{"guid": "3487a52c-9381-40d4-8bad-a09b83fedbc8:0484aafd-129f-4396-a1c1-a8fc55b67f50", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3", "spisova_znacka": "19Co/108/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/108/2024 z 8. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. októbra 2025, sp. zn. 19Co/108/2024, ECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3", "identifikacne_cislo": "3515202000", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Beáta Čupková", "sudca_id": 208, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-cupkova-208", "datum_vydania": "2025-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0484aafd-129f-4396-a1c1-a8fc55b67f50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trenčín\n19Co/108/2024\n3515202000\n08. 10. 2025\nJUDr. Beáta Čupková\nECLI:SK:KSTN:2025:3515202000.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň\nJUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX,\nbytom C., D. E. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Cagalovou, so sídlom Nové Mesto nad\nVáhom, Poľovnícka 2040/10, IČO: 31 201 334, proti žalovaným: 1a/ nesvojprávnemu F. B., narodenému\nXX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, ktorého zastupuje opatrovník G. B., bytom C., D. XX/X, na základe\nrozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 77Ps/20/2024-22 zo dňa 10. júna 2025, 1b/ C. C. B.,\nnarodenému XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, 2/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,\nHodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,\nso sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, o\nodvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 10C/118/2015-141\nzo dňa 7. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie\n\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n\n1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom – v súčasnosti Okresný súd Trenčín svojím rozsudkom zo\ndňa 07.04.2016, č. k. 10C/118/2015-141 rozhodol, že vyhlásenie ručiteľa žalovaného 1/ (H. I. B.,\nktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, - poznámka odvolacieho súdu) č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013 za\ndlhy obchodnej spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s. z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,\nuzatvorenej dňa 19.06.2001 v znení jej neskorších dodatkov č. 1 až 20, je neplatné. Žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z hľadiska\nnaliehavého právneho záujmu na podaní tejto určovacej žaloby v zmysle § 80 O.s.p. za rozhodujúce pre\nprávne posúdenie bolo, či právny úkon, uskutočnený žalovaným 1/, sa týkal spoločných vecí patriacich\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a či išlo o vybavovanie bežnej veci. Pri rozhodovaní\nvychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010.\nŽalovaný 1/ sa podľa vyhlásenia zo dňa 18.06.2013 stal individuálnym ručiteľom za záväzok obchodnej\nspoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s. Dôsledkom tohto právneho úkonu nie je síce priama\nzodpovednosť žalobcu ako osobného dlžníka za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď\nžalovaný 2/ – veriteľ má možnosť v prípade nesplnenia záväzku žalovaným 1/ domáhať sa uspokojenia\nsvojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM podľa § 147 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Práve táto skutočnosť odôvodňuje záver, že prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným 1/\nnebolo bežnou záležitosťou, dotýkajúcou sa spoločných vecí oboch manželov, podmienenou súhlasom\nžalobkyne. Účinky právneho úkonu žalovaného 1/ mali spôsobilosť prejaviť sa vo sfére spoločných\nvecí, nakoľko žalovaný 1/ nedisponuje osobným majetkom v takej výške, aby postačoval na exekučné\nuspokojenie pohľadávky žalovaného 2/. Žalovaný 1/ si nezabezpečil súhlas žalobkyne k uvedenému\núkonu. Predmetný úkon je teda postihnutý relatívnou neplatnosťou, ktorej sa žalobkyňa dovolala,\na preto bolo potrebné žalobnému návrhu vyhovieť, aby sa odstránil stav právnej neistoty. Uviedol, že\ns námietkou žalovaného 2/, týkajúcou sa možnosti prejudiciálneho vyriešenia predmetnej právnej otázky\nv konaní o plnenie, sa nemožno stotožniť z dôvodu, že žalobkyňa v tomto konaní nie je pánom sporu\n\na je závislá na žalovanom 2/, nemá dosah na priebeh konkurzu, BSM nebolo medzi manželmi zrušené\na vyporiadané, a teda sa ocitá v stave právnej neistoty, preto vyslovil názor, že žalobkyňa v tomto\nkonaní má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručenia žalovaného 1/. Pre úplnosť uviedol,\nže povinnosťou súdu je z úradnej moci zisťovať, či ručiteľské vyhlásenie