{"guid": "d6cce177-62d1-4b06-a27d-bcd73e197611:f8056947-4f96-4d8a-ae01-4a56aee1020c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2", "spisova_znacka": "11Co/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/41/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. januára 2025, sp. zn. 11Co/41/2024, ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2", "identifikacne_cislo": "3722201872", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Alena Radičová", "sudca_id": 110, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-radicova-110", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8056947-4f96-4d8a-ae01-4a56aee1020c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n11Co/41/2024\n3722201872\n29. 01. 2025\nJUDr. Alena Radičová\nECLI:SK:KSTN:2025:3722201872.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu\nMgr. Mareka Anovčina a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. XXXX/XX, E., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. a 3/ A. G., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXX, H., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: Advokát Ivor, s. r. o., so sídlom Mojmírova\n1161/6, Púchov, IČO: 44 578 946, proti žalovaným: 1/ A. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E.\na 2/ A. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., obe právne zastúpené: JUDr. Radovan Repa,\nadvokát, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, IČO: 36 742 023, o zaplatenie 7 477,38\neur s príslušenstvom, sumy 52 341,67 eur s príslušenstvom a sumy 47 833,34 eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. PB-7C/47/2022–412 zo dňa 13.\nfebruára 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nŽalobcom 1/ až 3/\nv rozsahu 100 %.\n\np r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalovaných\nna prerušenie\nkonania zamietol, vo výroku II. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť\nžalobkyni 1/ sumu 7 477,38\neur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.02.2022\ndo zaplatenia, všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. uložil žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 52 341,67\neur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 11.2.2022\ndo zaplatenia, všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku, vo výroku IV. uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 47 833,34\neur s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nzo sumy 12 916,67 eur do zaplatenia a s 5 %\núrokom z omeškania zo sumy 34 916,67 eur\nod 11.2.2022 do zaplatenia, všetko do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku. Vo výrokoch\nV. a VI. súd prvej inštancie rozhodol o trovách\nkonania tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n% a žalobkyni 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej 2/.\n2. Žalobcovia 1/ až 3/ sa na súde prvej inštancie domáhali samostatnými žalobami\nod žalovanej\n1/ a 2/ vyplatenia ich dedičského podielu, ktoré právo im vzniklo na základe dohody dedičov v dedičskom\nkonaní po poručiteľke A. C.. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičskej dohody, nadobudla právna\npredchodkyňa žalovaných s tým, že v prípade ich odpredaja vyplatí ustupujúcim dedičom časť kúpnej\nceny podľa výšky ich dedičských podielov. Žalované tieto nehnuteľnosti odpredali kúpnymi zmluvami\na napriek písomnej výzve, žalobcom časť kúpnej ceny podľa výšky ich podielov nevyplatili. Súd prvej\ninštancie uznesením zo dňa 3. januára 2023, č. k. 7C/142/2022-129 spojil na spoločné konanie uvedené\nžaloby žalobcov.\n\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, keď z Osvedčenia\no dedičstve zo dňa 03.09.1996, vydaného notárkou JUDr. Beátou Ondrašíkovou, v konaní vedenom na\nOkresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn.\n3D/679/92 bolo preukázané, že v dedičskom\nkonaní po poručiteľke A. C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, dedičia uzatvorili dedičskú dohodu na základe,\nktorej združené pozemky evidované v pkn. vložke č. XX a XX k. ú. E. (presne špecifikované v súpise\nmajetku) nadobudla A. G., ktorá bola povinná v prípade odpredaja ktorejkoľvek\nz nehnuteľností\nvyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich dedičských podielov v lehote do\npätnástich dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Poručiteľka zomrela ako vdova, závet ani listinu o vydedení\nnezanechala. Žalobcovia 2/ a 3/ boli účastníkmi tejto dedičskej dohody ako právni nástupcovia po synovi\nporučiteľky A. C., nebohom A. C. a žalobkyňa 1/ je manželkou a jednou z dedičov\npo už\nnebohom A. I. C., ktorý bol tiež účastníkom dedičskej dohody ako tiež právny nástupca po neb. A. C..\nDedičské konanie po A. I. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bolo vedené na Okresnom súde Považská\nBystrica\nv konaní pod sp. zn. 14D/175/2016. Združené pozemky, ktoré boli predmetom\ndedičskej dohody po poručiteľke A. C., boli v súčasnosti novo zamerané geometrickým plánom zo dňa\n07.03.2008, vyhotoveným B. K. L. tak, že z nich vznikli parcele KN C č. 2445/146, 2445/144, 2445/147,\n2445/152 a 2445/150 k. ú. E..\nX.X A. G. (matka žalovaných 1/, 2/) zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené\nna Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14D/430/2010.\nZ Osvedčenia\no dedičstve, vydaného v tomto konaní dňa 23.09.2010 vyplýva, že vyššie uvedené parcele, ktoré v\nminulosti predstavovali združené pozemky, nadobudli do vlastníctva a spoluvlastníctva žalované 1/ a 2/.\nZ uvedených parciel parcelu KNC č. 2445/146 o výmere 8380 m2 nadobudli žalované do spoluvlastníctva\nv podiele po 1-ine, žalovaná 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu KNC č. 2445/150 o výmere\n1550m2 a žalovaná 2/ nadobudla do výlučného vlastníctva parcele KNC č. 2445/144 o výmere 1350\nm2\na č. 2445/152 o výmere 741 m2.\n3.2\nŽalované tieto parcele, spolu s inými parcelami, odpredali spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.\nso sídlom v Žiline, a to žalovaná 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 26.01.2022, ktorej vklad bol povolený\nrozhodnutím Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor, zo dňa 02.02.2022\npod číslom\nV 188/2022, žalovaná 2/ uzatvorila dve kúpne zmluvy s uvedenou spoločnosťou. Prvú kúpnu zmluvu\nuzatvorila dňa 24.09.2021, jej vklad bol povolený Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa\n06.10.2021 pod číslom V 2492/2021 a druhú kúpnu zmluvu s uvedenou spoločnosťou uzatvorila dňa\n26.01.2022, jej vklad bol povolený Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor, dňa 02.02.2022 pod\nčíslom V 187/2022. Vo všetkých kúpnych zmluvách sa predávajúce a kupujúci dohodli, že kúpna cena\nza predaj predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške 100,- eur/meter štvorcový.\n3.3 Žalované spolu s uzavretím kúpnych zmlúv (podľa dátumu) uzatvorili so spoločnosťou Reinoo\nPúchov, a.s. aj zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohody o vzájomnom\nzapočítaní záväzkov a dohody o výhrade spätného predaja. V dohodách o výhrade spätného predaja sa\nžalované, ako predávajúce, dohodli so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s., v postavení kupujúceho, že v\nprospech kupujúceho sa zriaďuje výhrada spätného predaja. Táto výhrada spočíva v práve kupujúceho\npredmet kúpy predávajúcim predať späť, ak kupujúci o to požiada predávajúceho do 6 mesiacov\nod uzavretia dojednanej kúpnej zmluvy. Podpisy zmluvných strán na týchto dohodách boli notársky\nosvedčené dňa 06.10.2022.\n3.4\nSpoločnosť Reinoo Púchov, a.s. si dňa 28.02.2022 uplatnila výhradu spätného predaja vo\nvzťahu k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/ a 2/. Následne\ndňa 15.03.2022 uzatvorili žalované so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. dohody o zmene v obsahu\nzáväzkov. Z týchto dohôd je zrejmé, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli okrem iného i na znížení\nkúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, a to\npri kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou 1/\na spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.\nzo sumy 655 750,- eur na sumu 321 986,- eur a pri prvej\nkúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou 2/ a spol. Reinoo Púchov, a.s. zo sumy 155 000,- eur na\nsumu 93 000,- eur,\npri druhej kúpnej zmluve zo sumy 446 700,- eur na sumu 196 526,- eur.\n4. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §§ 482, 489, 517 ods. 2,\n574 ods. 1, 579 a 610 ods. 1 Obč. zák., keď ako nesporné označil, že právna predchodkyňa žalovaných\n1/, 2/ (ich matka A. G.) sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných pôvodne v pkn. vložkách číslo\n\nXX a XX k. ú. E. ako združené pozemky, čo vyplýva z Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným\nsúdom Považská Bystrica pod sp. zn. 3D/679/92-16, Dnot 421/96 dňa 03.09.1996, a to na základe\ndedičskej dohody, v zmysle ktorej A. G. prebrala sporné nehnuteľnosti - združené pozemky\nv\nk. ú. E., so záväzkom vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich dedičských\npodielov v lehote do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uvedený záväzok je záväzkom z\ndedičskej dohody, ktorý bol viazaný na odkladaciu podmienku - scudzenie prevzatej pôdy v budúcnosti.\nŽalované sú právnymi nástupkyňami po A. G. a na základe rozhodnutia Okresného súdu v Považskej\nBystrici vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 14D/430/2010, sa stali vlastníčkami i tých parciel KNC\nv k. ú. E., ktoré boli vytvorené zo združených pozemkov, ktorých vlastníčkou bola ich matka A. G. na\nzáklade Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 3D/679/92. Nesporné bolo,\nže predmetné\nzdružené pozemky boli novozamerané a na základe Geometrického plánu\nč. 18/2007,\nvyhotoveného B. K. L., overeného Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor dňa 12.08.2008 pod.\nč. 157/2008 vznikli z pôvodných pkn. parciel\naj parcely KNC č. 2445/144,\n146, 150 a 152, zapísané na LV č. XXX, XXXX M. XXXX k. ú. E.. Medzi stranami sporu bolo tiež\nnesporné, že žalobkyňa 1/ je manželkou, a teda právnou nástupkyňou po A. I. C. (jeden z ustupujúcich\ndedičov\npo A. C.), po ktorom bolo dedičské konanie prejednané Okresným súdom\nPovažská Bystrica pod sp. zn. 14D/175/2016. Žalobcovia 2/ a 3/ sú ustupujúcimi dedičmi (vnukmi A.\nC. po jej neb. synovi A.), ktorí spolu s ostatnými dedičmi uzatvorili dedičskú dohodu pri prejednávaní\ndedičstva po poručiteľke A. C.. Nespornou skutočnosťou bolo aj uzatvorenie kúpnych zmlúv žalovaných\n1/, 2/\nso spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. ako kupujúcim a taktiež, že\nrozhodnutiami Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor, boli povolené vklady vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností na základe uvedených kúpnych zmlúv v prospech kupujúcej spoločnosti.\nZa nesporné skutočnosti súd prvej inštancie označil aj podpísanie zmlúv o uzatvorení budúcej zmluvy o\nprevode vlastníctva bytu, uzatvorenie dohôd o výhrade spätného predaja, dohôd\no vzájomnom\nzapočítaní záväzkov a uplatnenie výhrady spätného predaja zo strany spoločnosti Reinoo Púchov, a s.\n4.1\nAko spornú medzi stranami súd prvej inštancie v prvom rade uviedol skutočnosť, či\nna\nžalované, ako nadobúdateľky pozemkov, prešla povinnosť ich právnej predchodkyne vyplývajúca\nz Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. C., teda či uzavretím dedičskej dohody (na základe ktorej\nmatka žalovaných1/, 2/ v prípade odpredaja ktorejkoľvek z nehnuteľností, vtedy uvedených v pkn.