Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/64/2017 z 26. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. júna 2017, sp. zn. 23Tos/64/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3116011349.2 Krajský súd Trenčín | 23Tos/64/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3116011349.2 | 2017-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 411 ods. 1 TP, § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ, § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b46263c-f04c-4b6d-a6a7-b4c260a5425a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3116011349.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011349.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému T. W., nar. X.X.XXXX v Z., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2017 o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/326/2016 z 24.03.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného T. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený T. W. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 3T/154/2015 zo dňa 25.11.2015, právoplatný 04.12.2015 pre prečin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. h) Tr. zákona a
pre pokus prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 14 k § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na výkon tohto
trestu odsúdený nastúpil dňa 4.12.2015 (so započítaním väzby od 27.9.2015 do 4.12.2015) a jeho
predpokladaný koniec má mať dňa 27.9.2017. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie
odsúdenému plynie od 27.9.2016.

Dňa 14.9.2016 podal odsúdený na Okresný súd v Trenčíne návrh o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín rozhodol uznesením zo dňa 14.11.2016, sp. zn. 6Pp/326/2016 tak, že podľa § 415
odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného
T. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že u neho nie sú
splnené všetky zákonom stanovené podmienky.

Na podklade sťažnosti odsúdeného Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2Tos/9/2017 zo dňa
01.02.2017 zrušil vyššie uvedené uznesenie a zároveň uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že boli porušené práva odsúdeného
na obhajobu v dôsledku toho, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie bez toho, aby sa zaoberal
žiadosťou odsúdeného o ustanovenie obhajcu z dôvodu, že ten si ho nemôže dovoliť pre svoje majetkové
pomery.
Okresný súd po vrátení veci ustanovil odsúdenému opatrením sp. zn. 6Pp/326/2016 zo dňa 10.02.2017
obhajcu a následne opätovne vykonal dňa 24.03.2017 verejné zasadnutie, na ktorom znovu vypočul
odsúdeného. Tento sa podrobne vyjadril k hodnoteniu, ktoré bolo na neho vypracované z výkonu
trestu a vyjadril s ním nesúhlas. Disciplinárne tresty, ktoré mu boli uložené sú umelo vykonštruované,
vymyslené. Žiadal, aby súd prehodnotil jeho hodnotenie a vyhovel jeho návrhu na podmienečné
prepustenie, prípadne mu uložil i dohľad, ktorý je schopný plniť. Okresný súd následne uznesením sp.zn.
6Pp/326/2016 zo dňa 24.03.2017 rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na §



66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona návrh odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil jednak sám, ale i
prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení sťažnosti zo dňa 01.05.2017 v podstate opätovne
obsiahlo poukazoval na to, že disciplinárne tresty, ktoré mu boli uložené sú vymyslené a účelové zo
strany ústavu z dôvodu, že sa neustále sťažoval na ústav. Rovnako opätovne namietal hodnotenie
ústavu, ktoré nepovažuje za objektívne, najmä konštatovanie, že jeho resocializačná prognóza je
nepriaznivá a súd sa v tej súvislosti nezaoberal jeho obranou a argumentáciou v tom smere, že má
vytvorené sociálne zázemie u matky, prípadne bratov, o čom svedčí priložený list od brata, ako aj jeho
snahu sa po prepustení zamestnať. Vytýkal napadnutému uzneseniu jeho nejasnosť a nepresnosť a
skutočnosť, že nekonal urýchlene, pričom nepostupoval správne, aby riadne zhodnotil dôkaznú situáciu.
Namietal, že nebol oboznámený s hodnotením ústavu zo dňa 06.03.2017. Vzhľadom na uvedené žiadal,
aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a podmienečne ho prepustil na slobodu i s prípadnými
obmedzeniami, ktoré dodrží.

