prístroj musela pripraviť, vrátane kalibrácie, nastaviť všetky
parametre prístroja, správne určiť a zmerať množstvá vstupov do prístroja a počítača, sledovať hodnoty
počas merania a exaktne reagovať v prípade nepredvídateľných okolností. Navrhovateľka bola tá, ktorá
vypracovala pracovný postup, pravidelne ho validovala, stanovovala postup a spôsob práce na plynovom
chromatografe, ktorým sa dospelo k výsledku Prvostupňový súd taktiež opomenul pracovné činnosti
uvedené v Analytickom liste 21.11.03 pre 11.platovú triedu, a to špeciálne chemické analýzy a merania,
vrátane ich vyhodnocovania, kontrolovania a prehodnocovania používaných metód, ktorú mala napísanú
v pracovnej náplni a reálne ju vykonávala, pričom na zaradenie do 11.platovej triedy by jej reálne
stačilo len vykonávanie tejto činnosti. Ďalším dôkazom svedčiacim tomu, že vykonávala samostatnú
odbornú prácu, je potvrdenie v špecializačnom indexe navrhovateľky, kde odporca výslovne uviedol, že
navrhovateľka vykonáva samostatnú odbornú prácu čo potvrdil odtlačkom pečiatky štátneho orgánu.
Dôkazom toho, že patrila do 11.platovej triedy sú aj jej pracovné náplne zo dňa 04.10.1999 a 01.10.2002,
kde je okrem iného uvedené, že ,, zavádza nové resp. zabezpečuje zavádzanie nových vyšetrovacích
metód a ich validáciu. Odporca sa svoje písomné prejavy snažil nahrádzať rôznymi ústnymi zmenami,
čo je neprípustné a snažil sa zámerne dehonestovať prácu navrhovateľky.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K jednotlivým námietkam navrhovateľky v
odvolaní uviedol, že prácu zamestnanca nie je možné považovať za samostatnú, keď zamestnanec
dostatočne neovláda prístroj, na ktorom má analyzovať vzorky. Prácu na plynovom chromatografe,
využívanie prístroja do mája 2002 mala zabezpečiť navrhovateľka, po tomto termíne aj laborantka,
za celý r. 2003 bolo analyzovaných na tomto prístroji len 42 vzoriek.  Postup a spôsob práce na
plynovom chromatografe je uvedený v návode na obsluhu, tzv. manuál, v r. 2002 a 2003 pracovný
postup vypracovaný nebol a určite nebol validovaný navrhovateľkou, ako to tvrdí. Ak by tomu tak bolo,
skúšobné metódy plynovej chromatografie by boli zaradené medzi skúšobné metódy, ktoré si laboratórny
odbor dával v r. 2003 akreditovať v rámci procesu akreditácie. Pracovný postup na výkon analýz na
plynovom chromatografe a jeho validáciu začala navrhovateľka pripravovať až v r. 2004. Akreditované
boli až v r. 2007. Ďalej uviedol, že musia konštatovať, že navrhovateľka až v auguste 2004 vykonávala
činnosti, ktoré svojou náročnosťou možno zaradiť do platovej triedy 11, a to validáciu metodiky a písanie
inovovanej metodiky. Nejednalo sa o novú metodiku, ktorú by svojim schopnosťami a prácou vynašla
odporkyňa, ale len o jej aktualizáciu po zmene technickej normy. V r. 2002, 2003 a do augusta 2004
vykonávala navrhovateľka odborné laboratórne vyšetrenia podľa predpísaných metód (analytický list
21.9.2002). Navrhovateľka nezaviedla žiadnu novú skúšobnú metódu. Potvrdenie v špecializovanom
indexe navrhovateľky, že vykonáva samostatnú odbornú prácu uviedol Ing. L. len z dôvodu, aby mohla
byť zaradená do špecializačného štúdia. Odporcovi nie je známe, že by sa uskutočnilo rokovanie s
pracovníkmi Hermes Lab System. Navrhovateľka bola členkou jednorazovo vymenovanej výberovej
komisie pre nákup prídavného zariadenia k plynového chromatografu, ktorá vyhodnocovala cenové
ponuky od viacerých firiem. Celkovú zodpovednosť za analýzu vzoriek v rámci celého oddelenia, a teda
aj za vyšetrovanie vzoriek v rámci vnútrolaboratórnej kontroly niesol vedúci oddelenia. Nové vyšetrovacie
metódy navrhovateľka u odporcu nikdy nezaviedla, čo nakoniec potvrdila aj sama v rámci konania na
súde. Pri zaraďovaní navrhovateľky do pracovnej triedy postupoval odporca v súlade so Zákonníkom
práce, zákonom o verejnej službe, ako aj so zákonom o odmeňovaní niektorých pracovníkov pri výkone
práce vo verejnom záujme. Navrhovateľka bola správne zaradená do 9. platovej triedy.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 29C/38/2005 je zaplatenie 4.188,01
eur a príslušenstva titulom nezaplatenia pracovnoprávnych nárokov vyplývajúcich zo zákona o verejnej
službe. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá a navrhovateľke uložená povinnosť náhrady trov konania.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je  daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je
logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil svedecké výpovede i listinné dôkazy,
vysporiadal sa so všetkými podstatnými okolnosťami. Odvolateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne
podstatné skutočnosti, ktoré by spochybnili rozhodnutie súdu prvého stupňa a neuviedla dôkazy, ktoré
by boli relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a  ani nevzniesla žiadne relevantné námietky, s ktorými
by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal. V činnosti navrhovateľky ani odvolací súd nenašiel žiadnu z
činností, ktorá by patrila do vyššej platovej triedy(11.) ako bola zaradená. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti i v súvisiacej časti náhrady trov
konania potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s  §  142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 158,26 eur titulom trov právnej služby s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon á 151,02
eura + režijný paušál 7,21 eura. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalovanému uložil zaplatiť
priznanú náhradu trov konania do rúk advokáta odporcu.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/38/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "aff883ae-1251-4fbf-ac54-5611e660fe8b:420bbc2f-fe42-4eb4-870d-c677091aea5f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2105227737.5", "spisova_znacka": "26Co/77/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/77/2017 z 21. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2105227737.5"}, {"guid": "aff883ae-1251-4fbf-ac54-5611e660fe8b:95dcd31a-101e-480d-8396-b68b7c82c147", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2105227737.5", "spisova_znacka": "26Co/77/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/77/2017 z 21. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2105227737.5"}]}