Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/41/2024 z 29. 1. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. januára 2025, sp. zn. 11Co/41/2024, ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2
Krajský súd Trenčín | 11Co/41/2024 | ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2 | 2025-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8056947-4f96-4d8a-ae01-4a56aee1020c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Trenčín
11Co/41/2024
3722201872
29. 01. 2025
JUDr. Alena Radičová
ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu
Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. a 3/ A. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, H., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: Advokát Ivor, s. r. o., so sídlom Mojmírova
1161/6, Púchov, IČO: 44 578 946, proti žalovaným: 1/ A. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E.
a 2/ A. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., obe právne zastúpené: JUDr. Radovan Repa,
advokát, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, IČO: 36 742 023, o zaplatenie 7 477,38
eur s príslušenstvom, sumy 52 341,67 eur s príslušenstvom a sumy 47 833,34 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. PB-7C/47/2022–412 zo dňa 13.
februára 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ až 3/
v rozsahu 100 %.

p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalovaných
na prerušenie
konania zamietol, vo výroku II. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 7 477,38
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.02.2022
do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. uložil žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 52 341,67
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 11.2.2022
do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vo výroku IV. uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 47 833,34
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
zo sumy 12 916,67 eur do zaplatenia a s 5 %
úrokom z omeškania zo sumy 34 916,67 eur
od 11.2.2022 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výrokoch
V. a VI. súd prvej inštancie rozhodol o trovách
konania tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% a žalobkyni 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej 2/.
2. Žalobcovia 1/ až 3/ sa na súde prvej inštancie domáhali samostatnými žalobami
od žalovanej
1/ a 2/ vyplatenia ich dedičského podielu, ktoré právo im vzniklo na základe dohody dedičov v dedičskom
konaní po poručiteľke A. C.. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičskej dohody, nadobudla právna
predchodkyňa žalovaných s tým, že v prípade ich odpredaja vyplatí ustupujúcim dedičom časť kúpnej
ceny podľa výšky ich dedičských podielov. Žalované tieto nehnuteľnosti odpredali kúpnymi zmluvami
a napriek písomnej výzve, žalobcom časť kúpnej ceny podľa výšky ich podielov nevyplatili. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 3. januára 2023, č. k. 7C/142/2022-129 spojil na spoločné konanie uvedené
žaloby žalobcov.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, keď z Osvedčenia
o dedičstve zo dňa 03.09.1996, vydaného notárkou JUDr. Beátou Ondrašíkovou, v konaní vedenom na
Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn.
3D/679/92 bolo preukázané, že v dedičskom
konaní po poručiteľke A. C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, dedičia uzatvorili dedičskú dohodu na základe,
ktorej združené pozemky evidované v pkn. vložke č. XX a XX k. ú. E. (presne špecifikované v súpise
majetku) nadobudla A. G., ktorá bola povinná v prípade odpredaja ktorejkoľvek
z nehnuteľností
vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich dedičských podielov v lehote do
pätnástich dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Poručiteľka zomrela ako vdova, závet ani listinu o vydedení
nezanechala. Žalobcovia 2/ a 3/ boli účastníkmi tejto dedičskej dohody ako právni nástupcovia po synovi
poručiteľky A. C., nebohom A. C. a žalobkyňa 1/ je manželkou a jednou z dedičov
po už
nebohom A. I. C., ktorý bol tiež účastníkom dedičskej dohody ako tiež právny nástupca po neb. A. C..
Dedičské konanie po A. I. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bolo vedené na Okresnom súde Považská
Bystrica
v konaní pod sp. zn. 14D/175/2016. Združené pozemky, ktoré boli predmetom
dedičskej dohody po poručiteľke A. C., boli v súčasnosti novo zamerané geometrickým plánom zo dňa
07.03.2008, vyhotoveným B. K. L. tak, že z nich vznikli parcele KN C č. 2445/146, 2445/144, 2445/147,
2445/152 a 2445/150 k. ú. E..
X.X A. G. (matka žalovaných 1/, 2/) zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené
na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/430/2010.
Z Osvedčenia
o dedičstve, vydaného v tomto konaní dňa 23.09.2010 vyplýva, že vyššie uvedené parcele, ktoré v
minulosti predstavovali združené pozemky, nadobudli do vlastníctva a spoluvlastníctva žalované 1/ a 2/.
Z uvedených parciel parcelu KNC č. 2445/146 o výmere 8380 m2 nadobudli žalované do spoluvlastníctva
v podiele po 1-ine, žalovaná 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu KNC č. 2445/150 o výmere
1550m2 a žalovaná 2/ nadobudla do výlučného vlastníctva parcele KNC č. 2445/144 o výmere 1350
m2
a č. 2445/152 o výmere 741 m2.
3.2
Žalované tieto parcele, spolu s inými parcelami, odpredali spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.
so sídlom v Žiline, a to žalovaná 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2022, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor, zo dňa 02.02.2022
pod číslom
V 188/2022, žalovaná 2/ uzatvorila dve kúpne zmluvy s uvedenou spoločnosťou. Prvú kúpnu zmluvu
uzatvorila dňa 24.09.2021, jej vklad bol povolený Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa
06.10.2021 pod číslom V 2492/2021 a druhú kúpnu zmluvu s uvedenou spoločnosťou uzatvorila dňa
26.01.2022, jej vklad bol povolený Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa 02.02.2022 pod
číslom V 187/2022. Vo všetkých kúpnych zmluvách sa predávajúce a kupujúci dohodli, že kúpna cena
za predaj predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške 100,- eur/meter štvorcový.
3.3 Žalované spolu s uzavretím kúpnych zmlúv (podľa dátumu) uzatvorili so spoločnosťou Reinoo
Púchov, a.s. aj zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohody o vzájomnom
započítaní záväzkov a dohody o výhrade spätného predaja. V dohodách o výhrade spätného predaja sa
žalované, ako predávajúce, dohodli so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s., v postavení kupujúceho, že v
prospech kupujúceho sa zriaďuje výhrada spätného predaja. Táto výhrada spočíva v práve kupujúceho
predmet kúpy predávajúcim predať späť, ak kupujúci o to požiada predávajúceho do 6 mesiacov
od uzavretia dojednanej kúpnej zmluvy. Podpisy zmluvných strán na týchto dohodách boli notársky
osvedčené dňa 06.10.2022.
3.4
Spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. si dňa 28.02.2022 uplatnila výhradu spätného predaja vo
vzťahu k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/ a 2/. Následne
dňa 15.03.2022 uzatvorili žalované so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. dohody o zmene v obsahu
záväzkov. Z týchto dohôd je zrejmé, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli okrem iného i na znížení
kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, a to
pri kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou 1/
a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.
zo sumy 655 750,- eur na sumu 321 986,- eur a pri prvej
kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou 2/ a spol. Reinoo Púchov, a.s. zo sumy 155 000,- eur na
sumu 93 000,- eur,
pri druhej kúpnej zmluve zo sumy 446 700,- eur na sumu 196 526,- eur.
4. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §§ 482, 489, 517 ods. 2,
574 ods. 1, 579 a 610 ods. 1 Obč. zák., keď ako nesporné označil, že právna predchodkyňa žalovaných
1/, 2/ (ich matka A. G.) sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných pôvodne v pkn. vložkách číslo

XX a XX k. ú. E. ako združené pozemky, čo vyplýva z Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným
súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 3D/679/92-16, Dnot 421/96 dňa 03.09.1996, a to na základe
dedičskej dohody, v zmysle ktorej A. G. prebrala sporné nehnuteľnosti - združené pozemky
v
k. ú. E., so záväzkom vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich dedičských
podielov v lehote do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uvedený záväzok je záväzkom z
dedičskej dohody, ktorý bol viazaný na odkladaciu podmienku - scudzenie prevzatej pôdy v budúcnosti.
Žalované sú právnymi nástupkyňami po A. G. a na základe rozhodnutia Okresného súdu v Považskej
Bystrici vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 14D/430/2010, sa stali vlastníčkami i tých parciel KNC
v k. ú. E., ktoré boli vytvorené zo združených pozemkov, ktorých vlastníčkou bola ich matka A. G. na
základe Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 3D/679/92. Nesporné bolo,
že predmetné
združené pozemky boli novozamerané a na základe Geometrického plánu
č. 18/2007,
vyhotoveného B. K. L., overeného Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor dňa 12.08.2008 pod.
č. 157/2008 vznikli z pôvodných pkn. parciel
aj parcely KNC č. 2445/144,
146, 150 a 152, zapísané na LV č. XXX, XXXX M. XXXX k. ú. E.. Medzi stranami sporu bolo tiež
nesporné, že žalobkyňa 1/ je manželkou, a teda právnou nástupkyňou po A. I. C. (jeden z ustupujúcich
dedičov
po A. C.), po ktorom bolo dedičské konanie prejednané Okresným súdom
Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/175/2016. Žalobcovia 2/ a 3/ sú ustupujúcimi dedičmi (vnukmi A.
C. po jej neb. synovi A.), ktorí spolu s ostatnými dedičmi uzatvorili dedičskú dohodu pri prejednávaní
dedičstva po poručiteľke A. C.. Nespornou skutočnosťou bolo aj uzatvorenie kúpnych zmlúv žalovaných
1/, 2/
so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. ako kupujúcim a taktiež, že
rozhodnutiami Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor, boli povolené vklady vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe uvedených kúpnych zmlúv v prospech kupujúcej spoločnosti.
Za nesporné skutočnosti súd prvej inštancie označil aj podpísanie zmlúv o uzatvorení budúcej zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, uzatvorenie dohôd o výhrade spätného predaja, dohôd
o vzájomnom
započítaní záväzkov a uplatnenie výhrady spätného predaja zo strany spoločnosti Reinoo Púchov, a s.
4.1
Ako spornú medzi stranami súd prvej inštancie v prvom rade uviedol skutočnosť, či
na
žalované, ako nadobúdateľky pozemkov, prešla povinnosť ich právnej predchodkyne vyplývajúca
z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. C., teda či uzavretím dedičskej dohody (na základe ktorej
matka žalovaných1/, 2/ v prípade odpredaja ktorejkoľvek z nehnuteľností, vtedy uvedených v pkn.
vložkách č. XX a č. XX, mala vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich
dedičských podielov v lehote do pätnástich dní od uzavretia kúpnej zmluvy), vznikol medzi A. G. na
jednej strane a ustupujúcimi spoludedičmi na druhej strane obligačný (záväzkovoprávny) vzťah alebo
vzniklo (ako to uvádzajú žalované 1/ a 2/) určité vecné právo, ktoré sa vzťahuje
k uvedeným
pozemkom. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o záväzkovoprávny vzťah, pričom dohoda dedičov
obsahuje subjektívne právo ustupujúcich dedičov vo vzťahu
k subjektívnej povinnosti A. G..
Nemôže ísť o vecné právo k nehnuteľnostiam, keďže tento vzťah bol dojednaný len medzi dedičmi ako
stranami dohody a obsahom tohto vzťahu bolo právo jednej strany a povinnosť strany druhej, pričom
obe strany boli jednoznačne vymedzené. Do uvedeného záväzkového právneho vzťahu zasiahla smrť
jeho účastníkov, zomrela nositeľka subjektívnej povinnosti A. G. a tiež aj A. I. C., jeden z nositeľov
subjektívneho práva - ustupujúci dedič. Smrť však bez ďalšieho zánik záväzku nespôsobuje, pokiaľ nie
je ustanovené inak. Smrťou zanikajú iba tie práva
a povinnosti, ktorých vlastná existencia je
bezpodmienečne viazaná na konkrétnu osobu účastníka záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho nie je
možný ich prechod na právneho nástupcu. Ide teda o nezastupiteľné obligácie z hľadiska subjektu, čo
môže vyplývať
z právneho predpisu, z dohody, avšak väčšinou zo samotnej povahy
a účelu záväzku.
Z okruhu povinností, ktoré dlžníka v čase jeho smrti zaväzovali (splatné
aj nesplatné), zanikajú smrťou iba tie, ktorých obsahom bolo plnenie viazané bezvýhradne na osobu
dlžníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v osvedčení o dedičstve sp. zn. 3D/679/92 sú pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. E. označené ako tzv. združené pozemky. V zmysle zákona č. 49/1959 Zb. o
jednotných roľníckych družstvách, ktorý síce už nebol platný v čase vydania osvedčenia o dedičstve,
bolo povinnosťou družstevníka združiť pozemky
do spoločného družstevného hospodárenia.
Uvedené zapríčinilo dohodu dedičov, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom pôdy stal iba jeden dedič
s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov v prípade odplatného predaja pôdy. Súd prvej inštancie
poukázal na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti, uvedenú v článku IV. osvedčenia o dedičstve,
z ktorej je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale
malo sa týkať aj ich právnych nástupcov a tomu právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu,
sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva,
ale aj tých jeho
právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada
za pôdu v prípade jej

