Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/173/2010 z 8. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. novembra 2011, sp. zn. 24Co/173/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:2305200421.5 Krajský súd Trnava | 24Co/173/2010 | ECLI:SK:KSTT:2011:2305200421.5 | 2011-11-08 | Rozsudok Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-470 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a534fc55-b28b-463a-b416-8884449c666f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2305200421.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/173/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305200421
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2305200421.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu
JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724 803, zastúpeného spoločnosťou: Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovaným: 1. U. Y., bytom G. XXX/XX, U. U., 2. N.
Y., bytom G. XXX/XX, U. U., t.č. J. N. XX, S. T. D., H., zastúpený žalovanou 3, 3. Z. X., rod. Y., bytom C.
X, H., 4. N. Y., bytom V. XXX, V.-I., o zaplatenie 1.618,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov
2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2009 č.k. 10C/154/2006-196, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaní 1, 2 a 3 s ú p o v
i n n í zaplatiť žalobcovi každý po 539,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti, v ktorej bola žaloba voči žalovanej 4 zamietnutá, rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1, 2 a 3 s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, každý po 133,64 Eur, k
rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej 4 sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovaným U. Y., N. Y. a Z. X. zaplatiť žalobcovi
1.618,95 Eur, ako aj náhradu trov konania 80,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v
ostatnej časti zamietol. Takýmto rozhodnutím čiastočne vyhovel návrhu pôvodného žalobcu, ktorým
bol Slovenský plynárenský priemysel a.s., ktorý sa domáhal, aby súd uložil pôvodnému žalovanému N.
Y. (právnemu predchodcovi žalovaných 1, 2, 3) zaplatiť mu sumu 48.772,40 Sk a náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.435,- Sk. Po smrti nebohého N. Y. dedičmi po
ňom boli jeho manželka I. Y. a jeho deti žalovaní 1, 2, 3. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu i
proti žalovanej 4 N. Y., ktorá je manželkou žalovaného 1.

Súd svoje rozhodnutie súd odôvodnil s použitím ust. § 49 zák. č. 656/2004 Z.z. Zákona o energetike a §
470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne potom tým, že v konaní bolo zistené, že nebohý N. Y. so
žalobcom uzatvoril zmluvný vzťah za účelom odberu plynu na základe prihlášky k odberu plynu. Nebohý
N. Y. pre svoj zdravotný stav a vek sa zdržiaval u dcéry Z. X. v N.. Povinnosťou nebohého bolo v čase,
keď sa odsťahoval z odberného miesta, aby najmenej 8 dní vopred oznámil túto skutočnosť žalobcovi
a umožniť mu vykonať záverečný odpočet, prípadne aj demontáž meradla. Nebohý mal oznámiť
žalobcovi, že sa na odbernom mieste nezdržuje, žalobca však poprel doručenie tohto oznámenia.



