Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/292/2010 z 11. 12. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. decembra 2011, sp. zn. 23Co/292/2010, ECLI:SK:KSTT:2011:2010899878.1
Krajský súd Trnava | 23Co/292/2010 | ECLI:SK:KSTT:2011:2010899878.1 | 2011-12-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: § 710 OZ, § 711 ods. 1 písm. b) OZ, § 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb., § 50 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/519bc94d-77a1-4b34-a898-d86f8435078d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2010899878.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/292/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010899878
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2010899878.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov
senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej, v právnej veci navrhovateľa: 1/ B. R.,
nar. XX.XX.XXXX, W. M. X, T., 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, W. M. X, T., 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, W. M.
X, T., zastúpení advokátkou: Mgr. Eva Bačíková, Andreja Žarnova 1, Trnava, proti odporcovi: Ing. G. L.,
nar. XX.XX.XXXX, T. XX, R., zastúpený advokátom: Mgr. Khuri Toni, Pribišova 31, Bratislava, o určenie
neplatnosti výpovedí z nájmu bytov, o odvolaní navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 4C 269/2008-609 zo dňa 29. apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej vyhovujúcej  časti určenia neplatnosti výpovedí z nájmu
bytov vo vzťahu k navrhovateľovi 1/ a k navrhovateľke 3/ a vo výroku  o trovách konania   p o t  v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania 336,50,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie  v časti proti navrhovateľke v 2/
rade a určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XXX  na X. poschodí domu, nachádzajúceho sa na ul. W. M. X
v T., zapísaného na LV č. XXXX  Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec pre obec
katastrálne územie T. v tom označeného aká stavba slobodáreň so súpisným číslom XXXX  stojacej na
parc. č. 2768, ktorú vypovedal odporca navrhovateľovi 1/ dňa 16.08.2004 je neplatná a zároveň určil, že
výpoveď z nájmu bytu č. XXX  na X. poschodí domu nachádzajúceho sa na ulici W. M. X  v T., zapísaného
na LV č. XXXX  Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec pre obec za katastrálne
územie T. a tam označeného ako stavba - slobodáreň so súpisným číslom XXXX  stojacej na parc. č.
2768, ktorú výpoveď dal  odporca navrhovateľke 3/ zo dňa 16.08.2004 je neplatná a zároveň odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ trovy konania 186,68 eur.

Rozhodnutie súd prvého stupňa v časti zastavenia konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
a tým, že navrhovatelia žiadali zastaviť konanie proti navrhovateľke v 2/ rade zobrali v tejto časti návrh
späť. Vo veci samej súd rozhodnutie odôvodnil podľa § 123, 124, 126 ods. 1, § 680 ods. 2, 3, § 685
ods. 1, § 710 ods. 4, § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, § 48, § 49 ods. 1, § 50
ods. 1, 2 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi účinného do 01.01.1992, § 27 ods. 13 zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 01.01.1992,
§ 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 01.01.1992, § 186 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
účinného do 01.01.1992, § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p., § 3 ods. 1
písm. b) výnosu   Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V-1/2003 zo dňa
22.12.2003 a vecne naliehavosťou právneho záujmu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu z bytu s



