{"guid": "e889e880-adc0-4202-86d0-bf43fdb1ffcc:1c74747b-e939-4d0a-9ee1-875cd771ea4c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2", "spisova_znacka": "6Co/101/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/101/2015 z 18. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. januára 2016, sp. zn. 6Co/101/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2", "identifikacne_cislo": "3812214058", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c74747b-e939-4d0a-9ee1-875cd771ea4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214058
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812214058.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO
36613843, proti odporcom: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX/X a 2. P. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., F. XX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č.
5/A, o zaplatenie 4.892,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 9. októbra 2014, č. k. 12C/15//2013-430, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej  časti  - výroku  o zamietnutí  návrhu  v prevyšujúcej časti,    p
o t v r d z u j e  .

Navrhovateľ   j e    p o v i n n ý     zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,05
eur, do rúk  ich zástupcu  JUDr. Andreja Cifru,  do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uložil  odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi  1.596,14
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 08.08.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach
po 50 eur mesačne,  počnúc mesiacom  po právoplatnosti  rozsudku, najneskôr do posledného dňa
kalendárneho mesiaca,  pod stratou  výhody splátok a zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia
jednej zo splátok  riadne  a včas.  V prevyšujúcej časti  návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi
uložil zaplatiť odporcom, do rúk ich právneho zástupcu  JUDr. Andreja Cifru, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 497,84 eur, do troch dní od právoplatnosti  rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil
skutkovým zistením na základe doplnenia  dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení  zo dňa 17.12.2013, č. k.  6Co/450/2013-218. Okresný súd vychádzal  zo zistenia, že
účastníci konania uzavreli dňa 09.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorý je potrebné považovať za
spotrebiteľský  úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z.  o spotrebiteľských úveroch.  Vzhľadom  na takýto
charakter zmluvy,  podrobil zmluvu súdnej kontrole  podľa článku  6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS,  či
táto neobsahuje pre spotrebiteľa nevýhodné  dojednania. Zistil, že predmetná zmluva síce má uvedenú
RPMN vo výške 5,89%, táto však nie je uvedená správne, a to vzhľadom  na ďalšie poplatky za správu
úverového účtu, ako aj výšku úroku - 11,60%. Za týchto okolností  je preto potrebné považovať úver
za  bezúročný  a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
do 30.06.2006. Navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 150.000 Sk - 4.979,09 eur, títo zaplatili
3.382,95 eur, zostáva im zaplatiť navrhovateľovi  1.596,14 eur.  Pokiaľ právny zástupca odporcov v
priebehu konania tvrdil, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vylučuje možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú pohľadávku t. j. tzv. „živý úver“ spravoval subjekt,
ktorý nie je nositeľom bankového povolenia, súd sa s jeho právnym názorom nestotožňuje, pretože to nie
je v žiadnom právnom predpise zakotvené. Pokiaľ právny zástupca odporcov v konaní tvrdil, že Zmluva