\nvložkách č. XX a č. XX, mala vyplatiť časť kúpnej ceny ustupujúcim spoludedičom podľa výšky ich\ndedičských podielov v lehote do pätnástich dní od uzavretia kúpnej zmluvy), vznikol medzi A. G. na\njednej strane a ustupujúcimi spoludedičmi na druhej strane obligačný (záväzkovoprávny) vzťah alebo\nvzniklo (ako to uvádzajú žalované 1/ a 2/) určité vecné právo, ktoré sa vzťahuje\nk uvedeným\npozemkom. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o záväzkovoprávny vzťah, pričom dohoda dedičov\nobsahuje subjektívne právo ustupujúcich dedičov vo vzťahu\nk subjektívnej povinnosti A. G..\nNemôže ísť o vecné právo k nehnuteľnostiam, keďže tento vzťah bol dojednaný len medzi dedičmi ako\nstranami dohody a obsahom tohto vzťahu bolo právo jednej strany a povinnosť strany druhej, pričom\nobe strany boli jednoznačne vymedzené. Do uvedeného záväzkového právneho vzťahu zasiahla smrť\njeho účastníkov, zomrela nositeľka subjektívnej povinnosti A. G. a tiež aj A. I. C., jeden z nositeľov\nsubjektívneho práva - ustupujúci dedič. Smrť však bez ďalšieho zánik záväzku nespôsobuje, pokiaľ nie\nje ustanovené inak. Smrťou zanikajú iba tie práva\na povinnosti, ktorých vlastná existencia je\nbezpodmienečne viazaná na konkrétnu osobu účastníka záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho nie je\nmožný ich prechod na právneho nástupcu. Ide teda o nezastupiteľné obligácie z hľadiska subjektu, čo\nmôže vyplývať\nz právneho predpisu, z dohody, avšak väčšinou zo samotnej povahy\na účelu záväzku.\nZ okruhu povinností, ktoré dlžníka v čase jeho smrti zaväzovali (splatné\naj nesplatné), zanikajú smrťou iba tie, ktorých obsahom bolo plnenie viazané bezvýhradne na osobu\ndlžníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v osvedčení o dedičstve sp. zn. 3D/679/92 sú pozemky\nnachádzajúce sa v k. ú. E. označené ako tzv. združené pozemky. V zmysle zákona č. 49/1959 Zb. o\njednotných roľníckych družstvách, ktorý síce už nebol platný v čase vydania osvedčenia o dedičstve,\nbolo povinnosťou družstevníka združiť pozemky\ndo spoločného družstevného hospodárenia.\nUvedené zapríčinilo dohodu dedičov, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom pôdy stal iba jeden dedič\ns povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov v prípade odplatného predaja pôdy. Súd prvej inštancie\npoukázal na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti, uvedenú v článku IV. osvedčenia o dedičstve,\nz ktorej je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale\nmalo sa týkať aj ich právnych nástupcov a tomu právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu,\nsa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva,\nale aj tých jeho\nprávnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada\nza pôdu v prípade jej\n\nscudzenia. Dôvera občanov v právo priznané právoplatným rozhodnutím (v danom prípade Osvedčením\no dedičstve č. k. 3D/679/92-16 z 3. septembra 1996), patrí medzi základné istoty, na ktoré sa možno\nv demokratickom a právnom štáte spoliehať (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/96/2000). V rozhodnutí sa\nuvádza aj konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom - ,,podľa výšky ich dedičských podielov“, takže\nnáhrada bola určená takým spôsobom, ktorý umožňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností,\npričom uvedené majetkové právo sa malo odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej\nscudzenia, t. j. mohla sa stať známou až v budúcnosti, rozhodujúcou bola cena nehnuteľnosti ku dňu\nich odpredaja. Nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr,\npo smrti\nustupujúcich dedičov, predmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať dlžníka\nporučiteľa priamo žalobou na plnenie a nie je pre tento prípad potrebné,\naby pohľadávka\nbola najprv prededená, dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa, pričom osvedčenie o dedičstve\nmá iba deklaratórny charakter. V danom prípade z dohody dedičov nevyplýva, že povinnosť vyplatiť\nustupujúcich spoludedičov mala jedine a len A. G. a že by jej smrťou záväzok mal zaniknúť. Zánik\nzáväzku nevyplýva ani\nzo samotnej povahy a účelu záväzku. K otázke splatnosti záväzku, keď\nsa dedičia dohodli\nna vyplatení podielov do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, súd\nprvej inštancie uviedol, že ide o zákonné dojednanie, ktoré neodporuje zákonu alebo dobrým mravom,\ndohoda dedičov bola schválená súdnym komisárom vydaním osvedčenia o dedičstve.\n4.2 Za ďalšiu spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval uzavretie Dohôd o výhrade spätného\npredaja popri kúpnych zmluvách zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022. Ide o vedľajšie dojednania kúpnych\nzmlúv podľa § 610 Obč. zák. (iné vedľajšie dojednanie). Napriek tomu, že žalobcovia uvádzali, že\ntieto dohody boli antedatované a v skutočnosti nikdy nevznikli, uvedené tvrdenia neboli v konaní\npreukázané, a preto súd vychádzal z prezumpcie ich existencie a platnosti týchto vedľajších dojednaní.\nDňa 28.02.2022 si spoločnosť Reinoo Púchov, a. s. uplatnila výhradu spätného predaja, čím vznikla\nžalovaným 1/ a 2/ povinnosť kúpou prevziať predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.\n4.3\nSúd prvej inštancie ďalej poukázal na uzatvorenie Dohôd o zmene v obsahu záväzkov medzi\nžalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s., v ktorých účastníci dohôd vyhlásili, že ,,dohoda\nsmeruje k tomu, aby si vo vzájomnom vzťahu vyporiadali všetky vzájomné právne nároky plynúce z\nuplatnenia výhrady spätného predaja“, a ,,aby tým\nv úplnosti nahradili záväzky,\nktoré vyplývajú z uplatnenia výhrady spätného predaja“. Konkrétne sa účastníci týchto dohôd dohodli\nna tom, že sa nebude realizovať spätný predaj predmetných nehnuteľností - teda spoločnosť Reinoo\nPúchov, a.s. zostáva ich vlastníkom\na žalované 1/ a 2/ znížia kúpnu cenu a rozdiel sa\nzaväzujú vrátiť spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalovaných,\nže tieto dohody je potrebné posúdiť ako privátnu nováciu v zmysle § 570 Obč. zák., a to z dôvodu, že\nuvedenými dohodami nedošlo k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, žiadny doterajší\nzáväzok\nsa nenahradil novým záväzkom. Účastníci sa týmito dohodami dohodli jedine\nna vzdaní\nsa práva spoločnosti Reinoo Púchov, a. s. na uzatvorenie nových kúpnych\nzmlúv na základe uplatneného práva spätného predaja. Toto zrušenie vzdania sa práva bolo dojednané\nza odplatu, ktorá bola reprezentovaná kvantifikovanou zľavou z kúpnej ceny. Uvedené je možné právne\nklasifikovať ako nepomenovanú zmluvu s určitými prvkami vzdania sa práva podľa § 574 Obč. zák.\nSamotné kúpne zmluvy, ktorými boli prevedené nehnuteľnosti, týmito dohodami o zmene v obsahu\nzáväzkov neboli dotknuté, nedošlo k ich zrušeniu ani k ich zmene. Záväzok z predmetných kúpnych\nzmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022 zanikol splnením (§ 559 Obč. zák.) - splnením povinnosti\njednej strany zaplatiť kúpnu cenu\na splnením povinnosti druhej strany previesť\npredmetné nehnuteľnosti. Neskoršie uzavreté dohody o zmene v obsahu záväzkov tak už nemohli meniť\nobsah kúpnych zmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené\nkonštatoval,\nže uzavretie dohôd o zmene v obsahu záväzkov už nemalo vplyv na v\ntom čase splatné pohľadávky žalobcov, nakoľko zo žiadneho zákonného a ani zmluvného dojednania\nto nevyplýva, pohľadávky žalobcov sú totiž viazané na uzatvorenie kúpnych zmlúv, ktorých predmetom\nje predaj určitých nehnuteľností, k uvedenému došlo - zmluvy boli uzatvorené a došlo k tomu\nza určitej kúpnej ceny, ktorá tak vytvorila základ pre výpočet výšky pohľadávok žalobcov. Pokiaľ teda\ntieto kúpne zmluvy sú platné, neboli (od počiatku) zrušené či zmenené, ďalší vývoj právneho vzťahu\nmedzi žalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. nemá na tieto už splatné pohľadávky vplyv.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaných, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby\nsi žalobcovia voči nim uplatňovali viac ako v skutočnosti získali (po dohode o zmene obsahu záväzkov)\nuviedol,\nže v rozpore s dobrými mravmi by bolo práve to, ak by žalobcovia boli dotknutí úkonmi,\nktorými sa žalované vzdali časti pohľadávky voči kupujúcej spoločnosti, nakladali so svojou pohľadávkou\n\nvýlučne podľa ich uváženia, uskutočňovali právne úkony a vstupovali\nvzťahov s kupujúcou spoločnosťou, pričom na týchto úkonoch\nspôsobom nepodieľali a ani nemali o nich žiadnu vedomosť.\n\ndo nových právnych\nsa žalobcovia žiadnym\n\n4.4 K výške žalovaných nárokov súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že\nžalovaná 1/ odpredala celkovo nehnuteľnosti vo výmere 6281 metrov štvorcových, čo predstavovalo\nkúpnu cenu 628 100,- eur. Žalovaná 2/ na základe kúpnych zmlúv odpredala celkovo nehnuteľnosti vo\nvýmere 5740 metrov štvorcových, čo predstavovalo kúpnu cenu v sume 574 000,- eur. Dedičský podiel\nžalobkyne 1/, ktorá požadovala výplatu od žalovanej 1/ je o veľkosti 1/84, čo predstavuje žalovanú sumu\n7477,38 eur. Dedičský podiel žalobcu 2/, ktorý tiež požadoval výplatu od žalovanej 1/, je 1/12-ina, čo\npredstavuje žalovanú sumu 52 341,67 eur a dedičský podiel žalobkyne 3/, ktorá požadovala výplatu od\nžalovanej 2/ je tiež 1/12-ina, čo predstavuje žalovanú sumu\n47 833,- eur. Žalobcovia 1/ až 3/ si\nuplatnili pohľadávky v správnej výške a súd im priznal\naj úrok z omeškania, tak ako si ho uplatnili\nv žalobe, nakoľko žalované 1/ a 2/ nezaplatením žalovaných súm na výzvu sa dostali do omeškania.\n4.5 Výsluch žalovanými navrhnutého svedka A. N. H., predsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo\nPúchov, a.s., súd prvej inštancie nevykonal\ns odôvodnením, že vykonanie dôkazu by\nbolo nadbytočné a nehospodárne, keďže by bolo nevyhnutné odročiť pojednávanie, čo je v rozpore so\nzásadou hospodárnosti a navyše tento dôkaz by neprispel k zisteniu skutkového stavu, nakoľko súdu\nboli predložené všetky listiny, ktoré s vecou súvisia a z nich je zrejmý celý rozsah právnych vzťahov\nmedzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.\n4.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným\nžalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II. až VI. podali žalované 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Predovšetkým namietali, že\nsúd prvej inštancie nevykonal niektoré zásadné navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho dospel k neúplným,\nresp. nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nezákonné, lebo okrem toho, že vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádza aj zo skutočností, o ktorých v spise absentujú\ndôkazy. Prvostupňový súd podľa žalovaných rozhodol arbitrárne, odmietol sa zaoberať právom spätného\npredaja.