Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/201/2019 z 12. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. októbra 2020, sp. zn. 11S/201/2019, ECLI:SK:KSTN:2020:3019200513.2 Krajský súd Trenčín | 11S/201/2019 | ECLI:SK:KSTN:2020:3019200513.2 | 2020-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 190 zákona č. 165/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da84cf78-dad4-4b6b-8c8e-581cf73957bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3019200513.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/201/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200513
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200513.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: AFG SECURITY -
CORPORATION, s.r.o., so sídlom Javorová 32/451, Partizánske - Veľké Bielice, IČO: 36 258 113, právne
zastúpeného advokátom Petrom Janíkom, so sídlom M.R.Štefánika 5, Topoľčany, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102143827/2019 zo dňa 11. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 z.č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100342547/2019 zo dňa 30.01.2019 vyrubujúceho žalobcovi
rozdiel dane v sume 9.437,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013.

2. Žalobca žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne
zisteného skutkového stavu a pre podstatné porušenie ustanovení o daňovom konaní. V žalobe
poukázal na zdôvodnenie rozhodnutia žalovaným, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane o porušení
ust. § 51, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 Zák. o DPH. Žalobca namietal, že správne orgány neuviedli, aké
dôkazy mal predložiť na preukázanie materiálneho plnenia od spoločnosti J.B.K. group s. r. o., čím
odňali právo žalobcovi sa k nim vyjadriť. Uvedené predstavuje závažnú vadu konania a z toho vyplýva
protiprávnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca namietal porušenie § 3 z.č. 563/2009 Z.z. správcom
dane a žalovanému porušenie ust. § 25 z.č. 563/2009 Z.z., t.j. v daňovom konaní nebola zachovaná
rovnosť zbraní. Žalobca predložil dostatočne presvedčivé dôkazy, že nakúpený tovar od spoločnosti
J.B.K. group, s.r.o. Liptovský Mikuláš odpredal ďalším subjektom, uniesol vlastné dôkazné bremeno
a preukázal existenciu materiálneho plnenia. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré
nastali na strane dodávateľskej spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. mal dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu
znášať žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom nezdôvodnil povinnosť žalobcu preukazovať skutočnosti,
ktoré nastali u jeho dodávateľov. Žalovaný presunom dôkazného bremena na žalobcu porušil ust. §
24 z.č. 563/2009 Z.z. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012,
podľa ktorého nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa
sám nepodieľal. Žalobca zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a
priznať trovy konania.



3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na
to, že správca dane skúmal predovšetkým tú skutočnosť, či žalobcovi tovar reálne dodal dodávateľ
J.B.K. group, s.r.o., čo žalobca nepreukázal. Uvedená dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych
zamestnancov ani majetok, za obdobie roka 2013 nepodala daňové priznanie k DPH ani k dani z príjmov
právnickej osoby, nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti, bola nekontaktná, nepredložila
účtovné doklady. Podľa vyjadrenia platiteľa prepravu zabezpečovala spoločnosť J.B.K. group, s.r.o., no
platiteľ nevedel uviesť evidenčné čísla vozidiel, mená vodičov, kde sa tovar nakladal, či bol niekto pri
nakládke tovaru a nevedel uviesť ani pôvod tovaru. Žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril svojho
dodávateľa, nekomunikoval s jeho konateľom. Dodávateľská spoločnosť neodviedla DPH, čím došlo k
porušeniu neutrality DPH. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti
J.B.K. group, s.r.o. bez toho, aby konal s osobou oprávnenou konať v mene tejto spoločnosti, obchody
boli uzatvárané s G. D., ktorý nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, nebol preukázaný jeho vzťah
k dodávateľskej spoločnosti, jeho oprávnenie vystupovať v jej mene a uzatvárať za ňu obchody. Konateľ
spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. E. J. sa vyjadril, že žiadnu činnosť za uvedenú spoločnosť nevykonával,
nepodával daňové priznania, neviedol účtovníctvo, nebol si vedomý splnomocnenia G. D. na konanie
v mene spoločnosti a G. D. ako svedok využil svoje právo a odmietol vypovedať. Tvrdenie žalobcu, že
nakúpený tovar využil na ďalšie zdaniteľné plnenie, ako i preukázanie tohto tvrdenia, nie je dôkazom, že
tovar reálne obstaral od deklarovaného dodávateľa. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn.
1Sžf/111/2015 z 11.04.2017, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť daňového subjektu pri uplatnení
odpočtu DPH. Žalovaný zotrval na právnom závere, že nebolo preukázané dodanie tovarov dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach, a preto nemohla z tohto titulu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19
ods. 1 zák. o DPH. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou J.B.K. group, s.r.o., čím porušil
§ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zák. o DPH.

