Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/53/2019 z 25. 5. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. mája 2020, sp. zn. 6Co/53/2019, ECLI:SK:KSTN:2020:3613209136.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/53/2019 | ECLI:SK:KSTN:2020:3613209136.2 | 2020-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37ece438-a706-4970-9ab4-ca47c638d748 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3613209136.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/53/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613209136
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3613209136.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne M. W., A.. X.X.XXXX, bytom
W., L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Carmen Linkeschovou, advokátkou v Topoľčanoch, Škultétyho č. 10
proti žalovaným: 1/ P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom v
Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o náhradu škody spôsobenej trestným činom, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. 3C/131/2013-380 zo dňa 18.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku III., ktorým konanie v časti o zaplatenie
sumy 18.157,- € titulom bolestného, sumy 8.372 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy
1.599,27 € titulom úhrady nákladov spojených s liečením, sumy 867,75 € titulom škody na majetku,
sumy 1.428,29 € titulom náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti zastavil, p o
t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku I., II. a IV. z r u š u j
e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným v 1/ a 2/rade povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 4.204 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu
4.152,50 € titulom náhrady straty na zárobku žalobkyne po skončení pracovnej neschopnosti, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. konanie v časti o
zaplatenie sumy 18.157,-€ titulom bolestného, sumy 8.372 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
sumy 1.599,27 € titulom úhrady nákladov spojených s liečením, sumy 867,75 € titulom škody na majetku,
sumy 1.428,29 € titulom náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti zastavil. Výrokom
IV. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 40. Podľa § 442 ods.
1, § 443, § 444, § 445, § 446, § 447, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2, § 5
ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, § 557 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zaplatenia bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, liečebných nákladov, škody na majetku a



inej škody s odôvodnením, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/199/2012 zo dňa 19.11.2012 bol
žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Žalovaný pri vedení motorového vozidla
porušil pravidlá cestnej premávky, čoho dôsledkom dostal šmyk, prešiel do protismeru a zadnou časťou
motorového vozidla narazil do žalobkyne, ktorá išla na bicykli. Žalobkyňa utrpela zranenia: viacpočetné
zlomeniny lebky v tvárovej oblasti, mierne posunutie zuba čapovca oproti atlasu, zlomeninu zadnej steny
očnice vľavo, zlomeninu sánky vpravo, otras mozgu, početné tržné rany tváre, zlomeninu oboch horných
predných rezákov, otvorenú trieštivú zlomeninu stehennej kosti a ihlice vpravo, tržnú ranu ľavého stehna,
trieštivú zlomeninu vretennej kosti vľavo, etážovú zlomeninu lakťovej kosti vpravo, ťažké podvrtnutie
pravého členkového kĺbu. Doba liečenia a narušenia obvyklého spôsobu života bola v trvaní cca 1 roka.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2T/199/2012-193
zo dňa 19.11.2012 a zistil, že súd týmto rozsudkom schválil dohodu o vine a treste a tým bola uznaná
vina žalovaného v 1./ rade zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Poškodená (žalobkyňa) bola
odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Zo znaleckého posudku
č. 74/2012 vypracovaný MUDr. Miroslavom Gőtzlom zo dňa 25.07.2013 vyplýva, že znalec ohodnotil
bolestné na 1.155 bodov a konštatoval, že úraz zanechá na zdravý žalobkyne trvalé následky. Na
základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr.
Jánom Paulíkom zo dňa 24.09.2012 lekár určil bolestné vo výške 1.240 bodov. Na základe lekárskeho
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. Jánom Paulíkom
zo dňa 15.07.2013 lekár určil bolestné vo výške 1.470 bodov. Súčasne si žalobkyňa uplatnila náhradu
za: oblečenie v celkovej výške 105 €, tenisky 65 €, dioptrické okuliare 90 €, mobilný telefón Nokia X3-02
130 €, náušnice 20 €, strieborný náramok na ruku 35 €, strieborná retiazka na krk 50 € a bicykel 660
€. Z predloženej fotodokumentácie je zjavné, že bicykel, náramok, retiazka a okuliare sú zničené. Z
dokladu o kúpe bicykla súd zistil, že žalobkyňa ho kúpila za 650 €. Z protokolu o odovzdaní z opravy súd
zistil, že oprava bicykla je nerentabilná a vyšla by viac ako kúpa nového. Z potvrdenia MUDr. Ľuboša
Vorošváryho vyplýva, že žalobkyňa za ošetrenie zubov zaplatila 656 €. V roku 2012 zaplatila žalobkyňa
za lieky celkovú sumu 124,33 €, v roku 2013 sumu 138,36 €. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
č. 200-015484-CA02/2012 zo dňa 09.07.2012 a zistil, že týmto rozhodnutím bolo žalobkyni priznané
nemocenské od 16.06.2012 až do zániku nároku vo výške 13,23888500 € za deň. Priemerná mesačná
mzda v čistom žalobkyne za rok 2011 predstavovala sumu 607,95 €. Na základe lekárskeho posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Zdenou Gešovou dňa 04.03.2014
lekárka bodovo ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.200 bodov. Znalec Ing. Jakub
Kintler, PhD. v znaleckom posudku č. 1/2015 konštatoval, že žalobkyni nevznikol nárok na úrazovú
rentu, výšku straty na zárobku určil na sumu 4.152,50 €, a prípadná priznaná výška úrazovej renty
by bola v sume 5.720, 80 €. MUDr. Mária Majzlanová v znaleckým posudkom č. 25/2018 ohodnotila
sťaženie spoločenského uplatnenia na 800 bodov. Žalobkyňa v dôsledku spáchaného trestného činu trpí
posttraumatickou stresovou poruchou v spolupôsobení s trvalou zmenou osobnosti. Zároveň uviedla,
že stav žalobkyne je trvalý.