tým, že mal preukázané, že navrhovateľovi 1/ rozhodnutím Drôtovne Hlohovec n.p. zo dňa 01.03.1988 a
navrhovateľke 3/ rozhodnutím zo dňa 18.08.1986 boli pridelené podnikové byty, navrhovatelia podpísali
so svojim zamestnávateľom dohodu o užívaní bytu a navrhovateľ 1/ prevzal podnikový dvojizbový byt
č. XXX  na X. poschodí a navrhovateľka 3/ byt č. XXX  na X. poschodí, pričom súd dospel k záveru, že
dohody sú platné. Navrhovateľ 1/ bol pred uplynutím doby v ktorej mal podnikový byt uvoľniť na základe
dohody opätovne zamestnaný  v štátnom podniku Drôtovňa š.p. a ďalšie trvanie riadneho nájomného
vzťahu k bytu č. XXX  má súd preukázané tým, že vlastník nehnuteľnosti - Drôtovňa. š.p. vystavil dňa
04.08.1992 navrhovateľovi 1/ evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, čím konkludentne
súhlasil,  navrhovateľ 1/ v byte č.XXX  naďalej býval a navrhovateľ 1/ s tým konkludentne súhlasil, keď
naďalej platil riadne nájomné za byt. Navrhovatelia skončili pracovný pomer u zamestnávateľa z dôvodu
nadbytočnosti až po 01.01.1992 a podľa ust. Občianskeho zákonníka platného do 01.01.1992 bolo
možné skončiť užívanie bytu iba spôsobom v ňom uvedeným. Od 01.01.1992 sa v zmysle § 971 ods.
4 Občianskeho zákonníka zmenilo právo osobného užívania bytu na nájom bytu. Súd mal preukázané,
že na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 21.10.1977 bolo povolené užívanie stavby objekt
„Slobodárne“ pre účel ubytovací, ktorá obsahovala: ubytovacie bunky, byt pre domovníka, kancelárie,
skladovacie miestnosti a spoločenskú miestnosť. Vtedajší MNV - odbor výstavby povolil zmenu v užívaní
stavby podnikovej slobodárne na bytové účely na žiadosť podniku Drôtovňa n.p. Zmena charakteru
užívania predmetnej stavby na bytové účely bola dočasná od roku 1983 do 30.08.1989. Súd teda riešil
predbežnú otázku, či navrhovatelia bývali v byte alebo v bunke a teda aké ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa na nich vzťahujú. Súd mal preukázané, že podnik Drôtovňa š.p. svojim zamestnancom
odovzdal podnikové byty v období, kedy budova pôvodne skolaudovaná ako slobodáreň slúžila na
bytové účely, síce v auguste 1989 prestala mať charakter bytových jednotiek  z dôvodu, že zamestnanci
boli uspokojení tak, že im boli odovzdané iné podnikové byty. Navrhovateľom 1/ až 3/ žiadne iné
podnikové byty neboli odovzdané a naďalej ostali bývať v budove plniacej už opäť funkciu slobodárne.
Súd mal za to, že navrhovateľom boli odovzdané podnikové byty, týmto ostal charakter podnikových
bytov i po období,  keď budova plnila funkciu slobodárne, o čom svedčí aj skutočnosť, že zamestnávateľ
Drôtovňa š.p. im účtoval nájom za užívanie bytu a nie obytných buniek. Preto súd  aplikoval  na daný
stav režim podnikových bytom podľa Občianskeho  zákonníka i po 01.01.1992 a navrhovatelia boli s
nájom chránení. Skutočnosť, že sa menili vlastníci objektu označeného ako slobodáreň nič nemení
na skutočnosti, že navrhovatelia bývali v byte a nie v obytnej bunke. Privatizáciou prešiel majetok
podniku Drôtovňa Hlohovec n.p. na spoločnosť Drôtovňa a.s. a po zániku spoločnosti Drôtovňa a.s. dňa
15.05.2000 bez likvidácie jej rozdelením, prešiel všetok majetok okrem dcérskej spoločnosti DRO-FIN
a.s. na obchodnú spoločnosť Drôtovňa HOLDING a.s. a ďalší nový vlastník nehnuteľnosti - BORTEZ
spol. s.r.o., ktorý ju nadobudol kúpou od Drôtovne HOLDING a.s. v konkurze, oznámil navrhovateľom
1/ až 3/ listom zo dňa 01.02.2003 výšku mesačných platieb za nájom a služby spojené s užívaním bytu.
BORTEZ spol. s.r.o. listami zo dňa 01.02.2003 oznámila navrhovateľovi 1/, že poplatky za užívanie bytu
od 01.02.2003 sú v celkovej mesačnej výške 1.370,- Sk a navrhovateľke 3/ v sume 2.162,- Sk mesačne
a dňa 22.04.2003 im predložila zmluvu o užívaní bytu. Súd mal teda z týchto úkonov preukázané, že
navrhovatelia bývajú v byte a aj s poukazom na § 27 ods. 13 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní nadobudol budovu s ťarchou spočívajúcou v nájme odporca.

