{"guid": "e87f2b3b-8587-4a87-8300-c7b16c157044:109ce866-aa40-447a-9102-21ffcb60c8dd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1", "spisova_znacka": "4Co/30/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/30/2020 z 29. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. júna 2020, sp. zn. 4Co/30/2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1", "identifikacne_cislo": "3720200097", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2020-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2020/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 zákona č. 160/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2020/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2020/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/109ce866-aa40-447a-9102-21ffcb60c8dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/30/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720200097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci povinného z neodkladného opatrenia H. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., O. A., zastúpeného M.. W. G., advokátkou so sídlom A. N., R. XX/XX, proti
oprávnenému z neodkladného opatrenia H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XXXX/X, zastúpeného V.
G.H., s. r. o., so sídlom A., W. XXXX, IČO: XX XXX XXX, o návrhu povinného z neodkladného opatrenia
na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.marca 2020, č. k. 3C/2/2020-58, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Oprávnený m á  voči povinnému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie nariadeného  neodkladného
opatrenia tamojšieho súdu č.k. 5C/7/2019-28 zo dňa 25.03.2019. O trovách konania rozhodol tak,
že oprávnený z neodkladného opatrenia  má voči povinnému z neodkladného opatrenia nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že povinný z neodkladného
opatrenia (ďalej len „navrhovateľ/povinný“) podal návrh na zrušenie  neodkladného opatrenia tamojšieho
súdu sp. zn. 5C/7/2019 zo dňa 25.03.2019, právoplatného  dňa 03.05.2019 s odôvodnením, že toto
neodkladné opatrenie vydal súd na základe tvrdení oprávneného z neodkladného opatrenia (ďalej len
„oprávnený“), že sa voči nemu zle správal a podal na neho trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie
bolo postúpené  na prejednanie ako priestupok, ktoré konanie bolo rozhodnuté podľa § 76 ods. 1
písm. c) zákona o priestupkoch s tým, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo povinnému
preukázané. V priestupkovom konaní boli predložené dôkazy preukazujúce, že v deň podania trestného
oznámenia bol povinný  napadnutý v predmetnom byte, a táto vec nie je doposiaľ  právoplatne ukončená.
Svedecké výpovede otca, starej matky a brata povinného sa rozchádzali v podstatných okolnostiach,
čo potvrdzovalo, že sa voči svojmu otcovi ničoho nedopustil, ba práve naopak, že bráni svojho brata
pred otcovými fyzickými útokmi. Oprávnený podal na neho krivé trestné oznámenie so snahou poškodiť
ho a zabrániť mu bývať v byte, v ktorom žili  s ich nebohou matkou. Zrušil mu trvalý pobyt v danom
byte, odobral mu kľúče, a teda sa ani nemá ako do bytu dostať, no v uvedenom bytovom dome má
kamarátov a v prípade, že by sa náhodou nachádzal v blízkosti otca, tak predpokladá, že by oprávnený
neodkladné opatrenie  využil  a opäť podal na neho trestné oznámenie, hoci napriek vydanému
neodkladnému opatreniu sa sám oprávnený s povinným kontaktuje, vozí brata k babke, a je teda
zrejmé, že vôbec nemá z povinného strach. V závere uviedol, že vzhľadom na správanie otca i na
skutočnosť, že povinný si vinou otca musel zabezpečiť novú prácu a bývanie a dnes žije v N., uplatňuje
si náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že k zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť
iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu
danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie