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody z dôvodu spáchaného
trestného činu žalovaným v 1./ rade, čo má súd preukázané z rozsudku tunajšieho súdu č.k.
2T/199/2012-193 zo dňa 19.11.2012. Zároveň ani žalovaní nárok žalobkyne nerozporovali, rozporovali
iba výšku nároku žalobkyne. V prvom rade súd preskúmal nárok žalobkyne na bolestné uplatnené v
sume 1.336 €. Žalobkyňa si podľa ohodnotenia MUDr. Jánom Paulíkom zo dňa 24.09.2012 vo výške
1.240 bodov uplatnila nárok na 19.493 €. Z toho jej žalovaný v 2./ rade uhradil sumu 18.157 €. Súd
pri posúdení výšky bolestného vychádzal zo znaleckého posudku č. 74/2012 vypracovaného MUDr.
Miroslavom Gőtzlom zo dňa 25.07.2013, pretože tento posudok bol vypracovaný ako posledný a teda je
súd toho názoru, že najpresnejšie určuje bodové ohodnotenie bolestného. V zmysle tohto znaleckého
posudku bola výška bolestného ohodnotená na 1.155 bodov. Toto bolestné bolo zároveň žalovaným v 2./
rade žalobkyni uhradené. Vzhľadom na to, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. sa bolestné
hradí jednorázovo, má súd za to, že bolestné už bolo žalobkyni uhradené a preto nemá žalobkyňa nárok
na ďalšie bolestné. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Následne súd preskúmal výšku nároku
žalobkyne na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa požadovala sumu 21.735 €, ktorú
zdôvodnila tým, že vzhľadom na posúdenie MUDr. Halmom, ktorý určil bodové ohodnotenie na 1.200
bodov bola požadovaná suma navýšená na 30.107 € a po čiastočnom späťvzatí predstavuje sumu
21.735 €. Žalovaní takýto výpočet rozporovali tým, že jednak žalobkyňa počítala s náhradou za 1 bod
vo výške 16,10 €, pričom v čase poškodenia bola náhrada za 1 bod vo výške 15,72 € a počas konania
v rámci znaleckého dokazovania znalkyňa určila rozsah straty spoločenského uplatnenia na 800 bodov.



Súd po preskúmaní výšky nároku konštatuje, že žalovaní správne namietali, že výška ohodnotenia za
1 bod musí byť určená v čase vzniku poškodenia (06.06.2012) v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.
4MCdo/19/2011 zo dňa 25.10.2012. Náhrada za 1 bod straty spoločenského uplatnenia teda predstavuje
sumu 15,72 €. Súd vzhľadom na spornosť vykonal znalecké dokazovanie, na základe ktorého MUDr.
Majzlanová určila rozsah straty spoločenského uplatnenia na 800 bodov. Súd preto vychádzal z tohto
znaleckého posudku a celková výška náhrady za stratu spoločenského uplatnenia predstavuje sumu
12.576 € (800 x 15,72 € = 12.576). Žalovaný v 2./ rade žalobkyni z titulu straty spoločenského uplatnenia
doteraz zaplatil 8.372 €. Žalobkyňa preto má z tohto titulu ešte nárok na rozdiel medzi celkovou sumou
vypočítanou vyššie, a čiastočnou úhradou vykonanou žalovaným v 2./ rade. Súd jej preto z titulu náhrady
za stratu spoločenského uplatnenia priznal sumu 4.204 € (12.576 - 8.372 = 4.204 €). Vo zvyšnej časti
nároku za stratu spoločenského uplatnenia vo výške 17.531 € vzhľadom na uvedené žalobu zamietol.