žalovaného 1/ nie je absolútne\nneplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ realizoval právny úkon\nbez súhlasu žalobkyne v čase, keď nemal vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný\nexekúciou. Žalobca (zrejme správne žalovaný 1/) sa teda neprimerane zaručil za riziko podnikania\nobchodnej spoločnosti a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do bezpodielového\nspoluvlastníctva. Nemal pochybnosť, že účelom právneho úkonu, realizovaného žalovaným 1/ dňa\n18.06.2013 bolo vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku patriaceho\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, resp. aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamietne. Zásadne odmieta názor súdu prvého stupňa, že pre platné prevzatie ručiteľského záväzku\nbol potrebný súhlas žalobkyne v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za absurdný označil\ntiež záver súdu, že žalovaný 1/ mal konať v rozpore s dobrými mravmi. Právnu argumentáciu doplnil\ntým, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia jej\nmanžela (žalovaného 1/), pokiaľ tým sleduje ochranu jej podielu na majetku pred prípadným exekučným\npostihnutím vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n3. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd rozsudkom z 15.12.2016, č. k. 19Co/301/2016-187,\nktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní\n1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že súd prvej inštancie sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, t. j. otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby zaoberal\na dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci je\ndaný. Avšak odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, zastáva názor, že naliehavý právny\nzáujem žalobkyne na požadovanom určení nie je daný. Otázka platnosti, či neplatnosti predmetného\nručiteľského prehlásenia, s právnym dôsledkom vzniku spoločného záväzku manželov pri vybavovaní\nzáležitostí týkajúcich sa spoločných vecí a z toho dôvodu vyžadovaný súhlas žalobkyne predstavuje z\nhľadiska žaloby na plnenie z tohto ručiteľského záväzku len posúdenie otázky predbežnej, ktorú nie je\npotrebné riešiť v samostatnom konaní meritórnym rozhodnutím. Podľa odvolacieho súdu totiž naliehavý\nprávny záujem na určovacej žalobe nie je daný za situácie, ak už bola podaná žaloba na plnenie\nsporného záväzku. Vzhľadom na uplatnený nárok na plnenie v konaní vedenom na Okresnom súde\nNové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10C/335/2014 [Sberbank Slovensko, a.s. (v súčasnosti Prima banka\nSlovensko, a.s.) c/a 1/ C. C. B., 2/ H. I. B., o zaplatenie 50.000,- eur s prísl.], podaná určovacia žaloba o\nurčenie neplatnosti vyhlásenia ručiteľa nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne\nz dôvodu, že otázku neplatnosti vyhlásenia ručiteľa prvoinštančný súd môže riešiť ako predbežnú pri\nposudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p.. V tejto súvislosti\ntiež upriamil pozornosť na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“\nalebo „dovolací súd“), sp. zn. 3Cdo/98/2004, 1Cdo/91/2006 a 3Cdo/253/2013, z ktorých možno vyvodiť,\nže určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len)\npredbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy,\nak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho\nvzťahu alebo práva. Preto s poukazom na to, že doterajšia súdna judikatúra dopadá aj na preskúmavanú\nvec, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny\nzáujem, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový\nporiadok“) zmeniť.\n4. Uznesením z 30.09.2019, sp. zn. 2Cdo/35/2019 najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol z dôvodu\njeho neprípustnosti (§ 447 písm. c) CSP), pretože v ňou vymedzenej právnej otázke sa odvolací súd\nneodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n5. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti žalobkyne, uznesenie\nnajvyššieho súdu nálezom z 28.04.2022, č. k. III.ÚS 588/2021-43 zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na\nďalšie konanie.\n\n6. Najvyšší súd, viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom náleze, sp. zn.\nIII.ÚS 588/2021, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je podané dôvodne. Dovolací súd rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne z 15.12.2016, sp. zn. 19Co/301/2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/118/2022 zo dňa 26. augusta 2024). V rozhodnutí\nuviedol, že z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva právna otázka „posúdenie existencie naliehavého\nprávneho záujmu na určení neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/“, pri kvalifikácii ktorej\nsa odvolací súd podľa názoru dovolateľky odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorej\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. V dovolaní žalobkyňa označila nález, sp. zn.