\n5.1 Žalované uviedli, že záver súdu prvej inštancie o ich povinnosti poskytnúť žalobcom plnenie\nna základe kúpnych zmlúv je nesprávny, lebo táto povinnosť im bola súdnym rozhodnutím uložená\nna základe zrušených (zaniknutých) kúpnych zmlúv. Právne následky kúpnych zmlúv totiž pominuli\nv dôsledku uplatnenia rozväzovacej podmienky (uplatnenia práva spätného predaja), čím podľa §\n610 Občianskeho zákonníka nastal zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Z takých\nkúpnych zmlúv už nemožno vyvodzovať žiadne právne následky. Právne následky zaniknutých kúpnych\nzmlúv, ktoré už nastali, je potrebné vysporiadať podľa právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia\nv zmysle\n§ 457 Občianskeho zákonníka vzájomným vrátením plnení. Po vzájomnom\nvrátení plnení môžu strany uzavrieť novú kúpnu zmluvu s novým ekonomickým obsahom, alebo vrátenie\nvzájomných plnení môžu nahradiť inou zmluvou, napr. môžu uzavrieť dohodu o zmene práv a povinností\npodľa § 516 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že ony ako predávajúce uzavretím dohôd o zmene v\nobsahu záväzkov s kupujúcim Reinoo Púchov, a.s. sa nevzdali žiadnych práv na kúpnu cenu, ako to\ntvrdili žalobcovia, ale právne prípustným spôsobom podľa § 516 Občianskeho zákonníka si vyporiadali\nvzájomné práva a povinnosti vzniknuté\nz titulu bezdôvodného obohatenia po tom, čo\npominuli právne následky kúpnych zmlúv\nv dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja\n(čiže rozväzovacej podmienky). Po zániku právnych vzťahov založených kúpnymi zmluvami, v dôsledku\nuplatnenia rozväzovacej podmienky, pominuli právne následky kúpnych zmlúv, ktoré už nastali, preto\npo rozviazaní kúpnych zmlúv nemôže nikto zo vzniku takýchto kúpnych zmlúv odvodzovať akékoľvek\npráva a povinnosti, a to ani primárne (nárok na kúpnu cenu) a ani akcesorické (nárok\nna\ndedičský podiel na kúpnej cene).\n5.2\nŽalované 1/, 2/ poukázali na to, že na súde prvej inštancie sa vedie spolu 24 skutkovo identických\nžalôb, v ktorých si 12 rôznych žalobcov uplatňuje voči nim peňažné nároky, pričom súhrnne ide o istinu\ncca 900 000,- eur a domnelé úroky z omeškania a trovy konania môžu dosiahnuť ďalších 200 000,- eur.\nHypotetický peňažný nárok odvodený z hypotetických dedičských podielov žalobcov voči nim teda spolu\n\npresahuje 1 100 000,- eur, pričom\nžalovaná 2/ má celkový nárok na odplatu za prevod zdedených\npozemkov len vo výške\n277 360,- eur (z toho v peniazoch iba 138 726,- eur a zvyšok predstavuje\nzatiaľ nesplatné právo - nepeňažnú pohľadávku) a žalovaná 1/ má celkový nárok na odplatu za prevod\nzdedených pozemkov len vo výške 309 820,- eur (z toho v peniazoch iba 103 186,- eur\na zvyšok\npredstavuje zatiaľ nesplatné právo - nepeňažnú pohľadávku). Z uvedeného je zrejmé, že žalované by\nmali žalobcom zaplatiť viac ako reálne získali za prevod zdedených pozemkov, čo označili za absolútne\nnenáležité a neprijateľné.\n5.3 Žalované 1/, 2/ v odvolaní zdôraznili, že hypotetická pohľadávka žalobcov\nna\nvyplatenie dedičského podielu z kúpnej ceny pri predaji pozemkov je podmienená vznikom pohľadávky\nich, žalovaných ako predávajúcich voči kupujúcemu na vyplatenie kúpnej ceny za predaj pozemkov.\nZ uvedeného nepochybne vyplýva, že hypotetická pohľadávka žalobcov je v zásade akcesorická voči\nprimárnej pohľadávke žalovaných voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny, a teda ak primárna\npohľadávka ich, žalovaných ako predávajúcich voči kupujúcemu zanikne splnením rozväzovacej\npodmienky (zánikom právneho vzťahu) založeného kúpnou zmluvou v dôsledku uplatnenia dohodnutej\nvýhrady spätného predaja, v úplnosti zaniká aj akcesorická pohľadávka žalobcov voči nim, žalovaným\n(právo na dedičský podiel z kúpnej ceny). Bez existujúcej kúpnej zmluvy, ktorá zanikla, totiž nemôže ďalej\nexistovať ani právo na výplatu dedičského podielu zo zaniknutej kúpnej ceny. Podľa názoru žalovaných\n1/, 2/ zo znenia § 610 ods. 1 Obč. zák. jednoznačne vyplýva,\nže aj dohoda o výhrade spätného\npredaja má povahu dohody k rozväzovacej podmienke. Rozväzovacou podmienkou, ktorá spôsobí zánik\nprávneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, je v tomto prípade jednostranný úkon kupujúceho, ktorým\ndá najavo predávajúcemu, že právny vzťah medzi nimi zaniká uplatnením práva spätného predaja.\nUplatnenie práva spätného predaja znamená úplné zrušenie kúpnej zmluvy a zmluvné strany takejto\nzaniknutej kúpnej zmluvy sú povinné vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Súd prvej inštancie\nvšak na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval iba niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,\npričom niektoré neaplikoval vôbec. Ďalej nesprávne vyhodnotil obsah Dohôd o zmene v obsahu záväzku\nzo dňa 15.03.2022 , pričom v súvislosti\ns týmito dohodami uviedol bez náležitého odôvodnenia, že\nkúpne zmluvy neboli Dohodami o zmene v obsahu záväzkov dotknuté. Žalované 1/, 2/ namietli, že tento\nnázor súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože v čase uzavretia dohôd o zmene v obsahu záväzkov bol\nuž právny vzťah založený kúpnou zmluvou zaniknutý v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja,\na preto bol zaniknutý aj nárok na kúpnu cenu.\n5.4 Žalované 1/, 2/ v odvolaní citovali ust. §§ 36, 457, 516 a 610 Obč. zák., na ktoré súd podľa\nich názoru pri rozhodovaní veci neprihliadal, nesprávne vyhodnotil obsah Dohôd o zmene v obsahu\nzáväzkov zo dňa 15.03.2022, zistený skutkový stav subsumoval iba\npod niektoré\nzákonné ustanovenia Obč. zák. a bez náležitého odôvodnenia vyslovil, že kúpne zmluvy, ktorými boli\nnehnuteľnosti prevedené, neboli Dohodami o zmene v obsahu záväzkov dotknuté. S týmto názorom\nžalované nesúhlasili, pričom poukázali na to, že v čase uzavretia dohôd o zmene v obsahu záväzkov\nbol už právny vzťah založený kúpnou zmluvou zaniknutý (rozviazaný) v dôsledku uplatnenia výhrady\nspätného predaja, a preto bol zaniknutý aj nárok na kúpnu cenu. Na už zrealizované plnenie treba zo\nzákona hľadieť tak, že ide o následok zaniknutej kúpnej zmluvy a predávajúci je povinný kúpnu cenu\nvrátiť (§ 457 Obč. zák.). Splnením rozväzovacej podmienky pominuli právne následky kúpnej zmluvy,\ntiež aj právne následky zaplatenia kúpnej ceny a strany zaniknutej zmluvy si musia navzájom vrátiť už\nposkytnuté plnenia. Splnenie rozväzovacej podmienky (uplatnenie výhrady spätného predaja) je jednou\nz právnych skutočností, kedy Občiansky zákonník predpokladá zrušenie (zánik) kúpnej zmluvy (§ 610\nObč. zák.). V danej veci ku zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou došlo v dôsledku\nuplatnenia dohodnutého oprávnenia kupujúceho. Strany zaniknutej zmluvy majú možnosť sa o čase a\nspôsobe vrátenia toho, čo dostali dohodnúť\na majú právnu možnosť si dohodnúť aj zmenu\npráv a povinností vyplývajúcich zo zrušenej zmluvy a nahradiť ich iným systémom práv a povinností –\nprivatívnou nováciou na základe\n§ 516 Obč. zák. Zmluvné strany sa dohodami o zmene v obsahu\nzáväzkov nevzdávali časti kúpnej ceny, ale len vyporiadavali svoje práva a povinnosti zo zaniknutej\nkúpnej zmluvy spôsobom odlišným od zákonných ustanovení. Žalované uviedli, že je plným právom\nstrán zaniknutej kúpnej zmluvy dohodnúť sa inak, než vrátením vecí - pozemkov predávajúcemu\na\nvrátením kúpnej ceny kupujúcemu, na to slúži najmä právny inštitút zmeny vzájomných práv a povinností\nobsiahnutý v § 516 Obč. zák. Interpretácia súdu, že dohody o zmene záväzkov (privatívne novácie) sú\nirelevantné, je v zásade mylná.\n\n5.5 Žalované ďalej v odvolaní namietali nevypočutie dôležitého svedka A. N. H., ktorý mohol potvrdiť\nuzatvorenie jednotlivých právnych úkonov účastníkmi kúpnej zmluvy a podľa ich názoru výpoveď tohto\nsvedka by poskytla dôkazy potrebné\nna zistenie skutkového stavu. Žalované sa nestotožnili\ns názorom súdu prvej inštancie,\nže v danom prípade z dôvodu hospodárnosti nevypočul\ntohto svedka, zdôraznili, že navrhli jeho výsluch v dostatočnom predstihu a s náležitým odôvodnením\nuž pred pojednávaním nariadeným súdom tak, aby ho mohol predvolať a vypočuť na pojednávaní. Súd\nprvej inštancie nevykonaním navrhovaných dôkazov porušil práva žalovaných na spravodlivý proces.\n5.6 Žalobcami uplatnené právo na dedičský podiel z kúpnej ceny podľa žalovaných nebolo v konaní\npreukázané ani čo do jeho hmotnoprávneho základu, ani čo do výšky dedičského podielu relevantnými\nprimárnymi dôkazmi - dedičskými rozhodnutiami. Predložené dedičské rozhodnutie po A. C., ktorá\nzomrela v roku 1980, je celkom zrejmé dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, pričom\nprimárne rozhodnutie o prejednaní dedičstva po poručiteľke v konaní predložené nebolo. Osvedčenie\no dedičstve\nz roku 1996 napriek tomu, že je vydané notárkou, trpí vážnymi vadami,\nide o neurčitý právny úkon, absolútne v ňom absentuje konkrétne číselné vyjadrenie výšky dedičských\npodielov ustupujúcich dedičov a tiež konkrétny počet dedičov. V spise súdu prvej inštancie tiež chýbajú\nrozhodnutia o dedičstve po synoch A. C., a to O., A. a C., a preto žalované vyslovili presvedčenie, že\nsúd nemohol objektívne vyvodiť právne nástupníctvo a výšku dedičských podielov, pretože absentuje\npresný, zrejmý a určitý výpočet ustupujúcich dedičov.\n5.7 Podľa názoru žalovaných 1/, 2/ argumentácia súdu prvej inštancie rozsudkom NS SR sp. zn.\n5Cdo/96/2000 nie je relevantná vzhľadom na odlišné okolnosti vecí, a preto tento rozsudok nie je\naplikovateľný na prejednávanú vec, k čomu sa vyjadrovali vo viacerých podaniach v konaní pred súdom\nprvej inštancie, na ktoré žalované odkázali.\n5.8 V ďalšej časti odvolania žalované 1/, 2/ opísali skutkový a právny popis veci\na\nzdôraznili, že uzatvorili s kupujúcim dohromady 3 kúpne zmluvy, pričom tieto kúpne zmluvy uzatvorili\nimanentne a podmienene aj s inými, vecne neoddeliteľnými právnymi úkonmi: so zmluvou o uzatvorení\nbudúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodou\no vzájomnom započítaní pohľadávok\na dohodou o výhrade spätného predaja. Všetky uvedené zmluvy – dohody, boli uzatvorené v tom istom\nokamihu vo vzájomnej časovej a vecnej súvislosti (v tom istom okamihu, na tom istom mieste a s tými\nistými účastníkmi). Z každej\nz kúpnych zmlúv pritom jednoznačne vyplývalo, že časť kúpnej\nceny sa poskytuje podľa osobitnej zmluvy (dohody) inou než peňažnou formou. Takýmito dohodami\nboli zmluvy\no uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok, pričom išlo o ešte nesplatné majetkové plnenia, týkajúce sa bytov, ktoré ešte\nlen majú byť dostavané a v budúcnosti prevedené do vlastníctva žalovaných. Zároveň s uzavretím troch\nkúpnych zmlúv boli dojednané aj tri dohody o výhrade spätného predaja v zmysle § 610 Obč. zák., z\nktorých dohôd jednoznačne vyplývalo, že voľou kupujúceho bolo, že musia byť podpísané spoločne\ns kúpnymi zmluvami a bol v nich dohodnutý aj mechanizmus umožňujúci vysporiadanie vzájomných\npráv a povinností na základe osobitnej právne prípustnej dohody odlišne od vyporiadania zaniknutého\nprávneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou podľa\n§ 457 Obč. zák.. Žalované opätovne zdôraznili,\nže po tom, čo si kupujúca spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. dňa 28.02.2022 uplatnila jednostrannými\nprávnymi úkonmi výhradu spätného predaja zo všetkých troch kúpnych zmlúv, zo zákona zanikli právne\nvzťahy založené týmito kúpnymi zmluvami a zmluvné strany tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka\nboli povinné vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nich dostali. V tejto súvislosti žalované 1/, 2/ dôvodili\ntým, že po zániku právneho vzťahu z kúpnych zmlúv mali kupujúci a predávajúce možnosť buď si\nvrátiť všetko navzájom zo zaniknutého právneho vzťahu, alebo si síce vrátiť všetko zo zaniknutého\nprávneho vzťahu a následne uzavrieť novú kúpnu zmluvu s novou kúpnou cenou, alebo v skrátenej\nforme dohodnúť také zmeny v obsahu záväzkov, s ktorými budú súhlasiť kupujúci aj predávajúce, t. j.\nuzatvoriť dohodu o vzájomnom vyporiadaní zaniknutého právneho vzťahu založeného pôvodnou kúpnou\nzmluvou, teda dohodu o zmene v obsahu záväzkov (kompletnú privatívnu nováciu), ktorá by síce vo\nformálno-právnom zmysle nebola kúpnou zmluvou, ale v ekonomickom význame áno, lebo by zakladala\núplne nové aspekty odplaty za prevod pozemkov v dôsledku toho, že nastal zánik právnych vzťahov\nzaložených pôvodnými kúpnymi zmluvami v dôsledku uplatnenia práva spätného predaja kupujúcim.