Celková dlžná suma predstavuje 1.618,95 Eur, tzn. pôvodných 48.772,40 Sk. Predmetná pohľadávka
zostala pohľadávkou nebohého žalovaného N. Y. a po jeho smrti prešla na jeho dedičov. Žalobca si
uplatnil pohľadávku aj v dedičskom konaní, dedičia ju však neuznali a poukázali na konanie prebiehajúce
v danej veci. Z osvedčenia o dedičstve mal súd preukázané, že v dedičskom konaní bola uzatvorená
dedičská dohoda v zmysle ktorej dedičstvo prevzali traja dedičia, tzn. žalovaní 1, 2 a 3 tzn. deti poručiteľa,
každý v podiele 1/3, pričom manželka poručiteľa po ňom nededila. Všeobecná hodnota dedičstva
predstavovala 43.474,42 Eur, z čoho čistá hodnota bola v takej istej výške. Pohľadávka v predmetnej veci
činí 1.618,95 Eur. Súd prvého stupňa ustálil, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa jednak dedičstvom,
ale aj svojim majetkom do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na výšku pohľadávky a čistú
hodnotu dedičstva potom žalovaní 1, 2 a 3 v plnom rozsahu zodpovedajú za dlh poručiteľa a preto návrhu
do tejto výšky vyhovel a v ostatnej časti návrh zamietol. Povinnosť zaplatenia pohľadávky žalobcovi
žalovaným uložil spoločne a nerozdielne. Pre úspech žalobcu uložil žalovaným 1, 2 a 3 v súlade s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. uhradiť mu náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku, tiež
spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný 2 a žalovaná 3, ktorí v odvolaní zhodne namietali, že
nie sú ochotní predmetný dlh žalobcovi uhradiť, nakoľko tento dlh na spotrebe plynu bol spôsobený
žalovaným 1 a jeho rodinou, ktorí v rozhodnom čase bývali v rodinnom dome na K. X, v U. U.. Poukázali
na to, že ich rodičia N. Y. s manželkou I. Y. sa náhle presťahovali v auguste 2001 bývať k žalovanej
3, ktorej náhle zomrel manžel. Ich presťahovanie bolo nečakané a rýchle a preto nebohý N. Y. sa
nestihol odhlásiť od dodávky zemného plynu a ostatných energií. Jeho zdravotný stav sa v tom čase
natoľko zhoršil, že nemohol chodiť, tak odhlásenie nemohol urobiť osobne. Urobil tak preto písomne,
doporučenými zásielkami oznámil všetkým dotknutým inštitúciám, vrátane žalobcu, že tam už nebýva.
U. Y. býval v predmetnom dome až pokiaľ im neodpojili všetky energie v roku 2004. Dom bol užívaním
žalovaného 1 a jeho rodinnými príslušníkmi zdevastovaný a keď sa stal neobývateľným, manželka
žalovaného 1sa presťahovala do V., o bývanie v U. U. prišli aj kvôli dlžobám. Skutočnosť, že v čase,
kedy vznikla dlžoba voči žalobcovi, tam bývala rodina U. Y., môžu jednoznačne potvrdiť aj policajti z
miestneho oddelenia, nakoľko tu museli často zasahovať. Žalovaná 3 zdôraznila, že s dlhom nemá nič
spoločného, nakoľko do U. U. chodila veľmi málo a od úmrtia jej manžela od roku XXXX tam bola po
prvýkrát v roku 2005 a nebohý N. Y., teda ich otec spravil čo mohol v rámci svojich možností vzhľadom na
jeho zdravotný stav. K odvolaniu pripojila oznámenie nebohého N. Y. adresované pôvodnému žalobcovi
spolu s podacím lístkom.

Žalovaný 2 vo svojom odvolaní namietal, že žalobca pochybil tým, že dovolil po obdržaní listu od ich
nebohého otca, v ktorom upozorňoval a žiadal žalobcu, aby zakročil adekvátnym spôsobom v prípade
nezaplatenia faktúry U. Y. a jeho rodinou. Tvrdenie žalovanej 5, že v predmetnom dome nebývali sa
nezakladá na pravde, lebo v tom čase obývali daný rodinný dom spolu s ich dvoma plnoletými dcérami
a maloletým vnukom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nespravodlivé a protiprávne a
nemieni plniť za lajdáctvo a chyby iných.

V rozhodnutí súdu prvého stupňa je ako žalovaná 1 označovaná I. Y., žalovaný 2 U. Y., žalovaný 3
N. Y., žalovaná 4 Z. X. a žalovaná 5 N. Y.. Po predložení spisu odvolaciemu súdu bolo zistené, že I.
Y. -žalovaná 1 zomrela XX.X.XXXX. Podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.1.2011 č.k.
16D/380/2010, Dnot 52/2010 dedičmi po nej sú jej deti U. Y., N. Y. a Z. X.. V dôsledku takejto zmeny
došlo ak k zmene v označení žalovaných a to tak, že žalovaným 1 je U. Y., žalovaným 2 N. Y., žalovanou
3 Z. X. a žalovanou 4 N. Y..

V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene i na strane žalobcu, nakoľko zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.6.2011 došlo k prevodu nároku, ktorý je predmetom konania na spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá navrhla zmenu na strane žalobcu a odvolací súd uznesením zo dňa
6.10.2011 č.k. 24Co/173/2010-312 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť
Slovenský plynárenský priemysel a.s. a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je



odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania žalovaných majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania žalovaných (§ 212 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.
1 písm. a) O.s.p.), na ktrom zopakoval a doplnil dokazovanie dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť.

Na pojednávaní odvolacieho súdu sa riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu nedostavil,
svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom navrhol, aby z dôvodu hospodárnosti konania s prihliadnutím
na skutkový a právny stav veci vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania 481,31 Eur, pričom do spisu zaslal i ich podrobné vyčíslenie. Na pojednávanie sa nedostavil
ani žalovaný 2, ktorého neúčasť ospravedlnila jeho zástupkyňa žalovaná 3. Odvolací súd preto prejednal
a rozhodol vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti týchto účastníkov konania.

