Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/792/2015 z 29. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. júna 2016, sp. zn. 17Co/792/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814213384.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/792/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814213384.1 | 2016-06-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/465d97f3-491e-4446-b11a-b268724e340a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814213384.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/792/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213384.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: O. R. A., s.r.o., so sídlom O. XX, K., IČO: 35 792 752,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
proti odporcovi: K. M., bytom Na O. XXX/XX, C. pod Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám.
7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava,
o zaplatenie 435,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 16C/173/2014-34 zo dňa 09. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že
navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške vo výške 69,90 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, do troch dní.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania, titulom trov právneho zastúpenia, vo výške 16,69 Eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume
19,30 Eur, po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 21.07.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo
výške 435,55 Eur s príslušenstvom. Podaním urobeným faxom dňa 05.03.2015 a písomne doručeným
súdu dňa 09.03.2015 navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť a požiadal o zastavenie konania.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 veta prvá a druhá
O.s.p. konanie vo veci zastavil. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 26 Eur, návrh
vzal späť pred prvým pojednávaním, preto súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70
Eur, teda vo výške 19,30 Eur. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Navrhovateľ a odporca si náhradu trov konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy konania súd nepriznal. Uviedol, že i keď navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil
zastavenie konania, kedy by druhému účastníkovi patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta
prvá O.s.p., v konaní bolo preukázané, že vedľajším účastníkom vynaložené trovy konania boli neúčelné.
Súd prvého stupňa mal za to, že samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
nemožno považovať za úkon, pri ktorom by vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť účelne vynaložené
trovy. Uviedol, že podľa obsahu oznámenia ide o veľmi jednoduché podanie, navyše formulárového typu,
kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie nie
sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta, preto prípadné trovy právneho zastúpenia za tento



úkon súd považoval za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon právnej služby, ktorý súd posúdil ako neúčelný
bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 21.01.2015, v ktorom vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, pričom súd na premlčanie prihliada ex offo podľa novelizovaného ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nie je k tomu potrebná námietka vznesená zo strany
vedľajšieho účastníka, ktorý vstupuje do konaní, u ktorých nemá vedomosť o stave týchto konaní, vôli
spotrebiteľov, či účelnosti tohto vstupu a vznáša námietky premlčania, keď z úradnej povinnosti súd
vzhliadne na premlčanie nároku navrhovateľa. V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo
potrebné, aby samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo
právnu pomoc advokáta, keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 69,90 Eur. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 39,93 Eur. Zdôraznil, že odporca bol v konaní úspešný aj vzhľadom na
poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom v konaní, ktoré mali za následok zamietnutie
žaloby. Navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť potom, čo vedľajší účastník vo veci zaslal
vyjadrenie. Uviedol, že vo vyjadrení poukázal na to, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd
nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi napriek tomu, že vedľajší účastník trovy na bránenie
práva odporcu účelne vynaložil. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. Účelnosť
trov vynaložených na právnu pomoc odvodzoval i z čl. 47 ods. 2 Ústavy a poukázal i na viaceré
rozhodnutia krajských súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012, č.k.
7Co/34/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012 sp.zn. 15Co/169/2012.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené a dostatočne
preukázané.

Vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej
časti vo výroku o náhrade trov konania a zistil, že v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 435,55 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
09.03.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie
zastaviť. Súd prvého stupňa uviedol, že o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené. Zároveň
konštatoval, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy konania nepriznal, pretože i keď podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. navrhovateľ späťvzatím
návrhu procesne zavinil zastavenie konania, v konaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že
vedľajším účastníkom vynaložené trovy konania boli neúčelné.



Odvolací súd po preskúmaní veci považuje za nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi
bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by
odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto súd prvého stupňa nesprávne
rozhodol o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom správne mal pri rozhodovaní o
trovách aplikovať výlučne ustanovenie § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. Vzhľadom na dôvodnosť aplikácie
§ 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je v danom prípade navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania. Odporca si trovy konania neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy
nevznikli, preto mu ich náhrada neprináleží.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti
konštatoval, že trovy vedľajšieho účastníka nepovažuje za účelne vynaložené, nakoľko v prípade
úkonu prevzatia a prípravy veci ide podľa obsahu o veľmi jednoduché podanie, formulárového typu,
kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie
nie sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta. Taktiež ďalší úkon právnej služby vedľajšieho
účastníka, a to vyjadrenie zo dňa 21.01.2015, súd prvého stupňa posúdil ako neúčelný. V predmetom
vyjadrení vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom súd prvého stupňa
uviedol, že na premlčanie súd prihliada ex offo podľa novelizovaného ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nie je k tomu potrebná námietka vznesená zo strany vedľajšieho
účastníka. Daný prípad súd prvého stupňa považoval za jednoduchý spor, v ktorom nebolo potrebné, aby
samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc
advokáta. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom
uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z
Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme
ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do
konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 14.01.2013 doručil súdu
vyjadrenie k veci, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, na vznesenie ktorej má
účastník zákonné právo napriek povinnosti súdu prihliadať na premlčanie ex offo, ale tiež poukázal na
neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je
ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 58,60 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 435,55 Eur s
príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje len z istiny
a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 31,54
Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 13a ods. 1
písm. c/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 63,08 Eur. Podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur. Vedľajšiemu
účastníkovi by tak prináležala náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 79,86 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že vedľajší účastník v odvolaní žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 69,90 Eur,
odvolací súd mu priznal náhradu v tejto výške.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 16,69 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 79,86 Eur,
predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods.



3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená
na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania dňa 07.05.2015, režijný paušál 8,39
Eur, spolu 16,69 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .