{"guid": "b2dfb0ad-137c-4501-8f51-6c9d220452be:cfe4d7c8-82b0-49f7-b735-cb5094e84016", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2", "spisova_znacka": "6CoP/13/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/13/2016 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. marca 2016, sp. zn. 6CoP/13/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2", "identifikacne_cislo": "3715211174", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfe4d7c8-82b0-49f7-b735-cb5094e84016", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715211174 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. K., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov W. K., narodeného XX.XX.XXXX, nezamestnaného a F. K., narodenej XX.XX.XXXX, invalidnej dôchodkyne, všetci bytom T. XXXX/XXX-X, W. A., o návrhu otca na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. decembra 2015, č. k. 6P/87/2015-28, jednomyseľne, takto  r o z h o d o l :  Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e  .  o d ô v o d n e n i e :  Okresný súd  zamietol návrh otca, ktorým žiadal znížiť  rozsah svojej vyživovacej povinnosti k maloletému  z doterajších  80 eur na 25 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti  rozsudku. Návrh odôvodňoval tým, že v dôsledku zrušenia prevádzky bol s ním skončený pracovný pomer  04.09.2012, avšak výpoveď pracovného pomeru mu bola  doručená až 13.10.2015.  Aktuálne je nezamestnaný a bez príjmov.  Maloleté dieťa bolo  po rozvode  ich manželstva rozsudkom tamojšieho súdu  sp. zn. 11P/97/2012 zverené  do osobnej starostlivosti  matky a jemu určený rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur.  V čase rozvodu mal príjem 360 - 400 eur mesačne. Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila a navrhla návrh zamietnuť.  Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, na maloletého má priznané  náhradné výživné.   Okresný súd z vykonaných  dôkazov zistil, že výkon práv a povinností rodičov  k maloletému dieťaťu bol naposledy určený  rozvodovým rozsudkom  tamojšieho súdu zo dňa 26.09.2012, č. k.  11P/97/2012-28.  Maloletý bol  na čas po rozvode zverený  do osobnej starostlivosti matky a otcovi určený  rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur mesačne.  V tom čase bol  maloletý žiakom základnej školy. Príjem otca  predstavoval 360 - 400 eur mesačne, príjem matky 400 - 500 eur mesačne.  Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletému.  V súčasnosti je otec  dieťaťa nezamestnaný, od 01.10.2015 je poberateľom  dávok  v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Výpoveď pracovného pomeru  mu  dala zamestnávateľka F.  K. - PEDA (matka dieťaťa) ešte 31.08.2012, čo vyplýva aj z konania o rozvode  v roku 2012, otec dieťaťa si však výpoveď prevzal  až 13.10.2015. Otec tvrdil, že od augusta 2012 nikde nepracuje. Má príjem z predaja zariadenia dielne.  Obaja rodičia dieťaťa žijú v spoločnom  byte. Maloletý  je v súčasnosti žiakom 1. ročníka strednej školy,  s čím súvisia   zvýšené náklady na jeho potreby. Matka maloletého  má závažné onemocnenie, poberá invalidný dôchodok vo výške 139,90 eur mesačne.  Pracuje na  dohodu, jej príjem za polovicu mesiaca bol 25 eur (od 16. - 30.10.2015). Rodina býva  v jeden a pol izbovom byte, v ktorom s nimi žijú aj  dvaja dospelí synovia. Títo na spoločnú domácnosť prispievajú.  Na základe ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že  návrh otca na zníženie  rozsahu jeho vyživovacej povinnosti  nie je  dôvodný.    Otec maloletého  už v čase rozvodového konania  nepracoval a nemal  žiadny príjem. Pri určení výživného  v rozvodovom  konaní súd vychádzal  z jeho príjmu  za predošlé obdobie. Od doby predchádzajúcej úpravy  výživného vzrástli náklady na výživu maloletého  v súvislosti s prechodom  na strednú školu, čo považoval okresný súd za zmenu pomerov na strane maloletého.  Matka maloletého, aj za situácie, že je chorá, pracuje, aby zabezpečila prostriedky pre rodinu. Na druhej strane, podľa názoru okresného súdu,  sa otec správa nezodpovedne, už dávno mal možnosť  prihlásiť sa na úrade práce a požiadať o dávky v hmotnej núdzi a najmä o to,  aby mu úrad práce pomohol pri získaní zamestnania.  Otec maloletého  podal proti rozsudku okresného súdu  včas odvolanie.  Žiadal zmeniť  rozsudok okresného súdu a znížiť rozsah jeho  vyživovacej povinnosti  k maloletému z doterajších 80 eur  na 28 eur mesačne.  Namietal záver okresného súdu, že sa správa nezodpovedne. Žije stále  v jednej domácnosti s maloletým, varí mu, dáva mu finančné prostriedky na oblečenie,  obutie, na lieky podľa toho, koľko má prostriedkov. Jeho  zdravotný stav nie je dobrý,  hlavne po psychickej  stránke, čo  vyústilo do iných zdravotných problémov.  