\nMožnosť takéhoto iného vyporiadania pritom výslovne predpokladal aj čl. II bod 3 všetkých troch dohôd\no výhrade spätného predaja. Žalované zdôraznili, že strany zaniknutých kúpnych zmlúv si zvolili túto\ntretiu alternatívu, výsledkom čoho boli dohody\no zmene v obsahu záväzkov uzavreté medzi nimi\na kupujúcim dňa 15.03.2022. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol hypotetický nárok žalobcov dôvodný\n\nčo do jeho právneho základu,\npo zániku kúpnych zmlúv by žalobcovia mohli uplatňovať\nakcesorický nárok na dedičský podiel z odplaty za prevod pozemkov uvedenej výlučne v dohodách o\nzmene v obsahu záväzkov, avšak nikdy už nie z titulu pôvodných kúpnych zmlúv, lebo z nich akékoľvek\nprávne následky pominuli v dôsledku uplatnenia výhrady spätného predaja. Dohody o zmene v obsahu\nzáväzkov tak predstavujú nepochybne nový právny rámec dojednania, ktorým strany dohôd o zmene\nv obsahu záväzkov dojednali nový odplatný vzťah. Žalované 1/, 2/ poukázali na to, že ak by aj mali\nposkytnúť hypoteticky žalobcom nejaké plnenie, mohli by plniť hypotetický dedičský podiel výlučne z\nprijatej majetkovej odplaty za prevod zdedených pozemkov, avšak rozhodne nie z iného svojho majetku.\nOpakovane zdôraznili, že namietajú nielen výšku, ale aj právny základ akcesorického práva žalobcov\nvoči nim.\n5.9 V časti ,,C“ odvolania sa žalované vyjadrovali k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie podľa\njednotlivých odsekov odôvodnenia, pričom zotrvali na dôvodoch odvolania a námietkach, že súd prvej\ninštancie sa nevyporiadal s podstatnou časťou obrany žalovaných, vec nesprávne právne posúdil,\nrozhodnutie súdu je arbitrárne, absentuje v ňom právna úvaha na právnu argumentáciu žalovaných a\nna účinky rozviazaných (zaniknutých) kúpnych zmlúv. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol vo svojom\nrozhodnutí, že žalobca 2/ a žalobkyňa 3/ sú deťmi ustupujúceho dediča A. I. C., pretože ide o jeho\nsúrodencov. Zároveň poukázali na to, že v konaní nepopierali, že osoby uvedené v osvedčení z roku\n1996 sú potomkami A. C., ale podľa ich názoru im neprislúcha žiadny dedičský podiel z kúpnej ceny,\npretože v osvedčení išlo o osobný záväzok právnej predchodkyne žalovaných. Súd prvej inštancie tiež\nna základe predložených dôkazov nemohol objektívne vyvodiť žiadne právne nástupníctvo po dedičoch\nA. C. a ani žiadne dedičské podiely, keďže z daného neurčitého osvedčenia z roku 1996 nie je zrejmý\npočet dedičov, absentuje v ňom presný, zrejmý a určitý výpočet ustupujúcich dedičov a neobsahuje\nkonkrétnu veľkosť dedičských podielov jednotlivých dedičov. Výslovne osobný záväzok dedičky A.\nG. vyplatiť ustupujúcich dedičov do pätnástich dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy súd nesprávne\nposúdil, nakoľko ide o neprípustné obmedzenie zmluvnej voľnosti jej dedičiek (žalovaných 1/, 2/), ktoré\nako výlučné vlastníčky zdedených pozemkov neboli obmedzené pri ich dispozičnom práve žiadnymi\nvecnými bremenami alebo inými vecno-právnymi obmedzeniami. Ďalej žalované opätovne poukazujú na\nnásledky uplatnenia výhrady spätného predaja, keďže právna povaha tejto výhrady predstavuje splnenie\nosobitnej rozväzovacej podmienky, kedy v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu kupujúceho\nnastala vzájomná povinnosť účastníkom kúpnej zmluvy vrátenia si už poskytnutých plnení,\na to\nje jednoznačne právny následok idúci do minulosti, teda ex tunc. Súd prvej inštancie však v napadnutom\nrozhodnutí arbitrárne odmietol zaoberať sa celkovo zrejmým právom - právom spätného predaja a\ndohodami o zmene v obsahu záväzkov a právnymi následkami z týchto zmlúv. Žalované zdôraznili, že\nuplatnením práva spätného predaja došlo k zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, zo\nzákona nastal aj zánik akýchkoľvek akcesorických nárokov, ktoré tretie osoby (žalobcovia) odvodzujú\nz existencie kúpno-predajného vzťahu. Žalované zotrvali na svojom názore, že súd mal vypočuť A.\nN. H., konateľa kupujúcej spoločnosti a svedok mohol podať náležité objasnenie k skutkovému stavu.\nNevykonaním tohto dôležitého dôkazu súd porušil právo žalovaných na spravodlivý proces. Zároveň\nžalované k odvolaniu pripojili ako novotu zápisnicu o výsluchu svedk A. N. H. zo dňa 01.02.2024 v\ntrestnom konaní, ktorú sa im podarilo získať až dňa 14.03.2024.\n6. Na záver odvolania žalované 1/, 2/ žiadali, aby z dôvodov podaného odvolania odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil\ntak, že žaloby žalobcov zamietne a žalovaným prizná plnú náhradu trov na súde prvej inštancie, ako aj\ntrovy druhoinštančného konania.\n7. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť\nako vecne správny, vychádzajúci z riadne vykonaného dokazovania\na dostatočne zisteného\nskutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci za aplikácie príslušných právnych noriem a\nustálenej judikatúry. Odvolanie žalovaných označili\nza absolútne nedôvodné, obsahujúce\núčelové, nepravdivé a klamlivé informácie, ktoré majú za cieľ odvrátiť pozornosť súdu od podstaty veci\nrôznymi absurdnými výkladmi, ktoré sú\nv rozpore s právnymi predpismi a ustálenou\nrozhodovacou činnosťou súdov.\n7.1 O vnútornej rozporuplnosti a zmätočnosti odvolacích námietok svedčí list žalovaných zo dňa\n21.06.2022, na ktorý sa odvolávali samotné žalované v priebehu celého prvoinštančného konania, z\nexistencie ktorého vyplýva, že samotné žalované potvrdili to,\nže od začiatku mali vedomosť o\n\nveľkosti podielov jednotlivých ustupujúcich dedičov. Preto ich tvrdenia o údajnej neurčitosti osvedčenia\no dedičstve a dedičských podieloch sú klamstvom. Veľkosť podielov jednotlivých ustupujúcich dedičov\nnavyše súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenie, preto na argument žalovaných\no nepreukázaní veľkosti dedičských podielov ako prostriedok procesnej obrany, keďže nebol uplatnený\nv konaní na súde prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní prihliadať.\n7.2 K námietke žalovaných, že prvoinštančný súd nevykonal navrhované dokazovanie, žalobcovia\nuviedli, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil, prečo nevypočul ako svedka\nA. N. H., keď správne konštatoval, že výsluch tohto svedka by bol nadbytočný a nehospodárny\nvzhľadom na iné vykonané dôkazy a žalované 1/, 2/, neuviedli žiadnu novú skutočnosť, ku ktorej by mal\nsvedok vypovedať, ktorá by nevyplývala z predložených dokumentov. Okrem toho žalobcovia poukázali\nna súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých súdna prax dospela k záveru, že nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov nezakladá vadu zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Je výlučne\nv\nkompetencii súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktorý nie a svoj postup riadne odôvodní, čo\nv predmetnom spore súd prvej inštancie učinil.\n7.3 Čo sa týka odvolacej námietky žalovaných, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym právnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho\nprávneho posúdenia veci žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie dospel\nk správnemu\nzáveru, že právo na výplatu z kúpnej ceny nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale\ntýkalo sa aj ich právnych nástupcov, rovnako ako povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v prípade\npredaja nehnuteľností nebola obmedzená len\nna dedičku A. G., ale prešla aj na jej\nprávnych nástupcov, ktorí odpredali predmetné nehnuteľnosti. Žalované napriek vedomosti o nároku\nžalobcov celý čas zatajovali niekoľkoročné rokovania s kupujúcim, so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.\ns., úmyselne neinformovali žalobcov o uzavretí predmetných troch kúpnych zmlúv a spoliehali sa na\nto,\nže nárok žalobcov sa premlčí. Za podstatnú označili skutočnosť, že žalované v troch podaniach\nadresovaných právnemu zástupcovi žalobcov v apríli a v máji 2022, už po doručení predžalobných\nvýziev, nikde ani len okrajovo nespomínali existenciu dodatkov ku kúpnym zmluvám. Až na konci júna\n2022 sa žalované zmienili žalobcom o určitej notifikácii kúpnych cien, avšak ani vtedy nepredložili\nakýkoľvek dokument zo zmluvnej dokumentácie\ns kupujúcim Reinoo Púchov, a.s. Podľa\nnázoru žalobcov predmetné dodatky ku kúpnym zmluvám boli nepochybne antedatované a museli byť\nuzatvorené po 17.05.2022 a pred 02.06.2022, kedy bol uskutočnený prvý bankový prevod smerujúci\nk vráteniu časti kúpnej ceny zo strany žalovanej 2/ na účet kupujúceho Reinoo Púchov, a.s. Navyše\nžalované aj\nv súdnych konaniach, ktoré dotknutí dedičia vrátane žalobcov iniciovali podanými\nžalobami už v roku 2022, až po roku a pol od uzavretia kúpnych zmlúv (na konci februára 2023) predložili\nsúdu všetky antedatované dohody ku kúpnym zmluvám, v ktorých dodatočne, až dňa 06.10.2022 uznali\nsvoje podpisy za vlastné, čím podľa názoru žalobcov jednoznačne potvrdili podozrenia o machinácii s\nkúpnou cenou a antedatovanie dodatkov.\n7.4 Podľa názoru žalobcov, žalované sa nepochybne dopustili voči nim závažného protiprávneho\nkonania, lebo je zrejmé, že finančné prostriedky na vyplatenie nárokov žalobcov mali k dispozícii, avšak\nsa ich vedome a úmyselne vzdali, a to vo výške\n645.938,- eur v prospech kupujúcej spoločnosti\nReinoo Púchov, a.s. Konali tak úmyselne,\ns jediným cieľom poškodiť žalobcov, keď simulovali\nvzdanie sa práva vo výške\n645.938,- eur bez akéhokoľvek protiplnenia v prospech kupujúceho\nako ich spolupáchateľa pri zjavnom a úmyselnom poškodzovaní ich ako veriteľov.\n7.5 Žalobcovia zdôraznili, že dodatky ku kúpnym zmluvám sú absolútne neplatné. Žalované sa týmito\ndodatkami snažia navodiť dojem o uplatnení si domnelého fiktívneho práva spätného predaja zo\nstrany kupujúceho, spoločnosti Reinoo Púchov, a.s., avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k\nžiadnemu spätnému predaju dotknutých pozemkov na žalované zo strany spoločnosti Reinoo Púchov,\na.s. v skutočnosti nikdy nedošlo. Žalované nepreviedli späť na seba od spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.\nžiadne pozemky, jediný úkon, ktorý žalované reálne vykonali, bolo simulované vrátenie sumy 645.938,eur, a to bez akéhokoľvek protiplnenia.\n7.6 Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že uzavretím každej z troch kúpnych zmlúv vznikol záväzkový\nvzťah medzi žalobcami ako oprávnenými ustupujúcimi dedičmi a žalovanými ako dlžníkmi z osvedčenia\no dedičstve, pričom vzniknutá pohľadávka žalobcov voči žalovaným mala splatnosť 15 dní od uzavretia\njednotlivých kúpnych zmlúv. Takto vzniknutý záväzkový vzťah medzi žalobcami ako veriteľmi a\n\nžalovanými ako dlžníkmi zásadne nebolo možné zmeniť osobami, ktoré účastníkmi tohto záväzkového\nvzťahu neboli, nebolo ho teda možné zmeniť dohodou žalovaných ako dlžníčok s treťou osobou mimo\ntohto záväzkového vzťahu, teda so spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. Takýto úkon žalovaných ako\ndlžníčok nemôže mať potom voči žalobcom ako veriteľom žiadne právne účinky a je v rozpore s § 493\na § 516 Obč. zák. Podľa názoru žalobcov jediným účelom uvedených úkonov žalovaných a spoločnosti\nReinoo Púchov, a.s. bolo ukrátenie a poškodenie ich, žalobcov, ako veriteľov.