Odporca začal po nadobudnutí vlastníckeho práva dňa 13.07.2004 účtovať platby za užívanie bunky,
navrhovateľovi 1/ vo výške 5.032,- Sk, navrhovateľke 3/ vo výške 4.907,- Sk a odporca dal navrhovateľovi
1/ výpoveď z nájmu bytu a výzvu na vypratanie s poukazom na § 711 ods. 1 písm. d) OZ, lebo ku
dňu 16.08.2004 má nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s ubytovaním v bunke č. XXX
X. poschodie v sume 2.406,- Sk. Odporca listom zo dňa 16.08.2004 dal výpoveď z nájmu a výzvu na
vypratanie navrhovateľke 3/ z tých istých dôvodov ako navrhovateľovi 1/ s tým, že  jej určil nedoplatok
na nájomnom a za služby spojené s ubytovaním v bunke č. XXX  X. poschodie vo výške 1.886,- Sk.
Súd mal za to, že výška nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu bola posledný krát
navrhovateľom upravená spoločnosťou BORTEZ listom zo dňa 01.02.2003, pričom táto spoločnosť ani
odporca neoznámili zmenu nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu. Na základe dôkazov
mal súd preukázané, že za obdobie apríl až jún 2004 - 3 mesiacov, za ktoré  dostali navrhovatelia
výpoveď z nájmu pre nezaplatenie troch mesiacov, títo nemali žiadny nedoplatok na nájomnom, neboli
v omeškaní 3 mesiace s platením nájomného. Súd prihliadol i na to, že vo výpovedi pre navrhovateľa
1/ sa uvádza nedoplatok za 3 mesiace v sume 2.406,-Sk a u navrhovateľky 3/ v sume 1.886,- Sk. Na
tvrdenie odporcu, že nedoplatok bol  podstatne vyšší  ako je uvedené vo výpovedi súd neprihliadol,
pretože výpovedný dôvod musí byť presne  špecifikovaný. Argument odporcu, že sa na neho vzťahuje §