scudzenia. Dôvera občanov v právo priznané právoplatným rozhodnutím (v danom prípade Osvedčením
o dedičstve č. k. 3D/679/92-16 z 3. septembra 1996), patrí medzi základné istoty, na ktoré sa možno
v demokratickom a právnom štáte spoliehať (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/96/2000). V rozhodnutí sa
uvádza aj konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom - ,,podľa výšky ich dedičských podielov“, takže
náhrada bola určená takým spôsobom, ktorý umožňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností,
pričom uvedené majetkové právo sa malo odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej
scudzenia, t. j. mohla sa stať známou až v budúcnosti, rozhodujúcou bola cena nehnuteľnosti ku dňu
ich odpredaja. Nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr,
po smrti
ustupujúcich dedičov, predmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať dlžníka
poručiteľa priamo žalobou na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné,
aby pohľadávka
bola najprv prededená, dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa, pričom osvedčenie o dedičstve
má iba deklaratórny charakter. V danom prípade z dohody dedičov nevyplýva, že povinnosť vyplatiť
ustupujúcich spoludedičov mala jedine a len A. G. a že by jej smrťou záväzok mal zaniknúť. Zánik
záväzku nevyplýva ani
zo samotnej povahy a účelu záväzku. K otázke splatnosti záväzku, keď
sa dedičia dohodli
na vyplatení podielov do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, súd
prvej inštancie uviedol, že ide o zákonné dojednanie, ktoré neodporuje zákonu alebo dobrým mravom,
dohoda dedičov bola schválená súdnym komisárom vydaním osvedčenia o dedičstve.
4.2 Za ďalšiu spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval uzavretie Dohôd o výhrade spätného
predaja popri kúpnych zmluvách zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022. Ide o vedľajšie dojednania kúpnych
zmlúv podľa § 610 Obč. zák. (iné vedľajšie dojednanie). Napriek tomu, že žalobcovia uvádzali, že
tieto dohody boli antedatované a v skutočnosti nikdy nevznikli, uvedené tvrdenia neboli v konaní
preukázané, a preto súd vychádzal z prezumpcie ich existencie a platnosti týchto vedľajších dojednaní.
Dňa 28.02.2022 si spoločnosť Reinoo Púchov, a. s. uplatnila výhradu spätného predaja, čím vznikla
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť kúpou prevziať predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.
4.3
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na uzatvorenie Dohôd o zmene v obsahu záväzkov medzi
žalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s., v ktorých účastníci dohôd vyhlásili, že ,,dohoda
smeruje k tomu, aby si vo vzájomnom vzťahu vyporiadali všetky vzájomné právne nároky plynúce z
uplatnenia výhrady spätného predaja“, a ,,aby tým
v úplnosti nahradili záväzky,
ktoré vyplývajú z uplatnenia výhrady spätného predaja“. Konkrétne sa účastníci týchto dohôd dohodli
na tom, že sa nebude realizovať spätný predaj predmetných nehnuteľností - teda spoločnosť Reinoo
Púchov, a.s. zostáva ich vlastníkom
a žalované 1/ a 2/ znížia kúpnu cenu a rozdiel sa
zaväzujú vrátiť spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalovaných,
že tieto dohody je potrebné posúdiť ako privátnu nováciu v zmysle § 570 Obč. zák., a to z dôvodu, že
uvedenými dohodami nedošlo k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, žiadny doterajší
záväzok
sa nenahradil novým záväzkom. Účastníci sa týmito dohodami dohodli jedine
na vzdaní
sa práva spoločnosti Reinoo Púchov, a. s. na uzatvorenie nových kúpnych
zmlúv na základe uplatneného práva spätného predaja. Toto zrušenie vzdania sa práva bolo dojednané
za odplatu, ktorá bola reprezentovaná kvantifikovanou zľavou z kúpnej ceny. Uvedené je možné právne
klasifikovať ako nepomenovanú zmluvu s určitými prvkami vzdania sa práva podľa § 574 Obč. zák.
Samotné kúpne zmluvy, ktorými boli prevedené nehnuteľnosti, týmito dohodami o zmene v obsahu
záväzkov neboli dotknuté, nedošlo k ich zrušeniu ani k ich zmene. Záväzok z predmetných kúpnych
zmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022 zanikol splnením (§ 559 Obč. zák.) - splnením povinnosti
jednej strany zaplatiť kúpnu cenu
a splnením povinnosti druhej strany previesť
predmetné nehnuteľnosti. Neskoršie uzavreté dohody o zmene v obsahu záväzkov tak už nemohli meniť
obsah kúpnych zmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené
konštatoval,
že uzavretie dohôd o zmene v obsahu záväzkov už nemalo vplyv na v
tom čase splatné pohľadávky žalobcov, nakoľko zo žiadneho zákonného a ani zmluvného dojednania
to nevyplýva, pohľadávky žalobcov sú totiž viazané na uzatvorenie kúpnych zmlúv, ktorých predmetom
je predaj určitých nehnuteľností, k uvedenému došlo - zmluvy boli uzatvorené a došlo k tomu
za určitej kúpnej ceny, ktorá tak vytvorila základ pre výpočet výšky pohľadávok žalobcov. Pokiaľ teda
tieto kúpne zmluvy sú platné, neboli (od počiatku) zrušené či zmenené, ďalší vývoj právneho vzťahu
medzi žalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. nemá na tieto už splatné pohľadávky vplyv.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaných, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby
si žalobcovia voči nim uplatňovali viac ako v skutočnosti získali (po dohode o zmene obsahu záväzkov)
uviedol,
že v rozpore s dobrými mravmi by bolo práve to, ak by žalobcovia boli dotknutí úkonmi,
ktorými sa žalované vzdali časti pohľadávky voči kupujúcej spoločnosti, nakladali so svojou pohľadávkou

výlučne podľa ich uváženia, uskutočňovali právne úkony a vstupovali
vzťahov s kupujúcou spoločnosťou, pričom na týchto úkonoch
spôsobom nepodieľali a ani nemali o nich žiadnu vedomosť.

do nových právnych
sa žalobcovia žiadnym

4.4 K výške žalovaných nárokov súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že
žalovaná 1/ odpredala celkovo nehnuteľnosti vo výmere 6281 metrov štvorcových, čo predstavovalo
kúpnu cenu 628 100,- eur. Žalovaná 2/ na základe kúpnych zmlúv odpredala celkovo nehnuteľnosti vo
výmere 5740 metrov štvorcových, čo predstavovalo kúpnu cenu v sume 574 000,- eur. Dedičský podiel
žalobkyne 1/, ktorá požadovala výplatu od žalovanej 1/ je o veľkosti 1/84, čo predstavuje žalovanú sumu
7477,38 eur. Dedičský podiel žalobcu 2/, ktorý tiež požadoval výplatu od žalovanej 1/, je 1/12-ina, čo
predstavuje žalovanú sumu 52 341,67 eur a dedičský podiel žalobkyne 3/, ktorá požadovala výplatu od
žalovanej 2/ je tiež 1/12-ina, čo predstavuje žalovanú sumu
47 833,- eur. Žalobcovia 1/ až 3/ si
uplatnili pohľadávky v správnej výške a súd im priznal
aj úrok z omeškania, tak ako si ho uplatnili
v žalobe, nakoľko žalované 1/ a 2/ nezaplatením žalovaných súm na výzvu sa dostali do omeškania.
4.5 Výsluch žalovanými navrhnutého svedka A. N. H., predsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo
Púchov, a.s., súd prvej inštancie nevykonal
s odôvodnením, že vykonanie dôkazu by
bolo nadbytočné a nehospodárne, keďže by bolo nevyhnutné odročiť pojednávanie, čo je v rozpore so
zásadou hospodárnosti a navyše tento dôkaz by neprispel k zisteniu skutkového stavu, nakoľko súdu
boli predložené všetky listiny, ktoré s vecou súvisia a z nich je zrejmý celý rozsah právnych vzťahov
medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.
4.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným
žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II. až VI. podali žalované 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Predovšetkým namietali, že
súd prvej inštancie nevykonal niektoré zásadné navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho dospel k neúplným,
resp. nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nezákonné, lebo okrem toho, že vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádza aj zo skutočností, o ktorých v spise absentujú
dôkazy. Prvostupňový súd podľa žalovaných rozhodol arbitrárne, odmietol sa zaoberať právom spätného
predaja.
5.1 Žalované uviedli, že záver súdu prvej inštancie o ich povinnosti poskytnúť žalobcom plnenie
na základe kúpnych zmlúv je nesprávny, lebo táto povinnosť im bola súdnym rozhodnutím uložená
na základe zrušených (zaniknutých) kúpnych zmlúv. Právne následky kúpnych zmlúv totiž pominuli
v dôsledku uplatnenia rozväzovacej podmienky (uplatnenia práva spätného predaja), čím podľa §
610 Občianskeho zákonníka nastal zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Z takých
kúpnych zmlúv už nemožno vyvodzovať žiadne právne následky. Právne následky zaniknutých kúpnych
zmlúv, ktoré už nastali, je potrebné vysporiadať podľa právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia
v zmysle
§ 457 Občianskeho zákonníka vzájomným vrátením plnení. Po vzájomnom
vrátení plnení môžu strany uzavrieť novú kúpnu zmluvu s novým ekonomickým obsahom, alebo vrátenie
vzájomných plnení môžu nahradiť inou zmluvou, napr. môžu uzavrieť dohodu o zmene práv a povinností
podľa § 516 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že ony ako predávajúce uzavretím dohôd o zmene v
obsahu záväzkov s kupujúcim Reinoo Púchov, a.s. sa nevzdali žiadnych práv na kúpnu cenu, ako to
tvrdili žalobcovia, ale právne prípustným spôsobom podľa § 516 Občianskeho zákonníka si vyporiadali
vzájomné práva a povinnosti vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia po tom, čo
pominuli právne následky kúpnych zmlúv
v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja
(čiže rozväzovacej podmienky). Po zániku právnych vzťahov založených kúpnymi zmluvami, v dôsledku
uplatnenia rozväzovacej podmienky, pominuli právne následky kúpnych zmlúv, ktoré už nastali, preto
po rozviazaní kúpnych zmlúv nemôže nikto zo vzniku takýchto kúpnych zmlúv odvodzovať akékoľvek
práva a povinnosti, a to ani primárne (nárok na kúpnu cenu) a ani akcesorické (nárok
na
dedičský podiel na kúpnej cene).
5.2
Žalované 1/, 2/ poukázali na to, že na súde prvej inštancie sa vedie spolu 24 skutkovo identických
žalôb, v ktorých si 12 rôznych žalobcov uplatňuje voči nim peňažné nároky, pričom súhrnne ide o istinu
cca 900 000,- eur a domnelé úroky z omeškania a trovy konania môžu dosiahnuť ďalších 200 000,- eur.
Hypotetický peňažný nárok odvodený z hypotetických dedičských podielov žalobcov voči nim teda spolu