Bol prevezený záchrannou  službou do  nemocnice v Považskej Bystrici, na JIS. Momentálne poberá  iba sociálnu dávku 61,50 eur, z čoho mu nezostáva ani na výživné, ani na lieky  na jeho liečbu.  Matka dieťaťa a kolízny opatrovník  sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.  Krajský súd preskúmal  vec v intenciách  ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.   a zistil, že rozsudok okresného súdu  je potrebné potvrdiť  podľa § 219 ods. 1 O.s.p.  O odvolaní  otca rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa § 214 ods.  2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.  Ustanovenie § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len  „O.s.p.“), umožňuje súdu  aj bez návrhu meniť súdne rozhodnutia o výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery.  Hmotnoprávna úprava predpokladov  na zmenu skoršej úpravy  rozsahu vyživovacej povinnosti vyplýva z ust. §  78 Zákona o rodine. Zmena skoršieho  rozhodnutia súdu predpokladá  existenciu   výrazných rozdielov v právne významných okolnostiach pri predchádzajúcej  úprave výživného a v súčasnosti. Súdna prax za právne významné  okolnosti, na základe ktorých je prípustná zmena predchádzajúcej úpravy  výživného, sú zmenené  náklady na komplexnú výživu dieťaťa, ktoré sa zvyšujú s dynamickým vývojom detí,  s ich vzdelávaním,  kultúrnymi  a sociálnymi potrebami, športom, zdravotným stavom a podobne. Za právne významnú zmenu pomerov na strane   povinného rodiča sa považuje objektívna zmena v jeho príjmoch, v majetkových pomeroch, vznik, prípadne zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne  iné   individuálne  okolnosti.  Pri posudzovaní, či došlo  ku  kvalifikovanej zmene pomerov platí pre súdne konanie imperatív najlepšieho záujmu dieťaťa (Článok 3 Dohovoru  o právach dieťaťa zo dňa 20. novembra 1989, ktorý  bol podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej  republiky  30. septembra 1990, do ktorej Slovenská republika po svojom vzniku  sukcedovala) a ďalej  princíp, že nie je prípustné, aby maloleté dieťa bolo vystavené  ekonomickej biede. Preto je povinnosťou  rodičov primárne zabezpečiť potreby dieťaťa, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti  a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Platí ďalej, že pri určení výživného prihliadne súd  na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj  na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.  Na schopnosti, možnosti  a majetkové  pomery povinného prihliadne  súd aj vtedy, ak sa povinný   vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na  neprimerané majetkové riziká,  ktoré  povinný na seba berie (§ 75 ods.  1 Zákona o rodine).  Preskúmaním  veci odvolací súd zistil, že okresný súd v zmysle  vyššie uvedenej právnej úpravy správne posudzoval návrh otca na zníženie výživného a správne konštatoval, že  tento  sa správa vo vzťahu k svojej povinnosti  živiť svoje  maloleté dieťa nezodpovedne. Je  nelogické, aby po dobu troch rokov (ako tvrdí), nebol schopný  prevziať listinu o skončení pracovného pomeru a vykonať potrebné  kroky, ako  to uvádza aj okresný súd, na získanie sociálnych   dávok  (podporu v nezamestnanosti), prípade v súčinnosti s úradom práce si nájsť vhodné zamestnanie, zvlášť za situácie, keď matka dieťaťa je vážne chorá a je potrebné zabezpečiť  finančné prostriedky  na výživu maloletého.    Formálne síce otec dieťaťa poberá  iba 61,50 eur sociálnu dávku, avšak vzhľadom na vyššie zistené okolnosti  v jeho prístupe k plneniu zákonnej povinnosti - živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine),  ďalej vzhľadom na objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého, v súvislosti s jeho  vekom a vzdelávaním, nie je daný zákonný predpoklad  na kladné rozhodnutie o návrhu otca na  zníženie rozsahu  jeho vyživovacej povinnosti  k maloletému, preto  okresný súd správne jeho návrh zamietol.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/87/2015", "guid": "7755b86c-bf75-450f-9033-c7386fa3d87e:5b66bc76-1be5-4ab1-9a01-e23c32fcdcf4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d750cc25-1a5d-498a-b1e7-1eef3948674c:8dba1a70-fd78-4aba-a59b-3e834df2a78e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1", "spisova_znacka": "5To/24/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/24/2017 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8716010892.1"}, {"guid": "eee7f6f5-33fe-4deb-9d6f-7167ce140386:a76a2fc6-bafb-453e-b665-b8ace9229c72", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8716202470.1", "spisova_znacka": "13CoP/8/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoP/8/2016 z 6. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8716202470.1"}]}