\nI. ÚS 26/2010 z 08.12.2010, predstavujúci pri rozhodovaní o tejto otázke ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu. Dovolací súd na základe uvedeného preto pristúpil k posúdeniu, či je opodstatnená\nargumentácia dovolateľky o odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Uviedol, že v náleze, sp. zn. I.ÚS 26/2010 ústavný súd posudzoval rozhodnutie najvyššieho súdu\nz 29.09.2009, sp. zn. 4Cdo/123/2008, v ktorom konaní o neplatnosť dohody o pristúpení k záväzku\nžalobkyne, ako dôvod neplatnosti uviedla absenciu jej súhlasu s týmto právnym úkonom podľa § 145\nods. 1 Občianskeho zákonníka, čo zakladá jeho relatívnu neplatnosť. V uvedenom konaní dovolací súd\nsúhlasil s vysloveným správnym záverom krajského súdu, že pristúpením žalovaného 2/ k peňažnému\nzáväzku iného dlžníka, nevznikol spoločný dlh manželovi, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti\ntýkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nie je potrebný súhlas\nžalobkyne. Ako neopodstatnenú vyhodnotil dovolací súd námietku, že sa odvolací súd nezaoberal\nneplatnosťou právnych úkonov žalovaného pre rozpor s dobrými mravmi. Dovolací súd považoval za\npotrebné zaoberať sa naliehavým právnym záujmom výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému\npostupu v ust. § 80 písm. c) O.s.p. (bod 27. rozhodnutia dovolacieho súdu). Dovolací súd pri riešení\nnastolenej právnej otázky poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci z 11.12.2019, sp.\nzn. 2ObdoV/11/2019.\n7. Dovolací súd v posudzovanej veci v bode 31. odôvodnenia poukázal na nesúhlas odvolacieho súdu\ns právnym posúdením súdu prvej inštancie, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení a názor odvolacieho súdu, že za situácie, že bola podaná žaloba o plnenie (konanie vedené na\nOkresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/335/2014 Sberbank Slovensko, a.s. c/a 1) C. C.\nB., 2) H. I. B., o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom), určovacia žaloba o neplatnosti vyhlásenia\nručiteľa nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne z dôvodu, že otázku neplatnosti\nvyhlásenia ručiteľa môže súd riešiť ako predbežnú pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku\nna plnenie. Dovolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že mu je známe, že vo veci vedenej na\nOkresnom súde Nové Mesto nad Váhom z 15.02.2018, č. k. 10C/335/2014 najvyšší súd v uznesení\nz 23.09.2020, sp. zn. 8Cdo/263/2019 v bode 18. odôvodnenia uzavrel, že „Treba prisvedčiť dovolateľovi,\nže odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prejudiciálne konštatoval, že\nručiteľské vyhlásenia žalovaných sú neplatné, keď len poukázal na nález ústavného súdu bez dôkladnej\nanalýzy jeho dôvodov pri aplikácii na danú vec. Tiež na citované rozhodnutia odvolacích senátov bez\ntoho, aby jasnými, zrozumiteľnými a presvedčivými argumentmi zdôvodnil, prečo je z nich zrejmé, že\n„judikatúra z roku 1973 je čiastočne prekonaná“ a bez toho, aby následne vecne vyargumentoval svoj\nodklon od doterajšej judikatúry pri prihliadnutí aj na konkrétne okolnosti danej veci a aké. Teda, či je\nmožný odklon od doterajšej judikatúry, ale napokon aj znenia zákona, zdôvodniť prípadnou extrémnou\nnespravodlivosťou vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti danej veci“. Dovolací súd v bode 35.\nodôvodnenia uzavrel, že predmetnou určovacou žalobou by sa vyriešil s konečnou platnosťou základ\nnielen pre žalobu vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/335/2014, ale aj v prípade\nďalších žalôb na plnenie, ktoré si žalovaný 2) uplatňuje.\n8. Po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, odvolací súd na základe odvolania žalovaného 2/ vo\nvzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k.\n10C/118/2015-141 zo dňa 07.04.2016) vec preskúmal podľa § 379\na § 380 CSP bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nje potrebné zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.\n9. Nakoľko odvolací súd zistil, že počas odvolacieho konania žalovaný 1/ zomrel, vychádzajúc\nz rozhodnutia o dedičstve – uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 72D/242/2024 zo dňa\n25.06.2025 - svojím uznesením zo dňa 14. augusta 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2025\nrozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi po poručiteľovi – pôvodnému žalovanému v 1. rade H. I. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., D. E. XXX, a to s nesvojprávnym\n\nF. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, ktorého zastupuje opatrovník G. B., bytom C., D.\nXX/X, na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 77Ps/20/2024-22 zo dňa 10. júna 2025, ako\nso žalovaným 1a/ a s C. C. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, ako so žalovaným 1b/.\n10. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej a právnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté, že vyhlásenie ručiteľa žalovaného 1/ č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013 za dlhy obchodnej spoločnosti Myjavská obchodná agentúra, a.s.\nz titulu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 19.06.2001 v znení jej neskorších dodatkov\nč. 1 až 20, je neplatné. Nakoľko žalovaný 1/ zomrel, odvolací súd usudzuje, že v prípade, ak žalobkyňa\nzotrvá na podanej žalobe, očakáva sa, že úmrtie žalovaného 1/ nájde odraz vo formulácii požadovaného\nurčovacieho návrhu. Odvolací súd vzhľadom na vyslovený právny názor ústavného súdu, ako aj\ndovolacieho súdu vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nvo vzťahu k žalobe podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na bod 27.\nodôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu, poukazuje na potrebu osvedčiť naliehavý právny záujem\nvýlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c) O.s.p. (viď rozhodnutia\nodvolacieho súdu, sp. zn. 6Cdo/15/2007, 6Cdo/30/2018, 4Cdo/17/2019). Vo vzťahu k argumentácii\ndovolacieho súdu v bode 35. uznesenia, v ktorom konštatuje, že predmetnou určovacou žalobou by\nsa vyriešil s konečnom platnosťou základ nielen pre žalobu vo veci vedenej na súde prvej inštancie\npod sp. zn. 10C/335/2014, ale aj v prípade ďalších žalôb na plnenie, ktoré si žalovaný 2/ uplatňuje\n(rozhodnutie neobsahuje špecifikáciu týchto konaní), odvolací súd poukazuje na to, že o žalobe žalobcu\nPrima banka Slovensko, a.s. proti žalovaným 1/ C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, 2) H. I. B., nar. XX.XX.XXXX\no zaplatenie 200.000,- eur s príslušenstvom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,\nsp. zn. 27Co/97/2021 zo dňa 26.01.2022 tak, že odvolací súd potvrdil v poradí tretí rozsudok súdu\nprvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 10C/1/2020 - 462 zo dňa\n29. júna 2021), ktorým súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu\n50.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 13,347 % ročne zo sumy\n50.000,- eur od\n26.02.2014 do zaplatenia, do troch dní, žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť\nžalobcovi sumu 150.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 13,347 % ročne zo sumy 150.000,eur od 14.12.2013 do zaplatenia a žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky 40,- eur s tým, že pri rozhodovaní bol viazaný závermi uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/263/2019\nzo dňa 23.09.2020, vyslovenými v tejto\nprejednávanej veci. Týmto uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/173/2018 zo dňa 26.02.2019 a rozsudok Okresného súdu Nové Mesto\nnad Váhom, sp. zn. 10C/335/2014 zo dňa 15.02.2018. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil, že\n„súdna prax je dlhodobo ustálená\nv názore, podľa ktorého vybavovanie spoločných\nvecí manželov zahŕňa tak správu, ako\naj dispozíciu s majetkom, napr. dispozíciu s\núsporami (R 46/1966, R 104/1967). Tento záver bol potvrdený vysvetľujúcim rozborom Najvyššieho\nsúdu ČSR (R 42/1972) a zosumarizovaný Najvyšším súdom SSR (R 61/1973), ktorý jasne zadefinoval,\nže vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa tak dispozíciu spoločnými vecami, ako aj\nich správu. Táto argumentácia viedla súdy k tomu, že ručiteľský záväzok len jedného z manželov\nnepovažovali za vybavovanie veci týkajúcich sa spoločných vecí, a teda, že k ručiteľskému záväzku\njedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným\nz manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov. Vychádzalo\nsa\nzo záveru, že prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo\nmožno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí\noboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne.\nTýmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tento judikát\nnadviazala súdna prax následne tak, že zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov (3 Cz 57/73)\nalebo uznanie dlhu len jedným z manželov\n(3 Cz 27/86) nepovažovala za vybavovanie\nvecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí. Súhlas\ndruhého z manželov tak nebol potrebný. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v neskoršej rozhodovacej\nčinnosti dospel k záveru,\nže medzi vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí\nnepatrí ani vypožičanie auta len jedným z manželov (R 71/1994), ani prevzatie ručenia (R 1/1998), ani\npristúpenie k záväzku tretej osoby a ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (4Cdo/123/2008,\n4Cdo/234/2010). Právna teória je rovnako vzácne jednotná (už niekoľko desaťročí) v tom,\nže § 145\nObčianskeho zákonníka sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už\nsú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov\nnebola existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Druhý z manželov je pritom - v\n\nzmysle § 147 Obč. zákonníka - povinný strpieť uspokojenie veriteľovej pohľadávky aj z bezpodielového\nspoluvlastníctva. Opačný výklad by neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a\ndlžníkov by priamo viedol\nk tomu, ako sa vyhnúť plneniu záväzkov. Je pravdou, že opačný\nnázor na posudzovanú otázku zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 10. augusta 2011,\nsp. zn. 6Cdo/88/2011, v ktorom išlo o situáciu, keď bolo predmetom konania určenie neplatnosti dohody\no pristúpení k peňažnému záväzku iného dlžníka a tiež určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného 2/ o\nsúhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď vyslovil, že záver,\nže aplikácia § 145 ods.\n1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy v danej veci, nebol správny. Keďže použitie uvedeného\nustanovenia v prejednávanej veci bolo závislé od toho, či žalovaný 2/ ako manžel žalobkyne vlastnil\nv čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku mimo masy BSM majetok relevantnej hodnoty, ktorý\nby mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, predpokladom správneho právneho\nposúdenia veci bolo objasnenie tejto skutkovej okolnosti. Tento záver vyslovil rešpektujúc právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyslovený nálezom z 8. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 26/2010.\n11. Najvyšší súd zdôraznil, že vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu v tejto súdenej veci zdieľa\nnázor súladný s väčšinovým názorom súdnej praxe (R 71/2018) a právnej teórie\na s názorom\nvyjadreným v rozhodnutí najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/88/2011, sa nestotožňuje. Ustanovenie § 145\nObčianskeho zákonníka sa vzťahuje na právne úkony týkajúce\nsa spoločných\nvecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy\nlen jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Ustálená\nprax dovolacieho súdu hovorí, že tieto úkony\nsa priamo netýkajú už nadobudnutého\nmajetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda nevzniká spoločný záväzok\nmanželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril. V širšom kontexte\nexistencie spoločného majetku manželov sa však takáto pôžička, či úver dotýka spoločného majetku\nmanželov, nakoľko podľa § 147 Občianskeho zákonníka platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z\nmanželov,\nktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená\ni z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nepriaznivé dopady vyplývajúce\nz tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie\nbezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu\nmanželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a\nrozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov\nriešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom. Vychádzajúc z obsahu\nustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka a z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných\nsúdov; ktorej zásadnú zmenu v danej otázke neprinieslo ani rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci, sp.\nzn.\nI. ÚS 26/2010 (ktorým nižšie súdy v danej veci argumentovali); dovolací súd za udržateľný\npovažuje iba taký výklad ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva\no\npristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim\nsa spoločných vecí,\na aplikácia citovaného ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. V tomto smere odkazuje na konštantnú\njudikatúru, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť,\nkeďže pri nezmenenej\nprávnej úprave je stále použiteľná; a zo záverov ktorej vyplýva,\nže za právne úkony\ntýkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza\nk dispozícii s\npredmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143\nObčianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom\nzmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za\npredmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky\na záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič\nnemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných\npohľadávok\na záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto\nspoluvlastníctva - ide\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom\nzmysle. Názor zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010\nv rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu až na jednu výnimku (rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/88/2011\nvýraznejšie\nsa nepresadil (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n23.04.2020, sp. zn. 5Cdo/148/2017). Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov\nje oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t. j. zaväzovať sa\nv rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony\nbolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného\nzáväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý\n\nmanžel ideálny podiel, a to v závislosti\nod skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka\nbude postačujúci pre uspokojenie veriteľa.\nAk právna úprava vo svojej podstate je\nneznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto,\nže v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť.\nÚprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka\nz hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov\njedného z manželov. Inak by zákonodarca nemohol v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotviť\nmožnosť,\naby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone\nrozhodnutia uspokojiť\nz majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov;\nak by snaha o ochranu spoločného majetku, napr. aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala, §\n147 ods. 1 by ju znegoval. Inak povedané, ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka priamo pamätá\naj na pohľadávky len proti jednému z manželov a pre tento prípad pripúšťa ich uspokojenie\naj\nzo spoločného majetku.“\n12. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že potom, ako súd prvej inštancie vytvorí priestor žalovanému\n1a/ a žalovanému 1b/ na vyjadrenie k žalobe, bude sa prejudiciálne zaoberať otázkou posúdenia\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to aj vo vzťahu k rozsudku vo veci, pôvodne\nvedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/335/2014, resp. sp. zn. 10C/1/2020\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 27Co/97/2021 a v ňom vysloveným názorom\nv uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/263/2019, v dôsledku čoho opätovne\nposúdi, či je podaná žaloba dôvodná.\n13. Na základe týchto záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom, ako odvolacieho, tak\naj ústavného súdu a dovolacieho súdu.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie\n\nnie\n\nje\n\nprípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/118/2015", "guid": "4633a44e-06ee-4d54-a142-6dca9a6b6026:c4e293bd-4267-48c4-b27a-0e6ddc05f872", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53840bd2-4cd4-4c06-8a22-c63ebd68d692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.588.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.588.2021.1"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "8ba9e9e3-1f82-44a5-ad72-cbd2b138fff7:7c05184b-76b9-42c3-a477-6117856be556", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3514201804.1", "spisova_znacka": "8Cdo/263/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/263/2019 z 22. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3514201804.1"}, {"guid": "f32c102f-9e62-4d8c-af6c-6e61354bc85c:03d03609-1668-4488-8e75-7aaa4cef8f22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2", "spisova_znacka": "2ObdoV/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2"}, {"guid": "ff9ecd89-0cdf-4528-863d-4001f5fd6630:7d612c87-3106-4d76-a21d-e2a47ce7bf54", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/97/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/97/2021 z 26. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff9ecd89-0cdf-4528-863d-4001f5fd6630:7d612c87-3106-4d76-a21d-e2a47ce7bf54"}, {"guid": "49c77186-d9cf-4fa7-b370-8dc1fe4a3dfb:650248aa-dd24-47ec-9e63-67c0cf80b6f7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5117224190.1", "spisova_znacka": "6Co/173/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/173/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5117224190.1"}, {"guid": "783e7d3f-09d8-4ab4-b92c-f1d9eee32969:4ba79d88-8fb2-4244-9b58-0737be873967", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124217350.2", "spisova_znacka": "77Ps/20/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 77Ps/20/2024 z 10. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124217350.2"}], "citovane_v": []}