\n7.7 Za nedôvodnú a účelovú obranu žalovaných označili žalobcovia tvrdenie žalovaných o spôsobe\núhrady časti kúpnej ceny poskytnutej vo forme budúceho práva na kúpu bytov. Žalobcovia zdôraznili,\nže v dotknutých troch kúpnych zmluvách je kúpna cena jednoznačne dohodnutá, a to v sume 100,eur za 1 m2 pozemku a kúpne ceny boli žalovaným riadne vyplatené, či už cez notárske úschovy,\npriamo na bankový účet alebo formou zápočtu. Dojednanie o spôsobe úhrady časti kúpnej ceny vo forme\nzápočtu nemôže mať žiaden právny význam vo vzťahu k nároku žalobcov na výplatu ich nárokov ako\nustupujúcich dedičov.\nV súvislosti s následným znížením kúpnej ceny z dohodnutých 100,- eur za\nm2 na sumu 48,12 eur za m2 a 49,10 eur za m2, čo je hlboko pod reálnu trhovú cenu pozemkov v danej\nlokalite, žalobcovia poukázali na podané informácie od Okresného úradu Púchov o výške kúpnej ceny\npozemkov v sumách v rozpätí od 115,12 eur až 135,87 eur v lokalite priamo susediacej s pozemkami,\nktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a antedatovaných dodatkov uzavretých medzi žalovanými 1/, 2/\na spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.\n8. Žalované 1/, 2/ v replike k vyjadreniu žalobcov zdôraznili, že žalobcovia nepreukázali svoju aktívnu\nlegitimáciu v konaní a konkrétnu veľkosť dedičského podielu primárnym rozhodnutím štátneho notárstva\no dedičstve po A. C., ani primárnym osvedčením o dedičstve po relevantnom súrodencovi A. G. a ani\nprimárnym rozhodnutím o dedičstve po relevantnej neveste A. C.. Ďalej zotrvali na tom, že nemožno\nodvodzovať žiadne – primárne ani akcesorické právne účinky z kúpno-predajného vzťahu, ktorý zanikol\nv dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky. To, čo uvádzajú žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu sú iba\nich domnienky, ktoré nemajú reálny základ. Žalované zopakovali dôvody podaného odvolania týkajúce\nsa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a zániku kúpnych zmlúv v dôsledku splnenia rozväzovacej\npodmienky, ktorou boli dohody o práve spätného predaja, podľa ktorých sa účastníci zmluvného vzťahu\nmohli dohodnúť i na nových podmienkach ich vzťahu, a to i na znížení kúpnej ceny. Poukázali na to,\nže podmienky, za ktorých sa uskutoční spätný predaj, záviseli od dohody oboch zmluvných strán. Za\nuplatnenie podmienky účastníkom zmluvy sa považuje jeho jednostranný úkon. Následná kúpna zmluva\no spätnom predaji alebo iná vyporiadacia zmluva už nie je splnením podmienky, ale len realizáciou\npráv, ktoré vznikli po splnení podmienky, ktorou je jednostranný úkon kupujúceho. Dohoda o výhrade\nspätného predaja je vedľajším dojednaním, podľa ktorého má kupujúci právo predať vec predávajúcemu,\na to za rovnakých podmienok, za ktorých kupujúci vec kúpil, prípadne za iných dohodnutých podmienok.\nPre práva a povinnosti zmluvných strán je rozhodujúci dohodnutý obsah dohody o výhrade spätného\npredaja, pretože nemáme osobitnú zákonnú úpravu. Občiansky zákonník podľa\n§ 610\numožňuje účastníkom záväzko-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou dohodnúť pri uzatvorenej\nkúpnej zmluve aj iné vedľajšie dojednania. Z hľadiska povahy\na podstaty týchto ďalších\nvedľajších dojednaní ide o výhrady a podmienky, ktoré pripúšťajú zánik právneho vzťahu založeného\nkúpnou zmluvou. Tieto podmienky sa majú posudzovať predovšetkým ako rozväzovacie podmienky,\nktorých obsah a uplatnenie závisí výlučne\nod vôle zmluvných strán. V bode C repliky sa žalované\nvyjadrili podrobne k domnienkam a k právnej nerelevantnosti výrokov, ktoré boli obsahom vyjadrenia\nžalobcov k ich odvolaniu, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach, právnej argumentácií a na dôvodoch\npodaného odvolania.\n9. Žalobcovia v duplike k vyjadreniu žalovaných zotrvali na písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných\na na vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázali na to, že žalované\núčelovo až v podanom odvolaní začali spochybňovať ich aktívnu legitimáciu a tiež veľkosť ich podielov,\nopakovane a nedôvodne sa snažia navodiť neexistujúci stav, odvádzajú pozornosť súdu od merita\nveci absurdnými právnymi výkladmi, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Žalované\nzávažným spôsobom pokračujú v poškodzovaní žalobcov a ostatných dedičov, bezdôvodne a účelovo\nsa zbavujú svojho majetku, zaťažujú ho, a to s cieľom zmariť reálnu vymožiteľnosť nárokov vyplývajúcich\nz Osvedčenia o dedičstve.\n10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.\n1 CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 360 ods. 1\n\nCSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),\npo skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363\nCSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani\ndôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.\n11.\nZ obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania v prejednávanej veci\nje zaplatenie žalovaných súm žalobcom 1/ až 3/ titulom vyplatenia dedičských podielov po odpredaji\npozemkov, ktoré žalované 1/, 2/ získali do vlastníctva dedením po svojej matke.\n12.\nSúd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal tým, či dohoda dedičov, na základe\nktorej bolo vydané Osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.09.1996, č. k. 3D/679/92-16 po poručiteľke A. C.,\nv ktorej sa právna predchodkyňa žalovaných, ich matka A. G., zaviazala vyplatiť v prípade odpredaja\nnehnuteľností – združených pozemkov, ktoré pripadli do jej vlastníctva, ustupujúcim dedičom časť\nkúpnej ceny podľa výšky ich dedičských podielov, a to v lehote pätnástich dní od uzavretia kúpnej\nzmluvy, zaväzuje i jej právnych nástupcov, ktorým predmetné parcele po jej smrti pripadli do vlastníctva.\nOdvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ide o platnú dohodu\ndedičov, ktorá zaväzuje aj ich právnych nástupcov. Námietku žalovaných, že išlo o osobný záväzok\nA. G., odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom\nna ust. §-u 579 ods. 1, 2 Obč. zák. Osobný záväzok vo všeobecnosti predstavuje záväzok dlžníka\nna plnenie, ktoré je svojou povahou nezastupiteľné a viaže sa len a výlučne na osobu dlžníka, čiže\npri plnení ho nemôže nikto zastúpiť. Osobný záväzok môže byť viazaný i na osobu veriteľa, ak je\nplnenie obmedzené výlučne na jeho osobu. Súd prvej inštancie správne rozlišoval o aký typ záväzku\nide a správne uzavrel, že zatiaľ čo práva osobnostné a osobné smrťou zanikajú, v prípade majetkových\npráv, tieto v zásade nezanikajú, zanikajú len vtedy, ak tak stanoví zákon. V prípade smrti dlžníka platí\nzásada, že jeho povinnosť smrťou nezaniká, ale prechádza na jeho právnych nástupcov, pokiaľ nejde\no plnenie, ktoré mohol vykonať iba dlžník. Súd prvej inštancie správne aplikoval vo veci rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2003 sp. zn. 5Cdo/96/2000, v ktorom sa dovolací súd zaoberal\nobdobnou právnou vecou a vyslovil právny názor, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, v ktorom\nsa preberateľom poľnohospodárskych pozemkov stáva 1 z dedičov s tým, že v prípade scudzenia\npozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať\nza obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov,\nale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak\nsa stanú splatnými. Námietku žalovaných, že tento rozsudok nie je aplikovateľný v prejednávanej veci\nz dôvodu odlišnej právnej a skutkovej situácie, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko uvedené\nrozhodnutie vychádza z obdobného právneho stavu ako v prejednávanej veci. Odvolací súd poukazuje\nna to, že nejde o ojedinelé rozhodnutie, ale nadväzujú naň ďalšie súdne rozhodnutia rešpektujúce\nuvedený právny záver, a to napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/223/2012, sp. zn. 8Cdo/109/2018,\nako\ni rozhodnutia odvolacích súdov, a to KS Prešov sp. zn. 5Co/12/2022, KS Žilina sp. zn.\n10Co/297/2017, KS Trnava sp. zn. 26Co/18/2019. Odvolací súd zároveň v prejednávanej veci nezistil,\nže by dohoda dedičov napĺňala znaky neurčitosti, prípadne nezrozumiteľnosti, ako namietali žalované\nv odvolaní. Na základe dohody dedičov bolo v dedičskom konaní rozhodnuté súdnym rozhodnutím,\na to Osvedčením o dedičstve, vydaným súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom v Považskej\nBystrici v konaní č. k. 3D/679/92-16 zo dňa 03.09.1996. Ako konštatoval i NS SR v rozhodnutí sp. zn.\n8Cdo/109/2018 zo dňa 08.08.2019 v obdobnej veci, dôvera občanov v právo priznané právoplatným\nsúdnym rozhodnutím patrí medzi základné istoty, na ktoré sa možno v demokratickom a právnom\nštáte spoliehať. V prejednávanej veci je takýmto súdnym rozhodnutím Osvedčenie o dedičstve zo\ndňa 03.09.1996 vydané pod sp. zn. 3D/679/92. V uvedenej veci sa dovolací súd zaoberal i tým, či\npredmetné právo po smrti ustupujúcich dedičov malo byť predmetom dedenia a dospel k záveru,\nže: ,,nebolo potrebné, aby toto majetkové právo muselo byť najskôr, po smrti ustupujúcich dedičov,\npredmetom dedičského konania po nich, nakoľko dedič môže žalovať dlžníka poručiteľa priamo žalobou\nna plnenie a nie je pre tento prípad potrebné, aby bola pohľadávka najprv prededená (k tomu pozri\n§ 212 ods. 1 CMP, resp. § 175y ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016).“ Odvolací súd zároveň\nvzhľadom k námietke žalovaných, týkajúcej sa neplatnosti dohody dedičov, poukazuje na to, že právna\npredchodkyňa žalovaných sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe súdneho rozhodnutia, a to\n\nrozhodnutia o Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. C., na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o vadách právneho úkonu.\n13. Keďže žalované 1/, 2/ ako právne nástupkyne po A. G. nadobudli vlastníctvo k časti združených\npozemkov, ktoré v súčasnosti predstavujú parcele KNC č. 2445/144, 2445/146, 2445/150, 2445/152,\na tieto parcele previedli 3 kúpnymi zmluvami na spoločnosť Reinoo Púchov, a.s., pričom vklad\nvlastníckeho práva bol povolený\npod č. V 2492/2021, V 187/2022 a V188/2022, súd prvej\ninštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že prešla na ne zo zákona povinnosť A. G. do 15 dní\nod uzavretia kúpnej zmluvy vyplatiť ustupujúcim dedičom, resp. ich právnym nástupcom časť kúpnej\nceny, ktorá zodpovedá výške ich dedičského podielu. Pokiaľ žalované namietali\n15-dňovú\nlehotu na plnenie, ktorá je viazaná nie na zaplatenie kúpnej ceny, ale na uzatvorenie kúpnej zmluvy, je\npotrebné uviesť, že išlo o dohodu dedičov, ktorá nebola v rozpore\nso zákonom, nejde\nani o rozpor s dobrými mravmi, keďže jak pôvodní účastníci tejto dohody, tak aj ich právni nástupcovia,\nvedeli už pred uzatvorením kúpnej zmluvy o svojom záväzku vyplatiť časť kúpnej ceny v takto dohodnutej\nlehote. Záväzok vyplatiť časť kúpnej ceny v lehote dohodnutej dedičmi mali teda žalované 1/ a 2/ zvážiť\nuž pred uzatvorením kúpnych zmlúv a uzatvoriť kúpne zmluvy v takom znení, aby svoj záväzok mohli\nriadne splniť.