Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/45/2025 z 26. 11. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2025, sp. zn. 11Co/45/2025, ECLI:SK:KSTN:2025:3022200053.1 Krajský súd Trenčín | 11Co/45/2025 | ECLI:SK:KSTN:2025:3022200053.1 | 2025-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d41c76b5-e49c-452e-bc38-458d10a0582a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3022200053.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Trenčín 11Co/45/2025 3022200053 26. 11. 2025 Mgr. Marek Anovčin ECLI:SK:KSTN:2025:3022200053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členov senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému Slovenskému poľovníckemu zväzu Poľovnícke združenie Žľab Drietoma, so sídlom Sibírska 697/14, Trenčín – Kubrá, IČO: 36 120 545, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/79/2023 – 78 zo dňa 31. marca 2025, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia Výboru žalovaného č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022 a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Výbor žalovaného disciplinárnym rozhodnutím č. j. 1/2021 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma, a to z dôvodu, že konaním proti záujmom žalovaného organizoval uzavretie zmluvy pre výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Drietoma pre inú poľovnícku organizáciu a že dňa 06.11.2021 odcudzil z uloženej schránky knihu návštev poľovného revíru, ktorú odmietol vrátiť s odôvodnením, že táto je uložená u jeho právnika v Českej republike a odmietol ju vydať i na základe výzvy polície SR. Proti uvedenému disciplinárnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný listom zo dňa 10.01.2022 oznámil žalobcovi, že svoje argumenty uvedené v odvolaní môže doplniť na výborovej schôdzi dňa 30.01.2022 o 14.00 na chate PZ č. 2 Brúsne. Žalobca dňa 18.01.2022 žalovanému oznámil, že obsah odvolania nebude dopĺňať a schôdze sa nezúčastní. Žalovaný listom bez uvedenia dátumu oznámil žalobcovi, že odvolanie zamietol, pretože je neopodstatnené. Žalovaný pozvánkou zo dňa 07.02.2022 pozval žalobcu na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala dňa 27.02.2022. Jedným z bodov programu (bod 6) bolo i postúpenie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu výboru o vylúčení z poľovníckeho združenia ako druhostupňovému orgánu. Podľa § 13 ods. 5 prvá veta, 6 Stanov Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma, proti kárnemu opatreniu výboru PZ sa môže stíhaný písomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ, alebo ústne do zápisnice po vynesení rozhodnutia. Odvolanie prerokuje výbor PZ na svojom najbližšom zasadnutí. Ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených dospeje k názoru, že sú dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, môže v autoremedúre o odvolaní rozhodnúť sám. Ak odvolaniu nevyhovie, musí odvolanie do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpiť členskej schôdzi PZ. Súd prvej inštancie posúdil žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia výboru žalovaného. Súd predmetnú žalobu aj napriek námietkam žalovaného o procesnej neprípustnosti takej žaloby posúdil ako žalobu určovaciu v zmysle § 137 písm. c) CSP, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že po tom, ako bola pôvodná spolková žaloba z ustanovenia § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov vypustená, žalobca nemá žiaden iný prostriedok, ktorým by sa domohol ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného je tak spôsobilým prostriedkom ochrany subjektívnych práv žalobcu voči žalovanému. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/77/2024 zo dňa 18.12.2024, ktorý v konaní s totožnými stranami sporu posúdil skutkovo totožnú žalobu ako procesne prípustnú práve podľa § 137 písm. c) CSP. Súd sa aj v tomto konaní so závermi odvolacieho súdu stotožnil a pripomenul, že výpočet civilných žalôb uvedených v ustanovení § 137 CSP je len príkladmý, a teda sa nejedná o konečný výpočet nepripúšťajúci podanie inej žaloby. Žaloba o určenie podľa § 137 písm. c) CSP je prípustná vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V danom prípade mal súd za to, že žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo jeho postavenie ako člena poľovníckeho združenia neisté a jeho subjektívne práva vyplývajúce mu z členstva v poľovníckom združení by boli ohrozené. Postup pri porušení členskej disciplíny upravujú v§ 13 Stanovy Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma (žalovaného). V zmysle uvedeného ustanovenia, ak bolo členovi združenia uložené disciplinárne opatrenie výborom PZ, môže podať odvolanie, ktoré prerokuje výbor PZ a pokiaľ sa s odvolaním nestotožní, predloží ho do 15 dní od jeho prerokovania na rozhodnutie členskej schôdzi, ktorá ako druhostupňový orgán o tomto rozhodne. V súdenej veci medzi stranami nebolo sporné, že výbor žalovaného disciplinárnym rozhodnutím č. j. 1/2021 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, a že žalobca proti nemu podal odvolanie. Sporné nebolo ani to, že výbor odvolanie prerokoval. Sporná zostala forma, ktorou výbor oznámil žalobcovi výsledok prerokovania odvolania. Je pravdou, že žalovaný oznámenie o výsledku prerokovania odvolania formuloval tak, že o odvolaní rozhodol a toto zamietol. Jeho ďalší postup však definitívnemu rozhodnutiu o podanom odvolaní nenasvedčuje. Výbor žalovaného po prerokovaní odvolania žalobcu, ktorému nevyhovel, postúpil odvolanie členskej schôdzi, a to v lehote stanovenej stanovami (dňa 30.01.2022 výbor prerokoval odvolanie a už v pozvánke zo dňa 07.02.2022 bolo ako bod programu členskej schôdze zaradené prerokovanie odvolania žalobcu), ktorá odvolanie prerokovala a rozhodla o ňom, čo súd zistil z úradnej činnosti, nakoľko žalobca sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17C/87/2023 domáha určenia neplatnosti práve tohto rozhodnutia členskej schôdze. Je tak nepochybné, že o odvolaní žalobcu nerozhodoval výbor žalovaného, ako sa mylne domnieva žalobca, ale jeho členská schôdza, o čom mal žalobca nesporne vedomosť, a preto súd písomnosť žalovaného, ktorú žalobca napáda, nevyhodnotil vzhľadom na uvedený nasledujúci postup ako rozhodnutie výboru, ale ako oznámenie výboru o výsledku prerokovania odvolania. Keďže oznámenie výboru nie je rozhodnutím žalovaného, ale len vyjadrením stanoviska k podanému odvolaniu, v dôsledku čoho toto nemohlo založiť a ani nezaložilo definitívny a nemenný stav vylúčenia žalobcu zo združenia, o čom v zmysle stanov žalovaného rozhodovala členská schôdza, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny. Nedá sa súhlasiť s tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaného nebol žalobca nijako priamo dotknutý na svojich členských právach. Je zvláštne, že súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že žalobca je skutočne v právnej neistote ohľadom tohto rozhodnutia, keď vzhliadol naliehavý právny záujem na takomto určení, ale vzápätí žalobcu konečným rozhodnutím v tejto právnej neistote ponechal. Napadnutý rozsudok uvádza, že dňa 11.02.2022 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie výboru č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022, v zmysle ktorého bolo žalobcovo odvolanie zamietnuté, pretože bolo neopodstatnené, nakoľko mu bol uložený trest vylúčenia z poľovníckeho združenia. Z uvedeného je zjavné, že ide o oznámenie rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi adresovaný určitý kolektívny rozhodovací prejav, a to rozhodnutie výboru žalovaného o tom, akým spôsobom naložil s odvolaním žalobcu. Výbor žalovaného v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odvolanie člena považuje za neopodstatnené, a preto ho zamietol. Iný výklad oznámenia výboru neexistuje, iba taký, že výbor žalovaného, keď rozhodol inak, ako o vyhovení odvolaniu, tak konal nad rámec svojej kompetencie, a teda nezákonne a v rozpore s § 13 ods. 5 stanov žalovaného. Žalobca tiež nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že keď sa v inom sporovom konaní domáha určenia neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze o jeho odvolaní voči vylúčeniu zo združenia, že by táto okolnosť nejakým retroaktívnym spôsobom odnímala tu napadnutému