V danom prípade vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané a medzi
účastníkmi bolo nesporné, že medzi nebohým N. Y. a pôvodným žalobcom Slovenský plynárenský
priemysel a.s. existoval zmluvný vzťah na základe prihlášky nebohého zo dňa 24.11.1980 k odberu plynu
na odbernom mieste- v rodinnom dome na adrese U. U., K. X. Predmetom konania je potom zaplatenie
pôvodným žalobcom vystavených faktúr za dodávky plynu nebohému na uvedenej adrese a to faktúrou
č. 007671 z 12.5.2003 na sumu 19.799,90 Sk, splatnej 15.6.2003, z ktorej ostala neuhradená časť v
sume 10.799,90 Sk, faktúrou č. 0075022 z 10.5.2004 na sumu 32.496,- Sk splatnej 15.6.2004 a faktúrou
č. 007488 z 14.9.2004 na sumu 5.576,50 Sk splatnej 29.10.2004, tzn. v prepočte spolu 1.648,95 Eur.

Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou Mgr. Adrianou Lackovou, ako súdnou komisárkou v
Trenčíne zo dňa 17.3.2009 č.k. 26D/1487/2005-97, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.3.2009 mal súd
zistené, že N. Y., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX. Všeobecná hodnota dedičstva po poručiteľovi
bola určená sumou 43.474,42 Eur. Do dedičstva neboli zahrnuté žiadne dlhy a pasíva a tak predmetná
suma sa stala i čistou hodnotou dedičstva. Dedičmi po poručiteľovi sú žalovaní 1, 2 a 3, tzn. jeho deti a
manželka I. Y.. Súdny komisár v citovanom osvedčení schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo
predstavujúce nehnuteľnosť kat. úz. U. U. vedenej na LV č. XXX, parc. č. 796/2, parc. č. 796/3 dom súp.
č. XXX na parc. č. 796/3 v podiele 1/2 nadobudli deti poručiteľa U., N. a Z. (žalovaní 1, 2 a 3) každý v
rovnakom podiele 1/3-iny z podielu poručiteľa, voči odstupujúcej spoludedičke I. Y. bezodplatne.

Podľa zmluvných podmienok dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, ktoré platili u
pôvodného žalobcu - čl. 7 -„ ukončenie odberu odberateľom“ ak chce odberateľ ukončiť odber plynu, je
povinný najmenej 8 dní vopred písomne oznámiť dodávateľovi túto skutočnosť a umožniť mu vykonať
záverečný odpočet, prípadne aj demontáž meradla. V prípade nesplnenia uvedených povinností je
dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi stály mesačný plat až do doby vykonania odpočtu, resp. do
odobratia meradla.

Podľa čl. 2 bod 2.8 týchto podmienok odberateľ platí v priebehu roka mesačne preddavok
určený dodávateľom podľa priemernej predpokladanej mesačnej spotreby plynu. Nedodržanie platenia
preddavkov a faktúr v termínoch splatnosti a výške úhrady zo strany odberateľa môže byť dôvodom na
to, aby dodávateľ po predchádzajúcom písomnom upozornení odberateľa prerušil dodávku plynu.

Z písomného podania pôvodného žalovaného N. Y. datovaného dňom 3. júna 2002 adresovaného
Slovenským vodárňam, Slovenským energetickým závodom, Slovenským plynárňam, N. a U. Y.
vyplýva, že pisateľ ako majiteľ rodinného domu v U. U. K. X oznámil, že už 1 rok v dome nebýva a služby
využíva jeho syn U. Y. s rodinou. Preto adresátov upozornil a dal im na vedomie, že takto vzniknuté dlhy
nemieni platiť a nech si ich vymáhajú od neho a ak nebude platiť nech ho k tomu prinútia odpojením.