presahuje 1 100 000,- eur, pričom
žalovaná 2/ má celkový nárok na odplatu za prevod zdedených
pozemkov len vo výške
277 360,- eur (z toho v peniazoch iba 138 726,- eur a zvyšok predstavuje
zatiaľ nesplatné právo - nepeňažnú pohľadávku) a žalovaná 1/ má celkový nárok na odplatu za prevod
zdedených pozemkov len vo výške 309 820,- eur (z toho v peniazoch iba 103 186,- eur
a zvyšok
predstavuje zatiaľ nesplatné právo - nepeňažnú pohľadávku). Z uvedeného je zrejmé, že žalované by
mali žalobcom zaplatiť viac ako reálne získali za prevod zdedených pozemkov, čo označili za absolútne
nenáležité a neprijateľné.
5.3 Žalované 1/, 2/ v odvolaní zdôraznili, že hypotetická pohľadávka žalobcov
na
vyplatenie dedičského podielu z kúpnej ceny pri predaji pozemkov je podmienená vznikom pohľadávky
ich, žalovaných ako predávajúcich voči kupujúcemu na vyplatenie kúpnej ceny za predaj pozemkov.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že hypotetická pohľadávka žalobcov je v zásade akcesorická voči
primárnej pohľadávke žalovaných voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny, a teda ak primárna
pohľadávka ich, žalovaných ako predávajúcich voči kupujúcemu zanikne splnením rozväzovacej
podmienky (zánikom právneho vzťahu) založeného kúpnou zmluvou v dôsledku uplatnenia dohodnutej
výhrady spätného predaja, v úplnosti zaniká aj akcesorická pohľadávka žalobcov voči nim, žalovaným
(právo na dedičský podiel z kúpnej ceny). Bez existujúcej kúpnej zmluvy, ktorá zanikla, totiž nemôže ďalej
existovať ani právo na výplatu dedičského podielu zo zaniknutej kúpnej ceny. Podľa názoru žalovaných
1/, 2/ zo znenia § 610 ods. 1 Obč. zák. jednoznačne vyplýva,
že aj dohoda o výhrade spätného
predaja má povahu dohody k rozväzovacej podmienke. Rozväzovacou podmienkou, ktorá spôsobí zánik
právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, je v tomto prípade jednostranný úkon kupujúceho, ktorým
dá najavo predávajúcemu, že právny vzťah medzi nimi zaniká uplatnením práva spätného predaja.
Uplatnenie práva spätného predaja znamená úplné zrušenie kúpnej zmluvy a zmluvné strany takejto
zaniknutej kúpnej zmluvy sú povinné vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Súd prvej inštancie
však na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval iba niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
pričom niektoré neaplikoval vôbec. Ďalej nesprávne vyhodnotil obsah Dohôd o zmene v obsahu záväzku
zo dňa 15.03.2022 , pričom v súvislosti
s týmito dohodami uviedol bez náležitého odôvodnenia, že
kúpne zmluvy neboli Dohodami o zmene v obsahu záväzkov dotknuté. Žalované 1/, 2/ namietli, že tento
názor súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože v čase uzavretia dohôd o zmene v obsahu záväzkov bol
už právny vzťah založený kúpnou zmluvou zaniknutý v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja,
a preto bol zaniknutý aj nárok na kúpnu cenu.
5.4 Žalované 1/, 2/ v odvolaní citovali ust. §§ 36, 457, 516 a 610 Obč. zák., na ktoré súd podľa
ich názoru pri rozhodovaní veci neprihliadal, nesprávne vyhodnotil obsah Dohôd o zmene v obsahu
záväzkov zo dňa 15.03.2022, zistený skutkový stav subsumoval iba
pod niektoré
zákonné ustanovenia Obč. zák. a bez náležitého odôvodnenia vyslovil, že kúpne zmluvy, ktorými boli
nehnuteľnosti prevedené, neboli Dohodami o zmene v obsahu záväzkov dotknuté. S týmto názorom
žalované nesúhlasili, pričom poukázali na to, že v čase uzavretia dohôd o zmene v obsahu záväzkov
bol už právny vzťah založený kúpnou zmluvou zaniknutý (rozviazaný) v dôsledku uplatnenia výhrady
spätného predaja, a preto bol zaniknutý aj nárok na kúpnu cenu. Na už zrealizované plnenie treba zo
zákona hľadieť tak, že ide o následok zaniknutej kúpnej zmluvy a predávajúci je povinný kúpnu cenu
vrátiť (§ 457 Obč. zák.). Splnením rozväzovacej podmienky pominuli právne následky kúpnej zmluvy,
tiež aj právne následky zaplatenia kúpnej ceny a strany zaniknutej zmluvy si musia navzájom vrátiť už
poskytnuté plnenia. Splnenie rozväzovacej podmienky (uplatnenie výhrady spätného predaja) je jednou
z právnych skutočností, kedy Občiansky zákonník predpokladá zrušenie (zánik) kúpnej zmluvy (§ 610
Obč. zák.). V danej veci ku zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou došlo v dôsledku
uplatnenia dohodnutého oprávnenia kupujúceho. Strany zaniknutej zmluvy majú možnosť sa o čase a
spôsobe vrátenia toho, čo dostali dohodnúť
a majú právnu možnosť si dohodnúť aj zmenu
práv a povinností vyplývajúcich zo zrušenej zmluvy a nahradiť ich iným systémom práv a povinností –
privatívnou nováciou na základe
§ 516 Obč. zák. Zmluvné strany sa dohodami o zmene v obsahu
záväzkov nevzdávali časti kúpnej ceny, ale len vyporiadavali svoje práva a povinnosti zo zaniknutej
kúpnej zmluvy spôsobom odlišným od zákonných ustanovení. Žalované uviedli, že je plným právom
strán zaniknutej kúpnej zmluvy dohodnúť sa inak, než vrátením vecí - pozemkov predávajúcemu
a
vrátením kúpnej ceny kupujúcemu, na to slúži najmä právny inštitút zmeny vzájomných práv a povinností
obsiahnutý v § 516 Obč. zák. Interpretácia súdu, že dohody o zmene záväzkov (privatívne novácie) sú
irelevantné, je v zásade mylná.

5.5 Žalované ďalej v odvolaní namietali nevypočutie dôležitého svedka A. N. H., ktorý mohol potvrdiť
uzatvorenie jednotlivých právnych úkonov účastníkmi kúpnej zmluvy a podľa ich názoru výpoveď tohto
svedka by poskytla dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu. Žalované sa nestotožnili
s názorom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade z dôvodu hospodárnosti nevypočul
tohto svedka, zdôraznili, že navrhli jeho výsluch v dostatočnom predstihu a s náležitým odôvodnením
už pred pojednávaním nariadeným súdom tak, aby ho mohol predvolať a vypočuť na pojednávaní. Súd
prvej inštancie nevykonaním navrhovaných dôkazov porušil práva žalovaných na spravodlivý proces.
5.6 Žalobcami uplatnené právo na dedičský podiel z kúpnej ceny podľa žalovaných nebolo v konaní
preukázané ani čo do jeho hmotnoprávneho základu, ani čo do výšky dedičského podielu relevantnými
primárnymi dôkazmi - dedičskými rozhodnutiami. Predložené dedičské rozhodnutie po A. C., ktorá
zomrela v roku 1980, je celkom zrejmé dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, pričom
primárne rozhodnutie o prejednaní dedičstva po poručiteľke v konaní predložené nebolo. Osvedčenie
o dedičstve
z roku 1996 napriek tomu, že je vydané notárkou, trpí vážnymi vadami,
ide o neurčitý právny úkon, absolútne v ňom absentuje konkrétne číselné vyjadrenie výšky dedičských
podielov ustupujúcich dedičov a tiež konkrétny počet dedičov. V spise súdu prvej inštancie tiež chýbajú
rozhodnutia o dedičstve po synoch A. C., a to O., A. a C., a preto žalované vyslovili presvedčenie, že
súd nemohol objektívne vyvodiť právne nástupníctvo a výšku dedičských podielov, pretože absentuje
presný, zrejmý a určitý výpočet ustupujúcich dedičov.
5.7 Podľa názoru žalovaných 1/, 2/ argumentácia súdu prvej inštancie rozsudkom NS SR sp. zn.
5Cdo/96/2000 nie je relevantná vzhľadom na odlišné okolnosti vecí, a preto tento rozsudok nie je
aplikovateľný na prejednávanú vec, k čomu sa vyjadrovali vo viacerých podaniach v konaní pred súdom
prvej inštancie, na ktoré žalované odkázali.
5.8 V ďalšej časti odvolania žalované 1/, 2/ opísali skutkový a právny popis veci
a
zdôraznili, že uzatvorili s kupujúcim dohromady 3 kúpne zmluvy, pričom tieto kúpne zmluvy uzatvorili
imanentne a podmienene aj s inými, vecne neoddeliteľnými právnymi úkonmi: so zmluvou o uzatvorení
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodou
o vzájomnom započítaní pohľadávok
a dohodou o výhrade spätného predaja. Všetky uvedené zmluvy – dohody, boli uzatvorené v tom istom
okamihu vo vzájomnej časovej a vecnej súvislosti (v tom istom okamihu, na tom istom mieste a s tými
istými účastníkmi). Z každej
z kúpnych zmlúv pritom jednoznačne vyplývalo, že časť kúpnej
ceny sa poskytuje podľa osobitnej zmluvy (dohody) inou než peňažnou formou. Takýmito dohodami
boli zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok, pričom išlo o ešte nesplatné majetkové plnenia, týkajúce sa bytov, ktoré ešte
len majú byť dostavané a v budúcnosti prevedené do vlastníctva žalovaných. Zároveň s uzavretím troch
kúpnych zmlúv boli dojednané aj tri dohody o výhrade spätného predaja v zmysle § 610 Obč. zák., z
ktorých dohôd jednoznačne vyplývalo, že voľou kupujúceho bolo, že musia byť podpísané spoločne
s kúpnymi zmluvami a bol v nich dohodnutý aj mechanizmus umožňujúci vysporiadanie vzájomných
práv a povinností na základe osobitnej právne prípustnej dohody odlišne od vyporiadania zaniknutého
právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou podľa
§ 457 Obč. zák.. Žalované opätovne zdôraznili,
že po tom, čo si kupujúca spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. dňa 28.02.2022 uplatnila jednostrannými
právnymi úkonmi výhradu spätného predaja zo všetkých troch kúpnych zmlúv, zo zákona zanikli právne
vzťahy založené týmito kúpnymi zmluvami a zmluvné strany tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka
boli povinné vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nich dostali. V tejto súvislosti žalované 1/, 2/ dôvodili
tým, že po zániku právneho vzťahu z kúpnych zmlúv mali kupujúci a predávajúce možnosť buď si
vrátiť všetko navzájom zo zaniknutého právneho vzťahu, alebo si síce vrátiť všetko zo zaniknutého
právneho vzťahu a následne uzavrieť novú kúpnu zmluvu s novou kúpnou cenou, alebo v skrátenej
forme dohodnúť také zmeny v obsahu záväzkov, s ktorými budú súhlasiť kupujúci aj predávajúce, t. j.
uzatvoriť dohodu o vzájomnom vyporiadaní zaniknutého právneho vzťahu založeného pôvodnou kúpnou
zmluvou, teda dohodu o zmene v obsahu záväzkov (kompletnú privatívnu nováciu), ktorá by síce vo
formálno-právnom zmysle nebola kúpnou zmluvou, ale v ekonomickom význame áno, lebo by zakladala
úplne nové aspekty odplaty za prevod pozemkov v dôsledku toho, že nastal zánik právnych vzťahov
založených pôvodnými kúpnymi zmluvami v dôsledku uplatnenia práva spätného predaja kupujúcim.
Možnosť takéhoto iného vyporiadania pritom výslovne predpokladal aj čl. II bod 3 všetkých troch dohôd
o výhrade spätného predaja. Žalované zdôraznili, že strany zaniknutých kúpnych zmlúv si zvolili túto
tretiu alternatívu, výsledkom čoho boli dohody
o zmene v obsahu záväzkov uzavreté medzi nimi
a kupujúcim dňa 15.03.2022. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol hypotetický nárok žalobcov dôvodný