3 ods. 1 písm. b) Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V -1/2003
zo dňa 22.12.2003 považoval súd za bezpredmetné, lebo odporca nie je na LV č. XXXX  vedený ako
vlastník bytov, ale vlastník budovy slobodárne, teda po nadobudnutí vlastníckeho práva k slobodárni
nadobudol postavenie prenajímateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa §  142 ods. 1 O.s.p., § 151
ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovatelia 1/ až 3/ boli úspešní a súd im priznal náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia v sume 186,68 eur vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, lebo títo
si síce náhradu uplatnili, ale ju nevyčíslili do troch pracovných dní. Trovy konania spočívajú v súdnom
poplatku za návrh vo výške 33,19 eur, v návrhu boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia 153,49 eur
podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Zb. hodnota úkonu predstavuje 1.360,- Sk, súd znížil základnú
sadzbu tarifnej odmeny o 20% na sumu 1.088,- Sk, lebo ide o spoločné zastupovanie viacerých osôb.
Súd  priznal odmenu za 2 úkony právnej služby prevzatie a príprava a podanie návrhu  navrhovateľovi
1/ až 2/ a tak isto aj v prípade navrhovateľke 3/ za 2 úkony a 2 x paušálna náhrada po 163,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a to v častiach určenia neplatnosti výpovedí z nájmov
bytov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd dospel na základe  vykonaných dôkazov k
nesprávnemu rozhodnutiu. V odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nevyjadril k námietkam, ktoré odporca
považuje za dostatočne opodstatnené, aby bol návrh zamietnutý a ktoré boli obsiahnuté v záverečnej
reči. Dôvodil  ust. stavebného poriadku, konkrétne § 76 ods. 1, § 77, § 81 ods. 1, § 72 ods. 1, § 85 a
poukázal na judikát R 87/2003. Predmetné nehnuteľnosti  nikdy neboli bytmi, ale ubytovacími bunkami,
pretože nikdy nebolo príslušným správnym orgánom vydané právoplatné rozhodnutie o zmene účelu
užívania stavby slobodárne. Keďže neboli nikdy predmetné nehnuteľnosti bytmi, nemohli tvoriť predmet
občianskoprávneho vzťahu a preto dohody o užívaní podnikového bytu uzavreté s navrhovateľmi sú
absolútne neplatné z dôvodu nespôsobilosti predmetu. Nehnuteľnosti, ktoré obývali navrhovatelia neboli
nikdy bytmi, ale len ubytovacími bunkami a takto boli aj skolaudované. Označenie byt namiesto bytovej
bunky v rozhodnutiach a v dokumentoch právnych predchodcov odporcu nemôže mať za následok, že
sa predmet právneho vzťahu či už išlo o byt alebo o bytovú bunku zmení z ubytovacej bunky na byt.
Taktiež namietajú, že rozhodnutie súdu je v podstate nevykonateľné s poukazom na ust. § 154 ods. 1
O.s.p. a to z toho dôvodu, že stavba slobodáreň neobsahuje bytové jednotky okrem bytu domovníka a
nikdy nebolo vydané právoplatné rozhodnutie  o zmene účelu predmetnej stavby na bytový dom. Taktiež
nebol zohľadnený objektívne zistený stav vec, že predmetná stavba nie je toho času z technických príčin
v prevádzke, stavba nespĺňa technické parametre, aby ubytovacie bunky boli použité ako byty, nájomný
vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom platne nevznikol a je od počiatku neplatný  a rozhodnutie v
prospech navrhovateľov by bolo nevykonateľné. Žiadal preto rozhodnutie zmeniť a návrh navrhovateľov
v celom rozsahu zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ a to v časti týkajúcej sa nároku
navrhovateľov na náhradu trov konania, pretože právna zástupkyňa navrhovateľov listom zo dňa
30.04.2010 zaslala súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, list podala na poštovú prepravu
dňa 03.05.2010 teda druhý pracovný deň odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Ako dôkazy predložila
kópiu podacieho lístku a vyčíslenie trov konania spolu aj a s prílohami zo dňa 30.04.2010. Keďže k
vyčísleniu došlo v zákonom stanovenej lehote včas žiada, aby odvolací súd v časti týkajúcej  sa nároku
navrhovateľov rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi uloží zaplatiť navrhovateľom sumu 1.477,14 eur. K
odvolaniu doložila podací lístok, vyúčtovanie pracovnej cesty ohľadom cestovných nákladov, osvedčenie
o evidencii vozidla, doklad o zakúpení pohonných hmôt.

Navrhovatelia 1/ až 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že žiadajú
rozsudok potvrdiť vo veci samej a o trovách konania rozhodnúť v zmysle ich odvolania. Poukázali na
skutočnosť, že právny predchodca odporcu a pôvodný vlastník nehnuteľnosti nespochybnil skutočnosť,
že navrhovatelia užívajú byty nie bunky a pôvodný vlastník nehnuteľnosti  ako to vyplýva aj z listín
uložených v spise č.k. 21C 95/1995 a č.k. 21C 96/1995 požiadal Mestský národný výbor v Hlohovci
o povolenie zmeny užívania stavby a následne navrhovateľom pridelil do užívania podnikové byty
podľa § 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení  s bytmi. V roku 1989 požiadal pôvodný
vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa byty navrhovateľov nachádzajú o zmenu rozhodnutia o užívaní stavby
na pôvodný účel t.j. ubytovací a súčasne v roku 1995 podal na Okresnom súde v Trnave návrhy,
ktorými sa voči navrhovateľom domáhal zrušenia práva užívania bytu. Ak počas riadneho užívania
bytov navrhovateľmi došlo k zmene rozhodnutia o spôsobe užívania stavby, nemá to vplyv na trvanie