3. Súd sa ďalej zaoberal výškou náhrady liečebných nákladov. Žalobkyňa si tieto náklady vyčíslila
nasledovne: za rok 2012 - 780,33 €, za rok 2013 - 138,36 €, cestovné 2.022,74 €. Z celkovej sumy
žalovaný v 2./ rade žalobkyni uhradil 1.599,27 €. Žalobkyňa sa preto ešte domáha zvyšku v sume
1.342,16 €. Žalovaní namietali, že žalobkyňa si nesprávne uplatnila aj paušálnu náhradu v zmysle
§ 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 632/2008 Z.z. a že žalobkyňa
nepreukázala, že ňou kúpené lieky boli predpísané lekárom z dôvodu spojitosti s poškodením zdravia
žalovaným v 1./ rade. Súd po preskúmaní výšky tohto nároku žalobkyne konštatuje, že zistil, že za
ošetrenie u zubára zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 656 €, čo má súd za preukázané, z potvrdenia
od MUDr. Ľuboša Vorošváryho. Súd z pokladničných dokladov takisto zistil, že žalobkyňa kúpila lieky
v celkovej sume 138,36 €. Z vyúčtovania ciest súd zistil, že žalobkyňa celkovo za účelom návštev
lekárov vykonala 7.274 km a to predstavuje spotrebu 428,15 litrov benzínu. Súd pri výpočte vychádzal
z údajov Štatistického úradu SR, keďže žalobkyňa nepredložila doklady o cene pohonných hmôt.
Náhrada pohonných hmôt tak predstavuje sumu 654,59 €. Súd nepriznal žalobkyni náhradu v zmysle
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 632/2008 Z.z., pretože táto náhrada patrí len v
zákonom stanovených prípadoch. Žalobkyňa má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, v
tomto prípade náhradu ceny pohonných hmôt a nie aj paušálnu náhradu za každý prejdený kilometer,
z dôvodu, že sa nejedná o reálne náklady, ktoré žalobkyni vznikli. Žalovaný v 2./ rade uhradil celkovo
žalobkyni z titulu liečebných nákladov 1.599, 27 €. Nárok žalobkyne teda predstavuje sumu 780,33 € +
138,36 € + náhradu pohonných hmôt - podľa výpočtu súdu 654,59 €, celkovo 1.573,28 €. Ako je vyššie
uvedené, žalovaný v 2./ rade žalobkyni uhradil z tohto titulu sumu 1.599,27 €. Preto súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Súd sa následne zaoberal nárokom žalovanej z titulu úrazovej renty. Súd konštatuje,
že žalobkyni nevznikol nárok na úrazovú rentu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže
žalobkyňa nemá viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca
v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania. To konštatoval aj znalec Ing. Jakub Kintler v
znaleckom posudku. Vzhľadom na vyššie uvedené v tejto časti nárok žalobkyne súd zamietol. Súd sa
následne zaoberal nárokom žalobkyne z titulu náhrady škody na majetku. Žalobkyňa celkovo žiadala
sumu 1.115 €, z čoho žalovaný v 2./ rade uhradil sumu 867,75 €. Preto žalobkyňa žiadala sumu 247,25
€. Hodnotu ňou uplatňovaných vecí, okrem bicykla od ktorého kúpy predložila doklad o kúpe nijakým
spôsobom nepreukázala. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobkyňu, ktorá toto dôkazné
bremeno neuniesla a súd je toho názoru, že nemôže len na základe ocenenia vecí žalobkyňou, priznať
takto uplatnený nárok. Súd zároveň konštatujem že žalovaný v 2./ rade žalobkyni uhradil nad rámec
bicykla ešte sumu 267,75 €. Súd z dôvodu nepreukázania hodnoty vecí nárok žalobkyne v tejto časti
zamietol. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok z titulu trov spojených s pribratím splnomocnenca
v trestnom konaní vo výške 200 €, súd prvej inštancie skonštatoval, že Trovy poškodeného spojené
s pribratím splnomocnenca nemožno považovať za „škodu spôsobenú trestným činom“, a preto o ich
náhrade nemožno rozhodnúť podľa § 287 ods. 1, § 288 v odsudzujúcom rozsudku. Jedná sa o trovy
trestného konania, ktoré si je poškodený povinný uplatniť a žiadať v rámci trestného konania. Tieto trovy,
keďže sa nejedná o škodu spôsobenú trestným činom si tak už v rámci občianskeho konania uplatňovať
žalobkyňa nemôže. Z tohto dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol.