čo do jeho právneho základu,
po zániku kúpnych zmlúv by žalobcovia mohli uplatňovať
akcesorický nárok na dedičský podiel z odplaty za prevod pozemkov uvedenej výlučne v dohodách o
zmene v obsahu záväzkov, avšak nikdy už nie z titulu pôvodných kúpnych zmlúv, lebo z nich akékoľvek
právne následky pominuli v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja. Dohody o zmene v obsahu
záväzkov tak predstavujú nepochybne nový právny rámec dojednania, ktorým strany dohôd o zmene
v obsahu záväzkov dojednali nový odplatný vzťah. Žalované 1/, 2/ poukázali na to, že ak by aj mali
poskytnúť hypoteticky žalobcom nejaké plnenie, mohli by plniť hypotetický dedičský podiel výlučne z
prijatej majetkovej odplaty za prevod zdedených pozemkov, avšak rozhodne nie z iného svojho majetku.
Opakovane zdôraznili, že namietajú nielen výšku, ale aj právny základ akcesorického práva žalobcov
voči nim.
5.9 V časti ,,C“ odvolania sa žalované vyjadrovali k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie podľa
jednotlivých odsekov odôvodnenia, pričom zotrvali na dôvodoch odvolania a námietkach, že súd prvej
inštancie sa nevyporiadal s podstatnou časťou obrany žalovaných, vec nesprávne právne posúdil,
rozhodnutie súdu je arbitrárne, absentuje v ňom právna úvaha na právnu argumentáciu žalovaných a
na účinky rozviazaných (zaniknutých) kúpnych zmlúv. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol vo svojom
rozhodnutí, že žalobca 2/ a žalobkyňa 3/ sú deťmi ustupujúceho dediča A. I. C., pretože ide o jeho
súrodencov. Zároveň poukázali na to, že v konaní nepopierali, že osoby uvedené v osvedčení z roku
1996 sú potomkami A. C., ale podľa ich názoru im neprislúcha žiadny dedičský podiel z kúpnej ceny,
pretože v osvedčení išlo o osobný záväzok právnej predchodkyne žalovaných. Súd prvej inštancie tiež
na základe predložených dôkazov nemohol objektívne vyvodiť žiadne právne nástupníctvo po dedičoch
A. C. a ani žiadne dedičské podiely, keďže z daného neurčitého osvedčenia z roku 1996 nie je zrejmý
počet dedičov, absentuje v ňom presný, zrejmý a určitý výpočet ustupujúcich dedičov a neobsahuje
konkrétnu veľkosť dedičských podielov jednotlivých dedičov. Výslovne osobný záväzok dedičky A.
G. vyplatiť ustupujúcich dedičov do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy súd nesprávne
posúdil, nakoľko ide o neprípustné obmedzenie zmluvnej voľnosti jej dedičiek (žalovaných 1/, 2/), ktoré
ako výlučné vlastníčky zdedených pozemkov neboli obmedzené pri ich dispozičnom práve žiadnymi
vecnými bremenami alebo inými vecno-právnymi obmedzeniami. Ďalej žalované opätovne poukazujú na
následky uplatnenia výhrady spätného predaja, keďže právna povaha tejto výhrady predstavuje splnenie
osobitnej rozväzovacej podmienky, kedy v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu kupujúceho
nastala vzájomná povinnosť účastníkom kúpnej zmluvy vrátenia si už poskytnutých plnení,
a to
je jednoznačne právny následok idúci do minulosti, teda ex tunc. Súd prvej inštancie však v napadnutom
rozhodnutí arbitrárne odmietol zaoberať sa celkovo zrejmým právom - právom spätného predaja a
dohodami o zmene v obsahu záväzkov a právnymi následkami z týchto zmlúv. Žalované zdôraznili, že
uplatnením práva spätného predaja došlo k zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, zo
zákona nastal aj zánik akýchkoľvek akcesorických nárokov, ktoré tretie osoby (žalobcovia) odvodzujú
z existencie kúpno-predajného vzťahu. Žalované zotrvali na svojom názore, že súd mal vypočuť A.
N. H., konateľa kupujúcej spoločnosti a svedok mohol podať náležité objasnenie k skutkovému stavu.
Nevykonaním tohto dôležitého dôkazu súd porušil právo žalovaných na spravodlivý proces. Zároveň
žalované k odvolaniu pripojili ako novotu zápisnicu o výsluchu svedk A. N. H. zo dňa 01.02.2024 v
trestnom konaní, ktorú sa im podarilo získať až dňa 14.03.2024.
6. Na záver odvolania žalované 1/, 2/ žiadali, aby z dôvodov podaného odvolania odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žaloby žalobcov zamietne a žalovaným prizná plnú náhradu trov na súde prvej inštancie, ako aj
trovy druhoinštančného konania.
7. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny, vychádzajúci z riadne vykonaného dokazovania
a dostatočne zisteného
skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci za aplikácie príslušných právnych noriem a
ustálenej judikatúry. Odvolanie žalovaných označili
za absolútne nedôvodné, obsahujúce
účelové, nepravdivé a klamlivé informácie, ktoré majú za cieľ odvrátiť pozornosť súdu od podstaty veci
rôznymi absurdnými výkladmi, ktoré sú
v rozpore s právnymi predpismi a ustálenou
rozhodovacou činnosťou súdov.
7.1 O vnútornej rozporuplnosti a zmätočnosti odvolacích námietok svedčí list žalovaných zo dňa
21.06.2022, na ktorý sa odvolávali samotné žalované v priebehu celého prvoinštančného konania, z
existencie ktorého vyplýva, že samotné žalované potvrdili to,
že od začiatku mali vedomosť o

veľkosti podielov jednotlivých ustupujúcich dedičov. Preto ich tvrdenia o údajnej neurčitosti osvedčenia
o dedičstve a dedičských podieloch sú klamstvom. Veľkosť podielov jednotlivých ustupujúcich dedičov
navyše súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenie, preto na argument žalovaných
o nepreukázaní veľkosti dedičských podielov ako prostriedok procesnej obrany, keďže nebol uplatnený
v konaní na súde prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní prihliadať.
7.2 K námietke žalovaných, že prvoinštančný súd nevykonal navrhované dokazovanie, žalobcovia
uviedli, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil, prečo nevypočul ako svedka
A. N. H., keď správne konštatoval, že výsluch tohto svedka by bol nadbytočný a nehospodárny
vzhľadom na iné vykonané dôkazy a žalované 1/, 2/, neuviedli žiadnu novú skutočnosť, ku ktorej by mal
svedok vypovedať, ktorá by nevyplývala z predložených dokumentov. Okrem toho žalobcovia poukázali
na súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých súdna prax dospela k záveru, že nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov nezakladá vadu zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Je výlučne
v
kompetencii súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktorý nie a svoj postup riadne odôvodní, čo
v predmetnom spore súd prvej inštancie učinil.
7.3 Čo sa týka odvolacej námietky žalovaných, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho
právneho posúdenia veci žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu
záveru, že právo na výplatu z kúpnej ceny nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale
týkalo sa aj ich právnych nástupcov, rovnako ako povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v prípade
predaja nehnuteľností nebola obmedzená len
na dedičku A. G., ale prešla aj na jej
právnych nástupcov, ktorí odpredali predmetné nehnuteľnosti. Žalované napriek vedomosti o nároku
žalobcov celý čas zatajovali niekoľkoročné rokovania s kupujúcim, so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.
s., úmyselne neinformovali žalobcov o uzavretí predmetných troch kúpnych zmlúv a spoliehali sa na
to,
že nárok žalobcov sa premlčí. Za podstatnú označili skutočnosť, že žalované v troch podaniach
adresovaných právnemu zástupcovi žalobcov v apríli a v máji 2022, už po doručení predžalobných
výziev, nikde ani len okrajovo nespomínali existenciu dodatkov ku kúpnym zmluvám. Až na konci júna
2022 sa žalované zmienili žalobcom o určitej notifikácii kúpnych cien, avšak ani vtedy nepredložili
akýkoľvek dokument zo zmluvnej dokumentácie
s kupujúcim Reinoo Púchov, a.s. Podľa
názoru žalobcov predmetné dodatky ku kúpnym zmluvám boli nepochybne antedatované a museli byť
uzatvorené po 17.05.2022 a pred 02.06.2022, kedy bol uskutočnený prvý bankový prevod smerujúci
k vráteniu časti kúpnej ceny zo strany žalovanej 2/ na účet kupujúceho Reinoo Púchov, a.s. Navyše
žalované aj
v súdnych konaniach, ktoré dotknutí dedičia vrátane žalobcov iniciovali podanými
žalobami už v roku 2022, až po roku a pol od uzavretia kúpnych zmlúv (na konci februára 2023) predložili
súdu všetky antedatované dohody ku kúpnym zmluvám, v ktorých dodatočne, až dňa 06.10.2022 uznali
svoje podpisy za vlastné, čím podľa názoru žalobcov jednoznačne potvrdili podozrenia o machinácii s
kúpnou cenou a antedatovanie dodatkov.
7.4 Podľa názoru žalobcov, žalované sa nepochybne dopustili voči nim závažného protiprávneho
konania, lebo je zrejmé, že finančné prostriedky na vyplatenie nárokov žalobcov mali k dispozícii, avšak
sa ich vedome a úmyselne vzdali, a to vo výške
645.938,- eur v prospech kupujúcej spoločnosti
Reinoo Púchov, a.s. Konali tak úmyselne,
s jediným cieľom poškodiť žalobcov, keď simulovali
vzdanie sa práva vo výške
645.938,- eur bez akéhokoľvek protiplnenia v prospech kupujúceho
ako ich spolupáchateľa pri zjavnom a úmyselnom poškodzovaní ich ako veriteľov.
7.5 Žalobcovia zdôraznili, že dodatky ku kúpnym zmluvám sú absolútne neplatné. Žalované sa týmito
dodatkami snažia navodiť dojem o uplatnení si domnelého fiktívneho práva spätného predaja zo
strany kupujúceho, spoločnosti Reinoo Púchov, a.s., avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k
žiadnemu spätnému predaju dotknutých pozemkov na žalované zo strany spoločnosti Reinoo Púchov,
a.s. v skutočnosti nikdy nedošlo. Žalované nepreviedli späť na seba od spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.
žiadne pozemky, jediný úkon, ktorý žalované reálne vykonali, bolo simulované vrátenie sumy 645.938,eur, a to bez akéhokoľvek protiplnenia.
7.6 Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že uzavretím každej z troch kúpnych zmlúv vznikol záväzkový
vzťah medzi žalobcami ako oprávnenými ustupujúcimi dedičmi a žalovanými ako dlžníkmi z osvedčenia
o dedičstve, pričom vzniknutá pohľadávka žalobcov voči žalovaným mala splatnosť 15 dní od uzavretia
jednotlivých kúpnych zmlúv. Takto vzniknutý záväzkový vzťah medzi žalobcami ako veriteľmi a