užívacích vzťahov riadne založených pred vydaním tohto rozhodnutia a nemá za následok ich zánik -
rozsudky Okresného súdu v Trnave č. k. 21C 95/1995 z 21.02.1996 a č.k. 21C 96/1995 z 21.02.1995. So
zmenou rozhodnutia o spôsobe užívania stavby sa nespája zánik práva užívať byt podľa § 183 a nasl.
Občianskeho zákonníka ani podľa § 37 a nasl. zákona o hospodárení s bytmi. V odvolaní citovaný judikát
je až z obdobia po 01.01.1992 a v období rozhodnutia o pridelení podnikových bytov navrhovateľom a
spísania dohôd o užívaní bytov  ust.§ 118 ods.  2 nebolo účinné rovnako ani definícia pojmu byt.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané
oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§
204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1  O.s.p.), postupom na
odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm.a) O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
odporcu a neopodstatnenosti odvolania navrhovateľov v časti trov konania.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovedí z nájmu bytom.

Vzhľadom na rozsah podaného odvolania odporcu, odvolací súd mal za to, že predmetom preskúmania
nebol výrok rozhodnutia o zastavení konania navrhovateľky 2/.

Z výpovede odporcu pred odvolacím súdom vyplýva, že budova je od októbra 2005 neprístupná
verejnosti, navrhovatelia odišli sami začiatkom októbra 2005, danú nehnuteľnosť neužívajú a medzi
účastníkmi konania sa nevedú iné spory.

Z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľov pred odvolacím súdom vyplýva, že navrhovateľom
boli platne pridelené byty, nadobudli i užívacie právo, ktoré sa zmenilo na nájom bytov a nedošlo k
platnému ukončeniu tohto nájomného vzťahu, nájomný vzťah naďalej trvá. Odporca bol vlastníkom
asi 1 mesiac, keď navrhovateľom dal výpoveď, pričom výpoveď nemôže byť považovaná za platný
právny úkon. V časti odvolania voči trovám konania navrhla rozhodnutie zmeniť, pričom má vedomosť
o skutočnosti, že v spise sa nenachádza samotné vyčíslenie uplatnených trov konania ako osobitné
podanie, a dodatočne zistila, že na podaní obsahujúcom vyčíslenie trov konania uviedla inú spisovú
značku. Odmieta tvrdenie odporcu, že by navrhovatelia dobrovoľne opustili predmetné byty, odporcovi
oznámili zníženie nájomného, nakoľko im nebola sprístupnená voda do bytov, Odporca im znemožnil
užívanie bytu.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa  zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre
svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonávaných dôkazov, prednesov
účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli za konania najavo neupomenul, v hodnotí dôkazov nie je logický rozpor a vec
i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje sa napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v
podrobnostiach na neho odkazuje.

Podľa § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd doplnil dokazovanie a to oboznámením sa so s obsahom
spisu Okresného súdu Trnava č.k. 21C 95/1995, išlo o vec účastníkov navrhovateľa Drôtovňa a.s.
Hlohovec proti odporcovi B. R. o zrušenie práva užívania k predmetnému bytu č. XXX  na X. poschodí
W. M. X  (vo vzťahu ku ktorému podal odporca výpoveď z nájmu) z dôvodov, že stavba bola v
rámci kolaudačného konania odovzdaná ako podniková slobodáreň a bola povolená zmena v užívaní
stavby na bytové účely v roku 1983 a v roku 1989 došlo k zrušeniu zmeny teda stavba sa opäť



užíva ako podniková slobodáreň. Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 21C 95/1995-18 zo dňa
21.02.1996 bol návrh navrhovateľa zamietnutý, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.1996.
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že odporcom nebola daná  navrhovateľom výpoveď
so zmenou užívania stavby bytových jednotiek na slobodáreň,  s ktorou zákon nespája  zánik nájmu a
so žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva možnosť súdu zrušiť nájom bytu tak ako to požadoval
navrhovateľ. K doplnenému dokazovaniu účastníci konania nemali žiadne námietky, nevyjadrili sa k
nemu.

