Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/7/2011 z 18. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. septembra 2012, sp. zn. 11Co/7/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011899728.1 Krajský súd Trnava | 11Co/7/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2011899728.1 | 2012-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba5671dd-e16f-4249-8847-68857886850b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011899728.1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/7/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899728 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, L., zastúpený advokátkou Mgr. Helenou Čerešňovou, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, proti žalovaným: 1. B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Y. I. XXX, 2. L. R., Y.. X.XX.XXXX, bytom R. Y. Z. XXX, o zaplatenie 32.778,99 eur a príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6.októbra 2010, č.k. 24C/125/2004-283 v časti zamietnutia návrhu takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa návrhom zo dňa 22.6.2004 domáhal na žalovaných zaplatenia sumy vo výške 32.778,99 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % z uvedenej sumy od 21.6.2004 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaní nesplatili. Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 24C/125/2004-283 dňa 6.10.2010 tak, že konanie o zaplatenie istiny vo výške 26.381,01 eura zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.638,95 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a taktiež uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 500,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 657, § 544 ods. 1 a 2, § 151b ods. 1 a § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k späťvzatiu návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že Zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva zo dňa 5.4.2004, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, ktorí mali v zmysle tejto prijať požičanú sumu spoločne, a to po vykonaní zápisu vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k.ú. Z. Z., okr. L. do katastra nehnuteľností dospel k záveru, že predmetný právny úkon trpí takou vadou, ktorá ho robí neplatným pre rozpor so zákonom (na dodržanie písomnej formy podľa ust. § 40 ods. 1, §544 ods. 1 a § 151b Obč. zák.), keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva nepodpísala žalovaná v 2. rade L. R., v dôsledku čoho nie je osobou v spore pasívne vecne legitimovanou, keďže nebola účastníčkou právneho úkonu, z ktorého mala byť žalobným návrhom zaviazaná a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo preukázané, že medzi žalobcom a ním vznikol len právny úkon bezúročnej pôžičky ako reálneho kontraktu, a to momentom prevzatia peňažného obnosu vo výške 1.000.000,- Sk, ktoré prevzatie potvrdil žalovaný 1. písomne dňa 5.4.2010. Na pôžičku zaplatil jednu splátku a celkovo tak jeho dlh voči žalobcovi predstavoval 987.500,- Sk, t.j. 32.778,99 eura. Z toho vyplýva, že voči žalovanému v 1. rade nie je možné požadovať sumu, prevyšujúcu 32.778,99 eura, ktorá však bola pokrytá výťažkom realizovanej dražby, keď výťažok dražby činil 1.530.000,- Sk, t.j. 50.786,70 eura. Predmetom konania vo veci samej tak po čiastočnom späťvzatí sa stala úhrada sumy, prevyšujúcej dražobný výťažok, a to sumy, pozostávajúcej aj z nákladov, spojených s dražbou a vyčíslených denných úrokov vo výške 0,15 % za obdobie od 21.6.2004 do 22.8.2005, čo je vyčíslená zmluvná pokuta, ktorá je však podľa súdu prvého stupňa pre nedostatok formy neplatná. Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ si v konaní žalobca uplatnil nárok titulom pôžičky, o ktorej prvostupňový súd zistil, že je úkonom neplatným a takýto nárok mu nepriznal, zároveň z dokazovania vyplynulo, že žalobcov nárok bol už vykonanou dražbou uspokojený, a to vo výške prevyšujúcej to, čo mu skutočne patrí. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 1.638,95 eura a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 500,- eur titulom zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie. Prvostupňový súd taktiež rozhodol aj o práve na náhradu trov konania štátu v zmysle § 148 O.s.p., a to trov znaleckého dokazovania, ktoré štát vynaložil v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva vo výške 814,- eura. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho zástupcu, v ktorom namietal znalecký posudok, vypracovaný v konaní Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 7.6.2010, č. 160/2010, ktorý hovorí o tom, že podpis na Zmluve o pôžičke nie je podpisom L. R., t.j. žalovanej v 2. rade, naopak, so záveru odborného vyjadrenia, vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru vyplýva, že podpis na Zmluve o pôžičke je pravým podpisom L. R.. Žalobca taktiež namietal, že ani zo znaleckého posudku jednoznačne nevyplynulo, či podpis na predmetnej zmluve je pravým podpisom L. R., keď znalec nedal jednoznačnú odpoveď ani na jednu z položených otázok, ale len uviedol „podpis nemožno označiť za nesporne pravý“, čo znamená, že so 100 %-nou istotou znalec neurčí, že podpis patrí L. R., ale patriť jej predsa len môže. Znalec taktiež neuviedol ani jednoznačný záver, že sporný podpis L. R. nepatrí. V dôsledku uvedeného má žalobca za to, že zo znaleckého dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že sporný podpis L. R. patrí, naopak, zo znaleckého dokazovania nevyplynul jednoznačný záver, že sporný podpis L. R. nepatrí. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcom povinnosť zaplatiť mu 6.397,99 eura, ako aj náhradu trov konania. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že s rozsudkom súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasia. Majú za to, že žiaden zo svedkov by nezobral na seba riziko krivej výpovede, a práve naopak si myslia, že žalobca je skorumpovaným človekom, ktorý sa skrýva v zahraničí a celý podvod mal dobre premyslený. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, z ktorého dôvodu v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 24C/125/2004 je uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 32.778,99 eur a príslušenstvo. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v sume 6.397,99 eur zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutkového stavu a na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď návrh žalobcu na zaplatenie 6.391,99 eura a príslušenstva zamietol, keď konštatoval, že na jeho zaplatenie nie je právny dôvod, t.j. žalovaní nie sú nositeľmi povinnosti zo žiadneho právneho vzťahu, ktorá by oprávňovala žalobcu požadovať predmetné plnenie. Žalobca vo svojom odvolaní sa zaoberá iba znaleckým dokazovaním a tvrdí, že zo znaleckých posudkov nevyplynul jednoznačný záver, že žalovanej v 2. rade sporný podpis nepatrí. Odvolací súd však má za to, že znalecké dokazovanie nie je jediné dokazovanie a taktiež z neho nevyplynul jednoznačný záver, že sporný podpis žalovanej v 2. rade patrí a preto v spojení s ďalším dôkazom a to svedeckou výpoveďou V. E. správne súd posúdil neplatnosť zmluvy z dôvodu nedostatku podpisu žalovanej v 2. rade. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacej časti náhrady trov konania účastníkov i štátu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže túto si žalovaní neuplatnili. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.