žalovanými ako dlžníkmi zásadne nebolo možné zmeniť osobami, ktoré účastníkmi tohto záväzkového
vzťahu neboli, nebolo ho teda možné zmeniť dohodou žalovaných ako dlžníčok s treťou osobou mimo
tohto záväzkového vzťahu, teda so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. Takýto úkon žalovaných ako
dlžníčok nemôže mať potom voči žalobcom ako veriteľom žiadne právne účinky a je v rozpore s § 493
a § 516 Obč. zák. Podľa názoru žalobcov jediným účelom uvedených úkonov žalovaných a spoločnosti
Reinoo Púchov, a.s. bolo ukrátenie a poškodenie ich, žalobcov, ako veriteľov.
7.7 Za nedôvodnú a účelovú obranu žalovaných označili žalobcovia tvrdenie žalovaných o spôsobe
úhrady časti kúpnej ceny poskytnutej vo forme budúceho práva na kúpu bytov. Žalobcovia zdôraznili,
že v dotknutých troch kúpnych zmluvách je kúpna cena jednoznačne dohodnutá, a to v sume 100,eur za 1 m2 pozemku a kúpne ceny boli žalovaným riadne vyplatené, či už cez notárske úschovy,
priamo na bankový účet alebo formou zápočtu. Dojednanie o spôsobe úhrady časti kúpnej ceny vo forme
zápočtu nemôže mať žiaden právny význam vo vzťahu k nároku žalobcov na výplatu ich nárokov ako
ustupujúcich dedičov.
V súvislosti s následným znížením kúpnej ceny z dohodnutých 100,- eur za
m2 na sumu 48,12 eur za m2 a 49,10 eur za m2, čo je hlboko pod reálnu trhovú cenu pozemkov v danej
lokalite, žalobcovia poukázali na podané informácie od Okresného úradu Púchov o výške kúpnej ceny
pozemkov v sumách v rozpätí od 115,12 eur až 135,87 eur v lokalite priamo susediacej s pozemkami,
ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a antedatovaných dodatkov uzavretých medzi žalovanými 1/, 2/
a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.
8. Žalované 1/, 2/ v replike k vyjadreniu žalobcov zdôraznili, že žalobcovia nepreukázali svoju aktívnu
legitimáciu v konaní a konkrétnu veľkosť dedičského podielu primárnym rozhodnutím štátneho notárstva
o dedičstve po A. C., ani primárnym osvedčením o dedičstve po relevantnom súrodencovi A. G. a ani
primárnym rozhodnutím o dedičstve po relevantnej neveste A. C.. Ďalej zotrvali na tom, že nemožno
odvodzovať žiadne – primárne ani akcesorické právne účinky z kúpno-predajného vzťahu, ktorý zanikol
v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky. To, čo uvádzajú žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu sú iba
ich domnienky, ktoré nemajú reálny základ. Žalované zopakovali dôvody podaného odvolania týkajúce
sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a zániku kúpnych zmlúv v dôsledku splnenia rozväzovacej
podmienky, ktorou boli dohody o práve spätného predaja, podľa ktorých sa účastníci zmluvného vzťahu
mohli dohodnúť i na nových podmienkach ich vzťahu, a to i na znížení kúpnej ceny. Poukázali na to,
že podmienky, za ktorých sa uskutoční spätný predaj, záviseli od dohody oboch zmluvných strán. Za
uplatnenie podmienky účastníkom zmluvy sa považuje jeho jednostranný úkon. Následná kúpna zmluva
o spätnom predaji alebo iná vyporiadacia zmluva už nie je splnením podmienky, ale len realizáciou
práv, ktoré vznikli po splnení podmienky, ktorou je jednostranný úkon kupujúceho. Dohoda o výhrade
spätného predaja je vedľajším dojednaním, podľa ktorého má kupujúci právo predať vec predávajúcemu,
a to za rovnakých podmienok, za ktorých kupujúci vec kúpil, prípadne za iných dohodnutých podmienok.
Pre práva a povinnosti zmluvných strán je rozhodujúci dohodnutý obsah dohody o výhrade spätného
predaja, pretože nemáme osobitnú zákonnú úpravu. Občiansky zákonník podľa
§ 610
umožňuje účastníkom záväzko-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou dohodnúť pri uzatvorenej
kúpnej zmluve aj iné vedľajšie dojednania. Z hľadiska povahy
a podstaty týchto ďalších
vedľajších dojednaní ide o výhrady a podmienky, ktoré pripúšťajú zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou. Tieto podmienky sa majú posudzovať predovšetkým ako rozväzovacie podmienky,
ktorých obsah a uplatnenie závisí výlučne
od vôle zmluvných strán. V bode C repliky sa žalované
vyjadrili podrobne k domnienkam a k právnej nerelevantnosti výrokov, ktoré boli obsahom vyjadrenia
žalobcov k ich odvolaniu, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach, právnej argumentácií a na dôvodoch
podaného odvolania.
9. Žalobcovia v duplike k vyjadreniu žalovaných zotrvali na písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných
a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázali na to, že žalované
účelovo až v podanom odvolaní začali spochybňovať ich aktívnu legitimáciu a tiež veľkosť ich podielov,
opakovane a nedôvodne sa snažia navodiť neexistujúci stav, odvádzajú pozornosť súdu od merita
veci absurdnými právnymi výkladmi, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Žalované
závažným spôsobom pokračujú v poškodzovaní žalobcov a ostatných dedičov, bezdôvodne a účelovo
sa zbavujú svojho majetku, zaťažujú ho, a to s cieľom zmariť reálnu vymožiteľnosť nárokov vyplývajúcich
z Osvedčenia o dedičstve.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 360 ods. 1

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
11.
Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania v prejednávanej veci
je zaplatenie žalovaných súm žalobcom 1/ až 3/ titulom vyplatenia dedičských podielov po odpredaji
pozemkov, ktoré žalované 1/, 2/ získali do vlastníctva dedením po svojej matke.
12.
Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal tým, či dohoda dedičov, na základe
ktorej bolo vydané Osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.09.1996, č. k. 3D/679/92-16 po poručiteľke A. C.,
v ktorej sa právna predchodkyňa žalovaných, ich matka A. G., zaviazala vyplatiť v prípade odpredaja
nehnuteľností – združených pozemkov, ktoré pripadli do jej vlastníctva, ustupujúcim dedičom časť
kúpnej ceny podľa výšky ich dedičských podielov, a to v lehote pätnástich dní od uzavretia kúpnej
zmluvy, zaväzuje i jej právnych nástupcov, ktorým predmetné parcele po jej smrti pripadli do vlastníctva.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ide o platnú dohodu
dedičov, ktorá zaväzuje aj ich právnych nástupcov. Námietku žalovaných, že išlo o osobný záväzok
A. G., odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom
na ust. §-u 579 ods. 1, 2 Obč. zák. Osobný záväzok vo všeobecnosti predstavuje záväzok dlžníka
na plnenie, ktoré je svojou povahou nezastupiteľné a viaže sa len a výlučne na osobu dlžníka, čiže
pri plnení ho nemôže nikto zastúpiť. Osobný záväzok môže byť viazaný i na osobu veriteľa, ak je
plnenie obmedzené výlučne na jeho osobu. Súd prvej inštancie správne rozlišoval o aký typ záväzku
ide a správne uzavrel, že zatiaľ čo práva osobnostné a osobné smrťou zanikajú, v prípade majetkových
práv, tieto v zásade nezanikajú, zanikajú len vtedy, ak tak stanoví zákon. V prípade smrti dlžníka platí
zásada, že jeho povinnosť smrťou nezaniká, ale prechádza na jeho právnych nástupcov, pokiaľ nejde
o plnenie, ktoré mohol vykonať iba dlžník. Súd prvej inštancie správne aplikoval vo veci rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2003 sp. zn. 5Cdo/96/2000, v ktorom sa dovolací súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a vyslovil právny názor, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, v ktorom
sa preberateľom poľnohospodárskych pozemkov stáva 1 z dedičov s tým, že v prípade scudzenia
pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať
za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov,
ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak
sa stanú splatnými. Námietku žalovaných, že tento rozsudok nie je aplikovateľný v prejednávanej veci
z dôvodu odlišnej právnej a skutkovej situácie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko uvedené
rozhodnutie vychádza z obdobného právneho stavu ako v prejednávanej veci. Odvolací súd poukazuje
na to, že nejde o ojedinelé rozhodnutie, ale nadväzujú naň ďalšie súdne rozhodnutia rešpektujúce
uvedený právny záver, a to napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/223/2012, sp. zn. 8Cdo/109/2018,
ako
i rozhodnutia odvolacích súdov, a to KS Prešov sp. zn. 5Co/12/2022, KS Žilina sp. zn.
10Co/297/2017, KS Trnava sp. zn. 26Co/18/2019. Odvolací súd zároveň v prejednávanej veci nezistil,
že by dohoda dedičov napĺňala znaky neurčitosti, prípadne nezrozumiteľnosti, ako namietali žalované
v odvolaní. Na základe dohody dedičov bolo v dedičskom konaní rozhodnuté súdnym rozhodnutím,
a to Osvedčením o dedičstve, vydaným súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom v Považskej
Bystrici v konaní č. k. 3D/679/92-16 zo dňa 03.09.1996. Ako konštatoval i NS SR v rozhodnutí sp. zn.
8Cdo/109/2018 zo dňa 08.08.2019 v obdobnej veci, dôvera občanov v právo priznané právoplatným
súdnym rozhodnutím patrí medzi základné istoty, na ktoré sa možno v demokratickom a právnom
štáte spoliehať. V prejednávanej veci je takýmto súdnym rozhodnutím Osvedčenie o dedičstve zo
dňa 03.09.1996 vydané pod sp. zn. 3D/679/92. V uvedenej veci sa dovolací súd zaoberal i tým, či
predmetné právo po smrti ustupujúcich dedičov malo byť predmetom dedenia a dospel k záveru,
že: ,,nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr, po smrti ustupujúcich dedičov,
predmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať dlžníka poručiteľa priamo žalobou
na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné, aby bola pohľadávka najprv prededená (k tomu pozri
§ 212 ods. 1 CMP, resp. § 175y ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016).“ Odvolací súd zároveň
vzhľadom k námietke žalovaných, týkajúcej sa neplatnosti dohody dedičov, poukazuje na to, že právna
predchodkyňa žalovaných sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe súdneho rozhodnutia, a to