a Všeobecné obchodné podmienky k tejto Zmluve obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky v
dôsledku ich neprijateľnosti, pričom poukázal na možnosť jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby
alebo termínov splatnosti úrokov zo strany úverového veriteľa, ktorá je účinná rozhodnutím veriteľa
zverejnením iba prostredníctvom internetovej stránky alebo na obchodných miestach veriteľa (bod
7.4.7 VOP), na to, že úroky z omeškania mali byť uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý banka tiež
mohla meniť jednostranne (čl. 7.4.4 a čl. 16.1.3 VOP), na to, že pokiaľ dlžníkovi nie je úverový veriteľ
povinný podľa VOP zaslať informáciu o zmene úrokovej sadzby písomne, dlžník nemá možnosť o takej
zmene sa reálne dozvedieť a v prípade jednostrannej zmeny úrokovej sadzby a jej splatnosti zmluvný
vzťah nemá možnosť dlžník ani ukončiť (bod 7.6.3. VOP) a na nemožnosť ukončenia úverovej zmluvy
zo strany úverového dlžníka, súd na tomto mieste uvádza, že obaja odporcovia si pred podpisom
podľa ich vyjadrení Zmluvu i VOP prečítali, s ich obsahom sa oboznámili a teda o vyššie uvádzaných
ustanoveniach vedomosť mali, súhlasili s nimi a po celú dobu trvania zmluvného vzťahu tieto ustanovenia
aj akceptovali a teda nemožno hovoriť o ich neprijateľnosti. Odporcovia nesplácali poskytnutý úver
v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom celkový dlh z titulu poskytnutého a nevráteného úveru
nezaplatili ani na základe výzvy zo dňa 12.6. 2012 (doručenie ktorej odporcom navrhovateľ nepreukázal),
súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne so  súdom
priznanej istiny úveru v sume 1.596,14 eur od podania návrhu na súd, teda od 8.8. 2012 do zaplatenia, v
súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.  Na
žiadosť odporkyne v 2. rade a so súhlasom navrhovateľa, z dôvodu vysokých mesačných nákladov
odporcov a vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, s prihliadnutím tiež na spoločný mesačný
príjem odporcov, a výšku dlhu, povolil súd odporcom zaplatiť navrhovateľovi súdom priznanú istinu aj
s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1
O.s.p.  V prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.296,84 eur a úrokov z omeškania
prevyšujúcich vo výroku rozhodnutia navrhovateľovi priznaných úrokov) súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §  142 ods.  2 O.s.p.. V konaní si náhradu
trov uplatnil navrhovateľ i odporcovia. Odporcovia boli v spore úspešní v 67,4 % - ách a neúspešní v
32,6 % - ách. V konaní si právny zástupca odporcov uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa §
10, § 13 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby
po 170,97 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 8.11. 2012, písomne podaný odpor proti platobnému
rozkazu 9.11. 2012 - tento úkon si uplatnil len za odporkyňu v 2. rade, písomné vyjadrenie vo veci samej
18.2. 2013, písomné vyjadrenie na odvolanie vo veci samej 18.6. 2013, doplnenie vyjadrenia k odvolaniu
27.11. 2013, písomné vyjadrenia vo veci samej 18.2. 2014, 7.3. 2014 a 4.4. 2014) a režijný paušál 2 x
po 7,63 eur, 3 x režijný paušál po 7,81 eur a 3 x režijný paušál po 8,04 eur. Spolu tak vznikli odporcom
trovy v konaní v celkovej výške 1.430,57 eur z ktorých trovy vo výške 178,42 eur vznikli len odporkyni v
2. rade a zvyšné trovy vo výške 1.252,15 eur vznikli v konaní obom odporcom. Keďže odporcovia boli
v konaní úspešný v 67,4 % - ách a neúspešný na 32,6 % - ách, ich čistý úspech v spore bol vo výške
34,8 % a preto súd priznal odporcom náhradu trov konania vo výške 497,84 eur, z čoho suma 62,09 eur
predstavuje náhradu trov konania vzniknutých len odporkyni v 2. rade a suma 435,75 eur predstavuje
náhradu trov konania vzniknutých obom odporcom.

