Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sp/86/2011 z 8. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. januára 2012, sp. zn. 44Sp/86/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011200625.1
Krajský súd Trnava | 44Sp/86/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2011200625.1 | 2012-01-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb52851c-5a05-4350-a178-5368ebb28acb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011200625.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/86/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200625
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200625.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Ruská federácia, zast.: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka,
Hurbanovo nám.č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia PZ, Ádorská 34, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 14.10.2011 č. PPZ-HCP-BA8-AV-27-12/2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté  rozhodnutie odporcu  Oddelenie cudzineckej polície  Policajného zboru
Dunajská Streda, Riaditeľstvo  hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia PZ Dunajská Streda  zo  dňa   14. októbra 2011 č. PPZ-HCP-BA8-AV-27-12/2011   z r
u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d)   O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi  náhradu trov konania  vo výške  377,91 Eur k rukám právnej
zástupkyne JUDr.Miroslavy Mittelmannovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-
AV-27-12/2011  zo dňa 14.10.2011 podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte
cudzincov zaistilo dňom 14.10.2011 o 09,40 hod. štátneho príslušníka Ruskej federácie menom  Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14.4.2012 a menovaný bol umiestnený v
Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Dôvodom zaistenia bola podľa správneho
orgánu skutočnosť, že navrhovateľ vážne ohrozuje bezpečnosť štátu a na základe toho bolo rozhodnuté
o jeho administratívnom vyhostení, pričom samotné zaistenie slúži ako zabezpečovací úkon pre výkon
tohto administratívneho vyhostenia.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
odvolanie, v ktorom poukázal, že rozhodnutie odporcu je nezákonné a nepreskúmateľné a to z dôvodov,
že odporca sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou, že navrhovateľ je manželom slovenskej štátnej
občianky, s ktorou má maloletého syna, v rozhodnutí ďalej absentuje odôvodnenie dôvodu a účelu
zaistenia. Právna zást. namietala aj tú skutočnosť, že v správnom konaní boli zistené také vady, ktoré
majú zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to v tom smere, že odporca v správnom
konaní nemal možnosť vyjadriť sa k zaisteniu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní  podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v
spojení s § 250l ods. 1 a 2  O.s.p., v intenciách zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len



„zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa  je dôvodný, keďže
rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v
správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3
cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel jeho
administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto
práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Na pojednávaní konanom dňa 9.1.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie
správneho orgánu považuje za nezákonné, pretože nerešpektovalo základné právo navrhovateľa,
ktorým je ochrana rodinného a súkromného života. Odporca vo svojom rozhodnutí nedostatočne
zdôvodnil prečo pristúpil k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa a aký je skutočný účel zaistenia.
Poukázala na to, že navrhovateľ bol zaistený skôr ako bolo vydané rozhodnutie o administratívnom
vyhostení, čo vyplýva zo zápisnice o podanom vysvetlení.

Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že správny orgán sa vysporiadal s otázkou rešpektovania
rodinného a súkromného života navrhovateľa v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Poukázal, že
dôvod zaistenia je špecifikovaný vo výroku rozhodnutia a to citované ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a)
zákona o cudzincoch, ktorý odkazuje zároveň na § 57 ods. 2 tohto zákona. Záverom poznamenal, že
navrhovateľ dňa 28.10.2011 vycestoval do domovskej krajiny bez doprovodu polície, takže jeho odchod
možno považovať za dobrovoľný návrat do domovskej krajiny.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dôvodom pre ktorý bol navrhovateľ zaistený je podľa odporcu
ohrozenie bezpečnosti nášho štátu, pričom tento dôvod nie je špecifikovaný, je len uvedené, že
bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo
č.p.:63/830-V-42-3/2011-S, ktorý je utajovanou písomnosťou a nemôže byť teda zverejnený.

Pokiaľ ide  námietku týkajúcu sa skutočnosti, že odporca svojim rozhodnutím porušil článok 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd je toho názoru, že táto námietka je dôvodná, keďže
zo spisového materiálu je zrejmé, že v čase zaistenia odporca mal vedomosť, že navrhovateľ dňa
13.7.2010 uzavrel manželstvo so slovenskou štátnou občiankou U. I., s ktorou žil až do dňa zaistenia v
spoločnej domácnosti. Z tohto manželstva pochádza ich spoločný syn mal. Z. S., nar. XX.X.XXXX. Bolo



povinnosťou správneho orgánu sa s touto skutočnosťou v rozhodnutí vysporiadať a zdôvodniť prečo je
potrebné obmedziť navrhovateľa na rodičovských právach tým, že došlo uňho k zaisteniu. Nestačí, že
sa touto skutočnosťou správny orgán zaoberal v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, pretože ide
o iný druh správneho konania.

Námietka poukazujúca na nezdôvodnenie dôvodu a účelu zaistenia je tak isto námietkou spôsobilou
na zrušenie predmetného rozhodnutia, keďže v samotnom rozhodnutí sa odôvodňuje zaistenie
bezpečnostným záujmom bez jeho bližšej špecifikácie. Správny orgán sa odvoláva na utajované
skutočnosti, avšak súd v takomto prípade nemá možnosť preskúmať či takýto dôvod na zaistenie
skutočne existuje pokiaľ nepozná skutočnosti, ktoré odôvodňujú že pobyt navrhovateľa na území
Slovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť nášho štátu. Okrem toho je nepochopiteľné, že správny orgán
sa odvoláva na vyššie uvedenú skutočnosť a napriek tomu pri vycestovaní navrhovateľa z územia
Slovenskej republiky  dňa 28.10.2011 nezabezpečil prostredníctvom eskorty vycestovanie navrhovateľa
do domovského štátu a neinformoval bezpečnostné orgány domovského štátu navrhovateľa o jeho
návrate. Pokiaľ by navrhovateľ bol skutočne osobou ohrozujúcou bezpečnosť našej krajiny, tak odporca
nemohol zvoliť takýto postup pri jeho odchode z územia nášho štátu.

Zo spisového materiálu ďalej súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádza zápisnica o vyjadrení
navrhovateľa spísaná dňa 14.10.2011 v čase od 9,40 do 10,00 hod., pričom z jej obsahu je jasné, že
ide o zápisnicu, v ktorej sa navrhovateľ mal vyjadriť k administratívnemu vyhosteniu. Ďalšia zápisnica  o
výsluchu navrhovateľa sa v administratívnom spise nenachádza. Povinnosťou správneho orgánu bolo pri
rozhodovaní o zaistení navrhovateľa umožniť mu vyjadriť sa k tejto skutočnosti, čo však zrejme správny
orgán nespravil a tým odňal navrhovateľovi možnosť konať a vyjadrovať sa k skutočnostiam, ktoré boli
predmetom správneho konania. Z tohto dôvodu aj námietka týkajúca sa zistenej vady konania, ktorá
mala zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je dôvodná.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania tak ako si ich v priebehu konania  uplatnila právna
zástupkyňa a to vo výške 377,91 eur, ktoré spočívajú v troch úkonoch ( prevzatie a príprava
zastupovania, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní konanom dňa 9.1.2012 ) 3x123,50 eur
plus 7,41 eur režijný paušál, spolu 377,91 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu  nie je prípustné odvolanie.