rozhodnutiu výboru žalovaného punc neplatnosti či imperfektnosti. Na tom nič nemení, že ako totožný žalobca má vedomosť o tom, že v rozhodnutí členskej schôdze sa znovu rozhodovalo o jeho odvolaní a bolo rovnako, teraz už však členskou schôdzou opäť zamietnuté. Súd tiež nesprávne poňal do hodnotenia zákonnosti vzniku ako aj právneho pôsobenia samotného napadnutého rozhodnutia voči žalobcovi okolnosti, ktoré nastali po jeho doručení. Takéto retroaktívne posudzovanie platnosti rozhodnutia, resp. aj právneho úkonu, podľa toho, ako sa dodatočne správa subjekt, ktorý ho vydal či robil, je celkom právne bezvýznamné a chybné. Napríklad ani z neplatnej kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti sa spätne nestane platná zmluva iba tým, že o vklade prevodu vlastníckeho práva z nej neskôr rozhodoval kataster. Tak ani rozhodnutím členskej schôdze o totožnom odvolaní sa nerušilo predošlé rozhodnutie výboru žalovaného o rovnakej otázke, a ani takéto úvahy nik nevyslovil. Aj to, že sa v rámci svojej kompetencie podujala členská schôdza o odvolaní znovu rozhodovať, nepredstavuje táto jej neskoršia činnosť to, že akoby prekonala či spätne zhojila prekročenie právomoci výboru. Pre zákonnosť rozhodnutia či platnosť právnych úkonov sú všetky udalosti a javy, ktoré nastanú po rozhodnom momente pre platnosť úplne irelevantné, lebo objektívne nijako nemôžu determinovať podmienky jeho vydania či urobenia, a ani ich zmeniť. Jediným takýmto prípadným javom by bola autoremedúra, ktorú však žalovaný neaplikoval. Ak už výbor žalobcovi uvedené rozhodnutie doručoval, primárne sa mal zamerať a odôvodniť, čo ho viedlo autoremedúru neaplikovať a nie sám o odvolaní rozhodovať. Keď sa aj žalobca v tom inom spomínanom konaní prípadne domôže zrušenia členskej schôdze, akú ma istotu, že sa mu nebude brániť v členských právach. Načo mu bude prípadné súdne určovacie rozhodnutie o tom, že rozhodnutie členskej schôdze je neplatné, keď nebude mať istotou, že rozhodnutie napadnuté v tomto konaní zostane v platnosti. V inom sporovom konaní sa súd nebude môcť rezolutívne vyjadrovať k tomuto rozhodnutiu, nanajvýš ho môže spomenúť vo svojom rozsudku, ibaže ako také zostane voči žalobcovi stále právne pôsobiť. Preto nie je namieste ani úvaha súdu, že z neho nevyplývajú porušenia práv žalobcu. Práve naopak, žalobca ho stále vníma ako porušenie svojich práv, a to bez akejkoľvek spojitosti s ďalším konaním iných orgánov žalovaného po jeho vydaní. Žalobca nemá žiadnu záruku, že sa žalovaný nebude správať opačne, a po prípadnom neúspechu v konaní sp. zn. 17C/87/2023 bude z tohto evidentne nezákonného (nekompetentného) rozhodnutia vyvodzovať priame nezákonnosti voči žalobcovým členským právam. Alebo prípadne v tom inom konaní (17C/87/2023) môže až bizarne tvrdiť, že veď už bolo o odvolaní rozhodnuté (výborom), a teda pre neho akékoľvek rozhodnutie o správnosti či nesprávnosti rozhodovania členskej schôdze nemá už žiadny praktický význam. Napokon ďalšie rozhodnutie členskej schôdze žalovaného o totožnom odvolaní žalobcu výslovne nezrušilo nekompetentné rozhodnutie výboru o tomto odvolaní, a tak môže aj izolovane, t. j. bez spojenia s ďalším rozhodovaním členskej schôdze, naďalej voči žalobcovi nezákonne pôsobiť. Napadnuté rozhodnutie nemalo zostať platné ani v tom zmysle, ako to zľahčuje žalovaný a s ním žiaľ aj prvoinštančný súd, že nejde ani len o rozhodnutie, ale o akýsi administratívno technický prípis o tom, že sa nevyhovelo autoremedúre. Totiž o tomto sa žalobca dozvedá iba z takejto účelovej interpretácie žalovaného samého, keďže priama interpretácia textu napadnutého rozhodnutia svedčí iba o tom, že výbor rozhodoval o odvolaní a ako neopodstatnené ho zamietol. Aj súd uvádza, že je pravdou, že žalovaný oznámenie o výsledku prerokovania odvolania formuloval tak, že o odvolaní rozhodol a toto zamietol, na to však hneď voluntaristicky nadväzuje, že ale jeho ďalší postup však definitívnemu rozhodnutiu o podanom odvolaní nenasvedčuje... Teda na jednej strane súd uznáva, že takúto formuláciu výbor žalovaného žalobcovi adresoval, ibaže jej priznáva iný význam, ako v skutočnosti má. Aj s prihliadnutím na skutočnosť jeho doručovania odvolateľovi toto evokuje, že nedoručoval nejaký administratívny prípis, ktorý nie je dôvod nikomu zo strán doručovať, ale ozaj nekompetentné rozhodnutie o odvolaní. Aj absencia akýchkoľvek dôvodov napadnutého rozhodnutia výboru dáva za pravdu žalobcovi, že ide o nezákonné, zmätočné a ničím nepodložené rozhodnutie, ktorým sa žalovaný snaží upierať žalobcovi jeho členské práva. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí za neplatné rozhodnutie Výboru Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovnícke združenie Žľab Drietoma č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu ako neopodstatnené. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobom uvedeným v jeho odvolacom návrhu, ktorý je však v rozpore s podanou žalobou, a teda predstavuje zmenu petitu v odvolacom konaní oproti podanej žalobe. Žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Hoci žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a to aj čo sa týka dôvodov pre takéto rozhodnutie uvedených súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, je žalovaný zároveň toho názoru, že žaloba žalobcu mala byť zamietnutá aj z dôvodu procesnej neprípustnosti žalobcom podanej žaloby, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení. Ustanovenie § 137 CSP jasne definuje, čo môže byť predmetom civilnej žaloby, teda o čom môže súd v civilnom konaní konať a rozhodovať. Žalovaný je toho názoru, že prípustnosť žaloby žalobcu nie je daná ani podľa § 1 37 písm. c) ani podľa § 137 písm. d) CSP, a preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť už len z tohto formálneho nedostatku. Keďže určenie, ktorého sa žalobca domáha, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, nie je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná. Teoreticky môže byť žaloba žalobcu prípustná podľa § 137 písm. c) CSP, ako o nej uvažoval aj súd prvej inštancie, avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie je žalovaný toho názoru, že žalobca nemôže mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobca svoj nárok zo žaloby neoprel o žiadne hmotnoprávne ustanovenie a nedokázal uviesť ani žiadny právny predpis, ktorý by mal spôsobovať neplatnosť daného aktu žalovaného. Úkon žalovaného, ktorý žalobca vo svojej žalobe nazval ako „Rozhodnutie Výboru Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovné združenie „Žľab“ Drietoma č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022“, nie je vôbec žiadnym rozhodnutím. Je to podanie informácie žalobcovi zo strany výboru PZ, že výbor nehodlá využiť svoje oprávnenie samonápravy svojho rozhodnutia, teda že v danom prípade svoje právo autoremedúry uplatňovať nebude. To, či výbor PZ využije svoje právo autoremedúry alebo nevyužije, je čisto jeho výsostným oprávnením, a toto nie je možné žiadnym spôsobom vynucovať a už vôbec nie kontrolovať alebo korigovať. Podaná žaloba žalobcu tak v tomto smere nemá žiadny reálny základ a ani nemôže mať reálny dopad do života žalobcu, a teda na požadovanom určení žalobca nemá žiadny právny záujem, nie to ešte naliehavý (§ 137 písm. c) CSP). Žalobca sa bezdôvodne domáha zrušenia niečoho, čo sa ho vo svojej podstate nedotýka, čo je v podstate len oznámením nejakej skutočnosti. Výbor PZ daným oznámením nerozhodoval o odvolaní žalobcu, nakoľko o odvolaní žalobcu rozhoduje a aj riadne rozhodovala členská schôdza žalovaného, ktorej odvolanie žalobcu výbor PZ riadne postúpil. O rozhodnutí členskej schôdze mal žalobca vedomosť, keďže rozhodnutie členskej schôdze napadá v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/87/2023. Zvolený postup žalobcu, ktorý podaním žaloby žiada zneplatniť stanovisko výboru PZ, je tak absurdný. Výbor PZ svojím oznámením č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáha, vo vzťahu k žalobcovi nerozhodoval o jeho odvolaní ani o jeho právach, len informoval žalobcu o tom, že svoje predchádzajúce rozhodnutie autoremedúrou korigovať nebude. Žalobca sa síce snaží v podanom odvolaní oznámenie výboru PZ o nevyužití autoremedúry prezentovať ako samostatné