Proti tomuto  rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o zamietnutí
návrhu  v prevyšujúcej  časti. Navrhol rozsudok  okresného súdu  v napadnutej časti zmeniť a priznať
mu proti  odporcom   aj nárok na zaplatenie  3.296,84 eur  s prísl., alternatívne rozsudok okresného
súdu  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.  Deklaroval odvolací dôvod spočívajúci  v nesprávnom
právnom posúdení veci  a v nedostatočnom zistení  skutkového stavu.  Súd v odôvodnení  rozsudku pri
výpočte RPMN vychádzal z prílohy k zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre výpočet
ročnej  percentuálnej miery  nákladoch pri spotrebiteľských  úveroch.  Použitím predmetného vzorca
súd vyvodil  ten právny záver, že uvedená  RPMN v zmluve  o splátkovom  úvere vo výške 5,89%
nebola správne vypočítaná a v zmluve bola nesprávne uvedená. Ide o nepravdivý údaj o RPMN, ktorý
nezodpovedá  podmienkam poskytnutého  úveru,  ako keby tam ani nebola uvedená, nakoľko ide o
klamlivý, nesprávny a zvádzajúci údaj, a z toho dôvodu je potrebné  spotrebiteľský úver  považovať
za bezúročný a bez poplatkov.  Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá  dňa 09.08.2005.  V zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z.   o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa ročná
percentuálna  miera  nákladov vypočíta nasledovne: r= (F/P)1/T-1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje
ročnú percentuálnu   mieru nákladov, F predstavuje budúcu  hodnotu  podľa § 2 písm. c) zákona, P
predstavuje súčasnú hodnotu, t. j. nominálnu hodnotu  poskytnutého úveru, a T predstavuje časové
obdobie splácania úveru.  Výška RPMN je v zmluve uvedená a vypočítaná správne v súlade s prílohou



zákona platného v čase uzavretia zmluvy.  Nesúhlasí s názorom súdu, že v danom prípade  nemohla
byť účinne vyhlásená  mimoriadna splatnosť, keďže minimálne jednému z manželov sa oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti  dostalo do jeho dispozičnej sféry.  Zasielal oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti odporcovi v 1. rade na adresu vyplývajúcu  zo zmluvy o úvere, keďže inú adresu
na odporcu v 1. rade  navrhovateľ nemal  k dispozícii. Aj zo všeobecných podmienok  k zmluve o úvere
vyplýva, že prípadnú zmenu adresy je odporca povinný navrhovateľovi oznámiť, k čomu však nedošlo.
Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade,  navrhovateľ  zasielal odporcovi  v 2. rade predmetné oznámenie na
adresu Prievidzská  13, Handlová z dôvodu, že na uvedenej adrese odporca v 2. rade prevzal a podpísal
Dohodu  o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a rovnako pokus o zmier zasielaný právnym
zástupcom navrhovateľa, keďže po jeho  doručení bol navrhovateľ telefonicky   kontaktovaný odporcom
v 2. rade, poukazujúc na doručený pokus o zmier.  Zastáva názor, že oznámenia o mimoriadnej splatnosti
boli odporcom zasielané na  poslednú známu adresu, teda sa dostalo do dispozičnej sféry odporcov,
pričom pokiaľ  uvedenú zásielku neprevzali, nemožno ich prístup k takémuto spôsobu vybavovania
veci zohľadňovať na ťarchu navrhovateľa.  Ani jedna zásielka  mu od odporcov nebola vrátená, teda je
možné predpokladať jej prevzatie a tvrdenia odporcov za účelové a nepravdivé.  Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok  na navrhovateľa prešli aj všetky práva súvisiace  s danou pohľadávkou. Okrem
toho postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom pohľadávky, pričom základným právom
veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie  od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať  splatenie svojej pohľadávky.  Poukazoval na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/89/2013 zo dňa  30.04.2013.  Súd tiež nezohľadnil
rozhodovaciu činnosť  vyšších súdov ako aj NS SR, a to najmä v otázke právneho posúdenia zmluvného
vzťahu  a aplikácii rozhodného  kódexu práva.   Súd na daný prípad nesprávne aplikoval  ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné  aplikovať ustanovenia
OBZ, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový  vzťah aj napriek tomu, že
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.  Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09.08.2005,
pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali  ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj  na zmluvu podľa § 55
OZ.  Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej  pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami  OBZ
bez ohľadu  na povahu účastníkov.  Poukazoval  na rozhodnutia NS SR, sp. zn.  2MCdo 3/2011 zo dňa
28.04.2011,  sp. zn.  6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013,  Krajského súdu  v Banskej Bystrici, sp. zn.
15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn.  15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave zo dňa  20.02.2014,
sp. zn.  9Co/138/2013.  Podľa komentára  k § 52 OZ,  k spotrebiteľským zmluvám  od prof. JUDr. Petra
Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri   uplatňovaní  jednotlivých právnych prostriedkov je však veľmi dôležité
posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva.  Či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru
alebo obchodnoprávneho  charakteru.  Pokiaľ pôjde o ostatné právne prostriedky, bude  práve dôležité
posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch (napr. úpravu o premlčaní, výške úrokov z
omeškania, uplatnenia zodpovednosti za vady  či o náhrade škody). Vzhľadom  na uvedené, zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu  uplatnených splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky
odo dňa nasledujúceho  po splatnosti tej ktorej splátky.   Zároveň si uplatnil voči odporcom  trovy konania
a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Trovy právneho  zastúpenia v odvolacom
konaní  pozostávajú  z jedného úkonu právnej služby vo výške  145,40 eur s DPH a režijného paušálu
k právnemu úkonu vo výške 9,65 eur s DPH  (podania odvolania), spolu 155,05 eur.