\n14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v časti, ktorá\nsa týkala hmotnoprávneho základu žaloby, a teda posúdenia prechodu práv a povinností z Osvedčenia\no dedičstve po poručiteľke A. C. na právnych nástupcov dedičov, je nedôvodné. Súd prvej inštancie\nv tejto časti vec správne posúdil a svoje rozhodnutie i náležite v tejto časti odôvodnil. Pokiaľ žalované\nv odvolaní namietali, že žalobcovia nepredložili potrebné dedičské rozhodnutia, z ktorých by bolo zrejmé,\naká je výška ich dedičských podielov, odvolací súd poukazuje na to, že pred súdom prvej inštancie\nmedzi stranami nešlo o spornú skutočnosť, žalované namietali len prechod záväzku z dedičskej dohody\na v prípade, ak by dedičská dohoda zaväzovala i právnych nástupcov, žalované namietali vyčíslenie\nžalovaných súm, a to z dôvodu inej výšky kúpnej ceny, dohodnutej medzi žalovanými a kupujúcou\nspoločnosťou po tom, ako si kupujúca spoločnosť uplatnila právo spätného predaja. Keďže výška\ndedičských podielov medzi stranami sporu nebola sporná, odvolací súd uvedenú námietku žalovaných\nvyhodnotil ako neprípustnú s poukazom na ust. § 366 CSP a tiež ako nedôvodnú, pretože v konaní bolo\ndostatočne preukázané, že žalobkyňa 1/ je jej dedičkou po ustupujúcou dedičovi A. I. C. a z dedičského\nrozhodnutia sp. zn. 14D/175/2016 ( ktorého opis žalobcovia predložili súdu) je zrejmé, že bola jeho\nmanželkou a jednou zo siedmich dedičov po ňom. Žalobcovia 2/ a 3/ boli účastníkmi dedičskej dohody,\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3D/679/92 (opis rozhodnutia je tiež súčasťou súdneho spisu), a teda\ntiež ustupujúcimi dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľke A. C.. Výška ich dedičských podielov je\nvyčísliteľná na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke A. C.. Vecná aktívna legitimácia žalobcov\n1/ až 3/ teda bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná.\n15. Žalované 1/, 2/ ďalej v podanom odvolaní namietali výšku kúpnej ceny, z ktorej súd prvej inštancie\nvychádzal pri vyčíslení nárokov žalobcov, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia následkov\nuplatnenia výhrady spätného predaja (ktorá bola dohodnutá súbežne s uzatvorením kúpnych zmlúv)\na následných dohôd o zmene v obsahu záväzkov, na základe ktorých sa žalované 1/, 2/ s kupujúcou\nspoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. dohodli okrem iného aj na znížení kúpnej ceny. Z obsahu spisu\nsúdu prvej inštancie a z predložených dôkazov má odvolací súd za preukázané, že žalované 1/, 2/ s\nkupujúcou spoločnosťou\npri uzatvorení každej z kúpnych zmlúv uzatvorili súčasne aj zmluvu\no uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok\na dohodu\no výhrade spätného predaja. Pre správne právne posúdenie výšky nárokov žalobcov je\nz týchto právnych úkonov podstatná dohoda o výhrade spätného predaja, keďže kupujúca spoločnosť\nskutočne si listami zo dňa 28.02.2022 (t. j. v dohodnutej lehote 6 mesiacov\nod uzavretia\njednotlivých zmlúv) uplatnila právo z výhrad spätného predaja, na základe čoho potom žalované 1/, 2/\nuzatvorili s kupujúcou spoločnosťou dohody o zmene v obsahu záväzkov.\n16.\nS názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že dohody o výhrade spätného predaja\nsú vedľajšími dojednaniami kúpnych zmlúv podľa § 610 Obč. zák., a keďže si kupujúca spoločnosť\nuplatnila právo spätného predaja, vznikla žalovaným 1/, 2/ povinnosť prevziať predmetné nehnuteľnosti\ndo svojho vlastníctva, odvolací súd súhlasí s tým,\nže po prevode vlastníctva späť na\nžalované 1/, 2/ im vznikne i ďalšia povinnosť, a to vrátiť kupujúcej spoločnosti zaplatenú kúpnu cenu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, tento záväzok žalovaných 1/, 2/ nevzniká hneď po uplatnení výhrady\n\nspätného predaja, ale k nemu dôjde až po prevode vlastníctva k pozemkom z kupujúcej spoločnosti\nspäť na žalované 1/, 2/, rovnako ako podľa kúpnych zmlúv vzniklo právo žalovaných na vyplatenie\nkúpnej ceny až\npo predložení výpisu z listov vlastníctva o prevode pozemkov.\nZároveň súd prvej inštancie správne poukázal na to, že následne účastníci kúpno-predajného vzťahu\nuzatvorili dohody\no zmene v obsahu záväzkov vyplývajúce z uplatnenia výhrady spätného\npredaja, v ktorých\nsa dohodli, že sa nebude realizovať spätný predaj nehnuteľností a\nžalované 1/, 2/ znížia kúpnu cenu a rozdiel vrátia kupujúcej spoločnosti. Na základe obsahu týchto dohôd\nsúd prvej inštancie správne uzavrel, že nejde o privatívnu nováciu podľa § 570 Obč. zák. ako tvrdia\nžalované, pretože nedošlo k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, účastníci\nsa\ndohodli len na vzdaní sa práva kupujúcej spoločnosti na uzatvorenie nových kúpnych zmlúv na základe\nuplatneného práva spätného predaja, a to za odplatu, ktorá bola reprezentovaná kvalifikovanou zľavou\nz kúpnej ceny, čo je možné klasifikovať ako nepomenovanú zmluvu s určitými prvkami vzdania sa\npráva podľa § 574 Obč. zák.\nZ uvedených dôvodov súd prvej inštancie i podľa\nnázoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že samotné kúpne zmluvy neboli dotknuté dohodami\no zmene v obsahu záväzkov. Záväzky z troch kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanými 1/ a\n2/ s kupujúcou spoločnosťou Reinoo Púchov,a.s. zanikli splnením zmysle § 559 Obč. zák., a to na\njednej strane splnením povinnosti previesť nehnuteľnosti do vlastníctva kupujúcej spoločnosti a na\ndruhej strane splnením povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, tak ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Súd\nprvej inštancie tiež správne poukázal na to, že pohľadávky žalobcov voči žalovaným boli už v čase\nuzatvorenia dohôd o zmene v obsahu záväzkov splatné, boli viazané na uzatvorenie kúpnych zmlúv za\nurčitej kúpnej ceny, ktorá vytvorila základ pre výpočet pohľadávok žalobcov. Ďalší vývoj právneho vzťahu\nmedzi žalovanými 1/, 2/ a kupujúcou spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. nemá už na tieto pohľadávky\nvplyv. Odvolací súd poukazuje na to, že po uzavretí kúpnych zmlúv a prevode vlastníctva k pozemkom\nna kupujúcu spoločnosť s následným vyplatením dohodnutých častí kúpnych zmlúv žalovaným 1/, 2/,\nsi najprv kupujúca spoločnosť listami zo dňa 28.02.2022 uplatnila výhradu spätného predaja, potom\nsa ale účastníci tohto kúpno-predajného vzťahu dohodli\nna tom, že sa nebude realizovať\nspätný predaj pozemkov a vlastníctvo kupujúcej spoločnosti ostáva zachované (čl. II Dohôd o zmene\nv obsahu záväzkov), čo v podstate znamená,\nže nastal taký stav, ako pred uplatnením\nsi výhrady spätného predaja kupujúcou spoločnosťou. Zároveň sa účastníci tohto záväzkového vzťahu\ndohodli na znížení kúpnej ceny, čo v podstate i podľa názoru odvolacieho súdu znamená, že uzatvorili\nnepomenovanú zmluvu s prvkami vzdania sa práva podľa § 574 Obč. zák.\n17.\nOdvolací súd z dôkazov predložených stranami sporu v prvoinštančnom konaní mal\nza\npreukázané, že žalované 1/, 2/ v postavení predávajúcich a spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. v postavení\nkupujúceho, v deň uzavretia každej kúpnej zmluvy, uzavreli aj dohody o výhrade spätného predaja, ktoré\nsú podľa článku I. bod 2 dodatkom ku kúpnym zmluvám, ktorými zriaďujú v prospech kupujúceho výhradu\nspätného predaja. Podľa článku II. bod 1 výhrada spočíva v práve kupujúceho pozemky predávajúcemu\npredať späť, ak o to kupujúci požiada do 6 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, podľa bodu 2 v prípade\nuplatnenia výhrady spätného predaja je povinnosťou predávajúceho predmet kúpy prevziať späť do\nvlastníctva\na vrátiť kupujúcemu zaplatenú kúpnu cenu. V bode 3 si zároveň účastníci dohodli\nmožnosť iného vyporiadania zmluvného vzťahu ako je uvedené v bode 2. Podpisy zmluvných strán\nna týchto dodatkoch sú legalizované dňa 06.10.2022. Z listov kupujúcej spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.\nzo dňa 28.02.2022, adresovaných žalovaným 1/, 2/ vyplýva, že kupujúca spoločnosť si uplatnila právo\nspätného predaja u všetkých troch kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/, 2/. V prejednávanej\nveci je nesporné, že kupujúca spoločnosť si uplatnila právo spätného predja, ale k následnej povinnosti\npredávajúceho – žalovaných 1/, 2/\nna požiadanie kupujúceho kúpiť nehnuteľnosti späť\nnedošlo, keďže sa kupujúci vzdal uplatneného práva spätnej kúpy, čo je jednoznačné z Dohôd o zmene\nv obsahu záväzkov\nzo dňa 15.03.2022.\n18.\nOdvolací súd poukazuje na to, že účastníci kúpnej zmluvy si môžu v zmysle § 610 Obč. zák.\npísomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania, ako sú uvedené v § 601\na nasl.\nObč. zák., za podmienky, že tieto majú povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho\nvzťahu založeného kúpnou zmluvou. Právo spätného predaja je opakom práva spätnej kúpy (§ 607 609 Obč. zák.). Na základe práva spätného predaja je predávajúci povinný danú vec na požiadanie\nkupujúceho ihneď alebo v dohodnutej dobe za stanovenú cenu kúpiť naspäť. Výhrada spätného predaja\nje prípustná len v prípade nehnuteľnosti a je čisto osobným právom kupujúceho. Následná samotná\nzmluva o spätnom predaji zaväzuje iba zmluvné strany a voči tretím osobám nemá žiadne právne účinky.\nVo vzťahu k predmetnému vedľajšiemu dojednaniu - právo spätného predaja - je potrebné si uvedomiť,\n\nže pojmovým znakom rozväzovacej podmienky v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka je o.i. to, že účinky\nprávneho úkonu robí závislou od neistej skutočnosti, o ktorej nebolo v čase dojednania účastníkom\nznáme, či a kedy nastane, prípadne či už nastala. Ak takáto skutočnosť nastane, bez ďalších právnych\núkonov účastníkov nastanú podmienkou predpokladané účinky, teda zánik účinnosti zmluvy. Uplatnenie\nči neuplatnenie podmienky účastníkom zmluvy tým,\nže druhému účastníkovi zmluvy oznámi,\nže podmieňovaná skutočnosť nastala, nemá teda vplyv na už vzniknuté právne následky, t. j. na zánik\nprávnych účinkov zmluvy, ktorej súčasťou rozväzovacia podmienka bola. Z toho logicky vyplýva, že ak\nv zmysle § 610 Občianskeho zákonníka je na zánik účinnosti kúpnej zmluvy potrebné, aby predávajúci\nrozväzovaciu podmienku uplatnil v zákonom stanovenej lehote, potom ale nejde\no\nrozväzovaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Všetky tieto prípady vedľajších\ndohôd majú spoločné to (ak v zmluve nie je uvedené inak), že ich účinky sú závislé od prejavu vôle\núčastníka kúpnej zmluvy, ktorý musí byť adresovaný druhému účastníkovi zmluvy a ktorý môže byť\nurobený kedykoľvek po uzavretí zmluvy (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok,\nZáväzkové právo - zmluvy, § 588-§880, Eurokodex 2015, str. 115-116).\n19.\nOdvolací súd na základe odvolacích námietok žalovaných 1/, 2/, ktoré namietali neúplnosť\nprávneho posúdenia platnosti právnych úkonov žalovaných 1/, 2/ a spoločnosti Reinooo, Púchov s.r.o.,\nv tomto kontexte považoval za potrebné pre zodpovedanie všetkých relevantných otázok vznesených\nv konaní stranami, posúdiť vec i z hľadiska tých zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku explicitne nepoužil. Za účelom zabezpečenia procesných práv strán odvolací\nsúd postupoval v tomto prípade podľa § 382 CSP a strany vyzval na vyjadrenie sa k možnému\npoužitiu daných zákonných ustanovení, pretože považoval za vhodné pre úplnosť posúdiť právne úkony,\nnamietané žalovanými\ni z tohto hľadiska.\n20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje\nzákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.\n21. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde\nk písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť\nprejavy účastníkov na tej istej listine.\n22. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a\niných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z\npredkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v\nprípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva alebo\npri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nmusia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na\nsplnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský\npozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu\no prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.