rozhodnutia o Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. C., na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o vadách právneho úkonu.
13. Keďže žalované 1/, 2/ ako právne nástupkyne po A. G. nadobudli vlastníctvo k časti združených
pozemkov, ktoré v súčasnosti predstavujú parcele KNC č. 2445/144, 2445/146, 2445/150, 2445/152,
a tieto parcele previedli 3 kúpnymi zmluvami na spoločnosť Reinoo Púchov, a.s., pričom vklad
vlastníckeho práva bol povolený
pod č. V 2492/2021, V 187/2022 a V188/2022, súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že prešla na ne zo zákona povinnosť A. G. do 15 dní
od uzavretia kúpnej zmluvy vyplatiť ustupujúcim dedičom, resp. ich právnym nástupcom časť kúpnej
ceny, ktorá zodpovedá výške ich dedičského podielu. Pokiaľ žalované namietali
15-dňovú
lehotu na plnenie, ktorá je viazaná nie na zaplatenie kúpnej ceny, ale na uzatvorenie kúpnej zmluvy, je
potrebné uviesť, že išlo o dohodu dedičov, ktorá nebola v rozpore
so zákonom, nejde
ani o rozpor s dobrými mravmi, keďže jak pôvodní účastníci tejto dohody, tak aj ich právni nástupcovia,
vedeli už pred uzatvorením kúpnej zmluvy o svojom záväzku vyplatiť časť kúpnej ceny v takto dohodnutej
lehote. Záväzok vyplatiť časť kúpnej ceny v lehote dohodnutej dedičmi mali teda žalované 1/ a 2/ zvážiť
už pred uzatvorením kúpnych zmlúv a uzatvoriť kúpne zmluvy v takom znení, aby svoj záväzok mohli
riadne splniť.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v časti, ktorá
sa týkala hmotnoprávneho základu žaloby, a teda posúdenia prechodu práv a povinností z Osvedčenia
o dedičstve po poručiteľke A. C. na právnych nástupcov dedičov, je nedôvodné. Súd prvej inštancie
v tejto časti vec správne posúdil a svoje rozhodnutie i náležite v tejto časti odôvodnil. Pokiaľ žalované
v odvolaní namietali, že žalobcovia nepredložili potrebné dedičské rozhodnutia, z ktorých by bolo zrejmé,
aká je výška ich dedičských podielov, odvolací súd poukazuje na to, že pred súdom prvej inštancie
medzi stranami nešlo o spornú skutočnosť, žalované namietali len prechod záväzku z dedičskej dohody
a v prípade, ak by dedičská dohoda zaväzovala i právnych nástupcov, žalované namietali vyčíslenie
žalovaných súm, a to z dôvodu inej výšky kúpnej ceny, dohodnutej medzi žalovanými a kupujúcou
spoločnosťou po tom, ako si kupujúca spoločnosť uplatnila právo spätného predaja. Keďže výška
dedičských podielov medzi stranami sporu nebola sporná, odvolací súd uvedenú námietku žalovaných
vyhodnotil ako neprípustnú s poukazom na ust. § 366 CSP a tiež ako nedôvodnú, pretože v konaní bolo
dostatočne preukázané, že žalobkyňa 1/ je jej dedičkou po ustupujúcou dedičovi A. I. C. a z dedičského
rozhodnutia sp. zn. 14D/175/2016 ( ktorého opis žalobcovia predložili súdu) je zrejmé, že bola jeho
manželkou a jednou zo siedmich dedičov po ňom. Žalobcovia 2/ a 3/ boli účastníkmi dedičskej dohody,
v konaní vedenom pod sp. zn. 3D/679/92 (opis rozhodnutia je tiež súčasťou súdneho spisu), a teda
tiež ustupujúcimi dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľke A. C.. Výška ich dedičských podielov je
vyčísliteľná na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke A. C.. Vecná aktívna legitimácia žalobcov
1/ až 3/ teda bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná.
15. Žalované 1/, 2/ ďalej v podanom odvolaní namietali výšku kúpnej ceny, z ktorej súd prvej inštancie
vychádzal pri vyčíslení nárokov žalobcov, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia následkov
uplatnenia výhrady spätného predaja (ktorá bola dohodnutá súbežne s uzatvorením kúpnych zmlúv)
a následných dohôd o zmene v obsahu záväzkov, na základe ktorých sa žalované 1/, 2/ s kupujúcou
spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. dohodli okrem iného aj na znížení kúpnej ceny. Z obsahu spisu
súdu prvej inštancie a z predložených dôkazov má odvolací súd za preukázané, že žalované 1/, 2/ s
kupujúcou spoločnosťou
pri uzatvorení každej z kúpnych zmlúv uzatvorili súčasne aj zmluvu
o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok
a dohodu
o výhrade spätného predaja. Pre správne právne posúdenie výšky nárokov žalobcov je
z týchto právnych úkonov podstatná dohoda o výhrade spätného predaja, keďže kupujúca spoločnosť
skutočne si listami zo dňa 28.02.2022 (t. j. v dohodnutej lehote 6 mesiacov
od uzavretia
jednotlivých zmlúv) uplatnila právo z výhrad spätného predaja, na základe čoho potom žalované 1/, 2/
uzatvorili s kupujúcou spoločnosťou dohody o zmene v obsahu záväzkov.
16.
S názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že dohody o výhrade spätného predaja
sú vedľajšími dojednaniami kúpnych zmlúv podľa § 610 Obč. zák., a keďže si kupujúca spoločnosť
uplatnila právo spätného predaja, vznikla žalovaným 1/, 2/ povinnosť prevziať predmetné nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva, odvolací súd súhlasí s tým,
že po prevode vlastníctva späť na
žalované 1/, 2/ im vznikne i ďalšia povinnosť, a to vrátiť kupujúcej spoločnosti zaplatenú kúpnu cenu.
Podľa názoru odvolacieho súdu, tento záväzok žalovaných 1/, 2/ nevzniká hneď po uplatnení výhrady

spätného predaja, ale k nemu dôjde až po prevode vlastníctva k pozemkom z kupujúcej spoločnosti
späť na žalované 1/, 2/, rovnako ako podľa kúpnych zmlúv vzniklo právo žalovaných na vyplatenie
kúpnej ceny až
po predložení výpisu z listov vlastníctva o prevode pozemkov.
Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal na to, že následne účastníci kúpno-predajného vzťahu
uzatvorili dohody
o zmene v obsahu záväzkov vyplývajúce z uplatnenia výhrady spätného
predaja, v ktorých
sa dohodli, že sa nebude realizovať spätný predaj nehnuteľností a
žalované 1/, 2/ znížia kúpnu cenu a rozdiel vrátia kupujúcej spoločnosti. Na základe obsahu týchto dohôd
súd prvej inštancie správne uzavrel, že nejde o privatívnu nováciu podľa § 570 Obč. zák. ako tvrdia
žalované, pretože nedošlo k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, účastníci
sa
dohodli len na vzdaní sa práva kupujúcej spoločnosti na uzatvorenie nových kúpnych zmlúv na základe
uplatneného práva spätného predaja, a to za odplatu, ktorá bola reprezentovaná kvalifikovanou zľavou
z kúpnej ceny, čo je možné klasifikovať ako nepomenovanú zmluvu s určitými prvkami vzdania sa
práva podľa § 574 Obč. zák.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie i podľa
názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že samotné kúpne zmluvy neboli dotknuté dohodami
o zmene v obsahu záväzkov. Záväzky z troch kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanými 1/ a
2/ s kupujúcou spoločnosťou Reinoo Púchov,a.s. zanikli splnením zmysle § 559 Obč. zák., a to na
jednej strane splnením povinnosti previesť nehnuteľnosti do vlastníctva kupujúcej spoločnosti a na
druhej strane splnením povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, tak ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Súd
prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že pohľadávky žalobcov voči žalovaným boli už v čase
uzatvorenia dohôd o zmene v obsahu záväzkov splatné, boli viazané na uzatvorenie kúpnych zmlúv za
určitej kúpnej ceny, ktorá vytvorila základ pre výpočet pohľadávok žalobcov. Ďalší vývoj právneho vzťahu
medzi žalovanými 1/, 2/ a kupujúcou spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. nemá už na tieto pohľadávky
vplyv. Odvolací súd poukazuje na to, že po uzavretí kúpnych zmlúv a prevode vlastníctva k pozemkom
na kupujúcu spoločnosť s následným vyplatením dohodnutých častí kúpnych zmlúv žalovaným 1/, 2/,
si najprv kupujúca spoločnosť listami zo dňa 28.02.2022 uplatnila výhradu spätného predaja, potom
sa ale účastníci tohto kúpno-predajného vzťahu dohodli
na tom, že sa nebude realizovať
spätný predaj pozemkov a vlastníctvo kupujúcej spoločnosti ostáva zachované (čl. II Dohôd o zmene
v obsahu záväzkov), čo v podstate znamená,
že nastal taký stav, ako pred uplatnením
si výhrady spätného predaja kupujúcou spoločnosťou. Zároveň sa účastníci tohto záväzkového vzťahu
dohodli na znížení kúpnej ceny, čo v podstate i podľa názoru odvolacieho súdu znamená, že uzatvorili
nepomenovanú zmluvu s prvkami vzdania sa práva podľa § 574 Obč. zák.
17.
Odvolací súd z dôkazov predložených stranami sporu v prvoinštančnom konaní mal
za
preukázané, že žalované 1/, 2/ v postavení predávajúcich a spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. v postavení
kupujúceho, v deň uzavretia každej kúpnej zmluvy, uzavreli aj dohody o výhrade spätného predaja, ktoré
sú podľa článku I. bod 2 dodatkom ku kúpnym zmluvám, ktorými zriaďujú v prospech kupujúceho výhradu
spätného predaja. Podľa článku II. bod 1 výhrada spočíva v práve kupujúceho pozemky predávajúcemu
predať späť, ak o to kupujúci požiada do 6 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, podľa bodu 2 v prípade
uplatnenia výhrady spätného predaja je povinnosťou predávajúceho predmet kúpy prevziať späť do
vlastníctva
a vrátiť kupujúcemu zaplatenú kúpnu cenu. V bode 3 si zároveň účastníci dohodli
možnosť iného vyporiadania zmluvného vzťahu ako je uvedené v bode 2. Podpisy zmluvných strán
na týchto dodatkoch sú legalizované dňa 06.10.2022. Z listov kupujúcej spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.
zo dňa 28.02.2022, adresovaných žalovaným 1/, 2/ vyplýva, že kupujúca spoločnosť si uplatnila právo
spätného predaja u všetkých troch kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/, 2/. V prejednávanej
veci je nesporné, že kupujúca spoločnosť si uplatnila právo spätného predja, ale k následnej povinnosti
predávajúceho – žalovaných 1/, 2/
na požiadanie kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti späť
nedošlo, keďže sa kupujúci vzdal uplatneného práva spätnej kúpy, čo je jednoznačné z Dohôd o zmene
v obsahu záväzkov
zo dňa 15.03.2022.
18.
Odvolací súd poukazuje na to, že účastníci kúpnej zmluvy si môžu v zmysle § 610 Obč. zák.
písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania, ako sú uvedené v § 601
a nasl.
Obč. zák., za podmienky, že tieto majú povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho
vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Právo spätného predaja je opakom práva spätnej kúpy (§ 607 609 Obč. zák.). Na základe práva spätného predaja je predávajúci povinný danú vec na požiadanie
kupujúceho ihneď alebo v dohodnutej dobe za stanovenú cenu kúpiť naspäť. Výhrada spätného predaja
je prípustná len v prípade nehnuteľnosti a je čisto osobným právom kupujúceho. Následná samotná
zmluva o spätnom predaji zaväzuje iba zmluvné strany a voči tretím osobám nemá žiadne právne účinky.
Vo vzťahu k predmetnému vedľajšiemu dojednaniu - právo spätného predaja - je potrebné si uvedomiť,