4. Súd sa zaoberal aj nárokom žalobkyne z titulu straty na zárobku žalobkyne po skončení pracovnej
neschopnosti vo výške 4.152,50 €. Tento nárok žalobkyne žalovaní nijakým spôsobom nerozporovali
a uznali ho. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka priznal
žalobkyni 4.152,50 € z titulu straty na zárobku žalobkyne po skončení pracovnej neschopnosti. Súd
tak žalobkyni priznal 4.204 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 4.152,50 € titulom
náhrady straty na zárobku žalobkyne po skončení pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa počas konania



zobrala v časti úhrad vykonaných žalovaným v 2./ rade čiastočne žalobu späť. Žalovaní so späťvzatím
a zastavením konania v týchto častiach súhlasili. Preto súd v časti o zaplatenie sumy 18.157 € titulom
bolestného, sumy 8.372 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 1.599,27 € titulom úhrady
nákladov spojených s liečením, sumy 867,75 € titulom škody na majetku, sumy 1.428,29 € titulom
náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti konanie zastavil.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obe strany boli v spore čiastočne úspešné. Vzhľadom
na čiastočný úspech oboch strán sporu súd preto žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie . Namietala, že súd prvej
inštancie výrokom I. priznal sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.204,- eur, pričom tento
výpočet nie je správny. Nesúhlasila s výrokom II., ktorým súd vo zvyšku nároku žalobu zamietol, a
to konkrétne, že zamietol nárok žalobkyne v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.336 EUR titulom
bolestného a sumy 12.576,-EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Namietala výrok III.
rozhodnutia o zastavení konania o zaplatenie sumy 18.157,-EUR titulom bolestného a sumy 8.372,-EUR
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm.
f) a h) CSP, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo
viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu a tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o priznaní náhrady škody titulom bolestného pridržiaval
znaleckého posudku MUDr. Gőtzla, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania a nie pre účel
tohto konania, teda nevychádzal zo záverov lekárskeho posudku, ktorý uskutočnil MUDr. Ján Paulík ,
a to konkrétne v zmysle Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 24.09.2012, ktorý bol vyhotovený
špeciálne pre účel tohto súdneho konania. Tieto skutočnosti však súd v rozhodnutí neodôvodnil. Takýto
postup súdu je nesprávny, nedôvodný a v konečnom dôsledku nezákonný. Súd nesprávne vyhodnotil
dôkazovú situáciu, keď mal správne postupovať podľa prijatých záverov znalca, ktoré urobil MUDr. Ján
Paulík v zmysle Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 24.09.2012 pre účel tohto konania. Číselná
odchýlka vo výške vyčíslenia výšky bolestného, ktorú uskutočnil v trestnom konaní znalec MUDr.
Miroslav Gőtzl v zmysle Znaleckého posudku č.7/2012 (celkové bodové hodnotenie za bolestné za úraz
predstavuje 1155 bodov, 1155 bodov x 15,72 EUR = 18.156,60 EUR) a následne, ktorú uskutočnil MUDr.
Ján Paulík v zmysle Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 24.09.2012 (celkové bodové hodnotenie
za bolestné za úraz predstavuje 1240 bodov, 1240 bodov x 15,72 EUR = 19.492,80 EUR) je spôsobená
tým, že znalec MUDr. Gőtzl neaplikoval rovnaké položky bodového ohodnotenia uvedené v zmysle
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v
znení neskorších predpisov aké aplikoval MUDr. Ján Paulík. MUDr. Gőtzl neaplikoval položky bodového
ohodnotenia v zmysle aktuálneho znenia príslušného zákona a súčasne pravdepodobne z dôvodu, že
nedisponoval úplnou zdravotnou dokumentáciou , akou disponovalo zdravotnícke zariadenie, kde liečba
prebiehala a prebieha, MUDr. Gőtzl aplikoval položky iných diagnóz a nie tých, ktoré v skutočnosti
poškodená mala alebo má, teda nesprávne aplikoval Položku 10a - zlomenina očnice (35 bodov) , lebo
správne má byť uvedená položka 11a - zlomenina očnice vľavo s posunom (80 bodov), následne správne
má byť položka 62b - vyrazenie 3 zubov (20 bodov) a nie 2 zubov (10 bodov), následne správne má byť
uvedená položka 223 - otras mozgu III. stupňa (140) a nie otras mozgu stredného stupňa (60 bodov).
Vyššie uvedené skutočnosti spôsobili odchýlku vo výške 85 bodov. Trvala na uplatnení bolestného
v zmysle Lekárskeho posudku Nemocnice s poliklinikou n.o., posudzujúceho lekárom - primárom
oddelenia úrazovej chirurgie MUDr. Jánom Paulíkom zo dňa 24.09.2012. Súd prvej inštancie nesprávne
vyčíslil náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa pôvodne požadovala
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatiť sumu vo výške 30.107 eur. Z dôvodu čiastočného
plnenia zo strany žalovaného v 2/rade, a to v sume vo výške 8.372 eur zobrali v tejto čiastke žalobu
čiastočne späť (v sume vo výške 8.372 eur). V ostatnej časti, t.j. v sume vo výške 21.735,-EUR zostal
petit žaloby nezmenený. Na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Paulíka zo dňa 15.07.2013
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bol žalobkyni priznaný celkový počet bodov vo výške 1470,
z ktorého bol odpočítaný počet bodov 950/ pripadajúci na psychiatrické diagnózy - diagnóza 252 a
255), čím zostal celkový počet bodov vo výške 520 bodov. Znalkyňa MUDr. Majzlanová ohodnotila
ako sťaženie spoločenského uplatnenia titulom diagnózy 255 (vážne duševné poruchy) s bodovým
ohodnotením 800 bodov. Súd pri svojom rozhodovaní mal pri výpočte aplikovať bodové ohodnotenie
minimálne vo výške spolu 1320 bodov. Pri preskúmavaní nároku žalobkyne sa má vychádzať z hodnoty
bodu určeného v čase vzniku poškodenia (06.06.2012) t.j. hodnota bodu by predstavovala 15,72 eur,
tak žalobkyni vzniká nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nárok na