Odporcovia  v písomnom stanovisku  k odvolaniu  navrhovateľa navrhli v napadnutej časti  ako vecne
správny potvrdiť.  Nie je pravdou, tak ako uvádza navrhovateľ, že prvostupňový súd vyhodnotil údaj o
RPMN v predmetnej úverovej zmluve ako nesprávny, nepravdivý v dôsledku  použitia neskoršej právnej
úpravy  daného vzorca, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola platná ani účinná. Navrhovateľ zrejme
opomenul  náležité  preštudovanie odôvodnenia rozsudku.  Prvostupňový súd  nespochybnil   výšku
RPMN  uvedenú v zmluve o splátkovom úvere s ohľadom na vtedy účinný vzorec jej výpočtu, pričom
navrhovateľ opomína  vysporiadať sa s dôvodnou argumentáciou súdu.  Uvedenie zavádzajúceho údaja
RPMN je zároveň nedodržaním  požadovanej odbornej  starostlivosti  vo vzťahu k spotrebiteľovi. Právny
predchodca navrhovateľa (banka) ako odborník musel vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve
je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje  cenu úveru.  Banka môže podľa  čl.  2 ods. 3 Ústavy
SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mal a v zmluve uviesť  pravdivý údaj o cene
úveru.  V tomto smere poukázali  aj na rozhodovaciu činnosť  súdov, ktoré  zastávajú daný právny názor
(rozsudok  KS Prešov  sp. zn.  3Co/29/2014 zo dňa 14.05.2014 a rozsudok  sp. zn.  2Co/102/2011 zo
dňa 26.09.2012). Prvostupňový súd  taktiež zaujal  správny záver, že nedošlo k účinnosti  vyhlásenia



mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko možno tvrdiť, že sa minimálne jednému zo žalovaných nedostala
predmetná listina  do dispozičnej sféry.  Predmetná skutočnosť zároveň na posudzovanú vec nemá
zásadnejší vplyv s poukazom  na bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru a nároku navrhovateľa
len na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutých finančných prostriedkov.  Navrhovateľ nedôvodne  a
zároveň nesprávne poukazuje na subsidiárnu aplikáciu Obchodného zákonníka na súdenú vec, keď
v konaní uplatňoval splátky splatné od 21.01.2010, t. j.  splatnosť  ktorých nastala ani nie v 3-ročnej
premlčacej lehote pred podaním žaloby.  Nie je dôvodná ani argumentácia navrhovateľa  ohľadom toho,
že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv v OZ neodpadali na predmetnú úverovú zmluvu.  Dávajú do
pozornosti  súdu významné uznesenie  Ústavného súdu  SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013,
ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský  úverový vzťah  je ústavne
konformná. V predmetnej veci  si  navrhovateľ uplatňuje  voči  spotrebiteľovi  pohľadávku  na základe
prvotného právneho titulu, ktorým je zmluva o spotrebiteľskom úvere.  Bez ohľadu   na to, či dodávateľ
uzatváral zmluvu podľa ustanovení  Obchodného zákonníka,  považujú  predmetnú zmluvu jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu.   Zastávajú  jednoznačne názor, že každá  zmluva o spotrebiteľskom  úvere
bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Uplatnili si súčasne  náhradu trov
odvolacieho konania každý po 77,53 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách  ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov   a zistil,  že rozsudok okresného súdu je potrebné  ako vecne správny  potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p.  O odvolaní  navrhovateľa rozhodol  bez nariadenia pojednávania  odvolacieho súdu podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Suspenzívne účinky  odvolania nenastali  vo výroku rozsudku  okresného súdu,  ktorým  návrhu
navrhovateľa čiastočne vyhovel, pretože tento výrok účastníci  nenapadli odvolaním a nejde o súvisiaci
výrok (§ 206 O.s.p.).