\n23. Žalobcovia sa k aplikácii týchto právnych noriem písomne vyjadrili podaním zo dňa 31.10.2024 tak,\nže už od začiatku konania poukazovali na to, že žalované predložili v súdnom konaní antedatované\ndokumenty, najprv bez úradného osvedčenia podpisov, následne\nsi nechali dodatočne\na účelovo, po námietke žalobcov, úradne osvedčiť svoje podpisy formou uznania podpisu za vlastný\ndňom 06.10.2022. Majú za to, že dohody o výhrade spätného predaja zo dňa 26.01.2022, dohoda o\nvýhrade spätného predaja zo dňa 24.09.2021, uplatnenie výhrad spätného predaja zo dňa 28.02.2022,\ndohody o zmene obsahu záväzkov zo dňa 15.03.2022, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa\n§ 40 ods. 1, § 46 ods. 2\nv spojení s § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Tieto právne\núkony sú absolútne neplatné\naj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim\nobsahom a účelom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Týmito\núkonmi sa žalované snažia účelovo znížiť pohľadávku, ktorú majú voči nim žalobcovia a pokúšajú sa\nzmariť priznanie náhrady trov konania. Na dokumentoch, ktoré sú označené ako dodatky k trom kúpnym\nzmluvám, nebol pri ich podpise úradne osvedčený podpis predávajúcich, teda žalovaných, pričom podľa\n§ 42 ods. 3 katastrálneho zákona musí byť podpis prevodcu\nna zmluve o prevode\nnehnuteľnosti úradne osvedčený podľa osobitných predpisov a v prípade nesplnenia tejto podmienky\nje zmluva, alebo jej dodatok neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nUplatnenia výhrady spätného predaja a dohody o zmene obsahu záväzkov sú neplatné pre rozpor s §\n46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože\nsa v nich simuluje nerealizovaný spätný predaj\n\ndotknutých pozemkov z pôvodného kupujúceho na pôvodné predávajúce, tieto úkony nie sú poňaté v\njednej listine, a prejavy účastníkov nie sú v jednej listine, teda je porušená povinnosť toho, aby zmluva o\nprevode nehnuteľnosti predstavovala jeden celok. Obe žalované v podaniach, adresovaných zástupcovi\nžalobcov v apríli a máji 2022, ako reakcie po doručení predžalobných výziev, nespomínajú akékoľvek\ndodatky ku zmluvám. Mali za to, že závery súdu prvej inštancie o platnosti dodatkov ku kúpnym zmluvám\nsú síce nesprávne, ale žalovanými napadnutý rozsudok je čo do výroku vecne správny, dostatočne\nodôvodnený, žalobcom bolo plnenie priznané spravodlivo, v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR.\n24. Žalované 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k výzve súdu uviedli, že osvedčovanie podpisov na listinách\nnie je možné vyžadovať nad rozsah požadovaný zákonom. Osvedčenie podpisu na zmluve nie je\no forme právneho úkonu, môže nastať aj niekoľko mesiacov po podpise zmluvy. Je nepredstaviteľné\ndomnievať sa, že by mala byť neplatná niekoľko mesiacov podpísaná kúpna zmluva na nehnuteľnosť,\nktorá obsahuje všetky náležitosti, pretože by na nej nebol overený podpis prevodcu. Osvedčenie podpisu\nnie je aspektom platnosti, ale aspektom vkladu-schopnosti, ktorý je uvedený v procesnom predpise\n- v katastrálnom zákone, nie\nv Občianskom zákonníku ako hmotnoprávnom predpise.\nOverenie podpisov prevodcov alebo iných katastrálnym zákonom uvedených osôb na zmluve o prevode\nnehnuteľnosti, je procesná náležitosť, ktorá je nutná k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a\npreto nejde\no nedostatok formy v zmysle § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.\nKatastrálny zákon ustanovuje taxatívne skupinu osôb a právnych úkonov, pri ktorých sa pri zápise do\nkatastra nehnuteľností vyžaduje osvedčenie podpisov v § 42 ods. 3. Akákoľvek iná požiadavka orgánu\nverejnej moci na overenie podpisu niekoho iného alebo na inom úkone je mimo rámca procesného\nustanovenia zákona. Je právne irelevantné požadovať osvedčenie podpisu\nna právnom úkone,\nktorý sa do katastra nevkladá, napríklad na vedľajšom dojednaní, alebo takom dodatku ku zmluve,\nktorý sa do katastra nehnuteľností nevkladá z dôvodu, že v ňom nejde o žiadnu zmenu vecného práva\nk nehnuteľnosti. Judikatúra z hľadiska platnosti právneho úkonu tiež dáva prioritu hmotnoprávnemu\npredpisu a aspekty procesného predpisu - katastrálneho zákona neponíma ako náležitosti platného\nprávneho úkonu. K použitiu ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalované uviedli, že za formu\nprávneho úkonu Občiansky zákonník nepovažuje úradné osvedčenie podpisu na už urobenom právnom\núkone. Písomný prejav je platný až od podpisu konajúcej osoby. Podľa rozhodnutia R 25/1966 overenie\npodpisu účastníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti zmluvy. K použitiu ust. §\n46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôraznili, že s kupujúcou spoločnosťou uzatvorili vecne previazané a\nvzájomne podmienené 4 právne úkony: kúpna zmluva, zmluva o budúcej zmluve, dohoda o započítaní\na dohoda o výhrade spätného predaja, pričom tieto úkony boli uzavreté v tom istom okamihu, v časovej\na vecnej súvislosti. Mohli byť napísané na tej istej listine v jednej zmluve, ktorá by bola veľmi rozsiahla,\nzložitá a neprehľadná, obsahujúca prvky rôznych zmlúv, resp. dohôd, avšak v zásade je prípustné každý\nz týchto úkonov prejaviť na osobitnej listine, pričom ide o bežný postup. Je právne prípustné akékoľvek\nvedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve dojednať buď priamo v jej obsahu alebo ako samostatnú dohodu.\nZ okolností, za ktorých došlo k uzavretiu právnych úkonov, vyplýva, že bez uzavretia zmluvy o budúcej\nzmluve, dohody o započítaní a dohody o výhrade spätného predaja by kupujúci neuzavrel ani kúpnu\nzmluvu, čo developer jednoznačne potvrdil.\nK použitiu § 42 ods. 3 katastrálneho zákona\nuviedli, že pri zmluvách alebo dohodách, ktoré sa do katastra nevkladajú, je irelevantné zvažovať\nosvedčenie podpisov. Opätovne poukázali na to, že neexistencia osvedčenia podpisu nespôsobuje\nneplatnosť zmluvy a je len dôvodom na zastavenie katastrálneho konania. Podpisy na zmluve o budúcej\nzmluve, dohode\no započítaní a dohode o výhrade spätného predaja boli overené u\nnotára, hoci nemuseli byť, pretože nejde o vkladové listiny. Overenie sa stalo výlučne za účelom právnej\nistoty, keďže tieto listiny žalované predkladali do súdneho konania, teda aby bolo isté, že ide o autentické\ndokumenty. Následne žalované 1/, 2/ dopĺňali námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov v konaní,\na to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co/4/2024, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v skutkovo rovnakej právnej veci, ktorého opis pripojili k vyjadreniu.\n25. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je zrejmé, že súd vychádzal\nz platnosti\ndohôd o výhrade spätného predaja (ods. 54 napadnutého rozsudku) uzatvorených medzi žalovanými\n1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. a odvolací súd aj s poukazom\nna vyššie citované\nustanovenia Občianskeho zákonníka sa s jeho názorom stotožnil. Je potrebné uviesť, že platnosť týchto\núkonov nenamietajú ani žalované, ktoré však trvajú\nna tom, že uplatnením výhrady spätného\npredaja došlo k zrušeniu už účinných kúpnych zmlúv ex tunc. Týmto názorom žalovaných nie je možné\nsa stotožniť a to vzhľadom k tomu,\nže dohody o výhradne spätného predaja neboli súčasťou\nkúpnych zmlúv, na ktorých boli riadne osvedčené podpisy prevodcov a ktorých účinky nastali po zápise\n\nprevodu vlastníctva\nv katastri nehnuteľnosti. Dohody o výhrade spätného predaja boli síce\nuzatvorené súčasne s kúpnymi zmluvami, ale netvoria ich súčasť ani prílohu, kúpne zmluvy na tieto\ndohody žiadnym spôsobom neodkazujú, čo znamená, že uplatnením práva z týchto dohôd nemôže dôjsť\nk zrušeniu účinkov kúpnych zmlúv, ktoré už nastali zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ\nteda účinky kúpnych zmlúv trvajú, nemožno hovoriť o tom, že došlo k zrušeniu kúpnych zmlúv ex tunc\nako tvrdia žalované. Na zrušenie účinkov kúpnych zmlúv, ktoré už nastali, bolo potrebné uzatvoriť nové\nzmluvy o prevode vlastníctva v zákonom predpísanej forme s poukazom na vyššie citované zákonné\nustanovenia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo, keďže sa účastníci kúpno-predajného vzťahu\nnásledne dohodli na tom, že právo spätnej kúpy nebudú realizovať. Odvolací súd poukazuje aj na to,\nže žalované si museli byť vedomé toho, že následkom uplatnenia výhrady spätnej kúpy nedošlo k zániku\nkúpnych zmlúv ex tunc, a teda aj k zániku účinkov týchto zmlúv, pretože dohody o výhrade spätného\npredaja nikdy neboli predložené katastru nehnuteľností, rovnako ani listy o uplatnení výhrady spätného\npredaja a v katastri nehnuteľností je stále zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech\nkupujúcej spoločnosti Reinoo Púchov, a.s., a to titulom kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými 1/\na 2/.\n26. Zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyplýva, že následne\npo uplatnení\nvýhrady spätného predaja kupujúcou spoločnosťou, došlo k dohode účastníkov kúpno-predajného\nvzťahu a dňa 15.03.2022 k uzatvoreniu dohôd o zmene v obsahu záväzkov, z obsahu ktorých súd\nprvej inštancie vyvodil, že došlo k vzdaniu sa práva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. na spätný predaj\na k dohode o znížení pôvodnej kúpnej ceny nehnuteľností formou nepomenovanej zmluvy v spojení s\n§ 574 Občianskeho zákonníka.\n27. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť,\nvzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.\n\nže sa\n\n28. Vzdanie sa práva podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka má charakter dohody medzi\ndlžníkom a veriteľom, ktorá musí byť písomná. Dokonaním perfektného právneho úkonu vzdania sa\npráva v písomnej forme dochádza k zániku tej časti záväzkového právneho vzťahu, ktorá predstavuje\nindividuálne určenú povinnosť dlžníka v tomto právnom vzťahu.\n29.\nPodľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne\nupravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.\n30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalované 1/, 2/ a spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. dňa\n15.03.2022 uzavreli samostatné právne úkony nazvané Dohody o zmene v obsahu záväzkov uzavreté\npodľa § 516 a § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I bodu 7 týchto dohôd účastníci vyhlásili,\nže dohoda smeruje k tomu, aby si vo vzájomnom vzťahu vysporiadali všetky vzájomné právne nároky\nplynúce z uplatnenia výhrady spätného predaja v zmysle bodu 6 tohto článku, a to ohľadne všetkých\nprávnych úkonov, ktoré sú uvedené\nv bodoch 1 až 4 tohto článku a aby tým zároveň v úplnosti\nnahradili záväzky, ktoré vyplývajú z uplatnenia výhrady spätného predaja podľa bodu 6 tohto článku. V\nčl. II. si účastníci každej dohody zo dňa 15.03.2022 (keďže dohodu s kupujúcou spoločnosťou uzatvorili\nžalovaná 1/ a žalovaná 2/ samostatne) dohodli, že vzájomné nároky plynúce z uplatnenia výhrady\nspätného predaja si vysporiadajú tak, že a/ účastníci dohody nebudú realizovať spätný predaj prvého\npredmetu kúpy a právne účinky právoplatného povolenia vkladu\ndo katastra nehnuteľností,\nktorý nastal na základe prvej kúpnej zmluvy, zostávajú nedotknuté, teda spoločnosť Reinoo Púchov, a.s.\nnaďalej zostáva vlastníkom pozemku, ktorý tvoril prvý predmet kúpy; v bode b) došlo k zmenám kúpnych\ncien u každej z 3 kúpnych zmlúv, a to znížením kúpnej ceny, v bode c/ sa dohodli na vrátení časti kúpnej\nceny z titulu zníženia kúpnej ceny, v bode d/ je uvedené, že ostatné ustanovenia prvej kúpnej zmluvy je\npotrebné vykladať tak, ako to vyplýva z nasledujúcich ustanovení dohody.