zaplatenie sumy vo výške 20.750,40 eur. Súd pochybil v tom, keď uskutočnil záver, že celková výška
náhrady za stratu spoločenského uplatnenia prestavuje sumu 12.576 eur ( 800 x 15,72 eur = 12.576
eur), lebo toto je výpočet výšky náhrady za stratu spoločenského uplatnenia vzťahujúci sa výlučne len
k psychiatrickej diagnóze 255 v zmysle ZP č.25/2018 MUDr. Majzlanovej. Prvostupňový súd opomenul
na bodové ohodnotenie ostatných diagnóz v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Paulíka vo výške 520
bodov. Žalobkyňa v priebehu konania preukázala svoj nárok na náhradu za stratu spoločenského
uplatnenia minimálne vo výške 20.750,40 eur. Z dôvodu čiastočného plnenia zo strany žalovaného v
2/rade, ktorý titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatil sumu vo výške 8.372 eur, žalobkyni
prináleží nárok na zaplatenie sumy minimálne vo výške 12.378,40 eur. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží povinnosť žalovanému v 1/ a 2/
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.336 eur titulom bolestného a sumu
12.378,40 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne navrhla upraviť aj ostatné na tento výrok nadväzujúce výroky napadnutého rozsudku.

7. Žalovaný 1/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa napadla
aj výrok o zastavení konania, pričom nie je zrejmý dôvod v tejto časti podaného odvolania. Žalobkyňa
uplatňuje svoj nárok z titulu bolestného vo výške 1.336,- eur, vyplývajúci z lekárskeho posudku MUDr.
Jána Paulíka zo dňa 24.9.2012, pričom spochybňuje závery znaleckého posudku MUDr. Gőtzla č.
7/2012 v rámci trestného konania a namieta jednotlivé položky s odôvodnením, že znalec nedisponoval
s úplnou zdravotnou dokumentáciou. MUDr. Gőtzl vypracoval znalecký posudok č. 7/2012 ku dňu
25.7.2013, teda potom, čo MUDr. Paulík vypracoval dňa 24.9.2012 lekársky posudok k stanoveniu
výšky bolestného. Znalecký posudok MUDr. Gőtzla spracovaný pre účely trestného konania ako aj
lekársky posudok MUDr. Paulíka sú listinnými dôkazmi, ktorých dôkaznú hodnotu neurčuje to, pre účely
akého konania boli vypracované. Lekársky posudok MUDr. Paulíka bol pre žalobkyňu ako poškodenú
podkladom pre uplatnenie jej nároku na náhradu škody už v trestnom konaní. Žalobkyňa ako sporová
strana znáša dôkazné bremeno preukázania nárokov na náhradu škody z titulu bolestného a v konaní
nenavrhla vykonať dokazovanie v tom smere, že MUDr. Gőtzl v čase vypracovania znaleckého posudku
nedisponoval s kompletnou zdravotnou dokumentáciou. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla
vykonanie znaleckého dokazovania v civilno-sporovom konaní. Poukázal na problematickú dispozíciu
s nárokom z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia , keď žalobkyňa po späťvzatí žaloby z dôvodu
čiastočnej úhrady tohto nároku upravila petit žaloby na sumu 21.735,- eur a uplatnený nárok v tejto
časti zostal nezmenený. Podaním zo dňa 13.3.2017 nárok na náhradu škody z tohto titulu upravila na
sumu 19.320,- eur, hoci súd odpočítal úhradu vo výške 8.372,- eur od sumy 30.107,- eur, vychádzajúc
z predtým pripustenej zmeny žaloby v tejto časti nároku, pripustil napokon zmenu žaloby na sumu
21.735,- eur. Žalobkyňa v podanom odvolaní správne poukázala na výpočet sťaženia spoločenského
uplatnenia, keď v tejto časti bol preskúmavaný nárok iba v časti psychických následkov . Súhlasil so
zmenou rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I. vo vzťahu k nárokom uplatneným z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia a v zostávajúcej časti navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nakoľko
žalobkyňa odvolaním zjavne nedôvodne napadla aj výrok o zastavení konania navrhol, aby odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný 2/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní dospel ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je správne, vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na aplikáciu
znaleckého posudku č. 7/2012 MUDr. Miroslava Gőtzla.