K odvolacím námietkam odporcu je potrebné uviesť, že v odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa
podrobne zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami, dal odporcovi odpoveď na skutkovo a právne
sporné skutočnosti aj s ohľadom na doplnenie záverečnej reči. Aplikácia právnych predpisov uvedených
v odvolaní týkajúcich sa stavebného poriadku nemá vplyv na právne posúdenie danej veci, nakoľko
relevantné sú právne predpisy týkajúce sa predmetu sporu, ktorým je určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu.  Súd prvého stupňa správne ako predbežnú otázku posudzoval či v danom prípade išlo
o byty alebo bytové bunky a dospel k správnym záverom. Tiež nemožno vychádzať z nedôvodného a
ničím nepodloženého tvrdenia odporcu, že v danom prípade predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom
občianskoprávneho vzťahu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody
neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa nespôsobilosti predmetu  zmlúv, nakoľko v predmete boli
zmluvy označené určitým, zrozumiteľným spôsobom. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol o
predmete sporu, ktorým bolo určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, skúmal dôvody výpovede, či sú
dané a zaoberal sa aj právnou argumentáciou navrhovateľov týkajúcej sa dôvodov neplatnosti právnych
úkonov odporcu a považoval ju za danú. Na predmet konania nemôže mať vplyv ani tá skutočnosť,
že stavba nie je v súčasnosti z technických príčin v prevádzke, že nespĺňa podľa vyjadrenia odporcu
technické parametre. V tomto smere odporcom namietané skutočnosti sú vzhľadom na predmet konania
neopodstatnené.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne správne vo výroku o trovách konania účastníkov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má
starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž.
Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania "žiadam trovy"
predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady
trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť,
spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto
náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je
povinné nielen u advokáta, ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému
sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných
(nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote
trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú
zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu
trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote
vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli
trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov
konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného
prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní
trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol
vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu



uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia § 170 ods. 1, podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len
čo bolo vyhlásené, pokiaľ Občiansky súdny poriadok neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu
v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o
nepriznaní náhrady trov konania.

Odvolanie navrhovateľov 1/ - 3/ v tejto časti je nedôvodné, pretože právna zástupkyňa navrhovateľov
uviedla, že samotné vyčíslenie trov právneho zastúpenia vykonala v lehote, avšak neuviedla správnu
spisovú značku konania súdu prvého stupňa a preto nebolo vyčíslenie založené do predmetného spisu.
Keďže sa podanie obsahujúce vyčíslenie trov konania navrhovateľov v spise nenachádzalo, nebolo
riadne vyčíslené, preto nemohlo byť ani priznané.

Na základe týchto skutočností bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj vo výroku o
trovách konania potvrdené z dôvodu vecnej správnosti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným navrhovateľom 1/ a 3/ bola priznaná
náhrada odvolacieho konania vo výške 336,50 eur spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa § 11 vyhlášky a predstavuje
1/13 výpočtového základu, v roku 2010 vo výške 55,49 eur a v roku 2011 vo výške 57,- eur, pričom
odmena pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb bola znížená o 20%, v odvolacom konaní boli
vykonané 2 úkony - nahliadnutie do spisov a vyjadrenie k odvolaniu po 88,78 eur, 1 x pojednávanie dňa
12.12.2011 - 91,20 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,21 eur čo je 14,42 eur, 1 x paušálna náhrada 7,41
eur, spolu 290,51 eur, náhrada hotových výdavkov za cestovné náklady za cestu osobným automobilom
za nahliadnutie do spisu dňa 20.09.2010 vo výške 21,87 eur a náhrada za stratu času dňa 20.09.2010,
teda 2 polhodiny po 12,02 eur - 24,04 eur spolu náhrada hotových výdavkov 45,91 eur. Podľa § 149 ods.
1 O.s.p. bola náhrada trov priznaná k rukám advokátky navrhovateľov.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.