že pojmovým znakom rozväzovacej podmienky v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka je o.i. to, že účinky
právneho úkonu robí závislou od neistej skutočnosti, o ktorej nebolo v čase dojednania účastníkom
známe, či a kedy nastane, prípadne či už nastala. Ak takáto skutočnosť nastane, bez ďalších právnych
úkonov účastníkov nastanú podmienkou predpokladané účinky, teda zánik účinnosti zmluvy. Uplatnenie
či neuplatnenie podmienky účastníkom zmluvy tým,
že druhému účastníkovi zmluvy oznámi,
že podmieňovaná skutočnosť nastala, nemá teda vplyv na už vzniknuté právne následky, t. j. na zánik
právnych účinkov zmluvy, ktorej súčasťou rozväzovacia podmienka bola. Z toho logicky vyplýva, že ak
v zmysle § 610 Občianskeho zákonníka je na zánik účinnosti kúpnej zmluvy potrebné, aby predávajúci
rozväzovaciu podmienku uplatnil v zákonom stanovenej lehote, potom ale nejde
o
rozväzovaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Všetky tieto prípady vedľajších
dohôd majú spoločné to (ak v zmluve nie je uvedené inak), že ich účinky sú závislé od prejavu vôle
účastníka kúpnej zmluvy, ktorý musí byť adresovaný druhému účastníkovi zmluvy a ktorý môže byť
urobený kedykoľvek po uzavretí zmluvy (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok,
Záväzkové právo - zmluvy, § 588-§880, Eurokodex 2015, str. 115-116).
19.
Odvolací súd na základe odvolacích námietok žalovaných 1/, 2/, ktoré namietali neúplnosť
právneho posúdenia platnosti právnych úkonov žalovaných 1/, 2/ a spoločnosti Reinooo, Púchov s.r.o.,
v tomto kontexte považoval za potrebné pre zodpovedanie všetkých relevantných otázok vznesených
v konaní stranami, posúdiť vec i z hľadiska tých zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku explicitne nepoužil. Za účelom zabezpečenia procesných práv strán odvolací
súd postupoval v tomto prípade podľa § 382 CSP a strany vyzval na vyjadrenie sa k možnému
použitiu daných zákonných ustanovení, pretože považoval za vhodné pre úplnosť posúdiť právne úkony,
namietané žalovanými
i z tohto hľadiska.
20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
21. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.
22. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z
predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v
prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva alebo
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na
splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský
pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu
o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.
23. Žalobcovia sa k aplikácii týchto právnych noriem písomne vyjadrili podaním zo dňa 31.10.2024 tak,
že už od začiatku konania poukazovali na to, že žalované predložili v súdnom konaní antedatované
dokumenty, najprv bez úradného osvedčenia podpisov, následne
si nechali dodatočne
a účelovo, po námietke žalobcov, úradne osvedčiť svoje podpisy formou uznania podpisu za vlastný
dňom 06.10.2022. Majú za to, že dohody o výhrade spätného predaja zo dňa 26.01.2022, dohoda o
výhrade spätného predaja zo dňa 24.09.2021, uplatnenie výhrad spätného predaja zo dňa 28.02.2022,
dohody o zmene obsahu záväzkov zo dňa 15.03.2022, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa
§ 40 ods. 1, § 46 ods. 2
v spojení s § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Tieto právne
úkony sú absolútne neplatné
aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim
obsahom a účelom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Týmito
úkonmi sa žalované snažia účelovo znížiť pohľadávku, ktorú majú voči nim žalobcovia a pokúšajú sa
zmariť priznanie náhrady trov konania. Na dokumentoch, ktoré sú označené ako dodatky k trom kúpnym
zmluvám, nebol pri ich podpise úradne osvedčený podpis predávajúcich, teda žalovaných, pričom podľa
§ 42 ods. 3 katastrálneho zákona musí byť podpis prevodcu
na zmluve o prevode
nehnuteľnosti úradne osvedčený podľa osobitných predpisov a v prípade nesplnenia tejto podmienky
je zmluva, alebo jej dodatok neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uplatnenia výhrady spätného predaja a dohody o zmene obsahu záväzkov sú neplatné pre rozpor s §
46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
sa v nich simuluje nerealizovaný spätný predaj

dotknutých pozemkov z pôvodného kupujúceho na pôvodné predávajúce, tieto úkony nie sú poňaté v
jednej listine, a prejavy účastníkov nie sú v jednej listine, teda je porušená povinnosť toho, aby zmluva o
prevode nehnuteľnosti predstavovala jeden celok. Obe žalované v podaniach, adresovaných zástupcovi
žalobcov v apríli a máji 2022, ako reakcie po doručení predžalobných výziev, nespomínajú akékoľvek
dodatky ku zmluvám. Mali za to, že závery súdu prvej inštancie o platnosti dodatkov ku kúpnym zmluvám
sú síce nesprávne, ale žalovanými napadnutý rozsudok je čo do výroku vecne správny, dostatočne
odôvodnený, žalobcom bolo plnenie priznané spravodlivo, v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR.
24. Žalované 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k výzve súdu uviedli, že osvedčovanie podpisov na listinách
nie je možné vyžadovať nad rozsah požadovaný zákonom. Osvedčenie podpisu na zmluve nie je
o forme právneho úkonu, môže nastať aj niekoľko mesiacov po podpise zmluvy. Je nepredstaviteľné
domnievať sa, že by mala byť neplatná niekoľko mesiacov podpísaná kúpna zmluva na nehnuteľnosť,
ktorá obsahuje všetky náležitosti, pretože by na nej nebol overený podpis prevodcu. Osvedčenie podpisu
nie je aspektom platnosti, ale aspektom vkladu-schopnosti, ktorý je uvedený v procesnom predpise
- v katastrálnom zákone, nie
v Občianskom zákonníku ako hmotnoprávnom predpise.
Overenie podpisov prevodcov alebo iných katastrálnym zákonom uvedených osôb na zmluve o prevode
nehnuteľnosti, je procesná náležitosť, ktorá je nutná k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a
preto nejde
o nedostatok formy v zmysle § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Katastrálny zákon ustanovuje taxatívne skupinu osôb a právnych úkonov, pri ktorých sa pri zápise do
katastra nehnuteľností vyžaduje osvedčenie podpisov v § 42 ods. 3. Akákoľvek iná požiadavka orgánu
verejnej moci na overenie podpisu niekoho iného alebo na inom úkone je mimo rámca procesného
ustanovenia zákona. Je právne irelevantné požadovať osvedčenie podpisu
na právnom úkone,
ktorý sa do katastra nevkladá, napríklad na vedľajšom dojednaní, alebo takom dodatku ku zmluve,
ktorý sa do katastra nehnuteľností nevkladá z dôvodu, že v ňom nejde o žiadnu zmenu vecného práva
k nehnuteľnosti. Judikatúra z hľadiska platnosti právneho úkonu tiež dáva prioritu hmotnoprávnemu
predpisu a aspekty procesného predpisu - katastrálneho zákona neponíma ako náležitosti platného
právneho úkonu. K použitiu ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalované uviedli, že za formu
právneho úkonu Občiansky zákonník nepovažuje úradné osvedčenie podpisu na už urobenom právnom
úkone. Písomný prejav je platný až od podpisu konajúcej osoby. Podľa rozhodnutia R 25/1966 overenie
podpisu účastníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti zmluvy. K použitiu ust. §
46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôraznili, že s kupujúcou spoločnosťou uzatvorili vecne previazané a
vzájomne podmienené 4 právne úkony: kúpna zmluva, zmluva o budúcej zmluve, dohoda o započítaní
a dohoda o výhrade spätného predaja, pričom tieto úkony boli uzavreté v tom istom okamihu, v časovej
a vecnej súvislosti. Mohli byť napísané na tej istej listine v jednej zmluve, ktorá by bola veľmi rozsiahla,
zložitá a neprehľadná, obsahujúca prvky rôznych zmlúv, resp. dohôd, avšak v zásade je prípustné každý
z týchto úkonov prejaviť na osobitnej listine, pričom ide o bežný postup. Je právne prípustné akékoľvek
vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve dojednať buď priamo v jej obsahu alebo ako samostatnú dohodu.
Z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu právnych úkonov, vyplýva, že bez uzavretia zmluvy o budúcej
zmluve, dohody o započítaní a dohody o výhrade spätného predaja by kupujúci neuzavrel ani kúpnu
zmluvu, čo developer jednoznačne potvrdil.
K použitiu § 42 ods. 3 katastrálneho zákona
uviedli, že pri zmluvách alebo dohodách, ktoré sa do katastra nevkladajú, je irelevantné zvažovať
osvedčenie podpisov. Opätovne poukázali na to, že neexistencia osvedčenia podpisu nespôsobuje
neplatnosť zmluvy a je len dôvodom na zastavenie katastrálneho konania. Podpisy na zmluve o budúcej
zmluve, dohode
o započítaní a dohode o výhrade spätného predaja boli overené u
notára, hoci nemuseli byť, pretože nejde o vkladové listiny. Overenie sa stalo výlučne za účelom právnej
istoty, keďže tieto listiny žalované predkladali do súdneho konania, teda aby bolo isté, že ide o autentické
dokumenty. Následne žalované 1/, 2/ dopĺňali námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov v konaní,
a to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co/4/2024, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie súdu prvej inštancie v skutkovo rovnakej právnej veci, ktorého opis pripojili k vyjadreniu.
25. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je zrejmé, že súd vychádzal
z platnosti
dohôd o výhrade spätného predaja (ods. 54 napadnutého rozsudku) uzatvorených medzi žalovanými
1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. a odvolací súd aj s poukazom
na vyššie citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka sa s jeho názorom stotožnil. Je potrebné uviesť, že platnosť týchto
úkonov nenamietajú ani žalované, ktoré však trvajú
na tom, že uplatnením výhrady spätného
predaja došlo k zrušeniu už účinných kúpnych zmlúv ex tunc. Týmto názorom žalovaných nie je možné
sa stotožniť a to vzhľadom k tomu,
že dohody o výhradne spätného predaja neboli súčasťou
kúpnych zmlúv, na ktorých boli riadne osvedčené podpisy prevodcov a ktorých účinky nastali po zápise

prevodu vlastníctva
v katastri nehnuteľnosti. Dohody o výhrade spätného predaja boli síce
uzatvorené súčasne s kúpnymi zmluvami, ale netvoria ich súčasť ani prílohu, kúpne zmluvy na tieto
dohody žiadnym spôsobom neodkazujú, čo znamená, že uplatnením práva z týchto dohôd nemôže dôjsť
k zrušeniu účinkov kúpnych zmlúv, ktoré už nastali zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ
teda účinky kúpnych zmlúv trvajú, nemožno hovoriť o tom, že došlo k zrušeniu kúpnych zmlúv ex tunc
ako tvrdia žalované. Na zrušenie účinkov kúpnych zmlúv, ktoré už nastali, bolo potrebné uzatvoriť nové
zmluvy o prevode vlastníctva v zákonom predpísanej forme s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo, keďže sa účastníci kúpno-predajného vzťahu
následne dohodli na tom, že právo spätnej kúpy nebudú realizovať. Odvolací súd poukazuje aj na to,
že žalované si museli byť vedomé toho, že následkom uplatnenia výhrady spätnej kúpy nedošlo k zániku
kúpnych zmlúv ex tunc, a teda aj k zániku účinkov týchto zmlúv, pretože dohody o výhrade spätného
predaja nikdy neboli predložené katastru nehnuteľností, rovnako ani listy o uplatnení výhrady spätného
predaja a v katastri nehnuteľností je stále zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
kupujúcej spoločnosti Reinoo Púchov, a.s., a to titulom kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/
a 2/.
26. Zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyplýva, že následne
po uplatnení
výhrady spätného predaja kupujúcou spoločnosťou, došlo k dohode účastníkov kúpno-predajného
vzťahu a dňa 15.03.2022 k uzatvoreniu dohôd o zmene v obsahu záväzkov, z obsahu ktorých súd
prvej inštancie vyvodil, že došlo k vzdaniu sa práva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. na spätný predaj
a k dohode o znížení pôvodnej kúpnej ceny nehnuteľností formou nepomenovanej zmluvy v spojení s
§ 574 Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť,
vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