4. Uznesením zo dňa 21. apríla 2020, č.k. 11S/201/2019-56 správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodovanie o správnej žalobe
žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním
podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými
je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym
spisom predloženým žalovaným, s vyjadreniami účastníkov konania rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania vo veci nežiadal (§ 107 ods.
2 SSP). Senát správneho súdu dospel k jednomyseľnému právnemu záveru, že správnej žalobe nie je
možné priznať úspech, žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol z týchto dôvodov:

6. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102143827/2019 zo dňa 11. septembra 2019, ktorým žalovaný rozhodol tak, ako je
uvedené v odseku 1 tohto rozsudku. V danej veci nebol okrem iného žalobcovi uznaný odpočet DPH
z faktúr od dodávateľskej spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom, keď žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet
DPH mu bol reálne dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. Pred posúdením
skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou
žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH z faktúr od dodávateľskej
spoločnosti J.B.K. group, s.r.o., a preto predmetom súdneho prieskumu je len táto časť rozhodnutia
žalovaného.

7. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2013, ktorá sa začala dňa
31.10.2017 a o výsledku ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 101981746/2018 zo dňa 05.10.2018,
doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k uvedeným zisteniam dňa 09.10.2018. Pripomienky
žalobcu k Protokolu boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 25.01.2019.

8. Žalobca si v zdaňovacom období október 2013 okrem iného odpočítal DPH z 10 faktúr vystavených
dodávateľskou spoločnosťou J.B.K. group, s.r.o. spolu vo výške 51.235,36 eur, z toho DPH vo
výške 8.539,23 eur. Predmetom fakturácie bolo dodanie tovaru - výstrojného materiálu podľa dohody.
Správca dane preveroval reálne uskutočnenie predmetných obchodov a z jeho zistení o dodávateľskej
spoločnosti J.B.K. group, s.r.o. nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní tovaru touto spoločnosťou.



9. Spoločnosť J.B.K. group, s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu je spoločnosťou nedôveryhodnou.
V rozhodnom čase táto spoločnosť nemala potrebné materiálne, technické, ani personálne vybavenie
na vykonávanie obchodnej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov, ani majetok, za rok 2013 nepodala
žiadne daňové priznanie, nevykonávala ekonomickú činnosť. So správcom dane nekomunikovala,
bola nekontaktným subjektom, nepredložila žiadne účtovné doklady. Konateľ spoločnosti J.B.K. group,
s.r.o. E. J. o svojej spoločnosti nemal žiadne vedomosti, za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť,
nevedel, aký je predmet podnikania, nemal vedomosť o žiadnych transakciách, nevedel nič o dokladoch
spoločnosti, ani platbách, ani o preprave a pôvode tovaru, nepodával daňové priznania, ani neviedol
účtovníctvo. G. D., ktorý komunikoval so žalobcom nemal na konanie v mene spoločnosti J.B.K.
group, s.r.o. žiadne oprávnenie, konateľ J.B.K. group, s.r.o. E. J. ho na takúto činnosť nesplnomocnil.
Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Pri existencii takýchto
pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva
a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti
o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že
žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo
tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 uznaný ako
oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49
ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

10. Správca dane - Daňový úrad Trenčín dňa 30.01.2019 vydal rozhodnutie č. 100342547/2019, ktorým
podľa § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.437,69 eur na DPH za
zdaňovacie obdobie október 2013, pričom vyrubený rozdiel predstavuje i neuznanie odpočítania DPH z
faktúr od dodávateľskej spoločnosti J.B.K. group, s.r.o.

11. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

12. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

16. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.



19. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho
vydaním správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne
sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a žalovaný napadnuté rozhodnutie náležite
odôvodnil.

22. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania
efektívne orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie tých
záverov, ktoré vyplývajú z ich rozhodnutí. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na
ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok
na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal,
že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované
na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si
dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie,
aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti,
čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných
partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných
partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní
do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt
plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom
jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v
podmienkach slobodného trhu len na ňom.

23. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
potvrdiť alebo zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii. K námietkam týkajúcim sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní
dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich
bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje
pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre.

24. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie
DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak
zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry,
dodacie listy, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez
skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov, hoci aj pri existencii zhodného
tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu, priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou
povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane
má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej
kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku
na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní



deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak
nie je možné priznať nárok na odpočítanie DPH.

25. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry NS SR týkajúcej sa podmienok
pre uplatnenie práva na odpočet DPH, rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázok dôkazného
bremena a jeho rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich
recentných rozsudkov sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra
kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o
preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných
rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či
dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o
reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,
1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn.
3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle
aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na
odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.“

26. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými
podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn.
4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky
pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa
rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak
práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH),
musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na
to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“
V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“

27. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v
danej veci o dodaní tovaru dodávateľskou spoločnosťou J.B.K. group, s.r.o. na základe sporných faktúr
sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane. Správca
dane vo veci vykonal riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu a správny súd skutkový stav
považuje za dostatočne zistený. Žalobca v podanej žalobe ani neuviedol, ktoré dôkazy žiadal vykonať na
doplnenie skutkového stavu a správne orgány tieto dôkazy nevykonali. Zo skutkového stavu zisteného
správcom dane, na ktorý poukázal i žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj podľa názoru správneho
súdu, nebolo preukázané dodanie tovaru na sporných faktúrach dodávateľskou spoločnosťou J.B.K.
group, s.r.o. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú
rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného
na sporných faktúrach a nie je dôvodná námietka žalobcu, že v tomto smere prenášal dôkazné
bremeno na neho. Správca dane žiadal od žalobcu len predloženie dôkazov, ktoré by vyvrátili jeho
odôvodnené pochybnosti. Nedôvodná je i ďalšia námietka žalobcu, že správne orgány neuviedli,
aké dôkazy mal žalobca predložiť. Správny súd poukazuje na to, že správca dane má právo, ale i
povinnosť preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, nemá však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým
spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k výsledkom dokazovania
bola spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení a reálnosť obchodov, z ktorých odpočet DPH
si uplatňuje. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v
daňovom konaní a vyhodnotenie dôkazov ako formálne a nepostačujúce na preukázanie žalobcových
tvrdení, správny súd považuje za súladné so zákonom a zisteným skutkovým stavom. Úvahy správcu
dane a žalovaného odôvodňujúce nepriznanie odpočtu DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti
J.B.K. group, s.r.o. na základe zistených skutočností ako napr. nepreukázanie uzatvorenia obchodov
s konateľom dodávateľskej spoločnosti, nepreverenie si dodávateľskej spoločnosti, ktorá nemala
zamestnancov, majetok, nepodávala daňové priznania, nevedomosť o preprave pri dodaní tovaru a
pod., zodpovedajú zásadám logického myslenia a dôvodne viedli k preneseniu dôkazného bremena na



žalobcu, pričom žalobca pochybnosti správnych orgánov nevyvrátil, čím neuniesol dôkazné bremeno v
konaní a nemohol sa úspešne domôcť priznania uplatneného odpočtu DPH.

28. S poukazom na uvedené správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, keď správne
orgány vec po právnej stránke správne posúdili, vo veci riadne zistili skutkový stav a postupovali
podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca namietal, že preukázal existenciu
tovaru a jeho odpredaj ďalším subjektom, je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť nepreukazuje,
že dodávateľom tovaru na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, bola dodávateľská
spoločnosť J.B.K. group, s.r.o. Nie je úlohou správnych orgánov preukazovať od koho alebo akým
spôsobom žalobca získal tovar, správne orgány len preverujú pravdivosť a reálnosť obchodu, z ktorého
bol odpočet DPH uplatnený, t.j. v prejednávanej veci, či tovar reálne dodala žalobcovi dodávateľská
spoločnosť J.B.K. group, s.r.o. a žalobca reálnosť tohto obchodu v konaní nepreukázal, čím nesplnil
podmienky na odpočet DPH.

28. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Z uvedených dôvodov správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ust. § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní
o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí,
ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí
byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté
rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).