V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu predmetného podania pôvodného žalovaného,
odvolací súd je toho názoru, že z neho nevyplýva vôľa k ukončeniu dodávky plynu ani výzva pôvodnému
žalobcovi aby predmetné odberné miesto odpojil od dodávok zemného plynu. Naopak z podania
vyplýva oznámenie pôvodného žalobcu že on predmetný dom už rok neobýva, pričom v dome žije
a dodávky užíva jeho označený syn a iba ak tento nebude riadne a včas platiť, nech ho adresáti k
tomu prinútia vypínaním dodávky médií. Výkladom predmetného listu pôvodného žalovaného teda nie
je možné dospieť k záveru, že by jeho obsahom bola písomne prejavená vôľa žalovaného, že chce
ukončiť odber plynu a umožniť žalobcovi vykonať odpočet záverečný odpočet. Naviac v konaní ani
nebolo bezpečne preukázané že toto písomné podanie pôvodnému žalobcovi bolo i doručené. Podacím
lístkom bola preukázaná iba skutočnosť že pôvodný žalovaný list zaslal pôvodnému žalobcovi, nie však
jeho doručenie. Pôvodný žalobca pritom doručenie predmetného listu poprel. V konaní teda nebolo
preukázané že pôvodný žalovaný postupoval v súlade s citovaným článkom 7 zmluvných podmienok
a pôvodný žalobca preto ani nemal povinnosť dodávku plynu do predmetného odberného miesta
ukončiť. Zmluvný vzťah medzi pôvodným žalobcom ako dodávateľom plynu a pôvodným žalovaným ako
odberateľom na danom odbernom mieste preto o v rozhodnom období trval a plynula z neho i povinnosť
žalovaného uhrádzať platby za dodávky plynu.

Neobstojí ani ďalšia námietka odvolateľov, že v prípade neplatenia už prvej faktúry, bolo povinnosťou
pôvodného žalobcu ukončiť dodávku plynu, nakoľko v zmysle vyššie citovanej zmluvnej podmienky,
dodávateľ mal takúto možnosť, ale nebolo to jeho povinnosťou.

Za takýchto okolností potom vyššie vyčíslená suma predstavujúca súhrn troch nesplatených faktúr
predstavuje dlh po nebohom poručiteľovi.

Podľa § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou (ods. 1). Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklade poručiteľovho pohrebu
a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu (ods. 2). Cit. ustanovenie
teda nepripúšťa solidaritu dedičov resp. solidárnu zodpovednosť za dlhy poručiteľa.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako i zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou
smrťou (§ 460 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho
miesto a stáva sa subjektom nielen všetkých práv poručiteľa, ale aj povinností, ktoré nezanikajú smrťou.
Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. cit. § 470 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah dedičovej
zodpovednosti tak, že ju obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, ako je
tomu i v danom prípade, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
Dedič pritom zodpovedá za poručiteľove dlhy nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli,
ale i svojím vlastným majetkom. Miera zodpovednosti každého z dedičov sa pritom zisťuje na základe
vyporiadania dedičstva. Z vyššie citovaného dedičského rozhodnutia vydaného notárkou v Trenčíne
vyplýva, že odporcovia 1 až 3 ako dedičia po nebohom dlžníkovi nadobudli spolu dedičstvo v čistej
hodnote 43.474,42 Eur. Z rozhodnutia vyplýva, že každý z nich dedil rovnakým dielom, tzn. v 1/3.
Hodnota dedičstva nadobudnutého každým z nich, teda predstavuje 14.491,47 Eur.

Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 1.648,95 Eur, ako i náhrady trov konania. 1/3 z tejto sumy
predstavuje 539,65 Eur, čo je menej ako hodnota dedičstva nadobudnutého každým zo žalovaných 1 až
3. Žalovaní 1 až 3 ako dedičia poručiteľov zodpovedajú preto v zmysle cit. § 470 Občianskeho zákonníka
za dlh poručiteľa uplatnený žalobou v celom rozsahu a to v pomere každý v 1/3, teda každý vo výške
539,65 Eur.