rozhodnutie o odvolaní žalobcu a v tomto smere aj modifikuje svoj odvolací návrh oproti petitu podanej žaloby, avšak z celkového kontextu veci i na vec dopadajúcej právnej úpravy stanov tomu tak zjavne nie je. Využitie autoremedúry (či už správnym alebo akýmkoľvek iným) orgánom je proces, ktorý je výlučne na úvahe tohto orgánu. Jedná sa o oprávnenie príslušného orgánu a nie o jeho povinnosť. Ak príslušný orgán nevidí dôvody pre použitie autoremedúry, tak osobitné rozhodnutie o tom ani nevydáva. Vec len predloží odvolaciemu orgánu. Skutočnosť, že výbor PZ upovedomil žalobcu o tom, že v rámci autoremedúrneho prieskumu nevidí dôvod na použitie autoremedúry v jeho prípade, neznamená, že sa jedná o nejaké nové rozhodnutie vo veci. Výbor túto skutočnosť len konštatoval a oznámil žalobcovi a následne vec postúpil odvolaciemu orgánu, a to členskej schôdzi PZ. Takéto konštatovanie výboru však nie je rozhodnutím vo veci a nie je spôsobilé už ipso facto byť predmetom žaloby, a to žiadnej žaloby. Žalobca sa v odvolacom konaní snaží meniť petit svojej žaloby tak, že v odvolacom návrhu už požaduje, aby odvolací súd určil, že: „Určuje sa, že rozhodnutie Výboru Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma č. j. 1/2022 zo dňa 31.01.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu ako neopodstatnené je neplatné“, a tým podsunúť odvolaciemu súdu, že výbor PZ rozhodoval o odvolaní žalobcu namiesto členskej schôdze, čo však nie je pravda. Okrem toho táto snaha žalobcu je aj zúfalá, pretože zmena žaloby v odvolacom konaní už nie je prípustná a odvolací súd musí rozhodovať v súlade so zmenou žaloby žalobcu urobenou podaním zo dňa 15.01.2024, ktorým žalobca zmenil svoju žalobu takým spôsobom, že žiada súd, aby vydal rozhodnutie, podľa ktorého: „Rozhodnutie Výboru Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovné združenie „Žľab“ Drietoma č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022 je neplatné.“. Občiansky zákonník jasne uvádza, kedy sú právne úkony neplatné. Žalovaný v danom prípade nevidí žiadny, Občianskym zákonníkom predvídaný dôvod neplatnosti právneho úkonu vylúčenia žalobcu z poľovníckeho združenia a ani žalobca v podanej žalobe jasne neuviedol, podľa ktorého ustanovenia by mal súd teoreticky posudzovať neplatnosť oznámenia výboru, ak by aj súd považoval toto oznámenie za právny úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť je možné posudzovať. Žalovaný je tak toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a súd prvej inštancie zároveň toto svoje rozhodnutie vo veci samej aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalobcu tak nie sú dané v žiadnej ich časti a žalovanému nezostáva nič iné len skonštatovať, že súd prvej inštancie sa skutočne riadne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami ako z pohľadu argumentácie tak žalobcu, ako aj žalovaného, a jeho rozhodnutie žalovaný vníma ako spravodlivé a jednoznačne ako zákonné a vecne správne. Na základe všetkých týchto skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa snaží bagatelizovať obsah rozhodnutia jeho výboru, zastiera skutočný stav a odporuje zneniu rozhodnutia. Každý nestranný pozorovateľ by z uvedeného rozhodnutia musel vyrozumieť dva obsahové výroky, jeden evidentný v činnom zmysle, teda už bolo konané – rozhodované, a aj rozhodnuté (odvolanie zamietnuté) a potom druhý v kauzálnom a hodnotiacom zmysle, teda prečo bolo takto rozhodnuté a aké bolo odvolanie žalobcu (odvolanie bolo neopodstatnené). Okolnosť, že rozhodnutie nebolo podporené dôvodmi, ho spätne automaticky netransformuje len na nejakú technicko-administratívnu listinu, ako sa to snaží podsúvať žalovaný. Naopak, práve neurčitosť, vrátane nedostatku potrebných náležitostí, a aj to, že ho urobil orgán nekompetentný, ho degraduje celkovo ako neplatné. Z toho, ako rozhodnutie interpretuje žalovaný, a ako ho vníma žalobca, je jedine na súde, aby ho vyhlásením za neplatné odstránil z potenciálnych právnych vzťahov strán sporu. Ponechaním rozhodnutia v takomto nejednoznačnom, neurčitom a nezrozumiteľnom stave súd prvej inštancie pochybil. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že u neho zrejme išlo o omyl ako konajúceho, a teda aj preto by mal byť právny úkon urobený v omyle neplatný. Žalovaný zbytočne súdu podsúva nemožnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní, keď ju sám žalobca ani nežiada. Žalobca nežiada viac, ani iné právo. 5. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej a samotné vyjadrenie žalobcu vníma žalovaný ako značne zmätočné a zavádzajúce. Skutočnosť, že výbor PZ upovedomil žalobcu o tom, že v rámci autoremedúrneho prieskumu nevidí dôvod na použitie autoremedúry v jeho prípade, neznamená, že sa jedná o nejaké nové rozhodnutie vo veci. Výbor túto skutočnosť len konštatoval a oznámil žalobcovi a následne vec postúpil odvolaciemu orgánu, a to členskej schôdzi PZ. Výbor poľovníckeho združenia žalovaného rozhodol o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma rozhodnutím Výboru č. j. 1/2021 zo dňa 05.12.2021 a nie oznámením, ktorého neplatnosť napáda žalobca svojou žalobou. Na podklade podaného odvolania a podľa jeho obsahu výbor zvažoval aj uplatnenie autoremedúry, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie zo dňa 05.12.2021 zostane v platnosti a sám výbor autoremedúrou odvolaniu nevyhovie. Na základe toho výbor postúpil vec odvolaciemu orgánu, ktorým je v zmysle stanov Členská schôdza Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma. V tomto druhom prípade išlo len o zasadnutie výboru, ktoré malo v zmysle § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SPZ prerokovať podané odvolanie žalobcu z pohľadu uplatnenia autoremedúry na odvolacie námietky žalobcu. Takýto postup je plne v súlade s § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SPZ. Podľa § 12 ods. 2, veta druhá Disciplinárneho poriadku SPZ platí, že ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených prvostupňový disciplinárny orgán dospeje k názoru, že sú dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, môže v autoremedúre o odvolaní rozhodnúť sám. Ak odvolaniu nevyhovie (pozn. autoremedúrou), musí toto do 15 dní spolu so svojím stanoviskom v jednotlivých bodoch odvolania a kompletným spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu. Po tom, čo výbor žalovaného prejednal námietky žalobcu prezentované v jeho odvolaní z pohľadu autoremedúry a rozhodol, že odvolaniu autoremedúrou nevyhovie, postúpil podané odvolanie žalobcu členskej schôdzi žalovaného, o čom žalobcu vyrozumel listom zo dňa 30.01.2022. Pozvánkou na členskú schôdzu žalovaného zo dňa 07.02.2022, ktorú žalobca prevzal 11.02.202, bol žalobca vyrozumený o tom, že o jeho odvolaní bude rozhodovať členská schôdza žalovaného s termínom konania dňa 27.02.2022 o 9.00 hod. Žalobca tak jednoznačne vedel, že jeho odvolanie bude prejednávať riadny odvolací orgán – členská schôdza. Žalobca sa na zasadnutie členskej schôdze nedostavil. Zo zápisnice z členskej schôdze vyplýva, že táto riadne prejednala odvolanie a námietky žalobcu a uzniesla sa na tom, že tieto nie sú dôvodné. Členská schôdza žalovaného ako odvolací orgán v danej veci sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.02.2022 plne stotožnila s rozhodnutím výboru PZ, ako aj s jeho zdôvodnením a rozhodla tak, že Disciplinárne rozhodnutie č. k. 1/2021 zo dňa 05.12.2021 potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. Uvedené rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní žalobcu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom vyhlásenia, ako to vyplýva z § 12 ods. 6 Disciplinárneho poriadku SPZ. Žaloba žalobcu voči oznámeniu výboru poľovníckeho združenia o nevyužití autoremedúry nemá žiadne logické opodstatnenie, keďže rozhodujúce rozhodnutie v danom prípade je len a len rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu výboru. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že o odvolaní žalobcu nerozhodoval výbor žalovaného, ale jeho členská schôdza, a preto súd písomnosť žalovaného, ktorú žalobca napáda, nevyhodnotil vzhľadom na uvedený nasledujúci postup ako rozhodnutie výboru, ale ako oznámenie výboru o výsledku prerokovania odvolania. 8. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia výboru žalovaného č. j. 1/2021 zo dňa 30.01.2022. Keďže ide o určovaciu žalobu, súd prvej inštancie sa v prvom rade správne zaoberal jej procesnou prípustnosťou, pričom dospel k správnemu záveru, že žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo jeho postavenie ako člena poľovníckeho združenia neisté a jeho subjektívne práva vyplývajúce mu z členstva v poľovníckom združení by boli ohrozené. Samotné vyhodnotenie, že určovacia žaloba je procesne prípustná, ešte neznamená, že jej musí byť vyhovené. V konečnom dôsledku môže byť právo, ktorého určenia sa žalobca domáha, z vykonaného dokazovania nepreukázané a žaloba zamietnutá. Vyhodnotenie žaloby ako procesne prípustnej nemôže prejudikovať konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. V prípade určovacej žaloby podľa § 137 psím. c) CSP súd okrem procesných podmienok v prvom rade skúma, či je procesne prípustná, t. j. či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, avšak jeho pozitívne vyhodnotenie v žiadnom prípade neznamená, že taká žaloba musí byť nevyhnutne úspešná. 12. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako oznámenie výboru o výsledku prerokovania odvolania a nie ako rozhodnutie žalovaného, v dôsledku čoho táto listina nemohla založiť a ani nezaložila definitívny a nemenný stav vylúčenia žalobcu zo združenia, odvolací súd sa s týmito závermi stotožňuje. Uvedenú listinu nemožno interpretovať ako osamotenú, bez ostatných súvislosti tak, ako uvádza žalobca. Disciplinárne konanie u žalovaného je dvojstupňové a o odvolaní člena združenia voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje členská schôdza žalovaného. Jej rozhodovaniu musí podľa Stanov Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma predchádzať prerokovanie odvolania výborom žalovaného. Výsledkom tohto prerokovania musí byť nejaký záver, ktorým je buď vyhovenie odvolaniu a rozhodnutie v rámci auotemedúry, alebo nevyhovenie odvolaniu a predloženie veci členskej schôdzi poľovníckeho združenia spolu so stanoviskom výboru. Keďže výbor žalovaného odvolaniu nevyhovel, predložil vec členskej schôdzi, ktorá rozhodla. Postup žalovaného v súvislosti s odvolaním podaným žalobcom je potrebné posudzovať komplexne a tento svedčí správnosti prijatých záverov súdom prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby, t. j. tomu, že napadnutá listina žalovaného nepredstavuje konečné rozhodnutie, ktorého neplatnosti by sa žalobca mohol úspešne domôcť. 13. Nemožno sa stotožniť s námietkami žalobcu, že ide o retroaktívne posudzovanie platnosti rozhodnutia, resp. aj právneho úkonu podľa toho, ako sa dodatočne správa subjekt, ktorý ho vydal či robil. V prípade disciplinárnych rozhodnutí žalovaného ide o podstatne odlišnú vec od napr. neplatnej kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca napadnutú listinu prirovnáva. Disciplinárne konanie u žalovaného je upravené jeho stanovami, a to nielen pokiaľ ide o rozhodnutia, ale aj ohľadne postupu orgánov žalovaného. Ak žalovaný postupoval v súlade so stanovami a o odvolaní na úrovni žalovaného definitívne rozhodla členská schôdza, nemožno považovať napadnutú listinu za rozhodnutie o odvolaní, ktorej neplatnosti sa môže žalobca domôcť. 14. Obava žalobcu, že by žalovaný na základe napadnutej listiny mohol v budúcnosti žalobcovi brániť v členských právach, je iba hypotetická, pričom subjektívne pocity žalobcu o tom vyvracajú aj vyjadrenia žalovaného, navyše, na subjektívnych pocitoch strany sporu nemôže byť založené súdne rozhodnutie. Formulácii uvedenej v napadnutej listine nemožno priznávať význam, ktorý v konkrétnych skutkových okolnostiach prejednávanej veci (postúpenie odvolania členskej schôdzi a následné rozhodnutie členskej schôdze) neobstojí, pričom jej izolované posúdenie je neprípustné z hľadiska úpravy procesu odvolacieho konania a postup žalovaného podľa týchto pravidiel. 15. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže odvolaniu žalobcu súd nevyhovel. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP): - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).