\n31. Z takto jednoznačne a špecificky formulovaného textu daných právnych úkonov nemožno pri\njazykovom, gramatickom ani logickom výklade, a s prihliadnutím na časový sled udalostí, vyvodiť iný\nzáver, ako vyvodil súd prvej inštancie, že daným právnym úkonom došlo jednoznačne k vzdaniu sa práva\nspoločnosti Reinoo Púchov, a.s. na spätný predaj nehnuteľností, a to za odplatu, ktorej úhradu si strany\ndohody dojednali v dohodách uvedeným spôsobom. Podľa textu samotných dohôd jednoznačne a bez\nakýchkoľvek pochybností strany sa dohodli, že nebudú realizovať spätný predaj a kupujúca spoločnosť\nReinoo Púchov, a.s. zostáva vlastníkom všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv.\n\nObe strany zhodne a výslovne potvrdili, že právne účinky právoplatného povolenia vkladu do katastra\nnehnuteľností, ktorý nastal na základe kúpnej zmluvy, zostávajú dohodami nedotknuté.\n32. Uvedenému nasvedčuje napokon i konanie žalovaných 1/, 2/ a spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.,\nkeď v konaní nebolo zistené, že by sa ktorákoľvek zo zmluvných strán vôbec pokúsila tieto dohody,\nktoré podľa ich vlastnej argumentácie v konaní predstavujú úplne nové právne úkony zmluvných strán\ntýkajúce sa vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (úplne nové odplatné zmluvy o prevode\npozemkov) predložiť na zápis do katastra nehnuteľností a vyvolať tak ich vecnoprávne účinky, pričom\nmedzi stranami sporu nie je sporné, že spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. je ako vlastník pozemkov v\nkatastri nehnuteľností zapísaná na základe pôvodných kúpnych zmlúv zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022.\n33. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pokiaľ strany dohôd o zmene v obsahu záväzkov zo dňa\n15.03.2022 prejavili vôľu zmeniť (znížiť) kúpne ceny, dojednané medzi nimi pôvodnými kúpnymi\nzmluvami zo dňa 24.09.2021 a 26.01.2022, ide o neúčinné dojednanie, nakoľko podľa záverov súdnej\npraxe podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, ktorou je nepochybne i dojednanie o kúpnej cene, je možné\nmeniť len do času, kým nedôjde\nk povoleniu vkladu zo strany katastra (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28.02.2017), k čomu v súdenej veci došlo dňom\n06.10.2021 vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej dňa 24.09.2021 a dňom 02.02.2022 vo vzťahu ku\nkúpnym zmluvám uzavretým dňa 26.01.2022.\n34. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkaz, ktorý\nv\nkonaní navrhli vykonať, a ktorý má byť podstatný pre rozhodnutie vo veci, konkrétne výsluch svedka\nN. H., konateľa spoločnosti Reinoo, Púchov s.r.o., odvolací súd uvádza, že súd nemusí vykonať všetky\ndôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to,\naby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť\nvýznamnú pre rozhodnutie.\nAk sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v\nodôvodnení svojho rozsudku. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou a tretím dôvodom nevykonania dôkazu je nadbytočnosť dôkazu, podľa ktorého určité tvrdenie,\nku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené.\n35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalované 1/, 2/ navrhli vykonať dôkaz výsluchom svedka B. N. H.,\npredsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s.\nna potvrdenie autentickosti\nvšetkých úkonov kúpnopredajného vzťahu, nakoľko žalobcovia spochybňovali právne úkony medzi\nžalovanými a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s.\npo uzatvorení kúpnych zmlúv.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku okrem poukazu na zásadu hospodárnosti konania, keď\nby musel pojednávanie odročiť uviedol, že tento dôkaz by žiadnym spôsobom neprispel k zisteniu\nskutkového stavu, pretože súdu boli predložené všetky listiny, ktoré s vecou súvisia a z ktorých je zrejmý\ncelý rozsah právnych vzťahov medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou Reinoo Púchov, a.s. Štatutár\ntejto spoločnosti, ktorý (vraj) bol pri všetkých dohodách a zmluvách medzi žalovanými 1/ a 2/ a touto\nspoločnosťou, by tak uviedol len to, čo už vyplýva práve z predložených zmlúv a dohôd.\n36. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určení predmetu dokazovania a toho, ktoré dôkazy vykoná,\nsúd vychádza zo skutkových tvrdení strán sporu a pri vyhodnotení toho, či je potrebné svedka v konaní\nvypočuť prihliada tiež na tvrdenie strany, ktorá ho navrhla vypočuť a tiež na to, na aké okolnosti má byť\ntakýto svedok vypočutý. Vychádzajúc z uvedeného,\nak žalované vo svojich podaniach navrhovali\nvypočuť svedka B. N. H., predsedu predstavenstva spoločnosti Reinoo Púchov, a.s. za tým účelom,\naby potvrdil autentickosť všetkých úkonov kúpnopredajného vzťahu, nie je možné následne súdu prvej\ninštancie vytknúť, že za situácie, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z obsahu všetkých\nlistín, právnych úkonov, realizovaných medzi žalovanými 1/, 2/ a spoločnosťou Reinoo, Púchov,a.s.,\nna ktoré žalované v konaní poukázali a ktoré predložili a mal ich za platné, nepovažoval za potrebné\nvypočuť svedka a výsluch takto navrhnutého svedka nevykonal.\n37. Pokiaľ žalované v odvolaní konkrétne namietajú, že svedok B. N. H. mohol v konaní potvrdiť, že\nnie sú pravdivé vykonštruované domnienky žalobcov o existencii domnelých sfalšovaných dodatkov; že\nkúpnu zmluvu by kupujúci nepodpísal bez toho,\naby časť kúpnej ceny bola poskytnutá vo forme\n\npohľadávok na nadobudnutie vlastníctva bytov; že by kúpnu zmluvu nepodpísal bez dohody o práve\nspätného predaja; že vrátenie časti kúpnej ceny bolo reálne žalovaným uskutočnené a že nemajú žiadnu\nrelevanciu výroky niektorých žalobcov ohľadne fingovaného vrátenia peňazí kupujúcemu; odvolací súd\npodotýka, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na základe konštatovaní\no\n„sfalšovaných dodatkoch“ alebo o „fingovaní vrátenia peňazí kupujúcemu“, alebo na tom, že by bolo\nsporné, že časť kúpnej ceny, ktorú žalované za pozemky získali, bola následne použitá (vo forme\nzapočítania na základe dohody) na úhradu kúpnej ceny bytov uhradenej žalovanými na základe zmlúv o\nbudúcej zmluve, odvolací súd musí konštatovať,\nže v prejednávanej veci je sporné právne\nposúdenie jednotlivých právnych úkonov. Právne posúdenie veci nie je vecou svedka, ale výlučne súdu.\nZ tohto dôvodu odvolací súd ani nenariadil na prejednanie veci odvolacie pojednávanie a nevykonal\ndôkaz, predložený\nv odvolacom konaní žalovanými - zápisnicu o výsluchu B. N. H. v\ntrestnom konaní.\n38. Záverom odvolací súd s poukazom na námietku žalovaných o nedostatočnom odôvodnení rozsudku\nsúdu prvej inštancie a nevyporiadanie sa so všetkými argumentami žalovaných zdôrazňuje, že podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však\nnemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.:\nrozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd\nSR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces. (rozhodnutie sp. zn.\nIV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd\nSR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Odvolací súd v danej\nveci dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vyporiadal sa\ns podstatnými argumentami žalovaných v konaní.\n39. Súd prvej inštancie v danej veci nároky žalobcov po právnej stránke správne posúdil, správne vyčíslil\nich pohľadávky podľa výšky dedičských podielov jednotlivých žalobcov a správne pritom vychádzal\nz kúpnych cien uvedených v kúpnych zmluvách, na základe ktorých prešlo vlastníctvo bývalých\nzdružených pozemkov, v súčasnosti parciel KNC\nč. 2445/144, 2445/146, 2445/150 a 2445/152\nk. ú. E. zo žalovaných 1/, 2/ na kupujúcu spoločnosť Reinoo Púchov, a.s. Námietky žalovaných 1/, 2/,\nuvedené v odvolaní, ktoré boli\nv zásade totožné s námietkami uplatnenými pred súdom\nprvej inštancie, nemohli privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne\nrozhodol i o trovách konania podľa úspechu strán v konaní. Na základe popísaných dôvodov odvolací\nsúd odvolanie žalovaných 1/, 2/ nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§\n387 ods. 1 CSP potvrdil.\n40.\nPokiaľ žalované poukazovali na rozhodnutia tunajšieho súdu v skutkovo rovnakých právnych\nveciach, týkajúce sa ďalších oprávnených dedičov a žalovaných, kedy odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (uznesenie tun. súdu sp. zn. 5Co/4/2023 a 8Co/67/2023)\nje potrebné uviesť, že z odôvodnenia týchto rozhodnutí odvolacieho súdu je zrejmé, že v uvedených\nveciach podstatným dôvodom pre zrušenie rozsudkov bolo nevyporiadanie sa s právnymi úkonmi\núčastníkov kúpno-predajného vzťahu po uzatvorení kúpnych zmlúv, keď súd prvej inštancie konštatoval\nlen ich irelevanciu k pohľadávkam žalobcov, ale neodôvodnil z akých dôvodov.\n41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení\ns\n§ 255 ods.1 CSP a úspešným žalobcom 1/až 3/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok\nna\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie\npostupom podľa § 262 ods. 2 CSP.\n\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3: 0\nods. 2 CSP).\n\n(393\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/47/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "64deee01-fad9-4e02-be9a-becfbbdb96bc:6157c7db-6d41-4fe2-9760-3cb4a1c46d0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5712201945.1", "spisova_znacka": "8Cdo/109/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/109/2018 z 7. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5712201945.1"}, {"guid": "7244e292-187c-4cdc-becb-00f217818b52:8d22ff78-94a1-4287-855b-7d7c7f1de225", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319202929.1", "spisova_znacka": "5Co/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/4/2024 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319202929.1"}, {"guid": "32b61ccf-5389-4f32-ac3e-27a45f3a3401:3b3a79d8-e52a-463f-97e3-7c1a41d37464", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2218203373.1", "spisova_znacka": "26Co/18/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/18/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2218203373.1"}], "citovane_v": [{"guid": "54a3bac9-3ddd-4ca7-9520-0cfe59ab61ed:c7466ac1-b2d7-4f6a-a43c-a0bc5e51f295", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:6122381188.3", "spisova_znacka": "27Co/74/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/74/2025 z 28. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:6122381188.3"}, {"guid": "7023efdc-267e-4e7a-9a61-fdccab45b155:49595e6f-17f1-41f2-9dd2-3b79d1a5f51e", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:6123263338.4", "spisova_znacka": "80C/34/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 80C/34/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:6123263338.4"}, {"guid": "db04bb90-ae0e-4ee4-9370-12b0ef3a0b39:41a81417-fc1b-45d6-b589-26e953dee623", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:6122381188.8", "spisova_znacka": "PB-6C/69/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-6C/69/2022 z 9. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:6122381188.8"}, {"guid": "45eb2bc7-da81-4b36-af1d-45aaf8b9773d:dab9c8a8-35d5-478c-bdeb-ec72aaa18da5", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:6124376261.2", "spisova_znacka": "80C/1/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 80C/1/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:6124376261.2"}, {"guid": "d42506c2-c70b-4e63-8f84-f5a94a023e13:cb2b7274-346d-4c16-9138-dabff1ddce4a", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:5123234122.7", "spisova_znacka": "49C/59/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 49C/59/2023 z 18. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:5123234122.7"}]}