9. Žalovaný 1/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa podala
odvolanie aj voči výroku o zastavení konania, pričom z akého dôvodu v tejto časti napáda rozhodnutie,
z podaného odvolania nevyplýva. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že súd nesprávne pri
priznaní bolestného vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Miroslava Gőtzla zo dňa 25.07.2013,
pričom mal vychádzať z posudku znalca MUDr. Paulíka zo dňa 24.9.2012, žalovaný 1/ uvádza, že
znalec MUDr. Gőtzl vypracoval znalecký posudok č. 7/2012 ku dňu 25.7.2013, teda po tom, čo
bol vypracoval znalecký posudok MUDr. Paulík. A naviac, lekársky posudok znalca MUDr. Paulíka
bol pre žalobkyňu ako poškodenú podkladom pre uplatnenie jej nároku na náhradu škody už v
trestnom konaní a preto nesúhlasia s tvrdením , že bol špeciálne vypracovaný pre účely civilného
konania . Žalobkyňa ako sporová strana znášajúca dôkazné bremeno aj v smere preukázania
nárokov na náhradu škody z titulu bolestného nenavrhla vykonanie nijakých dôkazov na preukázanie
domnienky v tomto smere, že MUDr. Gőtzl v čase spracovania znaleckého posudku nedisponoval



s jej kompletnou zdravotnou dokumentáciou a ani nenavrhla na unesenie svojich dôkazných tvrdení
vykonanie znaleckého dokazovania v civilno- sporovom konaní. Z tohto dôvodu jej súd nárok na náhradu
škody z titulu bolestného nad rámec žalovaným 2/ realizovanej úhrady správne nepriznal. Namietal, že
nesúhlasí s odvolacím tvrdením, že žalobkyňa po späťvzatí žaloby z dôvodu čiastočnej úhrady z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia , upravila petit žaloby na sumu 21.735,- eur a uplatnený nárok v
tejto časti zostal nezmenený. Podaním zo dňa 13.3.2017 žalobkyňa nárok na náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia upravila na sumu 19.320,- eur, hoci súd, ktorý odpočítal úhradu vo
výške 8.372,- eur od sumu 30.107,- eur, vychádzajúc z predtým pripustenej zmeny žaloby v tejto časti
nároku, pripustil napokon zmenu žaloby na sumu 21.735,- eur.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala odvolací dôvod, spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalobkyne sú dôvodné, keď súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil.
16. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody za bolesť, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrady liečebných nákladov, škody na majetku, náhrady inej škody podľa
§ 444, 445, 446, 447, 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody z dôvodu spáchania
trestného činu žalovaným 1/. Žalobkyni bolestné nepriznal, keď skonštatoval, že bolestné bolo žalobkyni
v celkovej uplatnenej výške 18.157,- eur uhradené žalovaným 2/. Vychádzal zo znaleckého posudku
znalca MUDr. Miroslava Gőtzla č. 74/2012 zo dňa 25.07.2013, kde bolo bolestné ohodnotené na 1.155
bodov. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni vo výške 4.204,- eur / 800
bodov x 15,72,- eur = 12.576,- eur, z ktorej sumy žalovaný 2/ uhradil žalobkyni sumu 8.372,- eur /.
Súčasne žalobkyni nepriznal náhradu liečebných nákladov, keď žalobkyni z uplatnenej sumy žalovaný
2/ uhradil 1.599,27,- eur. Nárok z úrazovej renty súd žalobkyni nepriznal, keď žalobkyňa nemá viac
ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania. Nárok žalobkyne na náhradu škody na majetku nepriznal, keď tento
nepreukázala a rovnako aj trovy spojené s pribratím splnomocnenca v trestnom konaní. Záverom súd
prvej inštancie priznal žalobkyni nárok z titulu straty na zárobku vo výške 4.152,5,- eur, ktoré strany
sporu nerozporovali.

18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.



20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

22. Späťvzatie žaloby je prejav žalobkyne, ktorým voči súdu vyhlasuje, že žiada súd, aby o jej žalobe
v rozsahu vymedzenom v tomto prehlásení ďalej nejednal a nerozhodoval. Pokiaľ je takýto prejav
žalobkyňou, t.j. pánom sporu, uskutočnený, súd konanie zastaví v rozsahu, na ktorý sa späťvzatie žaloby
vzťahuje. Iba výnimočne, ak žalobkyňa vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Ak nejde o prípady
uvedené v § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov.

23. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na vyššie uvedené
zákonné ustanovenie konanie v časti o zaplatenie sumy 18.157,-€ titulom bolestného, sumy 8.372
€ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 1.599,27 € titulom úhrady nákladov spojených s
liečením, sumy 867,75 € titulom škody na majetku, sumy 1.428,29 € titulom náhrady za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti, zastavil. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení zo dňa
05.04.2017 urobila dispozitívny úkon a v jednotlivých, vyššie uvedených sumách zobrala návrh v týchto
častiach späť, preto súd prvej inštancie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie, pre čiastočné
späťvzatie, správne zastavil. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v písomne podanom
odvolaní napáda čiastočné zastavenie konania, pričom dôvody, pre ktoré napáda rozhodnutie súdu
prvej inštancie , neuviedla. Na túto skutkovú okolnosť poukázal vo svojom vyjadrení aj žalovaný 1/,
ktorý uviedol, že žalobkyňa dôvod, pre ktorý napáda svojím odvolaním výrok o zastavení konania, z
podaného odvolania nevyplýva , pričom žalobkyňa vzala z dôvodu preukázateľného uhradenia tejto
škody žalovaným 2/ žalobu späť , na ktorú súd reagoval zastavením konania.

24. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo .

26. Za skutkové zistenia , ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné v zmysle
citovaného ustanovenia považovať výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP , pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli , ani inak nevyšli najavo, pretože súd opomenul
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
alebo preto, že v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti /dôležitosti/ zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktorý odporuje ust. § 191 ods. 1 CSP. Skutkové zistenie, ktoré nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, keď sa týka skutočnosti, ktorá v konaní nebola
preukázaná.

27. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorá je vykonaným dokazovaním
prisudzovaná hodnota závažnosti /dôležitosť/ pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti,
príp. hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti / dôležitosti/ súd určuje,
aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či môže o ne oprieť svoje skutkové zistenia /
či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, príp. v akom smere/. Pri hodnotení
dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané /opatrené/ a prevedené spôsobom
odpovedajúcim zákonu alebo či v tomto smere vykazuje vady /či ide o dôkazy zákonné či nezákonné/,
na dôkazy , ktoré boli získané a vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd
neprihliada.



28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd vykonal dokazovanie oboznámením znaleckého posudku
č. 74/2012 vypracovaný MUDr. Miroslavom Gőtzlom zo dňa 25.07.2013, keď zistil, že znalec ohodnotil
bolestné na 1.155 bodov a konštatoval, že úraz zanechal na zdraví žalobkyne trvalé následky. Súd
pri posúdení výšky bolestného vychádzal zo znaleckého posudku č. 74/2012 vypracovaného MUDr.
Miroslavom Gőtzlom zo dňa 25.07.2013, pretože tento posudok bol vypracovaný ako posledný a je
toho názoru, že najpresnejšie určuje bodové ohodnotenie bolestného a určil bodové ohodnotenie na
1.155 bodov.

29. Po oboznámení sa obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a
vyhodnotil relevantnosť znaleckých posudkov bez toho, že by sa skutočne znalecký posudok č. 74/2012
vypracovaný MUDr. Miroslavom Gőtzlom dňa 25.07.2013 v spise nachádzal. Z obsahu zápisníc z
pojednávania zo dňa 6.3.2014, 13.5.2014, 14.3.2017, 18.9.2018 nevyplýva tá skutočnosť, že súd prvej
inštancie vykonal oboznámenie tohto listinného dôkazu , preto poukaz na obsah spisu nedáva podklad
pre takýto záver súdu.

30. Záver súdu tak, ako to vyššie skonštatoval , je preto predčasný. Súd prvej inštancie mal k dispozícii
dva znalecké posudky/ tak, ako to v priebehu konania opakovane konštatoval/, s rozdielnymi závermi,
pričom tieto nevyhodnotil v tom zmysle, ktorý a z akých dôvodov vzal za podklad svojho rozhodnutia
a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku. Tieto rozpory neodstránil,
nevysporiadal sa s rozdielnym bodovým ohodnotením v rámci hodnotenia dôkazov. Uzavrel, že znalecký
posudok č. 74/2012 vypracovaný MUDr. Miroslavom Gőtzlom dňa 25.07.2013 bol vypracovaný ako
posledný a teda najpresnejšie určuje bodové ohodnotenie bolestného.