Po preskúmaní rozsudku  okresného súdu  a konania s ním súvisiaceho odvolací súd zistil, že skutkový
záver okresného súdu  vychádza z vykonaného dokazovania, tento je správny a správny je aj právny
záver okresného súdu.

V prejednávanej veci  bolo potrebné posúdiť a rozhodnúť, či v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorú
uzavreli  účastníci dňa 09.08.2005 (účastníkom  na strane veriteľa bola pôvodne Slovenská sporiteľňa),
bol správne uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - tzv.  RPMN.  Navrhovateľ je toho
názoru, že tento údaj bol uvedený správne, lebo korešpondoval  s výpočtom  podľa vzorca v prílohe k
zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda  podľa spomínaného vzorca   bol 5,89%,
ako to bolo uvedené v zmluve.

Okresný súd  považoval tento údaj za nesprávny, a to  vzhľadom na výšku úrokov 11,6% a poplatky
(správa úveru), preto akoby absentoval,  v dôsledku čoho   je potrebné považovať úver za bezúročný  a
bez poplatkov (§ 4 ods.  2 písm. g/ zák. č. 288/2001 Z. z. v znení účinnom  k 30.06.2006).

Odvolací súd  sa stotožnil  s uvedeným právnym záverom  okresného súdu a akceptuje aj  argumenty,
ktorými svoj záver odôvodnil .

1. Účastníci nenamietali, že ide  o spotrebiteľský právny vzťah, založený  zmluvou o úvere podľa zákona
č.  288/2001 Z. z.  Pre takýto typ zmluvy zákon okrem všeobecných náležitostí vyžadoval  aj osobitné
náležitosti, ktorých  absenciu  sankcionoval  bezúročnosťou úveru a bez poplatkov.

Povinnou  osobitnou náležitosťou  úverovej  zmluvy bol aj  údaj o RPMN.  Ide o údaj o celkových
nákladoch, vrátane  úrokov a poplatkov súvisiacich s úverom (uvedeným údajom  získava spotrebiteľ
informáciu o tom, aké budú jeho náklady na úver, koľko ho bude stáť úver), čo má pre neho význam  aj pri
posudzovaní, či vôbec   takúto zmluvu uzavrie. Z definície RPMN je potom zrejmé, že tento  nemôže byť
nižší, než sú dohodnuté úroky z úveru, keďže  aj úroky predstavujú súčasť nákladov spotrebiteľa na úver.

V prejednávanej veci  celkom jednoznačne, vzhľadom na  dohodnutú výšku úroku  za úver 11,6% ročne,
za situácie, že boli dojednané  aj poplatky za správu, nemôže predstavovať  RPMN výšku 5,89%.



Správne potom okresný súd v dôsledku  neplatnej RPMN považoval úver za  bezúročný a bez poplatkov.

2.  Navrhovateľ vo svojom odvolaní  poukázal na to, že RPMN bola určená na základe vzorca, ktorý bol
uvedený v prílohe k zákonu č. 288/2001 Z. z., a preto  je tento údaj správny.