Dôvody sťažnosti doplnil i prostredníctvom obhajcu, v ktorom opakovane uviedol, že sa nestotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. Súd jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol s
poukazom na nenaplnenie materiálnej stránky (podmienky), ktorá musí byť pre pozitívne rozhodnutie o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody naplnená spoločne so stránkou formálnou.
Materiálna stránka pozostáva z dvoch zložiek. Prvou zložkou je to, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností preukázal polepšenie. Druhou zložkou je, že od neho možno očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Vo vzťahu k údajnému nenaplneniu prvej zložky materiálnej stránky
uviedol, že je skutočne pravdou, že bol počas výkonu trestu viackrát disciplinárne potrestaný, no ako na
to poukazoval už uviedol počas konania, uložené tresty považuje za účelové a vykonštruované voči jeho
osobe. Uznáva, že súd v konaní o podmienečnom prepustení nie je v postavení orgánu, ktorý by mohol
hodnotiť zákonnosť a správnosť uložených trestov, no napriek tomu by ich súd nemal bezvýhradne
akceptovať bez potreby ďalšieho skúmania. Súd by mal povahu disciplinárnych trestov skúmať jednak z
dôvodu, že v podmienkach výkonu trestu je pre neho viac ako náročné bojovať proti uloženým trestom
prostredníctvom súdom zmienených opravných prostriedkov. Zároveň by ich mal riadne preskúmať kvôli
tomu, že ak by sa ich skutočne dopustil, obvykle udeľované sankcie za ich spáchanie sú nepomerne
vyššie ako tie, ktoré boli uložené jemu. Napokon niektoré kategórie skutkov, za ktoré mu bolo uložené
disciplinárne potrestanie nepovažuje za tak závažné, že by mohli spochybniť jeho polepšenie vo výkone
trestu. V tejto súvislosti poukazuje napr. na disciplinárne tresty za nedostatočné ustrojenie alebo za
neustrojené lôžko, ktoré mu boli uložené počas pobytu v ÚVTOS a ÚVV Ilava. K nenaplneniu druhej
zložky materiálnej stránky uviedol, že nesúhlasí s tým, že by od neho nebolo možné očakávať to, že
v budúcnosti povedie riadny život. Tieto tvrdenia stoja najmä na správe ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa
29.09.2016, ktorá si však vo svojom obsahu jednoznačne vzájomne odporuje, kde na jednej strane
konštatuje jeho chýbajúce rodinné zázemie, no na strane druhej hovorí o tom, že so svojimi blízkymi
odsúdený udržuje pravidelný kontakt a to aj zasielaním balíčkov. Rovnako táto správa tiež na jednej
strane hovorí o tom, že jeho vystupovanie nie je na požadovanej úrovni, no na druhej strane tiež hovorí o
tom že svoj voľný čas trávi zmysluplným a aktívnym spôsobom, v kolektíve je nekonfliktný, podieľa sa na
činnosti v prospech ústavu výkonom čistiacich a upratovacích prác atď. Vzhľadom na uvedené je takáto
správa vo svojich tvrdeniach protichodná a neposkytuje dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie. Súd v súvislosti so záverom o nemožnosti očakávania
vedenia riadneho života tiež poukazuje na jeho predchádzajúce zlyhania a odsúdenia. Pritom sa jedná
o jeho minulé skutky, za ktoré už riadne niesol zodpovednosť a bol za ne riadne potrestaný, preto súd
pri svojom rozhodovaní nemá prihliadať na predchádzajúci život odsúdeného, pretože tieto okolnosti už
boli predmetom posudzovania pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Rovnako ani tvrdenia o absencii
pracovných návykov a riziku sociálneho zlyhania, spojené s abúzom návykových látok nemajú reálny
základ. Z predloženej správy ÚVTOS a ÚVV Ilava je zrejmé, že sa podieľa na pracovnej činnosti pre
ústav, pričom je s ňou vyslovená spokojnosť. Čo sa užívania návykových látok týka, vo výkone trestu sa
k nim z pochopiteľných dôvodov nedostane a táto skutočnosť tak mala na jeho osobu pozitívny vplyv,
keďže si uvedomil, že ich k životu vôbec nepotrebuje. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že vyhovie jeho žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.



Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného T. W. nie
je dôvodná.

Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich
povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a
vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky
týkajúce sa jednak polepšenia odsúdeného vzhľadom na plnenie svojich povinností a svoje správanie
vo výkone trestu a tiež splnenia podmienky očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, v tomto
smere okresný súd správne dospel k záveru, že tieto nie sú splnené a to ani podmienka týkajúca
sa plnenia povinností a správania odsúdeného vo výkone trestu a to s poukazom na hodnotenie a
správy z ÚVTOS Ilava, ale tiež Žilina, kde odsúdený nastúpil výkon trestu a následne bol dočasne
premiestňovaný, ktoré správy podrobne konštatoval už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení a z
ktorých okrem iného vyplýva, že počas doterajšieho výkonu trestu bol 7 krát disciplinárne potrestaný. Z
popisu jednotlivých porušení ústavného poriadku, tak ako sú uvedené v uznesení súdu prvého stupňa
je zrejmé, že odsúdený sústavne porušuje ústavný poriadok. V súvislosti so sťažnostnými námietkami
odsúdeného je potrebné uviesť, že súd v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie nemôže bez
ďalšieho revidovať a prehodnocovať zákonnosť právoplatne uložených disciplinárnych trestov len na
základe tvrdení a domnienok odsúdeného, ktorý mal možnosť podať voči nim riadny opravný prostriedok
postupom podľa § 97j zákona č. 475/2005 Z. z. , resp. domáhať sa ochrany u prokurátora, ktorý v zmysle § 96 zákona č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave, čím je zabezpečená
ochrana osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody pred prípadným nezákonným postupom orgánu pri
plnení úloh na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému súd môže disciplinárne
tresty hodnotiť pri podmienečnom prepustení len z hľadiska ich závažnosti, pričom v konkrétnom prípade
je nutné uviesť, že u časti previnení ide o také porušenia povinností a porušenia ústavného poriadku
odsúdeným, ktoré nepochybne nemožno hodnotiť ako menej závažné. Z hľadiska komplexného
hodnotenia teda nemožno skonštatovať, že by odsúdený svojim vzorným plnením povinností a najmä
správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že nebol
oboznámený s hodnotením ústavu zo dňa 06.03.2017, táto nie je namieste. Krajský súd poukazuje
na to, že táto správa bola prečítaná okresným súdom na verejnom zasadnutí v rámci dokazovania,
pričom odsúdený sa k nej nevyjadril. Čiastočne možno prisvedčiť len námietke odsúdeného ohľadne
uvádzaného chýbajúceho rodinného zázemia, ako jedného z rizikových faktorov. Je zrejmé, že i keď
to tak spočiatku nebolo, odsúdený v súčasnosti udržiava kontakt s rodinnými príslušníkmi, ku ktorým
môže po výkone trestu ísť, teda má vytvorené určité sociálne zázemie u matky, prípadne bratov. Je
však nutné uviesť, že toto konštatovanie je len jedným z kritérií z hľadiska komplexného hodnotenia
rizikových faktorov sociálneho zlyhania, ktoré v konečnom dôsledku nemalo vplyv na konečný správny
záver o nesplnení zákonných podmienok na podmienečné prepustenie. Pokiaľ ide o námietku, že súd
nemohol prihliadať na jeho predchádzajúce odsúdenia, s týmto nemožno súhlasiť. Povinnosť súdu
vziať do úvahy aj takéto skutočnosti vyplýva z ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. z hľadiska zistenia,
či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V rámci kladného alebo
záporného výsledku na zodpovedanie tejto otázky hodnotí súd viacero skutočností a okolností, medzi
ktoré nepochybne patrí i hodnotenie osoby z hľadiska jeho trestnej minulosti s prihliadnutím na to, či
už v minulosti bolo na neho vplývané odsudzujúcim rozsudkom, akým trestom, za akú trestnú činnosť
a či už bolo na neho vplývané aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. Uvedené má význam z
hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti a teda nepochybne (okrem
ďalších kritérií) i na posúdenie toho či možno v budúcnosti od odsúdeného dôvodne očakávať vedenie
riadneho života. Pri zodpovedaní na uvedenú podmienku je nepochybne rozdiel medzi odsúdeným,
ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu za nedbanlivostný trestný čin a odsúdeným, ktorý sa napriek
predchádzajúcim odsúdeniam k nepodmienečným trestom opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej
činnosti. V prejednávanom prípade je nutné zvýrazniť, že T. W. bol v minulosti už päťkrát súdne
trestaný a to za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, najmä majetkového charakteru a boli mu ukladané aj



nepodmienečné tresty, pričom z posledného bol po vykonaní trestu prepustený dňa 15.09.2015, no už
niekoľko dní na to sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú aktuálne vykonáva trest odňatia slobody.

Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na hodnotenie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu a
pri komplexnom zhodnotení jeho osoby, prihliadajúc i na ústav v akom trest vykonáva (stredný stupeň
stráženia) sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu a je možné bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že odsúdený svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu nepreukázal
polepšenie a nesplnil tak podmienky na podmienečné prepustenie. Naviac krajský súd považuje za nutné
zvýrazniť, že v predchádzajúcom období bol súdne trestaný za úmyselnú trestnú činnosť, pričom mu
bol už v minulosti ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý zjavne neviedol k jeho náprave,
keď sa dopustil ďalšieho trestného činu, za ktorú aktuálne vykonáva trest. Na základe uvedeného
potom aj krajský súd dospel ku konštatovaniu, že v súčasnosti nie je možné vysloviť ani záver o
dôvodom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po podmienečnom prepustení, teda nie je
splnená ani tretia podmienka na také rozhodnutie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí
stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom
rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť
predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho
recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo.

Keďže v uvedených smeroch sú zistenia a závery okresného súdu vecne správne a presvedčivo
odôvodnené, krajský súd pripomínajúc, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria
jednotu, poukazuje v podrobnostiach na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožnil. Preto
sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.