{"guid": "d022e164-4592-4150-b8bc-53fa134eecb5:565fc194-4112-4f75-8724-3a6ed7ade733", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1", "spisova_znacka": "6Co/315/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/315/2017 z 13. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. augusta 2017, sp. zn. 6Co/315/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1", "identifikacne_cislo": "3115208744", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 zákona č. 160/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2017/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/565fc194-4112-4f75-8724-3a6ed7ade733", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/315/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115208744.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 315 75 951, proti žalovanému: K. I., narodený XX.XX.XXXX,
bytom J. O., o zaplatenie 72,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 7. apríla 2017, č. k. 20C/181/2015-67, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok  okresného súdu v napadnutej časti - výrok II. a súvisiaci výrok  III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e    .

II. Žalovanému    p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd  ako súd prvej inštancie I. Konanie zastavil v časti o zaplatenei  49,18 eur a úroku z
omeškania v sadzbe  18,25% ročne  zo  sumy 49,18 eur od 01.02.2013,  II.  Vo zvyšnej časti   žalobu
zamietol,  III.  Žalovanému  nepriznal nárok  na  náhradu trov konania.

2. Rozsudok vychádza  zo skutkových zistení, že medzi stranami  sporu bola dňa 22.12.2011  uzatvorená
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní  bankových produktov a služieb, predmetom  ktorej  bol záväzok
žalobcu  ako  banky zriadiť pre  žalovaného osobný účet č. 4429481001/5600 v mene SKK (zrejme
EURO).  Zmluva bola uzavretá na dobu  neurčitú. Z dôvodu   vykazovaného debetného zostatku  na
bežnom účte žalovaného  od 01.09.2012,  žalobca listom  zo dňa 24.01.2013 odstúpil od zmluvy o
bežnom účte  č. 4429481001/5600 a zároveň  vyzval  žalovaného na úhradu  debetného  zostatku 66,79
eur, v lehote  troch dní  od doručenia odstúpenia od zmluvy.

3. Okresný súd na skutkové zistenia  aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a dospel k právnemu záveru, že odstúpením  žalobcu  od zmluvy  podľa §
48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluva od začiatku zrušila a nastupuje  zodpovednosť strán z
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2,  a ich  synalagmatická  povinnosť vrátiť si  poskytnuté
plnenie   podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

4. V zmysle  ustanovenia §  5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na
márne uplynutie premlčacej doby  na uplatnenie  nároku  žalobcu proti  žalovanému  na  vrátenie
finančných prostriedkov. Žalobca odstúpil od zmluvy 24.01.2013, následne  01.02.2013 vykonal  internú
účtovnú  transakciu, a teda  najneskôr v uvedený deň mal  žalobca nepochybne  vedomosť, že  sa
žalovaný na jeho úkor obohatil a mal  vedomosť, aká je konkrétna  výška  plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Subjektívna premlčacia doba  začala žalobcovi  plynúť 01.02.2013 a táto márne uplynula



01.02.2015. Žalobca uplatnil svoj nárok  na súde 24.04.2015, teda po uplynutí   dvojročnej  zákonnej
premlčacej  doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovanému nepriznal nárok  na náhradu trov konania, pretože  ju neuplatnil  a zo spisu  mu vznik
trov konania nevyplýva (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

6. Proti tomuto rozsudku - jeho výroku II.  žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť  rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti a zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu.  Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku  (ďalej len  „CSP“).

7. Podľa bodu  3.11.5 písm. b) Všeobecných obchodných  podmienok (ďalej len „VOP“), dôvodom
na odstúpenie od zmluvy zo strany banky je podstatné porušenie zmluvných  povinností, za ktoré sa
považuje aj skutočnosť, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní  a klient v lehote stanovenej bankou
nepovolené prečerpanie  nevyrovnal.  Odstúpením  končí platnosť  všetkých súvisiacich  bankových
produktov a služieb, viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa  rušia všetky platobné prostriedky vydané
k bežnému účtu.

8. Podľa bodu 3.11.6. Pred zánikom Zmluvy o bežnom účte sú povinní  klient a banka  vysporiadať
svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Týmto nie je dotknuté právo banky  na úhradu pohľadávok
vzniknutých  za  trvania  zmluvného vzťahu, o ktorých  sa banka dozvedela po zániku  zmluvy o bežnom
účte. Banka zruší  všetky služby súvisiace  s bežným účtom.

9. Podľa názoru žalobcu,  z vyššie uvedených ustanovení  vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o
bežnom účte, v prípade, ak sa tento dostane do  nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to,
aby súdy odmietali priznať  banke akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny.  Občiansky zákonník
umožňuje  zmluvne dohodnúť, že zmluva sa nezrušuje od začiatku.  Uvedené reflektujú  VOP, keďže
ustanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa odstúpenia a zároveň, že klient  a
banka si navzájom pred zánikom  zmluvy musia vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce.
Pokiaľ klient uvedené záväzky nevyrovná, banka  je  oprávnená  pristúpiť k ich  vymáhaniu.  Aj v
prípade  zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, má banka nárok
na  odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach  odstúpenia od zmluvy  o bežnom účte, je finančnou
službou,  ktorú banka poskytovala klientovi, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia.
Odplatou  za úver  formou  prekročenia sú práve dohodnuté  zmluvné úroky.   V zmysle  § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.  odplatu pri poskytnutí  peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné  plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú  spojené  s poskytnutím peňažných prostriedkov  alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si  budú plniť  svoje povinnosti
za podmienok   a v lehotách  dohodnutých v spotrebiteľskej  zmluve.  Zmluva o bežnom účte  je
zmluvným typom  upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto
zmluvy nastávajú  ex nunc, t. j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane.  V zmysle
§ 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená  požadovať úhradu nákladov s tým spojených.
V zmysle  § 33ods. 4 o platobných službách, ak ide o pravidelne  účtované poplatky za platobné služby,
používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich  pomernú
časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle  § 714 ods. 1 ObZ zo zostatku
účtu  platí  banka úrok.   Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych
vzťahoch  pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na tento účet. V prípade,
že by pri  odstúpení od zmluvy pripustili   zánik zmluvy od počiatku, došlo  by k absurdnej situácii, kedy
by nebolo možné vysporiadať  platobné operácie vykonané  na danom účte,  banka  by nemala nárok
na zaplatené poplatky spojené s vedením  platobného účtu a poskytovaním služieb  viazaných na tento
účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to  v zmysle ust. §  457
OZ, podľa ktorého  ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému  všetko, čo podľa nej dostal.

10. Žalovaný  sa k odvolaniu  žalobcu písomne nevyjadril.



11. Krajský súd preskúmal vec  v intenciách  ustanovení §  379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok
okresného súdu   je potrebné v napadnutej časti  ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.  Na
prejednanie odvolania  žalobcu  nenariadil pojednávanie, lebo to nebolo potrebné (§ 385 ods. 1 CSP).

12.  Preskúmaním veci  dospel odvolací súd  k záveru, že  rozsudok okresného súdu  vychádza zo
správnych skutkových  a právnych záverov.  Odôvodnenie rozsudku  zodpovedá  kritériám v ust. § 220
CSP, preto sa odvolací súd plne stotožnil  s dôvodmi  rozhodnutia  okresného súdu o  uplatnenom
nároku  žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP) a na  zdôraznenie správnosti  rozsudku okresného súdu vzhľadom
na  žalobcom uplatnený odvolací  dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. h) CSP - nesprávne právne posúdenie
veci, považuje  za potrebné uviesť nasledovné.

13. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, ktorou skutkový  stav  podriaďuje právnej norme.   Nesprávne
právne posúdenie veci je  omyl súdu,  ak  na skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy,
ak n a skutkový  stav síce aplikuje správny právny predpis, tento však  nesprávne interpretuje.

14. V prejednávanej veci  žalobca uplatnil  proti žalovanému  nároky zo  zmluvy o bežnom účte, ktorá
bola zrušená  jednostranným úkonom  žalobcu - odstúpením od zmluvy. Žalobca svoj nárok opiera o
názor, že odstúpením od zmluvy  nezanikli  jeho práva zo zmluvy, ktoré  nazval „odplatou za poskytnuté
služby“.  V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte je finančnou  službou, ktorú   banka
klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu  a služba umožnenia prekročenia. Odplatou  za úver
formou prekročenia  sú práve dohodnuté zmluvné  úroky.

15.  Otázku nárokov veriteľa na  dohodnuté  zmluvné úroky po zrušení zmluvy jednostranným právnym
úkonom veriteľa riešili  súdy podľa ust. §  48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka tak, že  veriteľovi
(účastníkom  zmluvy, ktorá bola  zrušená) vzniká nárok na  vrátenie  iba toho, čo podľa nej dostali. V
prípade  úveru vzniká veriteľovi nárok na  vrátenie  nesplateného úveru ako nárok z bezdôvodného
obohatenia. Zrušením zmluvy už zmluva o bežnom účte neexistuje a zanikli  aj všetky  nároky veriteľa
na tzv. finančné služby, ktoré predstavujú vlastne zmluvné úroky.

16.  V prejednávanej veci  však ušlo pozornosti žalobcu, že okresný súd zamietol  jeho žalobu v dôsledku
márneho uplynutia dvojročnej  subjektívnej  premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka, keď
na jej uplynutie bol povinný prihliadať ex offo podľa § 5b zák. č.  250/2007 Z. z.  o ochrane  spotrebiteľa.
Vzhľadom na túto okolnosť nebolo  už potrebné zaoberať sa vecnou stránkou uplatneného nároku   -
jeho  oprávnenosťou  z hľadiska  spotrebiteľského práva a jej aplikačnej praxe.

17. Z uvedených dôvodov  žalobcom uplatnený odvolací dôvod  nie je opodstatnený, preto bolo  potrebné
rozsudok  okresného súdu potvrdiť.

18. V odvolacom  konaní  bol úspešný žalovaný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení  s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd
podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/181/2015", "guid": "7cd7d016-e910-4550-abfa-3e8b9e8fcf75:1e52936d-0808-468f-a0db-154976f4c2f6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}