31. Žalobkyňa už v podanej žalobe namietala a poukazovala na rozdielnosť znaleckých posudkov a to
MUDr. Miroslava Gőtzla a MUDr. Jána Paulíka, keď znalec MUDr. Gőtzl aplikoval položky iných diagnóz
a nie tých, ktoré v skutočnosti poškodená mala alebo má, teda nesprávne aplikoval položku 10a -
zlomenina očnice (35 bodov) , pričom správne má byť uvedená položka 11a - zlomenina očnice vľavo s
posunom (80 bodov), následne správne má byť položka 62b - vyrazenie 3 zubov (20 bodov) a nie 2 zubov
(10 bodov), následne správne má byť uvedená položka 223 - otras mozgu III. stupňa (140) a nie otras
mozgu stredného stupňa (60 bodov) , ktoré spôsobili odchýlku vo výške 85 bodov. Rozdielnosť týchto
položiek súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozptýlil . Rovnako súd prvej inštancie nesprávne určil
výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď vzal do úvahy len psychiatrickú diagnózu
bez priznania ostatných , zo znaleckého posudku vyplývajúcich položiek. Na pochybenie poukázala
v odvolaní žalobkyňa a rovnako žalovaný 1/, keď zhodne uviedli, že pri priznaní nároku na náhradu
škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie pochybil, keď pre svoj výpočet vzal
do úvahy len psychiatrickú diagnózu. Odvolací súd uvádza, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné , nie je zrejmá výška súdom priznaného nároku bez jasného odôvodnenia.

32. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy
a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 191 a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Povinnosťou súdu
je zaoberať sa námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie.

33. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, zakotvil v ust. § 220 požiadavku preskúmateľnosti
rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal , z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,



prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé.

34. Preskúmaním danej veci v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov odvolací súd dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako
sa súd prvej inštancie vysporiadal s rozdielnymi znaleckými posudkami pri určení výšky bolestného a
rovnako nie je možné zistiť, z akého dôvodu pri priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia nepriznal
ostatné položky.

35. Odvolacia námietka žalobkyne , že súd prvej inštancie pochybil, keď uskutočnil záver o celkovej
výške náhrady za stratu spoločenského uplatnenia 12.576,- eur / 800x15,72 eur / , pričom vychádzal
len zo psychiatrickej diagnózy v zmysle znaleckého posudku č. 25/2018 MUDr. Majzlanovej, keď
opomenul bodové ohodnotenie ostatných diagnóz v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Paulíka, je
dôvodné. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia, bod 62. nevyplýva, z akého posudku
vychádzal súd prvej inštancie pri priznaní nároku žalobkyne na náhradu za stratu spoločenského
uplatnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že v spise je založený lekársky posudok MUDr. Jána Paulíka zo
dňa 15.7.2013, kde je okrem iného, v časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedených
celkovo 8 položiek. Súd prvej inštancie priznal v časti uplatnenia náhrady za stratu spoločenského
uplatnenia 800 bodov, vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Márie Majzlanovej, znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria , ktorá hodnotila položku č. 255- vážne duševné poruchy .
K ostatným, žalobkyňou uplatneným položkám v zmysle znaleckého posudku MUDr. Paulíka , sa súd
prvej inštancie nevyjadril, tieto, pokiaľ ich nepriznal, riadne neodôvodnil. Na túto skutočnosť poukázal vo
vyjadrení aj žalovaný 1/, ktorý uviedol , že znaleckým posudkom MUDr. Majzlanovej bol preskúmavaný
nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia iba v časti psychických
následkov na zdraví a pri stanovení celkovej výšky nároku na náhradu škody z tohto titulu pri zohľadnení
sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodov nesúvisiacich so psychickými následkami by táto mala
byť vypočítaná tak, ako na to žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní.

36. Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul zaoberať vyššie
uvedenými skutkovými okolnosťami , porušil tým právo žalobkyne na spravodlivý proces a konanie
zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, čím znemožnil odvolaciemu súdu prieskum jeho rozhodnutia v
odvolaním napadnutej časti.

37. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku
III., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 18.157,-€ titulom bolestného, sumy 8.372 € titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 1.599,27 € titulom úhrady nákladov spojených s liečením,
sumy 867,75 € titulom škody na majetku, sumy 1.428,29 € titulom náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti zastavil, potvrdil a v zostávajúcich častiach, výroku I., II. a IV. napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, pre neobjasnenie všetkých skutkových okolností a neúplnosť skutkových
zistení, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods.
1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Po vrátení veci je súd prvej inštancie povinný ďalej vo veci konať tak, že doplní dokazovanie najmä
pripojením spisu sp. zn. 2T/199/2012 a oboznámením znaleckého posudku č. 74/2012 vypracovaný
MUDr. Miroslavom Gőtzlom dňa 25.07.2013 , prihliadne na všetky odvolacie námietky žalobkyne
týkajúce sa rozdielneho bodového ohodnotenia , pričom riadne odôvodní relevantnosť toho znaleckého
posudku, ktorý vzal do úvahy pri priznaní uplatneného nároku. Vysporiada sa s výškou nároku
žalobkyne na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia v zmysle bodu 35, keď uvedie, z ktorého
znaleckého posudku bude vychádzať pri rozhodovaní o uplatnenom nároku s uvedením, či má
žalobkyňa nárok aj iné položky, vyplývajúce z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, uvedené
v znaleckom posudku MUDr. Paulíka ako i so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne a vo veci
opätovne rozhodne.

39. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.

40. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.



41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).