dôvodov  nariadenia neodkladného opatrenia  môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi
sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej
úpravy pomerov. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení
povinnosti povinnému nepribližovať sa k oprávnenému otcovi na vzdialenosť menšiu ako XX  metrov
mimo konaní pred orgánmi verejnej moci, resp. v uložení povinnému nevstupovať do bytu č. XX, vo
vchode č. X na X. poschodí  bytového domu súp. č. XXXX v A., ani do priestorov  tohto bytového
domu, vrátane všetkých častí a spoločných častí bytového domu, bolo nariadené z dôvodu, že súd
mal osvedčené dôvodné podozrenie, že telesná ako i duševná sféra oprávneného  je pravdepodobne
ohrozená správaním sa povinného, keď títo sú voči sebe vo vzťahu otec - syn s tým, že podľa vyjadrenia
oprávneného sa povinný v ich spoločnej domácnosti  k nemu správal násilne, agresívne, vulgárne mu
nadával, vyhrážal sa mu s tým, že oprávnený sa začal obávať jeho reakcií, situácia sa stupňovala,
pričom má obavu o zdravie a život ako aj z toho, že povinný  bude vo svojom konaní pokračovať.
Zároveň bolo neodkladné opatrenie nariadené z dôvodu, že možno predpokladať, že oprávnený má stále
možnosť vstupu do bytu, v ktorom oprávnený býva. Súd prvej inštancie mal za to, že či má niekto obavy
z druhej osoby je psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera). Vyslovil názor, že uvedené
samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti
vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery)
prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu týchto obáv dôvodiť. Dospel k záveru,
že keď sa oprávnený  so povinným synom nechce stretávať a vyjadruje obavy, že by sa povinný mu
mohol pomstiť,  svedčí o tom, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, aj naďalej
trvajú. Nemal  preukázané tvrdenie povinného, že oprávnený na neho podal  krivé trestné oznámenie so
snahou  poškodiť mu  a zabrániť mu bývať v spoločnom byte, toto zostalo len v rovine tvrdení  povinného.
Skutočnosť, že priestupkové konanie bolo ukončené zastavením, nakoľko vzhľadom na protichodnosť
výpovedí oprávneného a povinného  nebolo povinnému  preukázané spáchanie skutkov, neposúdil ako
preukázanú skutočnosť pre zrušenie neodkladného opatrenia. Takou by podľa súdu prvej inštancie bolo
prijatie záveru orgánom prejednávajúcim priestupok, že skutok sa nestal. V prejednávanej veci však k
takejto zmene skutkových pomerov nedošlo, nebolo preukázané ani v priestupkovom ani v tomto konaní,
že povinný nevykonal nič také, čo je spôsobilé vzbudiť obavu u oprávneného. Oprávnený aj naďalej
vyjadroval svoje obavy z kontaktu s povinným. Tvrdenia povinného o tom, že ho oprávnený kontaktuje
nemal súd prvej inštancie v konaní preukázané. Stav, kedy otec trvá na tom, aby aj naďalej zostalo v
platnosti rozhodnutie, ktorým bolo zakázané jeho synovi priblížiť sa k nemu, resp. aby syn nevstupoval
do bytu otca,  vyhodnotil ako neštandardný, pričom  postoj otca/oprávneného, ktorý pociťuje obavy voči
svojmu synovi,  súd prvej inštancie posúdil  ako rozhodný a návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
zamietol. Právne vec posúdil podľa § 325 ods. 2 písm. f), h), § 334, § 255 ods. 1  zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.  Uviedol, že
podané trestné oznámenia, ktoré podal oprávnený, stará matka i bývalý zamestnávateľ sa nezakladajú
na pravde. Jednalo sa o vymyslené skutočnosti. Odvolateľ mal za to, že dôvodom vydania neodkladného
opatrenia boli podané trestné oznámenia, ktoré mali preukázať, že sa chová spôsobom, ktorý je v
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Neodkladné opatrenie nebolo časovo ohraničené.
Povinný mal za to, že predložil dôkazy, ktoré preukazujú to, že sa nestali oprávneným (starou matkou)
tvrdené skutočnosti v podaných trestných oznámeniach. Ďalej mal za to, že oprávnený nemá obavu z
jeho osoby a tvrdenie, že sa s ním nechce stretávať sa nezakladá na pravde z dôvodu, že oprávnený vozí
mladšieho brata k rodičom matky, pričom vedel, že sa tam povinný nachádza. Od vydania neodkladného
opatrenia aj naďalej oprávnený posielal finančné prostriedky, ktoré mu povinný požičal. Vyjadril obavu,
že ak bude neodkladné opatrenie v platnosti, oprávnený ho vyhľadá a následne na neho podá trestné
oznámenie, že nedodržuje neodkladné opatrenie. Povinný mal za to, že nemá dôvod ospravedlniť
sa oprávnenému, nakoľko nemá za čo. Poukázal na fotografie predložené priestupkovému orgánu,
ktoré preukazujú neprimerané správanie oprávneného voči mladšiemu bratovi. Uviedol, že dôvodom
podaného návrhu oprávneného na vydanie neodkladného opatrenia bola pomsta voči nemu. Žiadal
neodkladné opatrenie zrušiť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Oprávnený  v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že napadnuté uznesenie považuje
za zákonné, vecne správne a odvolanie nedôvodné. Zotrval na všetkých skutkových tvrdeniach
uvedených vo vyjadrení zo dňa 21.02.2020. Mal za to, že dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia



Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 5C/7/2019 neboli len podané trestné oznámenia, ale aj
vyhodnotenie všetkých závažných skutočností, a to celkové správanie povinného, ktoré bolo do určitej
miery tolerované zo strany oprávneného z dôvodu rodinných zväzkov. Oprávnený zdôraznil tak ako v
konaní 5C/79/2019, že spočiatku nemal záujem povinného kriminalizovať, keď v tichosti toleroval útok,
pri ktorom mu povinný poranil rameno, avšak po stupňujúcej sa agresii, kedy jeho správanie začalo
vážne ohrozovať už aj život a zdravie matky oprávneného, musel pristúpiť k podaniu oznámení a návrhu.
Poprel, že by vykonal akt pomsty. Podaním trestného oznámenia a návrhu sledoval výlučne  ochranu
a bezpečnosť seba a svojej matky. Úvahy povinného o možnom zneužití neodkladného opatrenia na
podanie trestného oznámenia označil za nepodložené a nelogické, pričom od nariadenia neodkladného
opatrenia keby chcel tak vykonať, tak by tak vykonal, čo sa však nestalo. Situáciu privezenia mladšieho
syna k rodičom matky a možnému stretnutiu popísal tak, že v podstate ani nevie, či povinný je tam,
nakoľko ani nevystúpi z auta a rodičov matky dieťaťa nenavštevuje. Vyjadril nesúhlas s právnym
posúdením dôsledkov zastavenia priestupkového konania, pre absenciu dostatočného podkladu pre
výrok o vine povinného, nakoľko mal za to, že dôvody zastavenia nezakladajú zákonný dôvod podľa
§ 344 CSP. Poukázal na to, že aj samotný povinný pripustil, že medzi ním a oprávneným opakovane
dochádzalo k nezhodám, pričom popieral svoje vulgárne prejavy, či prejavy fyzickej agresie. Oprávnený
poprel, že by opakovane napádal mladšieho syna, ktorému dal len jednu facku. Vyjadril pochybnosti o
motivácii povinného pri podaní návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, keď v minulosti tvrdil, že sa
oprávneného bál, pričom má za to, že dôvodom nie je uzmierenie s ním. Ako dôvod podaného návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia uviedol obavu o svoj život, zdravie v dôsledku agresívneho správania
sa a vyhrážok povinného, ktorá naďalej pretrváva.

4. Povinný v  písomnej replike k vyjadreniu oprávneného uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie
mu bráni v uzmierení s oprávneným a v prípade, ak by oprávneného iným spôsobom kontaktoval
bolo by to porušenie neodkladného opatrenia,  a preto musí byť opatrný a vyhýbať sa akémukoľvek
kontaktu s oprávneným, aby si neprivodil trestné stíhanie. Vyjadril právny záver, že ak by na základe
vnútorného vnímania mali byť nariadené neodkladné opatrenia tak, by mohli byť obmedzovaní všetci
občania. Povinný tvrdil, že oprávnený podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia až potom, ako
bol v byte napadnutý kamarátom oprávneného a privolal policajnú hliadku. Vyjadril presvedčenie, že
keby oprávnený nevyužil situáciu, keď mu zrušil trvalý pobyt a požiadal o nariadenie neodkladného
opatrenia, určite by došlo k jeho zrušeniu v odvolacom konaní. Poukázal na to, ako sms správami a
fotografiami preukázal sťažnosti brata na oprávneného. Uviedol, že oprávnený ho opakovane bil, pričom
matke sľúbil,  že nedopustí, aby sa oprávnený voči mladšiemu bratovi správal tak ako k nemu. Žiadal
nariadené neodkladné opatrenie zrušiť.

5. Oprávnený  v písomnej duplike k replike povinného uviedol, že v replike sú uvedené nepravdivé a
zavádzajúce tvrdenia nesúvisiace s meritom veci. Vyjadril, že nariadeným neodkladným opatrením bolo
povinnému zakázané priblížiť sa, nie sa ospravedlniť. Vo vzťahu k tvrdenému obmedzeniu ústavných
práv povinného na slobodu pohybu, poukázal na zásadu demokratickej spoločnosti, a to že sloboda
jednotlivca končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého.  Povinný má za to, že ochrana jeho zdravia,
života a bezpečnosti má prednosť pred slobodou  pohybu povinného, zvlášť keď tento žije v N., pričom
v bytovom dome, kde mu bol zakázaný vstup nemá žiadnych kamarátov. Stretávanie s mladším bratom
W. nie je problematické, nakoľko oprávnený vozí syna k starým rodičom z matkinej strany, kde sa môže
povinný s bratom stretnúť. Opätovne poprel, že by sa hrubo správal k svojim deťom a záverom vyjadril,
že podľa jeho názoru pretrvávajú dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to tak zákazu priblíženia
na vzdialenosť menšiu ako XX  metrov, ako aj zákazu vstupu do bytu č. XX, resp. bytového domu so
s.č. XXXX v k.ú. A.. Uznesenie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť a priznať náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

6.  Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.