V prejednávanej veci  uvedená argumentácia navrhovateľa neobstojí.  Pokiaľ zákon definuje, čo  sa
rozumie pod RPMN spotrebiteľa, že tieto náklady predstavujú aj úroky z úveru, potom neobstojí a je v
rozpore s logickými pravidlami, aby RPMN bola nižšia než samotné úroky z úveru.  Pokiaľ ale navrhovateľ
- jeho právny predchodca,  aj za týchto okolností vypočítal RPMN podľa tzv.  „vzorca“, i keď vzhľadom
na to, že išlo o banku a oprávnene mohol spotrebiteľ očakávať od neho odbornú starostlivosť, možno
konštatovať v postupe  pri výpočte RPMN nekorektnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi.  Banke totiž žiadne
kogentné  ustanovenie zákona  nebránilo uviesť tento údaj  pravdivo a reálne.

Pokiaľ zvolil  zjavne nesprávny postup (i keď formálne postupoval podľa vzorca), s poukazom na vyššie
uvedené, je v danom prípade potrebné považovať zmluvu za bezúročnú  a bez poplatkov, keďže v nej
nie je správny údaj o RPMN.  Okresný súd preto správne  vo zvyšnej časti, ktorá  predstavuje úroky a
poplatky, návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na uvedený odvolací dôvod, ktorý  uplatnil  navrhovateľ - nesprávne právne posúdenie  veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/), nie je v prejednávanej veci  spôsobilým odvolacím dôvodom.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní deklaroval aj odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistenom
skutkovom stave, ktorý  však nepodložil  argumentmi, preto ani tento odvolací dôvod  nie je spôsobilým
dôvodom.

V odvolacom  konaní mali plný úspech odporcovia, preto  majú právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré  im vznikli nákladmi na právnu  službu  advokáta, a to  za jeden úkon  právnej služby
- písomné vyjadrenie  k odvolaniu vo výške, ako bola  uplatnená - 2 x 60,50 (1/2 zo 121eur) + režijný
paušál  8,04 eur + 20% DPH - 25,84 eur, spolu 155,05 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 16, § 18 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "4149f857-ea6d-4d16-9826-3ea492bf5987:0997158a-8bbc-43bc-99ce-0ebe394ae19e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 26. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 766, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1"}, {"guid": "75998ab3-4402-43b6-b9e0-4b11e360de29:a6f0e431-1d84-4532-9d0b-db6409efaaf4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7107226992.1", "spisova_znacka": "6Co/450/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/450/2013 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7107226992.1"}, {"guid": "57a7be6a-b7c0-468c-a4ec-8bc9259d7b78:e40b575b-5372-4463-bc9e-0fcd522ad507", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8513202570.1", "spisova_znacka": "3Co/29/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/29/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8513202570.1"}, {"guid": "bd9b9744-167d-42fd-8122-41c3f08c8ee1:d6c2fad3-f23d-4e31-b88b-2a1b4c16f43b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6112217884.1", "spisova_znacka": "15Co/132/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/132/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112217884.1"}, {"guid": "37306958-826e-420d-8b56-f696389f7811:4caf950e-69e3-4173-bfcf-ae222b1c5ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6311206799.1", "spisova_znacka": "15Co/28/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/28/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6311206799.1"}, {"guid": "e536fc04-10b8-488a-aa09-33e8ca5bff44:21485bfa-208b-4b7e-b28e-e67016d6260d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4212213379.1", "spisova_znacka": "25Co/89/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/89/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4212213379.1"}, {"guid": "e6741e57-c173-4089-9322-888ec4fb9850:5f9d4df2-590f-4de9-9bf6-c47427901494", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4311213160.2", "spisova_znacka": "9Co/138/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/138/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4311213160.2"}, {"guid": "3e370c05-6391-4f24-a583-842b4bc6411b:cd1293e3-e53d-4420-aae8-480e46310838", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8108218835.1", "spisova_znacka": "2Co/102/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/102/2011 z 25. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8108218835.1"}], "citovane_v": []}