Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/406/2016 z 11. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2017, sp. zn. 19Co/406/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3113221594.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/406/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3113221594.2 | 2017-10-11 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a6b61e1-0c41-46f1-9a83-8ba8452636ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3113221594.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/406/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221594
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113221594.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu U., zastúpenému V. proti
žalovanej C., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej S., zastúpeného C., o
zaplatenie 2.482,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie S. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 22. júna 2016, č.k. 14C/223/2013-147, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že S. m á voči
žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania.

S. m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 2.482,66 Eur s príslušenstvom, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi konania
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
svojím podaním zo dňa 22.08.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie vyššie uvedenej
sumy a dôvodil, že jeho nárok vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenej dňa 14.02.2011 medzi postupcom Y., a.s. (ďalej len „postupca“), so sídlom
v L. a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej postúpil postupca pohľadávku voči žalovanej
na žalobcu. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 02.10.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky.
Žalobca poukázal na to, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poukázal na ustanovenie
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka
v znení do 31.12.2007, z ktorých vyplýva, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvy o úvere.
Dlžná suma vo výške 2.482,66 Eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru a úroku
z omeškania 9 % ročne z istiny od 15.02.2011 do zaplatenia. Dňa 01.10.2013 na strane žalovanej
vstúpil do konania ako vedľajší účastník č. 1 B., so sídlom v J. (ďalej len „vedľajší účastník 1“), ktorý
poukazoval na práva spotrebiteľa, vzniesol námietku premlčania dlhu a následne z konania vystúpil.
Dňa 09.10.2013 do konania na strane žalovanej ako vedľajší účastník 2
vstúpilo S., so sídlom v R. (ďalej len „vedľajší účastník 2“), ktorý vzniesol námietku premlčania nároku,
uplatnil trovy vo výške 218,35 Eur a následne z konania vystúpil. Dňa 22.09.2014 do konania vstúpil
ako vedľajší účastník č. 3 na strane žalovanej S., so sídlom L. (ďalej len „vedľajší účastník 3“), ktorý
na pojednávaní dňa 22.06.2016 poukázal na neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu chýbajúcej
výzvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že žalobca síce preukázal
výzvu, nie však jej doručenie, tiež namietal, že povolené prečerpanie je neplatné z dôvodu, že obsahuje
neprijateľné podmienky, ide o bezdôvodné obohatenie a vzniesol námietku premlčania. Uplatnil trovy
konania. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu (banka) a



žalovaná uzatvorili dňa 02.10.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z
prehľadu histórie transakcií vyplynulo, že rozdiel medzi súčtom debetných operácií a kreditných operácií
je suma 2.482,66 Eur, čo predstavuje nepovolený debet. Dňa 15.05.2007 bol žalovanej poskytnutý
kontokorentný úver - flexidebet do výšky 40.000,- Sk (1.327,76 Eur). Dňa 17.12.2007 postupca zaslal
žalovanej výzvu na zaplatenie nepovoleného prečerpania bežného účtu. Zároveň vypovedal Dodatok k
zmluve o bežnom účte a poskytnutí kontokorentného úveru a zrušil limit povoleného prečerpania, čím
sa stal záväzok splatným. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú osobitné ustanovenia špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka, poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich
rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.04.2015,
sp. zn. 3MCdo/14/2014). Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či postúpenie pohľadávky prebehlo v
súlade s § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z. z. o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
banka je oprávnená postúpiť pohľadávku z omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť inému
subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá dlhšie ako 90 dní, vrátane odovzdania dokumentácie,
ktorá s postúpením súvisí. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal splnenie zákonných
podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia, preukázal zaslanie písomnej
výzvy zo strany banky pred postúpením pohľadávky. S poukazom na ustanovenie § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka však dospel k záveru, že žalobou uplatnený dlh je premlčaný. Dlh z titulu
nepovoleného prečerpania na účte bol splatný ku dňu 17.12.2007, kedy banka zrušila limit
prečerpania prostriedkov a vypovedala Dodatok k zmluve o bežnom účte a týmto dňom aj vyhlásila
záväzok žalovanej za okamžite splatný. Od 18.12.2007 začala žalobcovi plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde, ktorá sa skončila dňom 18.12.2010. Žaloba bola podaná
na súde dňa 22.08.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. súd prvej inštancie prihliadol na premlčanie ex offo a žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny
poriadok účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) tak, že úspešnej žalovanej nepriznal nárok na
náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnila a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi konania na strane
žalovanej náhradu trov konania, hoci si ich uplatnil, no tieto nevyčíslil v stanovenej lehote podľa §151 ods.
2 O.s.p. a tieto neboli účelne vynaložené. Súd prvej inštancie mal za to, že vedľajší účastník vstúpil do
množstva obdobných sporov, v ktorých vstupujú ako žalobcovia nimi označené subjekty, a
to bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, pričom ako jedinú obranu v spore vzniesli námietku
premlčania. Toto nasvedčovalo tomu, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podalo v zákonnej lehote odvolanie S.
(do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovanej) a domáhalo sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie vo výške 475,06 Eur. Uviedlo, že súd prvej inštancie neúplne zistil stav veci,
nakoľko zaslalo vo veci vyjadrenie, v ktorom si okrem iného uplatnilo aj trovy konania a po vyhlásení
rozsudku zaslal aj vyúčtovanie trov tohto konania. Súčasne súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
vec, keď mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, hoci bola žalovaná v konaní úspešná.
Poukázalo na to, že trovy vzniknuté v tomto konaní je potrebné považovať za účelne vynaložené v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, nakoľko jeho vyjadrenie nie
len všeobecným podaním, ale podáva konkrétne tvrdenia týkajúce sa konkrétneho právneho vzťahu, za
účelom dosiahnutia účelnej obrany žalovanej. V konkrétnosti poukazuje na nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie a na viaceré nedostatky pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu. Účasť na pojednávaní jednoznačne preukazuje účelnosť procesnej obrany žalovanej. V zmysle
ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
preto mu môže byť priznaná aj náhrada trov konania, resp. právneho zastúpenia. Ústava Slovenskej
republiky v čl. 47 ods. 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom a v spojení s ustanoveniami § 24 a § 25 O.s.p. má aj vedľajší účastník právo
dať sa zastúpiť advokátom. Poukázalo na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.10.2014, sp.
zn. III ÚS 457/2014-27. Trovy konania, vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom, je
potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatnenie, resp. bránenie práva na
súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom,
by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako účelne vynaložené. Odmietlo úvahy súdu
prvej inštancie, že trovy v danej veci boli neúčelné, nakoľko má za to, že práve jeho kvalifikované právne