8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne  navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 334 CSP, súd na návrh  neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

10. Ako vyplýva z uvedených ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu,
ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená
exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že
je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže,
že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa
dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Uvedené skutočnosti boli
preukázané v konaní Okresného súdu Považská Bystrica vedeného pod sp.zn. 5C/7/2019, v dôsledku
čoho bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením č.k. 5C/7/2019-28 zo dňa 25.03.2019, ktorým
bolo povinnému zakázané priblížiť sa na XX metrov k oprávnenému  a zakázané vstúpiť do bytu č.
XX, resp. bytového domu so s.č. XXXX v k.ú. A..  Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že k zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý
bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu  danej podmienky zaťažuje stranu,
ktorá sa zrušenia  neodkladného opatrenia domáha, pričom uvedené musí byť spoľahlivo preukázané.
Odpadnutie dôvodov  nariadenia neodkladného opatrenia  môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými
subjektmi sa zmenila alebo nastala nová situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, čo v tomto prípade by predstavovala zmena postoja oprávneného k nariadenému
neodkladnému opatreniu, respektíve úprava vzájomných vzťahov otca a syna.

11. V preskúmavanej veci ide o návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 334
CSP, ktoré povinný odôvodnil tým, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Zánik dôvodov videl v zastavení priestupkového konania a v kontakte s oprávneným, ako aj v tom, že
uvedené rozhodnutie zasahuje do jeho ústavných práv na slobodu pohybu.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že ak sa oprávnený s povinným
nechce stretávať aj naďalej a vyjadruje obavy, že by sa mu povinný mohol pomstiť,  tieto skutočnosti
svedčia  o tom, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, aj naďalej trvajú. Rovnako
sa stotožňuje so záverom, že nebolo preukázané tvrdenie povinného, že oprávnený na neho podal
krivé trestné oznámenie so snahou  poškodiť mu  a zabrániť mu bývať v spoločnom byte, keď uvedené
zostalo len v rovine tvrdení  povinného. V pôvodnom konaní o nariadení neodkladného opatrenia
bolo riadne preukázané, že užívacie právo k bytu má len oprávnený, pričom právo povinného bolo
odvodené od tohto práva, ktoré zaniklo zrušením trvalého pobytu. Zastavenie priestupkového konania
z dôvodu použitia zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) znamená, že
skutok nebolo možné dokázať pre nedostatok dôkazov a nie že sa nestal. Odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu rozhodnutí priestupkového orgánu vyplýva, že komunikácia medzi oprávneným a
povinným v rozhodnom čase bola vypätá a konfliktná, čo potvrdili obe strany. Z obsahu uznesenia
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5C/7/2019-28 zo dňa 25.03.2019 o nariadení neodkladného
opatrenia, ako aj z napadnutého uznesenia mal odvolací  súd preukázané, že podkladom pre vydanie
neodkladného opatrenia a zamietnutie návrhu na jeho zrušenie bolo aj vnútorné vnímanie oprávneného
vzájomných interakcií s povinným, ktoré vnímal ako psychické a fyzické násilie voči svojej osobe, ktorým
bolo ohrozené jeho život a zdravie. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,  že orgán prejednávajúci
priestupok dospel k záveru, že nemožno preukázať spáchanie skutku povinnému. V súlade s názorom
súdu prvej inštancie  má odvolací súd za to, že je potrebné vnímať minulú aj existujúcu situáciu z pohľadu
vnútorného vnímania oprávneného, ktorý aj naďalej cíti ohrozenie z prítomnosti povinného, má obavu



o vlastný život a zdravie, pričom prežité okolnosti vnímal ako nebezpečné.  Pokiaľ povinný v odvolaní
tvrdil, že oprávnený sa s ním  kontaktuje, tieto tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal. K odvolacím
námietkam povinného poukazujúcim na zastavenie priestupkových konaní, odvolací súd uvádza, že
zastavenie priestupkového konania z dôvodu, že spáchanie skutkov nebolo preukázané,  nie je samo
o sebe dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, pokiaľ je tu stále pociťovaný stav
ohrozenia zo strany oprávneného zo správania povinného. Odvolacieho námietky povinného, že sa
nemôže ospravedlniť, resp. pokúsiť sa o nápravu vzťahu z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia
nie sú dôvodné, nakoľko nič nebráni povinnému, aby sa pokúsil napraviť vzťah s oprávneným iným
spôsobom (listom, emailom, prípadne telefonicky). Rovnako námietka zásahu do ústavných práv na
slobodu pohybu povinného je nedôvodná, nakoľko mu bol obmedzený vstup do nehnuteľnosti, ku ktorej
nemá žiadne právo. Z týchto dôvodov bolo odvolanie povinného nedôvodné.

13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný oprávnený. Odvolací súd preto
oprávnenému priznal proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/2/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e87f2b3b-8587-4a87-8300-c7b16c157044:74f7a9d1-f2b0-4345-b9a6-927d3652a7e2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1", "spisova_znacka": "4Co/30/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/30/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3720200097.1"}]}