Keďže pôvodne žalovaná I. Y. ako manželka poručiteľa na základe dedičskej dohody nenadobudla
po poručiteľovi žiadne dedičstvo, s poukazom na znenie § 470 Občianskeho zákonníka nezodpovedá
za jeho dlhy a preto z uvedeného dôvodu pre nedostatok pasívnej legitimácie tejto účastníčky bolo
nevyhnutné žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietnuť. Obdobne bolo dôvodným zamietnuť i žalobu voči
žalovanej 5 N. Y., ktorá je manželkou žalovaného 1, ktorá však nebola ani len dedičkou po poručiteľovi a
preto obdobne nie je vo veci pasívne legitimovaná a nezodpovedá za dlhy poručiteľa v žiadnom rozsahu.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaných 2, 3 a 4 zaplatiť dlh poručiteľa spoločne a
nerozdielne, odvolací súd s takýmto názorom nesúhlasí, keďže je to v rozpore s cit. § 470 ods. 2 Obč.
zák. Hoci prvostupňový súd uložil žalovaným plnenie spoločne a nerozdielne, neaplikoval na rozhodnutie
ani ust. § 511 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
k tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Z ust. cit. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi. Žalobca po smrti poručiteľa povinnosť uloženia zaplatiť žalovanú sumu jeho dedičom
nešpecifikoval. Navrhoval len uložiť povinnosť zaplatiť dedičom a čo sa týka manželky poručiteľa I.
Y. a žalovanej 5 N. Y. rozhodnutie ponechal na úvahu súdu. Súd prvého stupňa v preskúmavanom
rozsudku svoje rozhodnutie o solidárnom plnení žalovaných v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
neodôvodnil.

Žiada sa dodať, že pokiaľ žalobca uplatňuje peňažné plnenie od niekoľkých žalovaných, môže sa
domáhať buď vyslovenia solidarity, alebo môže od každého z nich požadovať určitú presne vymedzenú
sumu. Súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemôže prekročiť celkovú výšku peňažného plnenia uplatnenú
žalobcom, nie je však viazaný návrhom žalobcu, aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie
spoločne a nerozdielne a ani jeho rozdelením výšky peňažného plnenia medzi jednotlivými žalovanými
(porovnaj zo Súdnej praxe č. 6/2003 str. 163).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd s použitím § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že každému zo žalovaných 1 až 3 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
po 539,65 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 16160 ods. 1 O.s.p.). V časti, v ktorej bola
žaloba proti žalovanej I. Y. a žalovanej N. Y. ( žalovaná 4) zamietnutá, rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len vo vzťahu k žalovanej 4, ale čo do výšky uplatneného nároku
bol voči žalovaným 1, 2,a 3 úspešný v plnom rozsahu, vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči plne neúspešným žalovaným 1,2 a
3. Trovy žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 80,83 Eur a v trovách právneho
zastúpenia. Advokát žalobcu si náhradu trov konania vyčíslil a uplatnil v sume 481,31 Eur.

Žalobca bol advokátom zastúpený iba v odvolacom konaní, jeho trovy spočívajú v trovách právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a návrh na zmenu účastníka v zmysle § 14 ods.
1 písm. a) a b) vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb - ďalej len cit. vyhl.), vo výške po 71,37 Eur, 1-ový úkon za účasť na odročenom
pojednávaní 17,84 Eur v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl., v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl. vychádzajúc
z priznanej sumy 1.619,95 Eur, pri ktorom odmena za jeden úkon je 71,37 Eur, k čomu v zmysle § 15a
a § 16 ods. 3 prislúcha tzv. režijný paušál v roku 2011 v sume 3x po 7,41 Eur t.j. 22,23 Eur, náhrada
za stratu času podľa v zmysle § 17 ods. l cit. vyhl. 4 polhodiny x 12,35 Eur t.j. 49,40 Eur a náhrada
cestovného na pojednávanie 19.10.2011 na ceste Bratislava - Trnava a späť108 km t.j. 108 km x 0,18
(sadzba náhr.) 19,44 Eur + spotreba PHM (108x9,7l/100kmx1,44 Eur (cena benzínu) 15,09 Eur, v zmysle
§ 15 písm. a) cit. vyhl. Zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH, preto v zmysle s 18 ods. 3 cit.
vyhl. sa zvyšuje odmena a náhrady v sume 266,74 Eur o 20% DPH t.j. o 53,35 Eur..



Trovy právneho zastúpenia žalobcu tak predstavujú 320,09 Eur a celková náhrada trov konania po
pripočítaní hodnoty zaplateného súdneho poplatku 80,83 Eur, predstavuje sumu 400,92 Eur. Náhradu
týchto trov uložil odvolací súd zaplatiť žalovaným 1, 2 a 3 rovnodielne každému po 133,64 Eur (s
poukazom na rozhodnutie v merite), k rukám jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Žalovaná 4 bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania, ale nakoľko náhradu
trov si návrhom v zmysle § 151 O.s.p. neuplatnila a podľa obsahu spisu jej žiadne ani nevznikli, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.