že sa

28. Vzdanie sa práva podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka má charakter dohody medzi
dlžníkom a veriteľom, ktorá musí byť písomná. Dokonaním perfektného právneho úkonu vzdania sa
práva v písomnej forme dochádza k zániku tej časti záväzkového právneho vzťahu, ktorá predstavuje
individuálne určenú povinnosť dlžníka v tomto právnom vzťahu.
29.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalované 1/, 2/ a spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. dňa
15.03.2022 uzavreli samostatné právne úkony nazvané Dohody o zmene v obsahu záväzkov uzavreté
podľa § 516 a § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I bodu 7 týchto dohôd účastníci vyhlásili,
že dohoda smeruje k tomu, aby si vo vzájomnom vzťahu vysporiadali všetky vzájomné právne nároky
plynúce z uplatnenia výhrady spätného predaja v zmysle bodu 6 tohto článku, a to ohľadne všetkých
právnych úkonov, ktoré sú uvedené
v bodoch 1 až 4 tohto článku a aby tým zároveň v úplnosti
nahradili záväzky, ktoré vyplývajú z uplatnenia výhrady spätného predaja podľa bodu 6 tohto článku. V
čl. II. si účastníci každej dohody zo dňa 15.03.2022 (keďže dohodu s kupujúcou spoločnosťou uzatvorili
žalovaná 1/ a žalovaná 2/ samostatne) dohodli, že vzájomné nároky plynúce z uplatnenia výhrady
spätného predaja si vysporiadajú tak, že a/ účastníci dohody nebudú realizovať spätný predaj prvého
predmetu kúpy a právne účinky právoplatného povolenia vkladu
do katastra nehnuteľností,
ktorý nastal na základe prvej kúpnej zmluvy, zostávajú nedotknuté, teda spoločnosť Reinoo Púchov, a.s.
naďalej zostáva vlastníkom pozemku, ktorý tvoril prvý predmet kúpy; v bode b) došlo k zmenám kúpnych
cien u každej z 3 kúpnych zmlúv, a to znížením kúpnej ceny, v bode c/ sa dohodli na vrátení časti kúpnej
ceny z titulu zníženia kúpnej ceny, v bode d/ je uvedené, že ostatné ustanovenia prvej kúpnej zmluvy je
potrebné vykladať tak, ako to vyplýva z nasledujúcich ustanovení dohody.
31. Z takto jednoznačne a špecificky formulovaného textu daných právnych úkonov nemožno pri
jazykovom, gramatickom ani logickom výklade, a s prihliadnutím na časový sled udalostí, vyvodiť iný
záver, ako vyvodil súd prvej inštancie, že daným právnym úkonom došlo jednoznačne k vzdaniu sa práva
spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. na spätný predaj nehnuteľností, a to za odplatu, ktorej úhradu si strany
dohody dojednali v dohodách uvedeným spôsobom. Podľa textu samotných dohôd jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností strany sa dohodli, že nebudú realizovať spätný predaj a kupujúca spoločnosť
Reinoo Púchov, a.s. zostáva vlastníkom všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv.

Obe strany zhodne a výslovne potvrdili, že právne účinky právoplatného povolenia vkladu do katastra
nehnuteľností, ktorý nastal na základe kúpnej zmluvy, zostávajú dohodami nedotknuté.
32. Uvedenému nasvedčuje napokon i konanie žalovaných 1/, 2/ a spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.,
keď v konaní nebolo zistené, že by sa ktorákoľvek zo zmluvných strán vôbec pokúsila tieto dohody,
ktoré podľa ich vlastnej argumentácie v konaní predstavujú úplne nové právne úkony zmluvných strán
týkajúce sa vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (úplne nové odplatné zmluvy o prevode
pozemkov) predložiť na zápis do katastra nehnuteľností a vyvolať tak ich vecnoprávne účinky, pričom
medzi stranami sporu nie je sporné, že spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. je ako vlastník pozemkov v
katastri nehnuteľností zapísaná na základe pôvodných kúpnych zmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022.
33. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pokiaľ strany dohôd o zmene v obsahu záväzkov zo dňa
15.03.2022 prejavili vôľu zmeniť (znížiť) kúpne ceny, dojednané medzi nimi pôvodnými kúpnymi
zmluvami zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022, ide o neúčinné dojednanie, nakoľko podľa záverov súdnej
praxe podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, ktorou je nepochybne i dojednanie o kúpnej cene, je možné
meniť len do času, kým nedôjde
k povoleniu vkladu zo strany katastra (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28.02.2017), k čomu v súdenej veci došlo dňom
06.10.2021 vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 24.09.2021 a dňom 02.02.2022 vo vzťahu ku
kúpnym zmluvám uzavretým dňa 26.01.2022.
34. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkaz, ktorý
v
konaní navrhli vykonať, a ktorý má byť podstatný pre rozhodnutie vo veci, konkrétne výsluch svedka
N. H., konateľa spoločnosti Reinoo, Púchov s.r.o., odvolací súd uvádza, že súd nemusí vykonať všetky
dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to,
aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť
významnú pre rozhodnutie.
Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v
odôvodnení svojho rozsudku. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou a tretím dôvodom nevykonania dôkazu je nadbytočnosť dôkazu, podľa ktorého určité tvrdenie,
ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalované 1/, 2/ navrhli vykonať dôkaz výsluchom svedka B. N. H.,
predsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.
na potvrdenie autentickosti
všetkých úkonov kúpnopredajného vzťahu, nakoľko žalobcovia spochybňovali právne úkony medzi
žalovanými a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.
po uzatvorení kúpnych zmlúv.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku okrem poukazu na zásadu hospodárnosti konania, keď
by musel pojednávanie odročiť uviedol, že tento dôkaz by žiadnym spôsobom neprispel k zisteniu
skutkového stavu, pretože súdu boli predložené všetky listiny, ktoré s vecou súvisia a z ktorých je zrejmý
celý rozsah právnych vzťahov medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. Štatutár
tejto spoločnosti, ktorý (vraj) bol pri všetkých dohodách a zmluvách medzi žalovanými 1/ a 2/ a touto
spoločnosťou, by tak uviedol len to, čo už vyplýva práve z predložených zmlúv a dohôd.
36. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určení predmetu dokazovania a toho, ktoré dôkazy vykoná,
súd vychádza zo skutkových tvrdení strán sporu a pri vyhodnotení toho, či je potrebné svedka v konaní
vypočuť prihliada tiež na tvrdenie strany, ktorá ho navrhla vypočuť a tiež na to, na aké okolnosti má byť
takýto svedok vypočutý. Vychádzajúc z uvedeného,
ak žalované vo svojich podaniach navrhovali
vypočuť svedka B. N. H., predsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. za tým účelom,
aby potvrdil autentickosť všetkých úkonov kúpnopredajného vzťahu, nie je možné následne súdu prvej
inštancie vytknúť, že za situácie, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z obsahu všetkých
listín, právnych úkonov, realizovaných medzi žalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo, Púchov,a.s.,
na ktoré žalované v konaní poukázali a ktoré predložili a mal ich za platné, nepovažoval za potrebné
vypočuť svedka a výsluch takto navrhnutého svedka nevykonal.
37. Pokiaľ žalované v odvolaní konkrétne namietajú, že svedok B. N. H. mohol v konaní potvrdiť, že
nie sú pravdivé vykonštruované domnienky žalobcov o existencii domnelých sfalšovaných dodatkov; že
kúpnu zmluvu by kupujúci nepodpísal bez toho,
aby časť kúpnej ceny bola poskytnutá vo forme

pohľadávok na nadobudnutie vlastníctva bytov; že by kúpnu zmluvu nepodpísal bez dohody o práve
spätného predaja; že vrátenie časti kúpnej ceny bolo reálne žalovaným uskutočnené a že nemajú žiadnu
relevanciu výroky niektorých žalobcov ohľadne fingovaného vrátenia peňazí kupujúcemu; odvolací súd
podotýka, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na základe konštatovaní
o
„sfalšovaných dodatkoch“ alebo o „fingovaní vrátenia peňazí kupujúcemu“, alebo na tom, že by bolo
sporné, že časť kúpnej ceny, ktorú žalované za pozemky získali, bola následne použitá (vo forme
započítania na základe dohody) na úhradu kúpnej ceny bytov uhradenej žalovanými na základe zmlúv o
budúcej zmluve, odvolací súd musí konštatovať,
že v prejednávanej veci je sporné právne
posúdenie jednotlivých právnych úkonov. Právne posúdenie veci nie je vecou svedka, ale výlučne súdu.
Z tohto dôvodu odvolací súd ani nenariadil na prejednanie veci odvolacie pojednávanie a nevykonal
dôkaz, predložený
v odvolacom konaní žalovanými - zápisnicu o výsluchu B. N. H. v
trestnom konaní.
38. Záverom odvolací súd s poukazom na námietku žalovaných o nedostatočnom odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie a nevyporiadanie sa so všetkými argumentami žalovaných zdôrazňuje, že podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však
nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.:
rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd
SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp. zn.
IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd
SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Odvolací súd v danej
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vyporiadal sa
s podstatnými argumentami žalovaných v konaní.
39. Súd prvej inštancie v danej veci nároky žalobcov po právnej stránke správne posúdil, správne vyčíslil
ich pohľadávky podľa výšky dedičských podielov jednotlivých žalobcov a správne pritom vychádzal
z kúpnych cien uvedených v kúpnych zmluvách, na základe ktorých prešlo vlastníctvo bývalých
združených pozemkov, v súčasnosti parciel KNC
č. 2445/144, 2445/146, 2445/150 a 2445/152
k. ú. E. zo žalovaných 1/, 2/ na kupujúcu spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. Námietky žalovaných 1/, 2/,
uvedené v odvolaní, ktoré boli
v zásade totožné s námietkami uplatnenými pred súdom
prvej inštancie, nemohli privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne
rozhodol i o trovách konania podľa úspechu strán v konaní. Na základe popísaných dôvodov odvolací
súd odvolanie žalovaných 1/, 2/ nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§
387 ods. 1 CSP potvrdil.
40.
Pokiaľ žalované poukazovali na rozhodnutia tunajšieho súdu v skutkovo rovnakých právnych
veciach, týkajúce sa ďalších oprávnených dedičov a žalovaných, kedy odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (uznesenie tun. súdu sp. zn. 5Co/4/2023 a 8Co/67/2023)
je potrebné uviesť, že z odôvodnenia týchto rozhodnutí odvolacieho súdu je zrejmé, že v uvedených
veciach podstatným dôvodom pre zrušenie rozsudkov bolo nevyporiadanie sa s právnymi úkonmi
účastníkov kúpno-predajného vzťahu po uzatvorení kúpnych zmlúv, keď súd prvej inštancie konštatoval
len ich irelevanciu k pohľadávkam žalobcov, ale neodôvodnil z akých dôvodov.
41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení
s
§ 255 ods.1 CSP a úspešným žalobcom 1/až 3/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok
na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3: 0
ods. 2 CSP).

(393

Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).