posúdenie veci malo za následok zamietnutie žaloby. K opodstatnenosti trov právneho zastúpenia ďalej
poukázalo na judikatúru, a to na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012, sp.
zn. 7Co/34/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn.
17Co/87/2012 a zo dňa 30.07.2012. Vzhľadom na uvedené považovalo trovy za vynaložené
účelne.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu S. uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, nakoľko nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno
priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných
skutočností. Žalobca ďalej poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2014 a v uznesení,
sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Žalobca má za to, že paušálny vstup združenia na ochranu
práv spotrebiteľa do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebol záujem na ochrane
práv spotrebiteľa, ale získavanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov. Úmyslom zákonodarcu
bola kvalifikovaná ochrana spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý je spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú právnu pomoc. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k
porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky, najmä, keď trovy nie sú účelne vynaložené. Obdobný názor bol vyslovený
aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze II ÚS 78/03. Na základe uvedeného žalobca
navrhol napadnutý výrok o trovách konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) potvrdiť. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 71.05 Eur s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške
60,75 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30 Eur s DPH.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a pred podaním odvolania došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom
spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku
dôvodov na priznanie, nepriznanie, alebo krátenie trov konania (vrátane otázky účelnosti vynaložených
trov) podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne
postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. Krajský súd vec preskúmal v odvolaním napadnutej časti podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a časť výroku o náhrade
trov konania, ktorým žalovanej náhrada trov konania nebola priznaná, neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojím podaním zo dňa 22.08.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 2.482,66 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.482,66
Eur od 15.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. S. vstúpilo do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovanej oznámením dňa 22.09.2014. Vo svojom oznámení súhlasil s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania a z dôvodu hospodárnosti ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach
a žiadal zasielať len zápisnice z pojednávaní. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa zúčastnil na
pojednávaní konanom dňa 22.06.2016, na ktorom poukázal na neplatnosť postúpenia pohľadávky z
dôvodu chýbajúcej výzvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že
žalobca síce preukázal výzvu, avšak nie jej doručenie, namietal povolenie prečerpania ako neplatné z
dôvodu, že obsahuje neprijateľné podmienky, vzniesol námietku premlčania a uplatnil trovy konania. Súd



prvej inštancie dňa 22.06.2016 žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2016, vyčíslil trovy konania
vo výške 475,06 Eur za tri úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo
veci samej, 3. účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016 + režijný paušál vo výške 8,58 Eur za každý úkon,
náhradu za stratu času vo výške 85,80 Eur a cestovné náhrady vo výške 59,96 Eur.

7. Odvolací súd v súvislosti s uskutočňovaním právnych úkonov vedľajšieho účastníka (do
30.06.2016) zdôrazňuje, že tento na strane žalovanej vstúpil do konania dňa 22.09.2014 ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že zrušením
O.s.p. došlo aj k zrušeniu inštitútu vedľajšieho účastníka a tento inštitút nemožno stotožňovať s právnou
úpravou intervenienta podľa § 81 a nasl. CSP a s právnou úpravou osobitného subjektu podľa § 95 CSP,
je potrebné uviesť, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, teda do 30.06.2016, sú zachované. Ak vedľajší účastník teda
uskutočňoval úkony na ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa, tieto je potrebné brať
do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

8. V občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) sa o náhrade trov konania rozhoduje
podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp
zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) bol zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinnom do
30.06.2016), v dôsledku ktorého účastníkovi (strane sporu), ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

9. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, je nepochybné,
že aj vedľajší účastník ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana práv spotrebiteľa,
mal nárok na náhradu trov konania v zmysle citovaného ustanovenia. Právo na náhradu trov konania,
ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplývala z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do
30.06.2016, v zmysle ktorého mal vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
konal však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p., účinný do 30.06.2016, nevyhradil práva
a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov konania, teda výslovne žalobcovi (napr. dispozícia s
návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti,
dané O.s.p. všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., účinné do 30.06.2016, ktoré bolo súdom prvej inštancie v
danej veci správne aplikované, neviazalo právo na náhradu trov konania výslovne na žalovaného, ale
vo všeobecnosti na účastníka, zakladalo uvedené ustanovenie povinnosť, ako aj právo na náhradu
trov konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016 aj vedľajšiemu
účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok konania, prípadne za zavinenie
alebo za náhodu. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostával treťou osobou, mal
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil , a preto pre prípad úspechu ním
podporovaného účastníka v súdnom konaní mal rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu trov
konania.

10. Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako žalobca, tak
aj každý iný účastník súdneho konania, má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, pričom toto
právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže využiť za podmienok, ktoré v danom prípade
bližšie upravoval Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods.
4 O.s.p.).

11. V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov,
keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej
osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom
je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Obdobne v danom prípade, aj keď predmetom činnosti
vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov a na túto činnosť by mal byť dostatočne odborne a
personálne vybavený, samo osebe to neznamená, že takýto subjekt nemá právo na právne zastúpenie.
Ani Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, a ani zákon o ochrane spotrebiteľa nevylučovali, a
ani neobmedzovali ústavné právo relevantných subjektov v procesnom postavení vedľajšieho účastníka



nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. S právom na právne zastúpenie je nerozlučne spojené aj
právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade procesného úspechu daného účastníka (resp.
vedľajšieho účastníka) za predpokladu, že išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva (§ 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016).

12. Odvolací súd preskúmal, či trovy konania, ktoré si uplatnilo S. (do 30.06.2016 vedľajší účastník
na strane žalovanej) boli v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, vynaložené
účelne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola procesne úspešná a súd prvej inštancie zamietol
žalobu s poukazom na premlčanie žalobou uplatneného nároku, pričom námietku premlčania vnieslo
(okrem iného) občianske združenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
22.06.2016, ktorého sa osobne zúčastnil, nemožno považovať úkony právnej služby - príprava a
prevzatie veci a účasť na pojednávaní dňa 22.06.2016 za bezúčelné a bezvýznamné.
Vyjadrenie právneho zástupcu občianskeho združenia na pojednávaní možno považovať
za vecné, vzťahujúce sa na predmet daného konania s konkrétnou právnou argumentáciu. Vedľajší
účastník na strane žalovanej (do 30.06.2016) tak vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi,
na strane ktorého v konaní vystupoval. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o tom, že trovy, ktoré si uplatnil, neboli účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník
(do 30.06.2016) si uplatnil náhradu trov konania dňa 22.06.2016 na pojednávaní v predmetnej veci,
bližšie ich špecifikoval až v podanom odvolaní, nakoľko mu súdom prvej inštancie náhrada trov konania
priznaná nebola, nebolo potom dôvodné predkladať špecifikáciu trov konania v lehote 3 dní v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia S. (do
30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) nie je možné považovať za neúčelné. Nakoľko
vedľajší účastník si uplatnil trovy konania v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., účinného do
30.06.2016, patrí mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Keďže po nadobudnutí účinnosti CSP už nie je možné, aby sa v jednom
rozhodnutí rozhodlo o nároku na náhradu trov konania a súčasne o výške tejto náhrady (§
262 ods. 1, ods. 2 CSP), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že R. priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, § 396 ods. 1 CSP. Keďže S. bolo v odvolacom konaní úspešné, odvolací súd mu voči neúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O vyčíslení náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).